← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 4. 2024

7Ssk/70/2023

ECLI:SK:NSSSR:2024:5022200521.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
29Sa/5/2022
IČS
5022200521
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: I.. Ľ. Q. W.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. D. XXXX/X, XXX XX W. I., právne zastúpená advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Ul. 1. mája 113/19, 031 01 Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 42880-2/2018-BA zo dňa 15.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/5/2022-51zo dňa 15.11.2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. Žalovanej sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej tiež len „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k. 29Sa/5/2022-51zo dňa 15.11.2022 (ďalej tiež len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 42880-2/2018-BA zo dňa 15.05.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Správny súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 2557-1/2018-LM zo dňa 02.02.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia (ďalej len „povinné poistenie“, resp. „sociálne poistenie“) žalobkyne tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj „SZČO“) “nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2013, ale zaniklo dňa 9. októbra 2013.

Následne účastníkovi konania povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie vzniklo dňa 1. júla 2014 a zaniklo dňa 30. júna 2015“. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 31.07.2013 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola naďalej oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe licencie č. L1A/ZA/0756/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Žalobkyňa v zmysle právnej úpravy účinnej do 30.06.2014 splnila podmienky pre zánik povinného poistenia samostatnej zárobkovo činnej osoby dňa 09.10.2013, t. j. zrušením registrácie na daňovom

úrade. Tým sa však u žalobkyne definitívnym spôsobom neupravili právne vzťahy sociálneho poistenia. S účinnosťou od 01.07.2014 sa zmenili podmienky zaradenia do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyňa od 01.07.2014 opätovne splnila podmienky pre zaradenie do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb. Príjem žalobkyne z podnikania za rok 2013 bez ohľadu na to, na základe akého oprávnenia bol dosiahnutý, bol vyšší ako zákonom ustanovená suma a preto odôvodňoval pokračovanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO aj od 01.07.2014 do 30.06.2015. Na posudzovanie vzniku alebo zániku povinného sociálneho poistenia SZČO mala vplyv registrácia na daňovom úrade v období od 01.01.2011 do 30.06.2014. Po uvedenom období

sa na registráciu na daňovom úrade pri posudzovaní vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia SZČO neprihliada. 3. Správny súd poukázal na vyslovený záväzný právny názor kasačného súdu vo veci (sp. zn. 7Sžsk/26/2019 zo dňa 24.08.2022) a právne závery vyplývajúce z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 1Vs/3/2019.

Podľa správneho súdu je z rozhodnutia veľkého senátu zrejmé, že bol posudzovaný status lekára ako SZČO vo vzťahu k povahe licencie L1A, ktorá bola posúdená ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu podľa § 5 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení účinnom do 31.12.2010, teda na vykonávanie zárobkovej činnosti podľa § 3 cit. zákona.

Tento právny názor je použiteľný aj na posúdenie zárobkovej činnosti žalobkyne. Uvedenú zárobkovú činnosť podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, ktorá je základnou podmienkou priznania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zákona, bola žalobkyňa oprávnená vykonávať na základe platnej licencie L1A. Samotná existencia licencie č. L1A/ZA/0756/06 vydanej dňa 16.03.2006 Slovenskou lekárskou komorou (ďalej len „SLK“) nebola sporná. Zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobkyni dňom 31.07.2013 Žilinským samosprávnym krajom je v tomto kontexte právne nevýznamné.

4. V intenciách záväzného právneho názoru kasačného súdu správny súd skonštatoval, že predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nezániku povinného nemocenského poistenia žalobkyne ku dňu 31.07.2013 a o jeho zániku ku dňu 09.10.2013, z ktorých dôvodov postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2011. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 511/1992 Z. z., resp. zákon o správe daní).

5. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná tiež rozhodla o vzniku povinného poistenia žalobkyne odo dňa 01.07.2014 a zániku tohto povinného poistenia dňa 30.06.2015, z ktorých dôvodov postavenie žalobkyne ako SZČO sa subsumuje pod právnu úpravu § 5 zákona o sociálnom poistení v znení novely zákona č. 338/2013 Z. z. účinnej od 01.01.2014.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a zároveň v rozhodnom období dosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

6. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca v oboch právnych úpravách § 5 zákona o sociálnom poistení (účinná od 01.01.2011 do 31.12.2013 a účinná od 01.01.2014) predpokladal pre nadobudnutie statusu samostatne zárobkovo činnej osoby výkon samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, pričom osobitným predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon samostatne zárobkovej činnosti v prípade lekára je zákon č. 578/2004 Z. z., ktorý upravuje oprávnenie lekára na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V prípade žalobkyne týmto oprávnením bola licencia č. L1A/ZA/0756/06 vydaná SLK dňa 16.03.2006. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že v období od 13.11.2006 do 09.10.2013 bola žalobkyňa s DIČ 1070563197 registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.

Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2012 (v sume 49099,57 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4716 eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyni dňom 09.10.2013 zaniklo jej povinné poistenie z dôvodu zániku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v dôsledku zrušenia registrácie u príslušného správcu dane, pričom aj po tomto dni ostala v platnosti jej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0756/06 a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2013 (v sume 30223,32 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4830 eur, ktorá bola stanovená pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Keďže žalobkyňa opätovne nadobudla status SZČO, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01.07.2014 do

30.06.2015. 7. Sociálna poisťovňa tak v daných prípadoch (zániku, opätovného vzniku a zániku povinného poistenia) rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné poistenie dňa 09.10.2013 a zároveň za splnenia zákonných podmienok vzniklo povinné poistenie dňa 01.07.2014, ktoré zaniklo dňa 30.06.2015.

8. Proti tomuto rozsudku podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Žiadala, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Sťažovateľka uviedla, že pokiaľ správny súd vychádzal z rozhodnutia veľkého senátu sp. zn. 1VS/3/2019, tak tento posudzoval prípady v zmysle zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Po tomto dátume však bolo zmenené ustanovenie § 3 a § 5 tohto zákona. Podľa sťažovateľky v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení platnom v dobe rozhodnej pre prejednávanú vec, len samotné oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti nepostačuje, aby išlo o zárobkovú činnosť podľa tohto zákona, ale sa vyžaduje dosahovanie príjmu z takejto činnosti. Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom, že v jej prípade nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia dosiahla príjem, ale skutočnosť, že ho dosiahla ako SZČO. Osoba, ktorá zo samostatnej zárobkovej činnosti nedosahuje príjem, teda v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) nevykonáva zárobkovú činnosť, nemôže byť posúdená ako zárobkovo činná osoba. Sťažovateľka uviedla, že nakoľko v rozhodnom období bola samostatne zárobkovo nečinná, ale mala v zmysle § 3 ods. 1 písm.

a) zákona o sociálnom poistení právo na príjem zo závislej činnosti, je presvedčená, že dňa 31.07.2013 jej zaniklo povinné poistenie ako SZČO a k jeho obnoveniu nedošlo. 10. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 24.02.2023 a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom a po oboznámení sa s dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že tieto sú nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku a preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:

12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010, účinnom od 01.01.2011 do dňa právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6) 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. zákona povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 6) 6) § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

14. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 v znení účinnom od 01.01.2008 povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je nemocensky poistená. 15. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010, účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

8) § 31 zákona č. 511/1992 Zb., § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. 16. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013, účinnom od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

17. Podľa § 293cu cit. zákona na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013.

18. Podľa § 21 ods. 1 cit. zákona povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10). 20. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/).

21. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

22. Predmetom kasačného konania je posúdenie správnosti rozsudku správneho súdu, ktorý sa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že sťažovateľke nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.07.2013, ale zaniklo dňa 09.10.2013 a následne jej povinné poistenie vzniklo dňa 01.07.2014 a zaniklo dňa 30.06.2015. 23.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti: - SLK vydala dňa 28.02.2006 sťažovateľke licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/ZA/0756/06; - podľa výpisu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mala sťažovateľka príjem z podnikania (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z.) za zdaňovacie obdobie 2012 vo výške 49099,57 eur a za zdaňovacie obdobie 2013 vo výške 30223,32 eur; od 10.10.2013 nebola u správcu dane registrovaná; - správny súd rozsudkom č. k. 29Sa/25/2018-77 zo dňa 13.11.2018 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie; - kasačný súd rozsudkom sp. zn. 7Sžsk/26/2019 zo dňa 24.08.2022 zrušil rozsudok správneho

