7Ssk/172/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: M. A., G.. XX. XX. XXXX, K. Ž. XX, XXX XX J., právne zast. JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, so sídlom Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 36407-2/2019-BA zo dňa 03. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/38/2019 - 64 zo dňa 4. mája 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v ntenciách zákona č. 461/2003 Z. z. citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2, písm. a/, § 30, písm. a/, b/, § 49 ods.1, 2, písm. d/, § 51 ods. 2, § 3 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach, za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydané v oboch stupňoch sú vecne správne a

Na základe toho pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. 200-203436-CA04/2018, zo dňa 19.12.2018 zamietla žalobcovi nárok na materské období od 03.12.2018. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca odvolal. Rozhodnutím č. 36407-2/2019-BA zo dňa 03.04.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „žalovaná“ alebo „odvolací orgán“) v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie pobočky a odvolanie žalobcu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia zopakovala administratívny priebeh konania, odôvodnenie rozhodnutia pobočky, odvolacie dôvody žalobcu, položkovito vymenovala žalobcom doložené podklady a konštatovala, že zamestnávateľ dňa 30.11.2018 informoval Sociálnu poisťovňu prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - zmena o začiatku čerpania rodičovskej dovolenky žalobcom od 03.12.2018 a prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby - prihláška, o vzniku jeho nového nemocenského poistenia dňa 03.12.2018. Prvostupňové rozhodnutie považovala za vecne a právne správne.

Ak teda právny zástupca žalobcu tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nesprávne, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. 5. Správny sú nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal nesprávne posúdenie žalovanou veci vo vzťahu nemožnosti jeho riadnej starostlivosti o dieťa pre objem pracovného úväzku, poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods.3,4 zákona o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z.z. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že materské je sociálna dávka poskytovaná sociálnou poisťovňou z nemocenského poistenia za podmienok výlučne upravených zákonom o sociálnom poistení, ktorého účelom je v zmysle § 2 písm. a/ kompenzácia straty príjmu, vzniknutá priamo poistencovi, uplatňujúcemu si nárok na materské v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, o ktoré sa

o dieťa. Pokiaľ zákon určitú problematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad, čo však v tomto prípade nie je možné. Ide o dve rozdielne dávky, poskytované rozdielnymi správnymi orgánmi, riešiace úplne iný druh sociálnej situácie, upravené dvoma rôznymi zákonmi rovnakej právnej sily, bez vzťahu lex specialis jedného voči druhému a bez možnosti využitia analógie legis. V danej súvislosti správny súd dal do pozornosti rozsudok NSS SR sp. zn. 7 Sžsk 50/2020 zo dňa 27.10.2021.

Táto dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a je podmienená stratou alebo znížením príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.).

6. Citujúc ustanovenie § 85 ods. 5 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, správny súd uviedol, že keď žalovaná poukázala na uzatvorenie novej pracovnej zmluvy žalobcom s tým istým zamestnávateľom od 03.12.2018, z ktorej dosahuje príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ a to v porovnateľnej, prípadne vyššej sume, ako z pracovnej činnosti zakladajúcej nemocenské poistenie, z ktorého si nárok na materské uplatnil a zároveň nedošlo ani k úprave pracovného času tak, aby mohol prevziať starostlivosť o dieťa, tieto skutočnosti vyplývajú z predložených pracovných zmlúv u zamestnávateľa Atlas Copco, s.r.o.

7. Citujúc ust. § 166 ods. 1, 2 zák. č. 311/2001 Z.z., správny súd mal za to, že aj z tejto právnej úpravy je zrejmé, že poskytnutie materského v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti, počas materskej dovolenky má svoje vyjadrenie v prehĺbení (rozšírení) starostlivosti o dieťa, inými slovami, k vytvoreniu reálnych podmienok na komplexnú 24 hodinovú starostlivosť o

Aj v bode 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní.

poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/ 60/2020). 8.

Samotná skutočnosť, že otec prakticky bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpenia na rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa, sa za porovnateľných pracovných podmienok, zamestnal u toho istého zamestnávateľa na plný pracovný úväzok (40 hod./týždeň), naznačuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá síce v zákone o sociálnom poistení definovaná nie je, ale jej zmysel, obsah a podstatu, nemožno odvodzovať od iného zákona, slúžiaceho úplne

sociálnom poistení. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade podľa zistených skutkových okolností, k obmedzeniu pracovných aktivít otca z rozsahu plného pracovného úväzku, ani v spôsobe výkonu práce z hľadiska možnosti poskytovania starostlivosti maloletému dieťaťu od 03.12.2018 nedošlo a tým nemohlo dôjsť ani k realizácii plnohodnotnej starostlivosti o dieťa prevzaté od matky, ktorá je v Sociálnej poisťovni prihlásená od 01.01.2018 ako povinne dôchodkovo poistená osoba z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov veku a teda nie je zapojená do pracovného procesu, ktorý by jednoznačne prezumoval zúžený rozsah jej starostlivosti o dieťa v súvislosti s deklarovaným nástupom žalobcu na rodičovskú dovolenku a jeho prevzatím do starostlivosti od 02.12.2018.

bezodkladne po deklarovanom termíne prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti a za tým účelom nastúpenia na rodičovskú dovolenku u svojho zamestnávateľa, sa za porovnateľných pracovných podmienok, vrátane možnosti využívania pružného pracovného času, resp. home office zamestnal opätovne na plný pracovný úväzok (40 hod./týždeň), naznačuje sledovanie iného zámeru, ako je poskytovanie starostlivosti maloletému dieťaťu, ktorá síce v zákone o sociálnom poistení definovaná nie je, ale jej zmysel a podstatu, nemožno odvodzovať od iného zákona, slúžiaceho úplne inému účelu. Poukazom na to, že ak by ani nedošlo k pracovnej vyťaženosti nad uvedený rozsah hodín pracovného úväzku, tým automaticky a prirodzene nie je neplnená podmienka účelu poskytnutia materského, preklenúť obdobie straty alebo zníženia príjmu dôsledkom nemožnosti riadneho výkonu zamestnania alebo jeho výkonu v obmedzenom rozsahu, práve pre nemožnosť prevzatia riadneho výkonu starostlivosti o dieťa vzhľadom k pracovnej vyťaženosti otca, ktorú do jeho prevzatia zabezpečovala matka, správny súd uviedol, že ak zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky

9. Správny súd poukazom na to, že i keď povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR") a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá povinnosť vyplýva i z ustálenej judikatúry ESĽP, judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument, konštatoval, že závery správneho orgánu v preskúmavanej veci plne korešpondujú s obsahom administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., obsahuje všetky náležitosti príslušnými ustanoveniami tohto zákona vyžadované, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaná pri hodnotení dôkazov riadila a z akých skutkových okolností vychádzala.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že Krajský súd v Bratislave porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Krajský súd sa však s týmto žalobným dôvodom žalobcu náležite nevysporiadal a ani bližšie neskúmal či rozhodnutie žalovanej vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci. 12. V konaní mala žalovaná povinnosť zistiť skutočný, objektívne pravdivý stav veci a nie iba zdanlivý stav veci. Žalovaná uzavrela, že otec neposkytuje riadnu starostlivosť o dieťa, lebo matka dieťaťa nie je zapojená do pracovného procesu a nedošlo k zníženiu žalobcovho pracovného úväzku pod 40 hod. týždenne. Takáto premisa žalovanej je však založená len na domnienke žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a nie na relevantných dôkazoch. Žalovaná ako ani prvostupňový správny orgán v tomto smere nevykonali žiadne dokazovanie. Vychádzali len z pracovných zmlúv, kde bol pracovný úväzok žalobcu 40 hod. týždenne a miesto výkonu práce bydlisko žalobcu. Žalovaná však nijakým spôsobom nezisťovala v akom rozsahu vykonávala matka dieťaťa starostlivosť o dieťa v čase pred prevzatím maloletého do starostlivosti otcom a ako po tomto prevzatí.

