6Ssk/99/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: F.. I. Q., narodená XX. F. XXXX, bytom v Z., O. XX, právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 7, IČO: 36868876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. decembra 2018, Číslo: 22117-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. januára 2023, č. k. 23Sa/82/2022-302, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Uvedenému rozsudku krajského súdu predchádzalo rozhodovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 24. 08. 2022, sp. zn. 7Sžsk/25/2020, ktorým bol zrušený rozsudok krajského súdu zo dňa 08. 10. 2019, č. k. 19Sa/27/2018-202 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Vychádzal pritom z toho, že žalobkyňa bola oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenského listu s dňom vzniku oprávnenia 17. 11. 1999 do jeho pozastavenia, t.j. do 01. 05. 2008 s tým, že prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené až do 31. 12. 2012.

Napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30. 04. 2008, táto aj po 30. apríli 2008 bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2011, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra

poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011 z dôvodu, že v roku 2010 vykazovala príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nižší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A tak bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistovala žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zárobkovú prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste.

vyhodnotil súd ako neopodstatnený, rozhodovaciu činnosť prekonanú, pričom v danej veci bol navyše viazaný právnym názorom vysloveným v konkrétnej veci. 6. V súvislosti k ďalším námietkam žalobkyne správny súd uviedol, že Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok.

II.

podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo so súvisiacim podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, pre posúdenie vzniku povinného poistenia, samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. októbru 2011. Pobočka žalovanej svoje rozhodnutie oprela o § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom podľa žalobkyne z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že účasť na povinnom poistení SZČO sa posudzuje za každé obdobie 12 mesiacov samostatne a až potom, keď splní podmienku dosiahnutia výšky príjmu, je účastná na tomto poistení. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že bol posudzovaný len rok 2010, ktorý bol rozhodný pre účasť na povinnom poistení v roku 2011.

Každé rozhodnutie orgánu verejnej správy má byť jasné, zrozumiteľné a vyčerpávajúce, aby plnilo aj výchovnú funkciu a účastník konania sa presvedčil o správnosti takéhoto rozhodnutia. 12. Ďalej uviedla, že zákon č. 461/2003 Z. z. sa mení pomaly každého štvrťroka, a je asi najviac novelizovaným zákonom, preto je úlohou žalovanej „ako odborného garanta disponujúceho tímom odborníkov, aby pri rozhodovaní o právach a právom chránených záujmov občanov, používala znenie príslušného zákonného ustanovenia v znení, ktoré je platné a účinné pre dané rozhodnutie“. V odôvodnení rozhodnutia pobočky žalovanej je uvedená citácia § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2011.

Podľa žalobkyne každé 12-mesačné obdobie povinného poistenia sa posudzuje samostatne a podľa platného predpisu platného v tomto období. Preto, keď teda žalovaná posudzovala podmienky vzniku podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa na dané obdobia nemohlo použiť, ide o protizákonný postup. Takéto jej konanie je v hrubom rozpore aj s ustanovením § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. veta druhá „.

14. Obdobne poukázala na § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP, na základe ktorých môže v kasačnej sťažnosti fyzickej osoby v sociálnych veciach uvádzať nové dôvody, ktoré neboli v správnej žalobe už aj z dôvodu meniacich sa právnych názorov súdnych autorít. Kasačný súd sa s nimi nemusí zaoberať len v tom prípade, že boli uvedené až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, hoci z dôvodu neformálnosti a neviazanosti dôvodmi žaloby v sociálnych veciach, pokiaľ je s nimi oboznámený, mal by na ne prihliadnuť. Pokiaľ by kasačný súd takéto námietky neprihliadol, došlo postupom kasačného súdu k odmietnutiu spravodlivosti a k hrubému porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces. V tejto súvislosti poukázala na

III.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila na základe zaslanej výzvy krajského súdu podaním zo dňa 17. 04. 2023, Číslo: 679-25/2023-BA. 17. Žalovaná sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi krajského súdu, pričom podanú kasačnú sťažnosť považovala za nedôvodnú. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaná, respektíve krajský súd už nevyjadril. Napadnuté rozhodnutie žalovanej a s ním súvisiace rozhodnutie pobočky žalovanej obsahuje citáciu právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci. 18. V súvislosti s námietkami žalobkyne uviedla, že pobočka žalovanej vzhľadom na podanie daňového priznania žalobkyne za rozhodné obdobie v predĺženej lehote citovala vo svojom rozhodnutí § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2011, hoci nesprávne označila toto ustanovenie ako § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (žalovaná už správne uvádzala § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalobkyni zaniklo povinné poistenie k 30. 09. 2011, pretože jej príjmy za rok 2010 nepresiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu na vznik povinného poistenia, s uvedením konkrétnej výšky tejto hranice, takéto odôvodnenie plne korešponduje s výrokom rozhodnutia pobočky žalovanej. Dodala, že rozhodnutie pobočky žalovanej spolu s rozhodnutím žalovanej tvoria jeden celok. Pobočka žalovanej, respektíve žalovaná vzhľadom na posudzovanie, či boli splnené podmienky pre zánik povinného poistenia žalobkyne k 30. 09. 2011 (respektíve pre vznik povinného poistenia od 01. 10. 2011), správne orgány uviedli znenie § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré bolo účinné v spornom období, t. j. znenie účinné od 01. 01. 2011. 19. Žalovaná zároveň nesúhlasila s uvedenými novými dôvodmi v kasačnej sťažnosti, ktoré boli žalobkyňou vznesené po prvýkrát, čo odvodzovala od § 454 SSP v spojitosti s § 441 SSP. 20. Záverom navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 21. Žalobkyni bolo vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti doručené dňa 19. 05. 2023 na vedomie.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa § 238, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu.

31. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

33. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

36. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 37. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - pobočka žalovanej rozhodnutím zo dňa 17. februára 2017, Číslo: 9744-1/2017-NR rozhodla, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.

- žalobkyňa predmetné rozhodnutie napadla správnou žalobou, o ktorej rozhodol krajský súd rozsudkom zo dňa 08. 10. 2019, č. k. 19Sa/27/2018-202 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie; - o podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. 7Sžsk/25/2020, a to tak, že zrušil rozsudok krajského súdu zo dňa 08. 10. 2019, č. k. 19Sa/27/2018-202 a vec mu vrátil na ďalšie konanie; - následne krajský súd opätovne rozhodol o podanej správnej žalobe žalobkyne, a to tak, že ju zamietol, vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho správneho súdu zo dňa 24. augusta 2022, sp. zn. 7Sžsk/25/2020.

Ako poukázala už aj žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne, a s ktorým právnym názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje, rozhodnutie pobočky žalovanej spolu s rozhodnutím žalovanej tvoria jeden celok. Ide o ustálený právny názor, ktorý je prevládajúci medzi súdnymi inštitúciami, pričom aj žalobkyňa si je vedomá tohto právneho názoru.

Preto vznikol inštitút odvolania, ak by v prípadoch, keď účastník konania nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, mohol podať odvolanie a o ňom rozhodol nadriadený orgán. 40. V súvislosti s námietkou žalobkyne týkajúcej sa skutočnosti, že rozhodnutie pobočky žalovanej odkazuje na nesprávnu právnu úpravu, konkrétne § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. namiesto § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (odsek 2 v rozhodnutí pobočky žalovanej, pozn. súdu), najvyšší správny súd uvádza, že ide o celkom zjavný preklep v písaní, vzhľadom na to, že citované znenie uvedeného odseku 2 v rozhodnutí pobočky žalovanej nekorešponduje s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ale s § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (konkrétne upravujúce situácie, ak samostatne zárobkovo činná osoba má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného prípadu, čo bol aj prípad žalobkyne a táto skutočnosť nebola v samotnom konaní spornou). Odhliadnuc od toho, však rozhodnutie žalovanej ako

S uvedeným najvyšší správny súd síce súhlasí, zároveň dodáva, že tieto informácie o príjme za jednotlivé roky obsahovalo práve rozhodnutie žalovanej, čo v konečnom dôsledku nerozporuje ani samotná žalobkyňa a sama na uvedené odkazuje. Žalobkyňa tiež namietala, že z rozhodnutia pobočky žalovanej nevyplývalo, že pri rozhodovaní o trvaní povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa zaoberala aj ostatnými rokmi s výnimkou roku 2010.

42. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou týkajúcou sa príjmov žalobkyne (bod 41), táto ďalej namietala, že vo vzťahu k rozhodnutiu žalovanej v časti týkajúcej sa príjmov nebola uvedená hranica príjmov za jednotlivé roky, ktorá bola rozhodná na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti nevzhliadol pochybenie zo strany žalovanej v tak závažnej rovine, a to z dôvodu, že napriek absencii uvedenia konkrétneho číselného vyjadrenia hranice príjmu pre rozhodné roky, zo samotného rozhodnutia je zrejmé, vzhľadom na odkazujúcu (aplikovanú) právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., že sa jedná o 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedeného dôvodu je odôvodnenie žalovanej dostatočne jasné a určité.

Následne je len ťažko predstaviteľné vyčítať žalovanej, že rozhodnutie o odvolaní (tu preskúmavané rozhodnutie) neobsahuje odpovede na otázky žalobkyne, ktoré boli vznesené po prvýkrát až v súdnom konaní. 43. Žalobkyňa namietala, že v niektorých častiach rozhodnutia žalovanej je priamo uvedené, že žalovaná aplikovala právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z. z. účinnú od 01. 01. 2011 a na iných miestach už neuvádzala pri jednotlivých ustanoveniach zákona č. 461/2003 Z. z., že ide o právnu úpravu účinnú od 01. 01. 2011. Najvyšší správny súd poukazuje, že táto námietka je len v rovine tvrdenia žalobkyne, pričom nepoukázala na konkrétnu situáciu, v rámci ktorej bola na jej prípad aplikovaná právna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. inej účinnosti ako od 01. 01. 2011. Zároveň je z prejednávaného prípadu zjavné, že na prípad žalobkyne sa aplikovala právna úprava účinná pre posudzovanie splnenia podmienok pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (respektíve vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odo dňa 01. 10. 2011), čo

decembra 2010. Zároveň nijako bližšie nekonkretizovala, v čom vidí pochybenie žalovanej, len uviedla, že podmienky vzniku účasti na povinnom poistení boli posudzované podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa nemohlo použiť, a preto ide o nezákonný postup. Žalovaná správne postupovala, ak na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby aplikovala právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2011, vzhľadom na to, že sa posudzovalo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne aj po 30_

upravoval situácie, ak fyzická osoba je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba k 31. decembru 2010 a toto právne postavenie trvá aj po tomto dni, je zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba aj podľa zákona účinného od 1. januára 2011. V prípade žalobkyne sa posudzoval rok 2010, tzn. že v danom prípade sa aplikovala právna úprava do 31. 12. 2010, uvedené ustanovenie § 293bv zákona č. 461/2003 Z. z. by bolo možné použiť, ak by sa posudzovalo obdobie, resp. rok 2011, čo v danom prípade nenastalo. 45. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017). 46. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobkyne uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.