6Sžik/2/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: Q. I., W. X, K., právne zastúpený: Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom Radvanská 21, Bratislava, IČO: 47239441, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo KM-OLVS-20/2017/RK zo dňa 10. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/150/2017-94 z 3. októbra 2018, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. V preskúmavanej veci bol sporným okruh účastníkov, ktorých žalobca označil v žalobe, a dôvod nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií, na ktorých sprístupnenie sa s ohľadom na ich citlivosť podľa žalovaného zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSI“). 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 2S/150/ 2017-94 z 3. októbra 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS-20/2017/RK zo dňa 10. mája 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 24. februára 2017 požiadal žalovaného podľa ZSI o sprístupnenie nasledovných informácií: 1. Zdôvodnenie výnimky - na základe akých skutočností spadá bariéra do výnimky podľa § 1, ods. 2 písm. a /- ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a všetku dokumentáciu spojenú s formálnym procesom spracovania výnimky z režimu verejného obstarávania 2. Údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia

Aký konkrétne? (napríklad prieskum trhu pri predložení viacerých ponúk) ak áno, koľko bolo doručených ponúk? Požadované informácie sa týkali medializovaného nákupu mobilnej bezpečnostnej bariéry žalovaným (https://aktualne.atlas.sk/slovensko/politika/nakup-tajny-demonstracia-verejna- kalinak-otazky-bariare-nemoze-odpovedat.html). 4. Žalovaný rozhodnutím č. KM-TO-2017/001984-006 zo dňa 6. marca 2017 čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu a nesprístupnil mu informácie požadované v bodoch 2 a 3 jeho

bode 3 žiadosti nedisponuje. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného č. KM-TO-2017/001984-006 zo dňa 6. marca 2017 podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol, a rozhodnutie žalovaného č. KM-TO-2017/001984-006 zo dňa 6. marca 2017 potvrdil.

Záverom opäť argumentoval § 12 ods. 3 ZSI, ktorý podľa žalovaného zverejnenie informácií požadovaných v bode 2 žiadateľovej žiadosti vylučuje. 6. Žalobca včas podanou žalobou považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Za žalovaného v 1. rade žalobca označil Ministra vnútra SR a za žalovaného v 2. rade žalobca s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/72/2007 z 3. marca 2008 označil Ministerstvo vnútra Slovenskej

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu absentuje úvaha žalovaného, prečo žalovaný považoval vyžiadané informácie (údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia) za citlivé informácie.

Za citlivé informácie je podľa žalobcu možné považovať iba také, ktoré (i) sú neverejné a súčasne (ii) ktorých zverejnenie by mohlo byť zneužité na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Argumentoval tým, že požadované informácie (napr. v rozsahu ceny mobilnej bezpečnostnej bariéry) boli už čiastočne medializované (https://aktualne.atlas.sk/ slovensko/politika/nakup-tajny-demonstracia-verejna-kalinak-otazky-bariare-nemoze- odpovedat.html) a žalobcom požadované informácie svojim rozsahom ani hypoteticky nemôžu spôsobiť narušenie, či zničenie prvku kritickej infraštruktúry. 9. Žalovaný v replike trval na tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so

Poukázal na to, že aj zamestnanci správcu dane majú oprávnenie používať systém na tvorbu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií prostredníctvom súvisiacich formulárov. 10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 28. novembra 2017, zotrval na svojom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 9. marca 2010, z ktorého vyplýva, že nielen ustanovenia § 8 až 11 ZSI sú dôvodom na nesprístupnenie informácií, ale takéto obmedzenia obsahujú aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániacich napr. bezpečnosť štátu. Sprístupnenie informácií požadovaných žalobcom by podľa žalovaného predstavovalo rizikový faktor v oblasti kritickej infraštruktúry, nakoľko by reálne mohlo dôjsť k ohrozeniu základnej bezpečnosti funkcie štátu, a to k narušeniu ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky. Opäť poukázal na skutočnosť, že zmluva, o ktorej žalobca požadoval informácie, nie je podľa § 5a ods. 5 písm. p/ ZSI povinne zverejňovanou zmluvou, nakoľko jej účelom je plnenie úloh policajného zboru súvisiacich so zabezpečením ochrany štátnej hranice a z toho dôvodu predmetná zmluva nebola a ani nemôže byť zverejnená. 12. Žalobca vo svojej replike zo dňa 18. mája 2018 nesúhlasil s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého § 12 ZKI v spojení s § 2 písm. k/ a m/ ZKI sa má vykladať

13. Správny súd rozsudkom č.k. 2S/150/2017-94 z 3. októbra 2018 napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a to z dôvodu, že žalovaný, svoje rozhodnutia dostatočne preskúmateľne neodôvodnil.

Podmienkou prijatia existencie citlivej informácie o kritickej infraštruktúre je podľa správneho súdu v prvom rade jej neverejnosť a v rade druhom jej spôsobilosť pri zverejnení byť zneužitou na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry.

15. Podľa správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda vyššie naznačené úvahy. Z rozhodnutí správnych orgánov nemožno vyvodiť, prečo správny orgán považoval žalobcom požadovanú informáciu v rozsahu „údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia“ týkajúce sa zmluvy o dodávke bezpečnostnej bariéry za citlivé informácie o prvku kritickej infraštruktúry, či sú neverejnými a zároveň spôsobilými byť zneužitými na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku kritickej infraštruktúry. Správny sú zároveň poukázal, že minimálne časť požadovaných informácií nebola neverejnou. 16. Žalovaný podal proti rozsudku správneho súdu č.k. 2S/150/2017-94 z 3. októbra 2018 kasačnú sťažnosť, a to v zákonom stanovenej lehote.

17. Žalovaný kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tým, že žalovanému bolo nesprávnym procesným postupom znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Žalovaný sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a žiadal vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 18. Za porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný považuje, že správny súd sa v odôvodnení ani vo výroku rozsudku č.k. 2S/150/2017-94 z 3. októbra 2018 nevysporiadal s okruhom účastníkov, ktorých žalobca označil v žalobe (bod 6 tohto rozsudku). 19. Za nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný záver správneho súdu o právnom posúdení žalobcom požadovaných informácií (údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia) ako citlivých informácií v kontexte § 12 ods. 3 ZKI. Podľa žalovaného požadované informácie sú citlivými informáciami podľa ZKI a na ich sprístupnenie sa ZSI nevzťahuje. Podľa žalovaného § 12 ods. 3 ZKI uvádza, že citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa ZSI a skúmanie možnosti sprístupnenia aj akýchkoľvek čiastkových informácií z uzatvorenej zmluvy v konaní podľa ZSI by bolo v priamom rozpore so ZKI. Podľa žalovaného obmedzenia prístupu k informáciám nemusia byť uvedené priamo v ZSI, ale i v iných predpisoch, napr. v ZKI. Poukázal na skutočnosť, že ZKI v § 12 ods. 1 definuje, že písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu, sa označuje slovami „Kritická infraštruktúra - nezverejňovať“ a nezverejnenie iba samotného obsahu písomnosti by znamenalo zužujúci výklad tohto ustanovenia. Podľa žalovaného v konaní podľa ZSI bolo potrebné odôvodniť najmä, že ide o citlivú informáciu týkajúcu sa kritickej infraštruktúry, a nie hodnotiť mieru možnosti sprístupňovania takýchto informácií podľa ZSI. Zopakoval, že sprístupnenie žalobcom požadovaných informácií by predstavovalo rizikový faktor v oblasti kritickej infraštruktúry, nakoľko by reálne mohlo dôjsť k ohrozeniu základnej bezpečnosti štátu, a to k narušeniu ochrany štátnych hraníc Slovenskej republiky. Podľa § 12 ods. 3 ZKI citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa ZSI a následne podľa žalovaného nie je ani možné hodnotiť mieru možnosti sprístupnenia informácií, keďže sprístupňovanie je v ZKI priamo vylúčené. 20. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 14. februára 2020. Uviedol, že z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé koho procesné práva a s akým dôsledkom mali byť nevysporiadaním sa správnym súdom s okruhom žalovaných účastníkov konania porušené. Tým, že správny súd konal so žalovaným ako s účastníkom konania, neboli žalovanému upreté žiadne jemu prináležiace procesné práva. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že zmluvy uzavreté podľa ZKI sú ako celok vylúčené spod režimu sprístupňovania informácií a že žalovaný nemal skúmať, či v nich uvedené informácie sú sprístupniteľné. Obmedzenie sprístupnenia citlivej informácie sa podľa žalobcu vzťahuje iba na samotnú informáciu, nie na celú písomnosť či iný hmotný nosič, v ktorom je obsiahnutá.

21. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol (§ 461 SSP). Nevysporiadanie sa s okruhom účastníkov, ktorých žalobca označil v žalobe 23. Žalovaný v prvom kasačnom bode namieta, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Kasačný bod dôvodí tým, že žalobca za žalovaného v

24. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 SSP žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 180 ods. 1 SSP v konaní o všeobecnej správnej žalobe žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.