Rovnako žalovaná ako aj prvostupňový orgán mali možnosť bližšie zistiť u zamestnávateľa žalobcu aký druh práce žalobca vykonáva v akých časových intervaloch počas dňa túto prácu žalobca vykonáva, aká je jeho pracovná náplň a pod. V posudzovanej právnej veci však k náležitému zisteniu skutkového stavu veci zo strany žalovanej nedošlo a žalovaná vôbec neposudzovala rozsah starostlivosti žalobcu pred a po jeho nástupe na rodičovskú dovolenku z pohľadu detailov jeho nového pracovného úväzku.

maloletého. 14. Žalobca tiež poukázal na to, že v bode 45 odôvodnenia Rozsudku sa uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovanej a aj rozhodnutie vydané v jemu predchádzajúcom konaní, nemožno vzhľadom k tomuto zadefinovaniu označiť za nezákonné. Žalovaná riadne odôvodnila svoj postup a zreteľným spôsobom ozrejmila dôvody podložené právnou argumentáciou, pre ktoré žalobcovi nárok na materské dňom 11.02.2019 zanikol. Predmetom súdneho prieskumu v posudzovanej právnej veci však nebolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia o zániku nároku žalobcu na materské dňom 11.02.2019, ale bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu č. 36407-2/2019-BA zo dňa 03.04.2019, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 200-203436-CA04/208, NP 205-81640-2/2018-BAM zo dňa 19.12.2018, ktorým pobočka Sociálnej poisťovne Bratislava rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské v období od 03.12.2018, pre riadne neposkytovanie starostlivosti o dieťa, prevzatej od matky dieťaťa od dátumu 03.12.2018. Berúc do úvahy uvedené je teda evidentné, že krajský súd v odôvodnení

Napadnutý rozsudok však podľa žalobcu vyššie uvedené atribúty nespĺňa. Krajský súd tak nedostatočným, nezrozumiteľným a chaotickým odôvodnením rozsudku porušil právo žalobcu na riadne a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia.

16. Podľa právneho názoru žalobcu krajský súd nesprávne právne posúdil a vyložil ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. týkajúce sa účelu nemocenského poistenia, z ktorého sa poskytuje dávka materského. Účel zákona č. 461/2003 Z. z. je zachytený v ustanovení § 2 písm. a/ zákona 461/2003 Z. z., kde sa uvádza, že sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. V posudzovanom prípade podľa žalobcu bez akýchkoľvek pochybností došlo k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia, nakoľko žalobca stratil príjem zo zárobkovej činnosti z ktorej si uplatnil nárok na materské. Skutočnosť, že žalobca mal príjem aj z inej zárobkovej činnosti nijako neodporuje kompenzačnému účelu ustanovenia § 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z..

17. Za nesprávne právne posúdenie veci považuje žalobca aj výklad ustanovení zákona č. 461/ 2003 Z. z. krajským súdom v tom duchu, že pokiaľ zákon spája poskytovanie materského s čerpaním rodičovskej dovolenky otca, logicky ho spája s obmedzením pracovných aktivít tohto

Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní materského matkám, sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku matkám aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Ak teda krajský súd lipne na obmedzení pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákonom o diskriminácii v sociálnom poistení v zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania dávok sociálneho poistenia, ako aj Ústavou SR garantovanými právami. Berúc do úvahy uvedené je žalobca toho právneho názoru, že ak si uplatnil nárok na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca z pracovného pomeru, ktorý vznikol žalobcovi dňom 15. 01. 2014, tak nie jej v rozpore s ustanovením § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., ak mal žalobca príjem za prácu vykonávanú v pracovnom pomere z ktorého si neuplatňoval nárok na dávku materské. 18. Žalobca je toho právneho názoru, že krajský súd nesprávne právne posúdil aj podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovanie starostlivosti ustanovenej v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov účinnom v čase posudzovania

dieťa. Ak by sme prijali záver krajského súdu, že nárok na materské podľa zákona o sociálnom poistení vyžaduje osobnú 24 hodinovú starostlivosť o dieťa, tak podľa takéhoto výkladu pojmu starostlivosti o dieťa by ani matke dieťaťa nemal byť priznaný nárok na materské, prípadne odňatá materská ak otec dieťaťa sa po práci venuje dieťaťu a matke dieťaťu tak na nejaký čas dopraje osobné voľno, počas ktorého môže matka dieťaťa vykonávať aj pracovnú činnosť, prípadne ak matka dieťa sa v čase keď dieťa spí venuje pracovnej činnosti. 19. Žalobca navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, eventuálne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva. Podľa ust. § 101e ods. 1,2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

24. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/38/2019-64 zo dňa 4. mája 2022, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 36407-2/2019-BA zo dňa 03. apríla 2019, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava z 19.12.2018, č. 200-203436-CA04/2018, NP 205-81640-2/2018-BAM potvrdila.

poukazuje. 26. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na

správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

27. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

28. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovanej, vydané v oboch stupňoch, ako aj konanie im prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej v zásade riadne postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti správnych rozhodnutí vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z., v platnom znení.

29. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

32. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. (§ 1 ods.1 )

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 35. Podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode d matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov od pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa. 39. Podľa § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd zameral svoju pozornosť na túto spornú otázku. 41. Kasačný súd sa touto právnou problematikou zaoberal vo svojich viacerých rozhodnutiach. K právnej otázke nároku otca na materské kasačný súd prijal zjednocujúce stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2022, ročník I., pod č. 5/2022 v znení právnych viet:

42. Právne vety boli prijaté z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžsk 50/2020 z 27. októbra 2021, v ktorom najvyšší správny súd konštatoval nasledovné: „. . . . . . . . .

. . . . . 31. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu kasačný súd úvodom poukazuje na to, že jednou so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky

. . . . . . . . 34. Z citovanej právnej úpravy ( § 49 ods.1,2, § 51 ods.1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.) vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca), ktoré sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu.

35. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej, v predmetnej veci splnenie podmienky priznania nároku na materské žalobcovi sporné nebolo; sporným však zostalo splnenie osobitnej podmienky plynúcej z § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to, či žalobca na základe dohody s matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ uvedeného zákona aj reálne vykonával starostlivosť o maloleté

Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie. Pokiaľ v tomto smere žalobca odkazoval na definíciu starostlivosti o dieťa plynúcu z § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. v znení účinnom od 01. januára 2011, v zmysle ktorého sa podmienka riadnej starostlivosti o dieťa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba „zabezpečuje“ riadnu starostlivosť o dieťa osobne, alebo inou plnoletou fyzickou, alebo právnickou osobou, najvyšší správny súd konštatuje, že zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010) Najvyšší správny súd rovnako

V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory (pod ktorý možno zaradiť aj rodičovský príspevok) je systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd poukazuje na to, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej

zákonov. 36. Skutkové okolnosti v danej veci potvrdzujú, že žalobca ( otec dieťaťa) žiadosťou podanou u Sociálnej poisťovni pobočka Trnava žiadal o priznanie materského k dieťaťu xxx, z dôvodu, že na základe rodičovskej dohody odo dňa 29.8.2018 preberá dieťaťa do starostlivosti a jeho zamestnávateľom mu bola od 29.8.2018 poskytnutá materská / rodičovská/ dovolenka. Matka uvedeného dieťaťa žiadosťou z 27.8.2018 požiadala o odňatie rodičovského príspevku od 28.8.2018, nakoľko od uvedeného dátumu si otec dieťaťa uplatnil nárok na materské. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany rozhodnutím z 25.9.2018 č. PN1/USVHL/SOC/ 2018/29493-3 žiadosti matky vyhovel a odňal jej rodičovský príspevok od 1.9.2018.

Vychádzajúce zo zistenia, že žalobca od 1.9.2018 začal vykonávať zárobkovú činnosť u zamestnávateľa xxx, a. s. v nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom ako pred uplatnením nároku na materské, a prestal tak poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa, možno uzavrieť, že otec dieťaťa ako iný poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, a o toto dieťa sa nestaral osobne, v danom prípade sa uzavretá dohoda medzi ním ako iným poistencom a matkou podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. javí za dohodu výslovne formálnu.

Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si žalobca po priznaní nároku na materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda že by riadne vykonával starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.

rozhodnutia. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) - napríklad v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto smere kasačný súd podrobil prieskumu rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že tento atribúty preskúmateľnosti spĺňa.

39. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež kasačnú námietku, ktorou žalobca namietal diskriminačný rozmer postupu Sociálnej poisťovne, trvajúc na to, že je všeobecne známe, že Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí rodičovského príspevku matkám, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť, a preto pokiaľ Sociálna poisťovňa vyžaduje zanechanie pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia, čo je v rozpore so zákazom diskriminácie v sociálnom zabezpečení v oblasti prístupu a poskytovania sociálneho

Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.“ 43. Vychádzajúc z právneho názoru najvyššieho správneho súdu citovaného vyššie kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu, ktorými v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci správny súdom a dospel k záveru, že správny súd v prejednávanom prípade sa právnou otázkou vzniku nároku žalobcu na materské, považujúc ju za zásadnú, riadne zaoberal a dal na ňu aj dostatočnú odpoveď. Najvyšší správny súd v citovanom rozhodnutí sa súčasne zaoberal a dal odpoveď aj na ďalšie právne otázky týkajúce sa zisťovania skutkového stavu, nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí, ako aj diskriminácie otcov. Kasačný súd v prejednávanej veci z uvedeného dôvodu, poukazom (citáciou) na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu uvedené vyššie, hodnotil kasačné dôvody žalobcu, dospejúc k záveru, že ide o obdobné kasačné dôvody, ktorými sa najvyšší správny súd zaoberal v citovanom rozhodnutí, a preto kasačný súd na ne len poukazuje.

oboch rodičov. Pojem „starostlivosť“ podľa § 48 a 49 zákona č. 461/2003 Z. z. však musí byť odlišný od pojmu „starostlivosť“ podľa § 28 zákona č. 36/2005 Z. z.. Inak by totiž nemalo zmysel, aby otec dieťaťa musel „preberať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou“ v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z., keď právo a povinnosť starať sa o dieťa má už na základe zákona č. 36/2005 Z. z. (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 9Sžsk/13/2021 zo dňa 30. 03. 2022). Model, keď žiadateľ o dávku v rámci jedného pracovnoprávneho pomeru čerpá rodičovskú dovolenku prezentujúc, že za účelom starostlivosti o narodené dieťa do troch rokov jeho veku a zároveň (a v súvislosti s nástupom na rodičovskú dovolenku) uzatvorí s tým istým, prípadne iným zamestnávateľom ďalší (nový) plnohodnotný pracovnoprávny vzťah, v rámci ktorého de facto deklaruje schopnosť naďalej reálne (a bez zmeny) vykonávať svoje pracovnoprávne

aby žiadateľ o dávku poskytoval starostlivosť dieťaťu napriek tomu, že počnúc dňom prevzatia starostlivosti o dieťa uzatvoril nový (ďalší) pracovný pomer s tým istým/iným zamestnávateľom s týždenným pracovným časom - 40 hodín - zabezpečujúcim porovnateľný príjem ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku. Konštatovanie žalobcu, že žalovaná v nedostatočnej miere zabezpečila dôkazy, ktoré by preukazovali, či došlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca, a teda že skutkový stav zistila nedostatočne, preto neobstojí.

45. Najvyšší správny súd súčasne upriamuje pozornosť žalobcu, že uplatnenie nemocenskej dávky - materského je právom, nie povinnosťou nemocensky poistenej osoby. Napriek tomu, že oprávnenej osobe nárok na priznanie tejto nemocenskej dávky vznikne, nemá povinnosť o ňu požiadať (resp. ju čerpať). Režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim rodičom na trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť.

47. Vzhľadom k uvedenému vyššie kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu, vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ako nedôvodné, keďže tieto námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu preto podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.