7Ssk/70/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: I.. Ľ. Q. W.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXXX/X, XXX XX W. I., právne zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42880-2/2018-BA zo dňa 15.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/5/2022-51zo dňa 15.11.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva

Odôvodnenie

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 2557-1/2018-LM zo dňa 02.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia (ďalej len „povinné poistenie“, resp. „sociálne poistenie“) žalobkyne tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) “nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2013, ale zaniklo dňa 9. októbra 2013.

úrade. Tým sa však u žalobkyne definitívnym spôsobom neupravili právne vzťahy sociálneho poistenia. S účinnosťou od 01.07.2014 sa zmenili podmienky zaradenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyňa od 01.07.2014 opätovne splnila podmienky pre zaradenie do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Príjem žalobkyne z podnikania za rok 2013 bez ohľadu na to, na základe akého oprávnenia bol dosiahnutý, bol vyšší ako zákonom ustanovená suma a preto odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO aj od 01.07.2014 do 30.06.2015. Na posudzovanie vzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia SZČO mala vplyv registrácia na daňovom úrade v období od 01.01.2011 do 30.06.2014. Po uvedenom období

Podľa správneho súdu je z rozhodnutia veľkého senátu zrejmé, že bol posudzovaný status lekára ako SZČO vo vzťahu k povahe licencie L1A, ktorá bola posúdená ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení účinnom do 31.12.2010, teda na vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 3 cit. zákona.

4. V intenciách záväzného právneho názoru kasačného súdu správny súd skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nezániku povinného nemocenského poistenia žalobkyne ku dňu 31.07.2013 a o jeho zániku ku dňu 09.10.2013, z ktorých dôvodov postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2011. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 511/1992 Z. z., resp. zákon o správe daní).

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a zároveň v rozhodnom období dosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2012 (v sume 49099,57 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4716 eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyni dňom 09.10.2013 zaniklo jej povinné poistenie z dôvodu zániku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v dôsledku zrušenia registrácie u príslušného správcu dane, pričom aj po tomto dni ostala v platnosti jej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0756/06 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2013 (v sume 30223,32 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4830 eur, ktorá bola stanovená pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Keďže žalobkyňa opätovne nadobudla status SZČO, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01.07.2014 do

8. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

a) zákona o sociálnom poistení právo na príjem zo závislej činnosti, je presvedčená, že dňa 31.07.2013 jej zaniklo povinné poistenie ako SZČO a k jeho obnoveniu nedošlo. 10. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 24.02.2023 a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010, účinnom od 01.01.2011 do dňa právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6) 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 v znení účinnom od 01.01.2008 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je nemocensky poistená. 15. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010, účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

17. Podľa § 293cu cit. zákona na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

19. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10). 20. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).

22. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorý sa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že sťažovateľke nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.07.2013, ale zaniklo dňa 09.10.2013 a následne jej povinné poistenie vzniklo dňa 01.07.2014 a zaniklo dňa 30.06.2015. 23.

súdu č. 29Sa/25/2018-77 zo dňa 13.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021; pričom vyslovil, nasledovné: „28. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že v období od 13. novembra 2006 do 09. októbra 2013 bola žalobkyňa s DIČ 1070563197 registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona

Keďže žalobkyňa opätovne nadobudla status SZČO, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01. júla 2014 do 30. júna 2015. 29. Sociálna poisťovňa tak v daných prípadoch (zániku, opätovného vzniku a zániku povinného poistenia) rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné poistenie dňa 09. októbra 2013 a zároveň za splnenia zákonných podmienok vzniklo povinné poistenie dňa 01. júla 2014, ktoré zaniklo dňa 30. júna 2015. .

24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, ale dávajú zrozumiteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu odpoveď na zásadné právne otázky. Je potrebné zdôrazniť, že právnym posúdením veci sa už zaoberal NSS SR vo svojom skoršom rozsudku, ktorým bol správny súd viazaný, pričom od názorov v ňom vyslovených sa kasačný súd nemá dôvod odchýliť.

26. Relevantnou v prejednávanej veci je otázka, či napriek zmenenému zneniu ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2011 môže fyzická osoba vykonávať činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov (§ 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona).

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2011 (právna úprava účinná od 01.01.2014 jeho znenie nezmenila) je zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zákona aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát najvyššieho súdu formuloval právny názor, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je oprávnený na jej základe podnikať. Tento právny záver je primerane použiteľný aj na právnu úpravu účinnú od 01.01.2014, resp. 01.01.2011, keďže právna úprava licencie L1A z. č. 578/ 2004 Z. z. sa nijako nezmenila.

28. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Na základe toho tak možno uzavrieť, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na prevádzkovanie činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 29. Ďalšou zásadnou otázkou pre posúdenie prejednávanej veci bolo, či sťažovateľka mala v sporných obdobiach postavenie SZČO. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 bola základnou podmienkou nadobudnutia statusu SZČO okrem dovŕšenia veku 18 rokov aj registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 67 zákona č. 595/2003 Z. z. v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a

30. V nadväznosti na zmenu právnej úpravy § 5 zákona o sociálnom poistení účinnú od 01.01.2014 registrácia pre daň z príjmov už nebola podstatná a pre posúdenie statusu SZČO bolo podstatné dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného poistenia SZČO, preto žalovaná opätovne posudzovala status sťažovateľky, pričom sťažovateľka takýto príjem podľa správnych orgánov preukázateľne v rokoch 2012 a 2013 dosiahla.

Nebol tak daný dôvod zániku povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. a) cit. zákona a tým ani prekážka jeho vzniku podľa § 21 ods. 1 cit. zákona. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že príjem sťažovateľky zo samostatnej zárobkovej činnosti (vykonávanej nielen na základe licencie, ale aj iných oprávnení) bol podľa daňového priznania za rok 2013 (podaného dňa 31.03.2014) vo výške 30223,32 eur, presiahol tak zákonom ustanovenú hranicu príjmu pre rok 2013 (4830 eur), preto jej v súlade s ust. § 21 ods. 1 cit. zákona vzniklo povinné poistenie od 01.07.2014. V období od 01.07.2015 povinné poistenie sťažovateľky ďalej netrvalo z dôvodu, že sťažovateľka už ustanovenú hranicu príjmu v relevantnom období (rok 2014) nedosiahla. Na základe uvedeného správne orgány správne rozhodli, že povinné poistenie sťažovateľky vzniklo dňa 01.07.2014 a zaniklo 30.06.2015.

Tento názor je plne v súlade s názorom vysloveným v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Názor žalobkyne, že zmena právnej úpravy § 3 a § 5 zákona sociálnom poistení od 01.01.2011 vyžaduje dosahovanie príjmu z činnosti podľa konkrétneho oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, je nesprávny, pretože hoci držba licencie L1A je oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zo znenia § 5 cit. zákona nevyplýva, že by príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona museli byť dosahované len z činnosti podľa konkrétneho oprávnenia, v danom prípade licencie L1A. Rovnako takéto obmedzenie nevyplýva ani z § 21 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorého sa zisťuje, či príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) dosiahol určenú hranicu, relevantnú pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

33. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 30. apríla 2024