25. Z uvedeného vyplýva, že okruh účastníkov v konaní o správnej žalobe je upravený v § 32 ods. 2 SSP a v § 180 ods. 1 SSP a neurčuje ho žalobca. I napriek označeniu okruhu účastníkov žalobcom v žalobe preto žalovaným je vždy orgán verejnej správy - Ministerstvo vnútra SR. Žalovaný v tejto súvislosti správne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/ 72/2007 zo dňa 3. marca 2008, ktorého pasívne legitimovaným účastníkom konania je orgán verejnej moci (Ministerstvo vnútra SR) a nie ten, kto rozhodol o rozklade (Minister vnútra SR).

S ohľadom na skutočnosť, že okruh účastníkov správneho súdneho konania je výslovne určený v § 32 ods. 2 SSP a v § 180 ods. 1 SSP a nie určený žalobcom, kasačný súd považuje tento kasačný bod žalovaného za nedôvodný. Nesprávne právne posúdenie požadovaných informácií podľa § 12 ods. 3 ZKI

28. Podľa § 12 ods. 3 ZKI citlivá informácia sa nesprístupňuje podľa osobitného predpisu, ktorým je ZSI. ZKI citlivú informáciu definuje v § 2 písm. k/ ZKI ako neverejnú informáciu, ktorej zverejnenie by sa mohlo zneužiť na činnosť smerujúcu k narušeniu alebo zničeniu prvku. Zároveň podľa § 12 ods. 1 ZKI písomnosť alebo iný hmotný nosič, ktorý obsahuje citlivú informáciu, sa označuje slovami „Kritická infraštruktúra - nezverejňovať“.

30. Sporným je, či žalobcom požadované informácie (údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia) je možné považovať za citlivé informácie v zmysle § 2 písm. k) ZKI a či sprístupnenie aj akýchkoľvek čiastkových informácií z uzatvorenej zmluvy v konaní podľa ZSI je v rozpore so ZKI.

Zároveň podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2 až 4 Ústavy SR) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR).

Zákaz však nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva, napríklad zo ZKI. 33. Kasačný súd súhlasí, že citlivé informácie špecifikované v ustanovení § 2 písm. k/ ZKI nepodliehajú režimu zverejňovania informácií v zmysle ZSI. Kasačný súd však poukazuje na skutočnosť, že najprv je potrebné zistiť a odvodniť, či žalobcom požadované informácie (údaje o zmluve v rozsahu - názov zmluvy, dátum uzavretia, protistrana, suma plnenia) sú skutočne citlivými informáciami podľa § 2 písm. k/ ZKI, ktoré sa následne podľa § 12 ods. 3 ZKI nezverejňujú spôsobom podľa ZSI.

35. Kasačný súd teda súhlasí so žalovaným pokiaľ tento uvádza, že citlivé informácie nepodliehajú režimu zverejňovania podľa ZSI, avšak nestotožňuje sa s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého by žalovaný nemusel skúmať, či žalobcom považované informácie sú skutočne citlivými informáciami nepodliehajúcimi režimu zverejňovania. ZKI podľa názoru kasačného súdu neobmedzuje sprístupňovanie akýchkoľvek informácií ale iba tých, ktoré spĺňajú definičné znaky uvedené v § 2 písm. k/ ZKI, t.j. tie ktoré sú citlivými informáciami. Kasačný súd následne súhlasí s odôvodnením rozhodnutia správneho súdu, podľa ktorého správna úvaha žalovaného v takomto rozsahu v napadnutom rozhodnutí absentuje a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.

. .) dátum uzavretia, všeobecný opis (názov) jej predmetu, číslo zmluvy potvrdzujúce jej existenciu, bez zverejnenia materiálneho obsahu podliehajú právnemu režimu zákona o slobode informácii v zmysle jeho ustanovenia § 12. Z obsahu žiadosti o informáciu vyplýva, že týmito údajmi žalobca v podstate disponoval a ide iba o ich verifikáciu. Je potrebné, uviesť, že zákon o slobode informácii slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností“. Kasačný súd sa s týmto rozhodnutím Najvyššieho súdu SR stotožňuje a jeho záver považuje za aplikovateľný aj na posudzovanie sprístupňovania informácií v režime ZKI.

Správny súd postupoval správne, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 38. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti rozsudku, správny súd samostatným uznesením.

V Bratislave dňa 14. decembra 2021