súdu č. 29Sa/25/2018-77 zo dňa 13.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu NS SR sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020 a Ústavného súdu SR č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021; pričom vyslovil, nasledovné: „28. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že v období od 13. novembra 2006 do 09. októbra 2013 bola žalobkyňa s DIČ 1070563197 registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona

o sociálnom poistení. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2012 (v sume 49.099,57 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4.716,00 eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb. Žalobkyni dňom 09. októbra 2013 zaniklo jej povinné poistenie z dôvodu zániku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v dôsledku zrušenia registrácie u príslušného správcu dane, pričom aj po tomto dni ostala v platnosti jej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0756/06 vydaná Slovenskou lekárskou komorou a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobkyňa mala príjmy z podnikania za rok 2013 (v sume 30.223,32 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4.830,00 eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb.

Keďže žalobkyňa opätovne nadobudla status SZČO, vzniklo jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj za obdobie od 01. júla 2014 do 30. júna 2015. 29. Sociálna poisťovňa tak v daných prípadoch (zániku, opätovného vzniku a zániku povinného poistenia) rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že sťažovateľke ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné poistenie dňa 09. októbra 2013 a zároveň za splnenia zákonných podmienok vzniklo povinné poistenie dňa 01. júla 2014, ktoré zaniklo dňa 30. júna 2015. .

. . 31. Povinnosťou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej, a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami sťažovateľky uvedenými v kasačnej sťažnosti a dospel k zhodnému záveru ako správny súd. Kasačný súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, ale dávajú zrozumiteľným spôsobom a v dostatočnom rozsahu odpoveď na zásadné právne otázky. Je potrebné zdôrazniť, že právnym posúdením veci sa už zaoberal NSS SR vo svojom skoršom rozsudku, ktorým bol správny súd viazaný, pričom od názorov v ňom vyslovených sa kasačný súd nemá dôvod odchýliť.

25. Sťažovateľka primárne namietala, že právne závery rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/ 3/2019 vychádzajú z právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, avšak v dôsledku zmeny § 3 a § 5 zákona o sociálnom poistení po 01.01.2011, resp. 01.01.2014 nemôže byť posúdená ako SZČO, lebo nevykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011. Uvedené námietky kasačný súd vyhodnotil ako plne nedôvodné z nasledovných dôvodov:

26. Relevantnou v prejednávanej veci je otázka, či napriek zmenenému zneniu ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. od 01.01.2011 môže fyzická osoba vykonávať činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov (§ 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona).

Inak povedané, či disponuje oprávnením na výkon takejto činností. Podstatné teda je, či táto licencia predstavovala oprávnenie na výkon činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a či sťažovateľka mala takéto oprávnenie až do 30.06.2015.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 01.01.2011 (právna úprava účinná od 01.01.2014 jeho znenie nezmenila) je zárobkovou činnosťou okrem iného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zákona aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo živnosť. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát najvyššieho súdu formuloval právny názor, podľa ktorého licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) je samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je oprávnený na jej základe podnikať. Tento právny záver je primerane použiteľný aj na právnu úpravu účinnú od 01.01.2014, resp. 01.01.2011, keďže právna úprava licencie L1A z. č. 578/ 2004 Z. z. sa nijako nezmenila.

V dôsledku toho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa ust. § 21 ods. 1 a 2 cit. zák. povinné nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO vzniká, ak jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z licencie L1A) dosiahne určenú hranicu. Z týchto ustanovení však nijako nevyplýva, že by mala žalovaná skúmať, či príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona žalobkyňa dosahovala len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie, alebo ho dosahovala na základe akéhokoľvek iného (hoci aj medzičasom zaniknutého) oprávnenia. Rozhodnutie veľkého senátu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/ 2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.

28. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Na základe toho tak možno uzavrieť, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na prevádzkovanie činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 29. Ďalšou zásadnou otázkou pre posúdenie prejednávanej veci bolo, či sťažovateľka mala v sporných obdobiach postavenie SZČO. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 bola základnou podmienkou nadobudnutia statusu SZČO okrem dovŕšenia veku 18 rokov aj registrácia podľa osobitného predpisu, t. j. podľa § 67 zákona č. 595/2003 Z. z. v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a

3. Sťažovateľka spĺňala podmienku veku a u správcu dane bola v tejto súvislosti registrovaná v období od 13.11.2006 až do 09.10.2013, v dôsledku čoho správne orgány správne rozhodli, že jej povinné poistenie nezaniklo 31.07.2013, ale zaniklo až ku dňu 09.10.2013, teda v deň, ku ktorému bola zrušená jej registrácia u správcu dane a sťažovateľka tak stratila status SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, hoci jej ostala aktívna licencia L1A a za predchádzajúce obdobie vykazovala relevantný príjem.

30. V nadväznosti na zmenu právnej úpravy § 5 zákona o sociálnom poistení účinnú od 01.01.2014 registrácia pre daň z príjmov už nebola podstatná a pre posúdenie statusu SZČO bolo podstatné dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného poistenia SZČO, preto žalovaná opätovne posudzovala status sťažovateľky, pričom sťažovateľka takýto príjem podľa správnych orgánov preukázateľne v rokoch 2012 a 2013 dosiahla.

S prihliadnutím na prechodné ust. § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 sa na posudzovanie vzniku a zániku povinného poistenia SZČO v období od 01.01.2014 do 30.06.2014 vzťahovalo ust. § 5 v znení účinnom do 31.12.2013, preto sťažovateľka nenadobudla opätovne status SZČO už od 01.01.2014. Avšak od 01.07.2014 bolo pre vznik a zánik povinného poistenia rozhodujúce len nové znenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. podmienka veku a dosahovanie príjmov zo zárobkovej činnosti. Žalovaná a jej pobočka vyslovili správny záver, že povinné poistenie sťažovateľky opätovne vzniklo dňa 01.07.2014 a zaniklo 30.06.2015. Žalovaná pri posudzovaní vzniku povinného poistenia sťažovateľky k 01.07.2014 vychádzala z toho, že táto v roku 2013 dosiahla ako SZČO príjem, ktorý bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica pre vznik povinného poistenia, preto jej od 01.07.2014 malo vzniknúť povinné poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a zároveň stále disponovala aktívnou licenciou L1A na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Nebol tak daný dôvod zániku povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. a) cit. zákona a tým ani prekážka jeho vzniku podľa § 21 ods. 1 cit. zákona. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že príjem sťažovateľky zo samostatnej zárobkovej činnosti (vykonávanej nielen na základe licencie, ale aj iných oprávnení) bol podľa daňového priznania za rok 2013 (podaného dňa 31.03.2014) vo výške 30223,32 eur, presiahol tak zákonom ustanovenú hranicu príjmu pre rok 2013 (4830 eur), preto jej v súlade s ust. § 21 ods. 1 cit. zákona vzniklo povinné poistenie od 01.07.2014. V období od 01.07.2015 povinné poistenie sťažovateľky ďalej netrvalo z dôvodu, že sťažovateľka už ustanovenú hranicu príjmu v relevantnom období (rok 2014) nedosiahla. Na základe uvedeného správne orgány správne rozhodli, že povinné poistenie sťažovateľky vzniklo dňa 01.07.2014 a zaniklo 30.06.2015.

31. Kasačný súd dopĺňa, že žalovaná nebola povinná skúmať, z čoho konkrétne plynuli príjmy, ktoré sama sťažovateľka vykázala v daňovom priznaní za rok 2013 ako príjmy z podnikania. Rozhodujúcim pre posúdenie otázky vzniku povinného poistenia bolo, že v príslušnom období sťažovateľka dosiahla príjmy zo zárobkovej činnosti SZČO v kvalifikovanej výške a mala oprávnenie na prevádzkovanie činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. - licencia L1A bola aj v tomto období stále aktívna.

Tento názor je plne v súlade s názorom vysloveným v rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020. Názor žalobkyne, že zmena právnej úpravy § 3 a § 5 zákona sociálnom poistení od 01.01.2011 vyžaduje dosahovanie príjmu z činnosti podľa konkrétneho oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, je nesprávny, pretože hoci držba licencie L1A je oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., zo znenia § 5 cit. zákona nevyplýva, že by príjmy podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit. zákona museli byť dosahované len z činnosti podľa konkrétneho oprávnenia, v danom prípade licencie L1A. Rovnako takéto obmedzenie nevyplýva ani z § 21 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorého sa zisťuje, či príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) dosiahol určenú hranicu, relevantnú pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky sťažovateľky ako plne nedôvodné, pričom sám nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť zamietnuť podľa § 461 SSP.

33. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak súd jej náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Sťažovateľka ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

34. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 7Ssk/70/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik