7Ssk/122/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:4021200283.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/79/2021
- IČS
- 4021200283
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: AKU - TRANS spol. s r.o., so sídlom Niklová 4313, 926 01 Sereď, IČO: 34136924, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, v konaní o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21 IPNR/IPNR_OBOZP II./KON/2021/2753 zo dňa 06. 04. 2021 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 v znení opravy zo dňa 16. 04. 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/79/2021-144 zo dňa 09.02.2022, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. Žalovanému sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 11S/79/2021-144 zo dňa 02.09.2022 Krajský súd v Nitre ako správny súd zamietol postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia protokolu o výsledku inšpekcie práce žalovaného č. INA-08-60-2.2/P-A25,A27-21 IPNR/IPNR_OBOZP II./KON/2021/2753 zo dňa 06. 04. 2021 (ďalej len „protokol“) v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 16. 04. 2021 (ďalej „dodatok č. 1“) v znení opravy zo dňa 16.04.2021.
2. Inšpektorát práce Nitra vykonal u žalobcu v období od 09. 03. 2021 do 06.04.2021 inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania sociálnej legislatívy v oblasti doprava a kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Dňa 09.03.2021 bola pri cestnej kontrole na rýchlostnej ceste R1 v katastri obce Tekovské Nemce vykonaná kontrola sociálnej legislatívy v cestnej doprave, súčasťou kontroly bola aj kontrola nelegálneho zamestnávania. Jednou z kontrolovaných osôb bol aj T. Q., nar. XX.
XX. XXXX, ktorý viedol motorové vozidlo EČV Y.. 3. V priebehu kontroly bolo zistené, že T. Q., nar. XX. XX. XXXX v kontrolovanom období (09. 02. 2021 - 09. 03. 2021) vykonával pre žalobcu dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy) na základe živnostenského oprávnenia (živnostenský list na meno T. Q.), pričom sa nejednalo o samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý je zároveň dopravcom v cestnej doprave (zamestnávateľ uzatvoril s vodičom T. Q., nar. XX.
XX. XXXX, komisionársku zmluvu zo dňa 01. 05. 2010), čím porušil ust. § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. (ďalej len „zákon č. 462/2007 Z. z.) v nadväznosti na § 7 ods. 1 cit. zákona. 4. Žalovaný vydal protokol o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods.1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“, resp. „zákon o inšpekcii práce“), vykonanej v dňoch od 09.03.2021 do 06.04.2021 u
žalobcu. 5. Na základe zistených nedostatkov uvedených v časti protokolu sociálna legislatíva v doprave, inšpektor práce v časti Opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce nariadil kontrolovanému subjektu odstrániť zistený nedostatok v bode 1 do 7 pracovných dní od prevzatia tohto protokolu.
6. V súlade s ustanovením § 14 ods. 2 zákona inšpekcii práce uložil žalobcovi - povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin uvedených v bode 1, - doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. 7.
Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 06.04.2021. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 15.04.2021. Žalovaný v dodatku č. 1 zo dňa 16.04.2021 vyhodnotil, že vyjadrenie žalobcu považuje za špekulatívne. Nakoľko žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by rozporovali skutkový stav v bode 1 protokolu, zostáva protokol nezmenený. Dodatok č. 1 bol žalobcovi doručený dňa 16.04.2021. Oznámením zo dňa 16.04.2021, doručeným žalobcovi v rovnaký deň, bola vykonaná oprava protokolu a dodatku č. 1 uvedením správneho obchodného mena žalobcu v zmysle výpisu z obchodného registra.
8. Správny súd k otázke súdnej preskúmateľnosti protokolu v znení dodatku č. 1 zaujal stanovisko, že charakter opatrenia spôsobilého zasiahnuť do právnej sféry žalobcu má protokol v rozsahu uložených opatrení, ktorými žalovaný žalobcovi ukladá povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie následne môže viesť k uloženiu sankcie. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom prípade bola v protokole žalobcovi uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, ako aj povinnosť predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, správny súd preskúmal porušenie právnych predpisov, na ktoré uložené opatrenia nadväzujú. Preto je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
9. Správny súd skonštatoval, že žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 v spojení s opravou označil podklady a popísal zistené skutočnosti. Uviedol, v čom videl porušenie zákona a uviedol tiež konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo porušené.
Popis tohto zisteného nedostatku je zrozumiteľný, bez vyvolania pochybností o jeho obsahu. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce, ani vo vzťahu k jeho výsledku v podobe protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 nebolo zistené.
Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zisteným nedostatkom porušením právnych predpisov uvedených v protokole v znení jeho dodatku č.1, ani svojvôľa, ani iné zjavné zneužitie práva, ktorému správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon č. 125/2006 Z. z., ani iný všeobecne záväzný právny predpis mu takúto povinnosť neukladá. Ak teda žalobca namieta nevysporiadanie sa s dôkazmi predloženými k protokolu, teda nedostatočné odôvodnenie, takéto námietky nie sú dôvodné, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.
10. Podľa správneho súdu protokol o výsledku inšpekcie práce (v znení jeho dodatku č. 1 a opravy) v časti zistených porušení právnych predpisov predstavuje základný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už je to na účely uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Protokol samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného charakteru a ani právne posúdenie veci. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci, majúc pritom za to, že žalovaný nesprávne vyhodnotil ním predložené dôkazy, správny súd uvádza, že žalobcovi sa priestor na unesenie dôkazného bremena vytvorí v správnom konaní o uložení pokuty, a preto v tomto ohľade je potrebné námietky žalobcu aj z tohto pohľadu vnímať ako nedôvodné.
11. V tejto súvislosti správny súdu zdôraznil, že žalovaný v protokole vytýkal porušenie ust. § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z. v nadväznosti na § 7 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z., a nie porušenie ustanovení zákona č. 56/2012 Z. z., na ktoré žalobca poukazoval, majúc pritom za to, že vykonáva dopravu mimo tohto zákona. Rovnako tak predmetom sporu nebolo nariadenie č. 561/2005, ako ani nariadenie č. 1071/2009, ktoré sa na daný skutkový stav ani nevzťahujú.
Predmetom právneho posúdenia bola skutočnosť, že p. Q., vykonával pre žalobcu v období od 09.02.2021 do 09.03.2021 dopravné činnosti v cestnej doprave (prácu vodiča nákladnej cestnej dopravy) bez toho, aby bol aj dopravcom v cestnej doprave. Vodič p.
Q. nedisponoval povolením na vykonávanie cestnej dopravy, preto nebolo možné ho považovať za samostatne zárobkovo činného vodiča a žalobca, ak chcel využívať jeho služby vodiča, bol povinný s ním uzatvoriť pracovnú zmluvu. Je pritom nepochybné, že p.
Q. disponoval živnostenským oprávnením, avšak uvedené nie je možné stotožňovať so statusom samostatne zárobkovo činného vodiča. 12. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., správny súd uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s týmto ustanovením. Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď dodatok č. 1 k protokolu nebol so žalobcom prerokovaný. Takáto povinnosť (prerokovať so žalobcom dodatok k protokolu) nemá oporu v zákone. Povinnosť prerokovať dodatok k protokolu nemožno vyvodiť ani zo skutočností, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietky žalobcu ako nedôvodné.
13. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný nešpecifikoval konkrétne opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zisteného nedostatku, teda uložil žalobcovi nevykonateľné opatrenia a povinnosti, na základe čoho podľa žalobcu nebolo možné konštatovať, že protokol má zákonom požadované náležitosti. Správny súd sa nestotožnil ani s uvedenou námietkou žalobcu, pretože zo zákona o inšpekcii práce nevyplýva žalovanému povinnosť presne určiť kontrolovanému subjektu, aké konkrétne opatrenia má na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin prijať, neurčuje mu ani, akým spôsobom má tieto opatrenia formulovať.
14. Súd konštatoval, že otázka následnej zodpovednosti žalobcu za porušenie sociálnej legislatívy v oblasti dopravy sa rieši až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. Až v rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené správne konanie, sa potom súd zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu, identifikáciou skutku, ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesenými počas konania.
15. Proti tomuto rozsudku podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g). Žiadal, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a súčasne zrušil aj protokol v znení dodatku č. 1 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16. Sťažovateľ nesúhlasí so zisteniami a závermi žalovaného v protokole, považuje ich za nesprávne, preto má za to, že uložené opatrenia sú nedôvodné. Dopravu dňa 09.03.2021 vykonávala na vozidle žalobcu spoločnosť MACH TRADE, spol. s r.o. ako vlastnú dopravu pre vlastné potreby súvisiace s jej činnosťou. Na túto dopravu si spoločnosť objednala vodiča p. Q..
To znamená, že p. Q. pre žalobcu nevykonával dopravu. Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazoval na doklady, predložené žalovanému. Sťažovateľ odmieta porušenie ust. § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. a iných právnych predpisov. Žalovaný sa nesprávne vysporiadal s právnou úpravou, skutkovým stavom a nesprávne posúdil ust. § 37 ods. 3 písm. h) cit. zákona. To, že mal s p. Q. uzatvorenú komisionársku zmluvu, nepreukazuje, že dopravu vykonával pre žalobcu, lebo žalobca preukázal, že dopravu vykonával pre MACH TRADE, spol. s r. o.
Aj správny súd uvedené nesprávne posúdil a nesprávne vyhodnotil, že protokol v znení dodatku č. 1 je správny a zákonný. Nesprávne právne posúdenie správneho súdu a žalovaného je tiež v tom, že neprihliadli na výnimku podľa § 5 ods. 4 písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z. v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. h) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 zo dňa 15.03.2006, lebo predmetom dopravy boli v danom prípade batérie a akumulátory ako súčasť komunálneho odpadu.
Správny súd neprihliadol na sprievodný list nebezpečného odpadu zo dňa 09.03.2021, ak ho považoval za nejasnú kópiu, mal žalobcu vyzvať na predloženie tohto dôkazu. 17. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyjadril.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods.2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalej len SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, je prípustná a podaná v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), oboznámiac sa so súdnym spisom a administratívnym spisom a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju zamietol z nasledovných dôvodov:
19. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení účinnom do 16.04.2021 (deň doručenia dodatku č. 1) na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov.
20. Podľa § 13 ods. 2 cit. zákona v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
21. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a
ich príčin. 22. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) cit. zákona inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
23. Z administratívneho spisu vyplýva, že inšpektor práce sťažovateľovi uložil v protokole v časti Opatrenia podľa §12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce odstrániť zistený nedostatok špecifikovaný v časti sociálna legislatíva protokolu ako neuzavretie pracovného pomeru s vodičom, ktorý vykonáva pre kontrolovaný subjekt dopravné činnosti v cestnej doprave, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča (§ 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. v nadväznosti na § 7 ods. 1 cit. zákona) v lehote do 7 dní od prerokovania protokolu a zároveň mu podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a v určenej lehote doručiť správu o splnení opatrení. Na základe vyjadrenia sťažovateľa k protokolu inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1, v ktorom skonštatoval, že z vyjadrenia sťažovateľa nevyplynuli také dôkazy, ktoré by rozporovali zistený skutkový stav.
24. Tunajší súd sa zaoberal povahou opatrení uložených podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/ 2/2022 zo dňa 04.12.2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.
Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b) zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.
Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zákona, samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e) SSP.
Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 25. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.). Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný subjekt naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme. Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy nevyhnutný postup pre splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásahom do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojený s nevyhnutnými nákladmi,
ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (bližšie rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Sžk/14/2020) 26. V preskúmavanej veci žalobca vôbec netvrdil, že by uložené opatrenie malo takýto
účinok. Podstatu žalobných bodov tvorili námietky o nezákonnom zistení tvrdených nedostatkov a nesprávnom právnom posúdení konkrétnych porušení zákona č. 462/2007 Z. z. Kasačný súd však v prejednávanej veci vzal do úvahy, že v čase podania správnej žaloby nemohol predpokladať uznesenie veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 a to, aký dôraz bude toto uznesenie klásť práve na vymedzenie týchto námietok v žalobe. Preto sa kasačný súd aj sám zaoberal povahou opatrenia a povinností, ktoré konštatovali inšpektori práce v protokole v znení dodatku č. 1. 27. Čo sa týka uloženého opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), z jeho obsahu je zrejmé, že opatrenie, ktoré nadväzuje na zistený nedostatok, je všeobecne formulované a nevyplývajú z neho žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má sťažovateľ plniť alebo ktoré by svojim obsahom predstavovali iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona. Jedná sa opatrenie, na základe ktorého je sťažovateľ odstrániť nedostatok identifikovaný v časti Zistené nedostatky spočívajúci v tom, že sťažovateľ neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné
činnosti v cestnej doprave, pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča. Opatrenie je všeobecne formulované a obsahuje bližšie nešpecifikované odstránenie zisteného nedostatku. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že sťažovateľovi bolo v protokole uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, z ktorého nevyplýva žiadna konkrétna povinnosť, ktorú má sťažovateľ plniť alebo ktorá by svojim obsahom predstavovala iné z opatrení podľa § 12 ods. 2 cit. zákona, preto takto formulované opatrenie nemôže priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.
28. Samotný proces zisťovania nedostatkov, vrátane ich subsumovania pod konkrétne porušené právne predpisy, nie je predmetom súdneho prieskumu protokolu. Nebolo preto možné podrobne sa zaoberať námietkami vznesenými proti zistenému nedostatku; práve všeobecne formulované opatrenie, že sťažovateľ má zistený nedostatok odstrániť, znamená, že má odstrániť len ten nedostatok, ktorý sa uňho aj skutočne vyskytol. Pokiaľ vytýkaný nedostatok spočíva v absencii či nepredložení určitých listín, možno ho odstrániť aj len jednoduchým odkazom, že u sťažovateľa nie sú splnené zákonné podmienky, aby takúto listinu mal mať alebo predkladať.
29. Rovnaký charakter má aj uložená povinnosť podľa § 14 ods. 2 písm. a) a b) z. č. 125/ 2006 Z.z., pretože sa jedná o všeobecnú povinnosť na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a o procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné. Preto takto formulované povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chráneného záujmu žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa § 7 písm. e) SSP.
30. Vychádzajúc z právneho názoru vyjadreného v citovanom uznesení veľkého senátu, nariadené opatrenie a uložené povinnosti v preskúmavanom protokole mali byť vylúčené z prieskumu správneho súdu. Keďže v prerokúvanej veci nejde ani o vec správneho trestania (žalovaný nerozhodoval o sankcii v zmysle § 194 SSP), ani o sociálnu vec (žalovaným nie je orgán verejnej správy uvedený v § 199 SSP), je kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi, a tak sám nepristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a odmietnutiu žaloby (porov. obdobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1Sžk/11/2021). Tým, že správny súd žalobu sťažovateľa neodmietol, sťažovateľovi poskytol vyšší procesný štandard ochrany jeho práv.
31. Keďže správny súd prejednal žalobu sťažovateľa vecne a jednotlivé sťažnostné body smerujú proti jeho záverom, kasačný súd v záujme úplnosti považuje za podstatné sa s nimi aspoň stručne vyrovnať. Opatrenie nariadené inšpektorom práce žalovanému nadväzuje na skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z protokolu v znení dodatku č. 1, ktoré samotné sa v súdnom konaní o preskúmanie protokolu nepreskúmavajú. Už v predchádzajúcej judikatúre NS SR aj tunajšieho súdu bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet jeho súdneho prieskumu, keď možnosť jeho prieskumu bola obmedzená len na jeho časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, resp. či boli dostatočne preukázané. V tejto časti je kasačná sťažnosť plne nedôvodná.
32. Protokol ako aj jeho dodatok boli žalobcovi riadne doručené. Žalovaný tiež nepochybil, keď dodatok č. 1 neprerokoval so sťažovateľom, keďže táto povinnosť zo zákona o inšpekcii práce nevyplýva a nedošlo k doplneniu nových zistení a opatrení, s ktorými by sa sťažovateľ nemal možnosť sa oboznámiť (obdobne rozhodnutia sp. zn. 10Sžk/19/2017, sp. zn. 4Sžk/22/ 2018). 33.
Pokiaľ sťažovateľ namietal, že sa správny súd a žalovaný nezaoberali výnimkou vyplývajúcou z § 5 ods. 4 písm. f) zákona č. 56/2012 Z. z. v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. h) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006, kasačný súd konštatuje, že tieto ustanovenia sa neaplikovali v tej časti protokolu, ktorá je predmetom tu prejednávanej veci, teda opatrení uložených v protokole. Žalobca touto námietkou chce zvrátiť právne posúdenie zisteného skutkového stavu, pretože má za to, že bol nesprávne právne posúdený ako konkrétne porušenie zákona č. 462/2007 Z. z. Ako už bolo vyššie uvedené, toto právne posúdenie, ako aj posúdenie, či bol správne zistený skutkový stav (teda zistené nedostatky), bude predmetom prieskumu až v prípadnom osobitnom súdnom konaní o prieskum rozhodnutia o uložení sankcie za iný správny delikt. Z rovnakých dôvodov nemohla byť kladne vyhodnotená ani jeho námietka ohľadom sprievodného listu nebezpečného odpadu zo dňa 09.03.2021.
34. Je potrebné prízvukovať, že činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. Sankcie sa ukladajú na základe osobitného ustanovenia § 19 cit. zák., a to v osobitnom správnom konaní (porov. § 21 ods. 3 cit. zákona), v ktorom konštatovanie porušenia konkrétneho právneho predpisu a identifikácia subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a zodpovedať istým formálnym aj obsahovým náležitostiam (bližšie rozhodnutie sp. zn. 4Sžk/22/2018). Kasačný súd dáva sťažovateľovi do pozornosti, že spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie (teda aj skutočná existencia zistených nedostatkov) sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní.
35. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutého rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces.
Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
36. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanému bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).
37. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. marca 2024