7Ssk/139/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: K.. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. -A. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 34577-2/2022-BA zo dňa 08.07.2022, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 16Sa/36/2022 zo dňa 26.04.2023, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. III. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Správny súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania. 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 13184-1/2017-MT zo dňa 19.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia (ďalej tiež ako „povinné poistenie“, resp. „sociálne poistenie“) žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) dňa 01.07.2014.

Prvostupňový správny orgán prijal od žalobkyne Registračný list fyzickej osoby - odhlášku (ďalej len „odhláška“) s dátumom zániku poistenia 31.10.2013. Slovenská lekárska komora (ďalej len „SLK“) vydala žalobkyni licenciu č. L1A/ZA/0676/05 zo dňa 10.01.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, ktorá jej bola na základe rozhodnutia č. LZA/ZA/0676/05-348/2016 zo dňa 14.06.2016 zrušená ku dňu 01.08.2016. Žalobkyňa bola od 01.07.2014 povinne nemocensky poistenou a dôchodkovo poistenou SZČO, pretože splnila zákonom o sociálnom poistení ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného poistenia, t. j. má právne postavenie SZČO (licencia č. L1A/ZA/00676/05) a ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013 z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia príjem za uvedené roky dosiahla, ale že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z dôvodu, že žalobkyňa nepodala Registračný

žaloby žalobkyne, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sa/ 30/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý bol preskúmaný kasačným súdom a tento kasačnú sťažnosť žalobkyne rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/89/2018 zo dňa 30.03.2022 zamietol.

6. Vo vzťahu k tu preskúmavanému rozhodnutiu správny súd poukázal na právne závery, vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021 a skonštatoval ich záväznosť.

vplyvu. 7. Správny súd mal za to, že žalobkyňa k 01.07.2014 mala postavenie SZČO na základe platnej licencie a nebolo určujúce, či na základe nej žalobkyňa túto samostatnú zdravotnícku prax vykonávala alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že zistené príjmy nepochádzali z držby licencie typu L1A ako aj, že po dátume 31.10.2013 žiadnu podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba podnikateľ nevykonávala a nevyužívala ekonomické prostredie štátu, tento žalobný dôvod nebol právne relevantný. Podstatné bolo, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej SLK a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Pokiaľ takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, z akého titulu statusu dosiahla tento príjem.

V súvislosti s poukazom žalobkyne na princíp právnej istoty správny súd poukázal na to, že v danej veci nebolo možné vychádzať z rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp. zn. 1Vs/ 1/2019 a záverov vyjadrených v tomto rozhodnutí, pokiaľ tieto boli „prekonané“ rozsudkom sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. V danom prípade žalobkyňa v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014 splnila podmienky vyplývajúce z tohto zákona: mala status samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá dovŕšila 18 rokov a zároveň dosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu s odkazom na ust. § 21 ods. 1 cit. zákona.

Vzhľadom na uvedený záver preto správny súd nevidel priestor pre podanie návrhu na začatie konania o súlade ust. § 293cu zákona č. 461/2003 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky, a tým ani na postup podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP a návrh na prerušenie konania zamietol.

Ak sa tomuto jej návrhu nevyhovie, žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Sťažovateľka uviedla, že ku dňu 31.10.2013 vykonala všetky kroky a prejavila všetku možnú vôľu ukončiť svoj status SZČO a tým ukončiť svoje podnikanie ako fyzickej osoby - podnikateľa (zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, podanie žiadosti o zrušenie IČO, nevykonávanie podnikateľskej činnosti po uvedenom dátume a nevyužívanie ekonomického prostredia štátu pre svoj vlastný prospech). Sťažovateľka je presvedčená, že od tohto dátumu nespĺňala kvalifikačnú podmienku pre platenie povinného

12. Podľa sťažovateľky možno obe rozhodnutia správnych orgánov považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné. Za nedostatok odôvodnenia týchto rozhodnutí označila absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania, vzhľadom na časový odstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky z poistenia a či cit. „Bolo zákonnou povinnosťou sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie vydať, alebo išlo o jeho vlastnú iniciatívu? Išlo o formu opravy pochybenia v evidencii sociálnej poisťovne, alebo má prvostupňové rozhodnutie respektíve napadnuté rozhodnutie slúžiť na dovyrubenie poistného?, alebo iné?“.

Poistka proti omylu, ktorou argumentoval Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 610/2021, nemôže byť legitímnym dôvodom zmeny judikatúry veľkého senátu kasačného súdu, ale má slúžiť len na nápravu základných vád a omylov zásadného významu, pričom poukázala na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva. Pôvodný názor veľkého senátu v rozhodnutí sp. zn. 1Vs/1/2019 žiaden takýto nedostatok nevykazoval.

Stotožnila sa s právnymi závermi správneho súdu a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú. 15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku.

6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 17. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010, účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

19. Podľa § 293cu cit. zákona na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

21. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti: - SLK vydala sťažovateľke licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe rozhodnutím č. L1A/ZA/0676/05 zo dňa 10.01.2006 a táto licencia bola zrušená ku dňu 01.08.2016 rozhodnutím SLK LZA/ZA/0676/05-348/2016 zo dňa 14.06.2016 - podľa výpisu FR SR mala sťažovateľka za zdaňovacie obdobie 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.) vyšší ako je zákonom stanovená hranica príjmu: príjmy sťažovateľky z podnikania za rok 2013 (64077,11 eur) presiahli zákonnom ustanovenú sumu 4830,00 eur.

23. Kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom tohto súdneho konania je rozhodnutie žalovanej zo dňa 08.07.2022 vo veci vzniku povinného poistenia sťažovateľky dňa 01.07.2014, avšak sťažovateľka vo svojich sťažnostných a žalobných námietkach argumentovala najmä rozhodnutiami žalovanej, v ktorých bol posudzovaný jej status ako SZČO v súvislosti s nezánikom jej povinného poistenia ako SZČO k 31.10.2013 a zánikom dňa 26.11.2013. Kasačný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že rozhodnutie žalovanej č. 22107-3/2017-BA zo dňa 30.05.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vo veci nezániku povinného poistenia sťažovateľky ako SZČO dňa 31.10.2013 boli predmetom prieskumu v inom správnom súdnom konaní, v ktorom správny súd rozsudkom sp. zn. 25Sa/ 30/2017 zo dňa 22.03.2018 zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že tieto rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. O kasačnej sťažnosti, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9Sžsk/89/2018 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 30.03.2022 tak, že kasačná

Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti otvorila otázku, či jej držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako SZČO poukazuje na relevantné právne závery uvedené v rozsudku veľkého senátu NS SR zo dňa 24.11.2020 sp. zn. 1Vs/3/ 2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019. V rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 veľký senát NS SR formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti je treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je oprávnený na jej základe podnikať. V dôsledku toho je držba

Rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola ústavným súdom odmietnutá uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 zo dňa 30.11.2021). 25. Kasačný súd konštatuje, že v nadväznosti na zmenu právnej úpravy § 5 zákona o sociálnom poistení účinnú od 01.01.2014 registrácia pre daň z príjmov od tohto dátumu už nebola podstatná a pre posúdenie statusu SZČO bolo podstatné dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného poistenia SZČO. Preto žalovaná opätovne posudzovala status sťažovateľky, pričom sťažovateľka takýto príjem preukázateľne v roku 2013 dosiahla. S prihliadnutím na prechodné ust. § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 sa na posudzovanie vzniku a zániku povinného poistenia SZČO v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 vzťahovalo ust. § 5 v znení účinnom do 31.12.2013, preto sťažovateľka nenadobudla opätovne status SZČO už od 01.01.2014. Avšak od 01.07.2014 už bolo pre vznik a zánik povinného poistenia

Nebol tak daný dôvod zániku povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. a) cit. zákona a tým ani prekážka jeho vzniku podľa § 21 ods. 1 cit. zákona. Žalovaná a jej pobočka preto vyslovili správny záver, že povinné poistenie sťažovateľky opätovne vzniklo dňa 01.07.2014.

Za dôvodnú nie je možné považovať ani námietku sťažovateľky, že prvostupňový správny orgán rozhodol o vzniku povinného poistenia po štyroch rokoch od podania odhlášky. Kasačný súd konštatuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľka prihlášku s dátumom vzniku povinného poistenia od 01.07.2014 nepodala, preto prvostupňový správny orgán sám vo veci rozhodol v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

Pokiaľ sťažovateľke chýbala odpoveď na otázku, čo bolo „skutočným“ dôvodom vydania, samotný dôvod, pre ktorý bolo prvostupňové a preskúmavané rozhodnutie vydané, je z oboch rozhodnutí zrejmý; je ním splnenie zákonom ustanovených podmienok pre vznik povinného poistenia sťažovateľky od

Sťažovateľka mala možnosť v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu uplatniť svoje námietky, čo v danej veci aj využila a žalovaná sa s jej námietkami v rozhodnutí riadne vysporiadala. Preto nedošlo k porušeniu zákonných práv sťažovateľky, vrátane jej procesných práv a preto námietka sťažovateľky o ich porušení je nedôvodná.

Existencia dvoch protichodných rozhodnutí nie je zdrojom nekonzistentnosti judikatúry najvyššieho (správneho) súdu. Zákon totiž podobnú situáciu vyslovene predpokladá (§ 466 od. 3 SSP) a možno z neho logicky vyvodiť jej riešenie, že záväzným zostáva len právny názor vyslovený neskôr (obdobne rozhodnutie NSS SR sp. zn. 7Ssk/27/2023). Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 137/2024 zo dňa 20.03.2024 v obdobnej právnej veci, cit.:„.

30. K návrhu sťažovateľky na prerušenie konania z dôvodu existencie dvoch vyššie uvedených rozhodnutí veľkého senátu, kasačný súd s poukazom na ust. § 452 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 100 ods. 1 a 2, konštatuje, že kasačné konanie možno prerušiť, pokiaľ existujú predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený riešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané rozhodnutie bolo napadnuté protestom prokurátora (v prerokúvanej veci nebolo), ak žalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené (čo sa v tu prejednávanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (prerušenie navrhol len sťažovateľ). Z dôvodov prerušenia

31. Administratívne rozhodnutia vydané žalovanou a prvostupňovým správnym orgánom boli riadne odôvodnené, sťažovateľ ako účastník konania dostal odpoveď na všetky zásadné otázky, nemožno ich hodnotiť ako arbitrárne či nepreskúmateľné, preto sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu o ich zákonnosti. Skutočnosť, že so závermi rozhodnutí správnych orgánov sťažovateľ nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti.

32. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa §