7Ssk/1/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom v U., B. XX, právne zast. JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou, so sídlom v prešove, ul. Protifašistických bojovníkov 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie - generálny riaditeľ, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č. 28510-2/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. júla 2022, č. k. 6Sa/22/2021-82, takto

rozhodol:

Rozsudok

Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. júla 2022, č. k. 6Sa/22/2021-82 sa mení tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č. 28510-2/2021-BA, sa zrušuje a vec sa jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného konania v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2001. 2. Krajský súd konštatoval, že z ustanovení právnych predpisov účinných v čase vzniku úrazu žalobcu a upravujúcich náležitosti pracovného úrazu a zodpovednosti zaň jednoznačne vyplynulo, že o pracovný úraz mohlo ísť iba v prípade, ak osoba, ktorá úraz utrpela mala status zamestnanca (pracovníka) a plnila pracovné úlohy v pracovnom pomere.

3. Podľa názoru krajského súdu na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť poukazovaná žalobcom, že podľa § 1 písm. c/ vyhlášky č. 111/1975 Zb. podliehali evidencii a registrácii aj „pracovné úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a osnov“. Krajský súd nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že aj jeho úraz mal byť posúdený ako pracovný úraz žiaka pri výrobnej praxi a teda o úraze mal byť vyhotovený záznam o pracovnom úraze v zmysle § 3 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 111/1975 Zb., a nie záznam o školskom úraze. Krajský súd k tomu uviedol, že ustanovenie § 1 písm. c/ vyhlášky č. 111/1975 Zb. nie je možné na prípad žalobcu použiť, keďže k úrazu žalobcu došlo pri praxi vykonávanej ako súčasť odborného vyučovania a nie pri praxi vykonávanej u zamestnávateľa, ako to má na mysli uvedená vyhláška. Krajský súd zdôraznil, že pojem „pri výrobnej praxi v organizáciách“ je potrebné vykladať v kontexte pojmového aparátu pracovného práva zodpovedajúceho dobe prijatia vyhlášky č. 111/1975 Zb., v zmysle ktorého pojem organizácia

úraz v zmysle v tom čase účinných právnych predpisov, žalovaný, ako aj ústredie ako prvostupňový orgán dôvodne a v súlade s citovanými ustanoveniami § 251 ods. 1 a § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu žalobcovi nepriznali. K námietke žalobcu, ktorou namietal, že jednorazové odškodnenie nároku vyplývajúceho z komerčného poistenia v dôsledku úrazu nemá za následok nemožnosť odškodniť následky, ktoré úraz spôsobil v pracovnej sfére žalobcu, ako aj skutočnosť, že ústredie ako prvostupňový orgán nad rámec zákonných podmienok posudzoval pokles pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty a otázku zhoršenia jeho zdravotného stavu, krajský súd uviedol, že hoci je záverom žalobcu v tomto smere možné dať za pravdu, s ohľadom na už prezentovaný záver o tom, že u žalobcu nešlo o pracovný úraz, nie sú tieto námietky relevantným dôvodom pre zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. S uvedenými námietkami sa navyše žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadala v kontexte jeho záveru o nepreukázaní vzniku pracovného úrazu u žalobcu.

6. Krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. O trovách konania rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 07. 10. 2022. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. V dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na to, že úrazová renta predstavuje nadstavbu k invalidnému dôchodku a má byť poskytovaná opakovanými dávkami až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného dôchodku. Vyslovil názor, že podľa ustanovenia § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. pre priznanie transformovanej úrazovej renty, ako aj úrazovej renty je, aby úraz, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia, ktoré má byť predmetom poškodenia, bol pracovný úrazom podľa tohto zákona. Taktiež je nepochybné, že pre priznanie transformovanej úrazovej renty podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. postačuje nárok na výplatu, aj pokiaľ nebol uplatnený. 9. Vytýkal krajskému súdu, že nesprávne subsumoval úraz zo dňa 12. 03. 2001 pod pojem školský úraz, a to aj keď sa stal žalobcovi počas vyučovacieho procesu v dielni praktického vyučovania. Tvrdil, že v právnom prepise, ktorý bol účinný v čase, kedy k úrazu došlo, t. j. v zákonníku práce č. 65/1965 Zb. je v spojení s vyhláškou č. 111/1975 Zb. charakterizovaný len pracovný úraz ako poškodenie zdravia alebo smrť pracovníka v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, s poukazom na znenie § 1 písm. c) vyhlášky č. 111/1975 Zb.. Ďalej poukázal na to, že je zrejmé, že na jednej strane v čase rozhodnom pre posúdenie úrazu platná a účinná vyhláška pracuje s pojmom „pracovný úraz“ v súvislosti s úrazom žiaka a študenta pri výrobnej praxi, avšak na druhej strane pojem „pracovný úraz“ v súvislosti s úrazom žiaka či študenta pri inej činnosti než je plnenie pracovných úloh neupravuje v tom čase účinný zákonník práce č. 65/1965 Zb., ktorý spája nárok na úrazovú rentu výlučne s pracovným úrazom. Žalobca mal za to, že vzťah medzi úrazom, ktorý sa stal žiakovi alebo študentovi strednej školy pri inej činnosti, než je plnenie pracovných úloh a nárokom na úrazovú rentu nie je v zákone priamo upravený respektíve právnou úpravou účinnou v čase, kedy došlo k úrazu, nie je riešený prípad nároku na odškodnenie úrazu pri výrobnej činnosti žiakov a študentov stredného učilištia. Uvedené žalobca považoval ako „medzeru v zákone“, nakoľko je tu neúplnosť zákona, pri ktorej zákon neupravuje konkrétny prípad alebo ho síce upravuje tak, že je to v rozpore s hodnotovým súdom, t. j. samotnými hodnotami, ktoré sú tvorené najmä právnymi princípmi. Vyslovil názor, že v danom prípade sa mala aplikovať právna zásada analógie legis, podľa ktorej je v zmysle princípu ochrany občanov a ich existenčného zabezpečenia, možné a vhodné právne hodnotiť úraz žalobcu zo dňa 12.3.2001 ako úraz pracovný, a to analogicky podľa § 1 písm. c/ vyhlášky č. 111/1975 Zb., zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a § 83 v spojení s § 17 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže v opačnom prípade žalobcovi nebude nijakým spôsobom kompenzovaná strata na zárobku v dôsledku úrazu, keď invalidný dôchodok je nedostatočný.

10. Žalovaná na základe zaslanej výzvy krajského súdu sa vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 27. 10. 2022, Číslo: 909-17/2022-BA. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 11. V dôvodoch vyjadrenia žalovaná tvrdila, že aby bolo možné osobe priznať nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z., je potrebné, aby úraz, v dôsledku ktorého má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bol pracovným úrazom podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom v zmysle zásady zákazu retroaktivity, úraz zo dňa 12. marca 2001 nespadá do časovej pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z., účinného odo dňa 01. 01. 2004, a teda nemožno ho považovať za pracovný úraz žiaka strednej školy podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. O tom, že v prípade úrazu zo dňa 12. marca 2001 sa jedná o pracovný úraz žalobca nepredložil žiaden dôkaz, pričom ani z dostupnej spisovej dokumentácie táto skutočnosť nevyplýva. 12. K argumentácii žalobcu, ktorou poukazoval na vyhlášku č. 111/1975 Zb. v súvislosti s úrazmi žiakov a študentov pri výrobnej praxi, žalovaná uviedla, že podľa tejto vyhlášky účinnej v čase, kedy došlo k úrazu žalobcu, podliehali evidencii a registrácii pracovné úrazy žiakov a študentov pri výrobnej praxi alebo práci v organizáciách vykonávanej podľa učebných plánov a osnov, pričom práve táto vyhláška ukladala organizácii, v ktorej pracovný úraz vznikol, v stanovených prípadoch (§1 písm. c/ vyhlášky) povinnosť spísať Záznam o pracovnom úraze, čo v prípade žalobcu vykonané nebolo. Žalobca do konania predložil Záznam o školskom úraze, ktorý nie je spôsobilý preukázať, že úraz zo dňa 12. marca 2001 bol pred dňom 01. 01. 2004 uznaný za pracovný úraz, a teda, že po tomto dni má byť považovaný za pracovný úraz. Z toho dôvodu, že sa jedná o školský úraz a nie o pracovný úraz, nedošlo k spísaniu Záznamu o pracovnom úraze, ide o situáciu, o ktorej pojednáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v stanovisku zo dňa 24. 04. 2020, konkrétne, že sa poistenie zamestnávateľa za škodu podľa § 210 Zákonníka práce pri odškodňovaní úrazov u žiakov a študentov neuplatní. 13. Záverom žalovaná súčasne uviedla, že škola žalobcu jej neodovzdala ani nepredložila doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, a rovnako tak ani žalobca nepreukázal, že mu ku dňu 31. 12. 2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, resp. že mu nárok na túto náhradu vznikol. 14. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu na vedomie dňa 23. 11. 2022.

15. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

17. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 25. mája 2021, č 28510-2/2021-BA, ktorým bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 23. 02. 2021, č. 11910-4/2021-BA vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku úrazu zo dňa 12. 03. 2001, zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdené.

zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (§ 2 ods. 1, 2 SSP ). Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Kasačný súd súčasne dáva do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

21. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovanej, vydané v oboch stupňoch, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či správny súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho a administratívneho spisu a právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej, v preskúmavanej veci ustálil iný právny záver ako správny súd.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 23. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 24. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.20014 v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.( § 1 ods.1)

26. Nároky z pracovného úrazu a z choroby z povolania pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ( do 31.12.2003) upravoval zákon č. 311/2001 Z.z. ZÁKONNÍK PRÁCE účinný od 1.4.2002 do 31.12.2003, ktorý v časti „Zodpovednosť za škodu v niektorých osobitných prípadoch“ v právnej norme § 214 ustanovoval: „(1) Žiak strednej školy, odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študent vysokej školy zodpovedá škole alebo zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil pri teoretickom vyučovaní alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania, alebo v priamej súvislosti s nimi. (2) Za škodu, ktorá vznikla žiakovi základnej školy, základnej umeleckej školy, špeciálnej základnej školy, pomocnej školy a osobitnej školy pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom zariadení alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola alebo zriaďovateľ. (3) Za škodu, ktorá vznikla žiakovi strednej školy alebo odborného učilišťa a učilišťa pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiaka v školskom

Ak škoda vznikla pri odbornej praxi u zamestnávateľa alebo v priamej súvislosti s ňou, zodpovedá za ňu zamestnávateľ, u ktorého sa táto prax uskutočňovala.“ 27. Pred účinnosťou zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (účinný od 1.4.2002 do 31.12.2003), nároky z pracovného úrazu a z choroby z povolania upravoval zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce účinný do 1.4.2002, ktorý v ôsmej hlave, treťom oddiely v právnych normách §§ 187 - 206 všeobecne ustanovoval zodpovednosť zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania.

29. Podľa § 206 ods.1, uvedeného zákona ustanovenia tejto hlavy sa vzťahujú aj na fyzické osoby vykonávajúcich verejné funkcie, ako aj na ďalšie fyzické osoby, o ktorých to ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením; pritom môže ustanoviť potrebné odchýlky pre spôsob a rozsah náhrady škody.

Za škodu, ktorá vznikla žiakom základných škôl, základných umeleckých škôl, osobitných škôl a pomocných škôl pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola, prípadne orgán, ktorý školu odborne vedie.

31. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 111/1975 Zb., Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu z 1.októbra 1975 o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení , účinná od 1.1.1976 do 1.7.2006 za pracovný úraz sa pokladá akékoľvek poškodenie zdravia alebo smrť, spôsobené pracovníkovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 3 ods.1 až 6 uvedenej vyhlášky Registrácii podliehajú pracovné úrazy, ktorými bola spôsobená smrť alebo pracovná neschopnosť trvajúca najmenej jeden deň okrem dňa, keď došlo k pracovnému úrazu.(1) Registráciou pracovného úrazu sa rozumejú úkony, ktoré sú organizácie povinné vykonať ak vznikne úraz uvedený v odseku 1, a to: a) zodpovedné a spoľahlivé zistenie príčin a všetkých ďalších okolností vzniku pracovného úrazu, b) spísanie záznamu o pracovnom úraze podľa výsledku zistenia vykonaného podľa písmena a), c) vykonanie potrebných opatrení proti opakovaniu podobných pracovných úrazov. (2) Organizácie pri spisovaní záznamu o úraze postupujú podľa prílohy č. 1, 2 a 3 tejto vyhlášky. (3) Pokiaľ organizácie používajú alebo chcú zaviesť iný doklad, než je uvedený v prílohe č. 1, ktorý možno použiť na prípravu (zber) údajov o pracovných úrazoch pre spracovanie prostriedkami výpočtovej techniky, musí takýto doklad obsahovať verbálne informácie aspoň v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1. Použitie iného dokladu organizácia oznámi neodkladne

neskôr. Pracovníci sú povinní hlásiť tieto úrazy svojmu najbližšiemu nadriadenému. Ak neskôr v dôsledku takéhoto pracovného úrazu vznikne pracovná neschopnosť dlhšia ako jeden deň, sú organizácie povinné postupovať ako pri úrazoch podliehajúcich registrácii. (6)

bezplatne poskytovať určené učebné pomôcky a uhrádzať osobné a vecné náklady spojené s praktickým vyučovaním, ktoré sa v týchto orgánoch a organizáciách uskutočňuje. 34. Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca žiadosťou zo dňa 12.10.2020 žiadal žalovanú o priznanie úrazovej renty v dôsledku úrazu, ktorý utrpel ako žiak stredného odborného učilišťa dňa 12. marca 2001pri praktickom vyučovaní.

Procese. Žiadne iné dôkazy žalobca nepredložil. Žalovaná tvrdila, že SoU Sociálnej poisťovni po účinnosti zákona o sociálnom poistení nepredložil žiadne doklady o odškodňovaní žalobcu z predmetného úrazu. Žalobca na základe odborného posudku o invalidite z 25.9.2015 bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. s dátumom vzniku invalidity 4.5.2012, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou

35. V posudzovanom prípade vyvstáva ako sporná otázka posudzovanie úrazu žalobcu, ktorý utrpel dňa 12.3.2001. Podľa záznamu z 14.3.2001, ktorý bol ako jediný dôkaz predložený žalobcom o tom, že žalobca v roku 2001 utrpel nejaké zranenie.

36. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v prechodnom ustanovení § 251 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stanoví, že za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona možno považovať len ten pracovný úraz a chorobu z povolania, ktoré boli uznané podľa

Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovanej posudzovať úraz žalobcu nielen podľa právnej úpravy ustanovenej v uvedenom Zákonníku práce, ale tiež podľa právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacích predpisoch k tomuto Zákonníku práce, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v školskom zákone, označenom vyššie, ktorá bola relevantná v čase, kedy došlo k úrazu. Žalovaná založila svoj úsudok o tom, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu podľa zákona č. 461/2003 Z.z., z dôvodu, že žalobca predložil ako dôkaz len Záznam o školskom úraze z 14.3.2003 a SoU jej nepredložilo doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, a rovnako tak ani žalobca nepreukázal, že mu ku dňu 31. 12. 2003 bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku, resp. že mu nárok na túto náhradu vznikol.

Do uvedenej skupiny fyzických osôb v osobitných prípadoch podľa právnej úpravy ustanovenej v § 206 ods.1 Zákonníka práce v zmysle § 39 ods. 3, písm. b/ nar. č. 223/1988 Zb. patrili aj žiaci odborných učilíšť. Podľa § 39 ods.3 uvedeného nariadenia za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo odborných učilíšť a učilíšť, pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi zodpovedá a) žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú vnútornou organizačnou jednotkou zamestnávateľa, príslušný zamestnávateľ, b) žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými osobami, príslušné učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania, ktoré je právnickou osobou, príslušné stredisko, c) žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, pokiaľ ku škode došlo pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní v škole,

Na základe logického výkladu citovaných právnych noriem je však súčasne potrebné posudzovať právny vzťah medzi tou právnickou osobou, ktorá nahrádza škodu a fyzickou osobou, ktorej vznikla škoda v dôsledku úrazu, v zmysle právnej úpravy ustanovenej v ôsmej hlave, treťom oddiely Zákonníka práce ( §§ 187 - 206 ), v ktorej zákonodarca všeobecne ustanovoval zodpovednosť zamestnávateľa zamestnancovi za pracovný úraz a chorobu z povolania a z tohto pohľadu bude potrebné posudzovať aj úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 12.3.2001 pri odbornom výcviku v škole.

úrazu. Tvrdenie žalovanej, že škola jej nepredložila doklady preukazujúce nárok na výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, je bez právneho základu, pretože z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná dotazovala školu alebo vykonala nejaký iný dôkaz potvrdzujúci správnosť jej tvrdenia.

právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Účastník konania je síce povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo však nezbavuje organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú, povinnosti vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu

Z uvedených dôvodov kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 462 ods.2 SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 41. O náhrade trov konania tak pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods.1 SSP v spojení s § 167 ods.1 SSP. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ako aj náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej úspešný.

V Bratislave dňa 28. februára 2024