7Svk/25/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200509.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/102/2019
- IČS
- 5019200509
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. Č.. XXX/XX, XXX XX F. J. B., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Čierny, advokát, so sídlom Holubyho č. 51/9, 036 01 Martin, proti žalovanému: Obec Socovce, so sídlom obecného úradu Socovce č. 33, 038 43 Kláštor pod Znievom, právne zastúpený: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, v konaní o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/2019 Zmeny a doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce so zákonom, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č.k. 30S/102/2019-189 zo dňa 24. augusta 2021, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/102/2019-189 zo dňa 24. augusta 2021, zamieta. Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred krajským súdom
1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením, č. k. 30S/102/2019-189 zo dňa 24. augusta 2021, podľa § 366 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/2019 Zmeny a doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce so zákonom, ktoré bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva obce Socovce č. 002/2019 zo dňa 28.03.2019 (ďalej aj ako „VZN“) a vyslovenia, že nie je v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v aktuálnom znení, § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v aktuálnom znení, § 3 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v aktuálnom znení a § 4 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v aktuálnom
znení. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a contrario vo vzťahu k žalobcovi tak, že mu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v konaní. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému, hoci úspešný v konaní bol, pretože neboli zistené podmienky na aplikáciu § 168 SSP - výnimočnosť situácie.
2. Krajský súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že obecné zastupiteľstvo obce Socovce na svojom zasadnutí konanom dňa 28.03.2019 schválilo uznesenie č. 002/2019, ktorým schválilo a) Zmenu a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce v súlade s ustanovením § 26 ods. 3 stavebného zákona a b) VZN Obce Socovce o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 1 Územného plánu Obce Socovce v súlade s ustanovením § 27 ods. 3 stavebného zákona.
Podľa Článku 1 bod 1. schváleného všeobecne záväzného nariadenia toto nariadenie vymedzuje záväznú časť Zmien a Doplnkov č. 1 Územného plánu obce Socovce, schválenú uznesením obecného zastupiteľstva v Socovciach č. 2/2019 zo dňa 28.03.2019.
Podľa bodu 2. Záväzná časť Zmien a Doplnkov č. 1 Územného plánu obce Socovce platí pre časť katastrálneho územia obce Socovce, vymedzeného v textovej a grafickej časti ako riešené územie Zmien a Doplnkov. Podľa bodu 3. Všeobecne záväzné nariadenie platí do doby schválenia prípadnej aktualizácie záväznej časti Územného plánu obce Socovce uvedenej v tomto nariadení, resp. do doby schválenia nového Územného plánu obce Socovce.
3. Krajský súd preskúmal súlad Všeobecne záväzného nariadenia žalovaného v intenciách zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 6 ods. 1, 2, § 4 ods. 3 písm. a) až s), § 4 ods. 4, v intenciách zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 25 ods. 6, ako i v intenciách zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, citujúc právnu úpravu uvedenú v ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 28 ods. 2, 5, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v štvrtej hlave piatom diely Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 4.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že Všeobecne záväzné nariadenie obce, mesta alebo mestskej časti a samosprávneho kraja možno definovať ako normatívny správny akt, ktorý je vydávaný vo veciach územnej samosprávy alebo prenesenej (delegovanej) štátnej správy a ktorý je záväzný pre všetky osoby na území obce, mesta, mestskej časti, a samosprávneho kraja, ktorý ho vydal.
Toto všeobecne záväzné nariadenie možno vymedziť jeho normatívnosťou, záväznosťou a územnou pôsobnosťou. Normatívnosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie sa musí vzťahovať na neurčitý počet prípadov jedného druhu a nesmeruje voči konkrétnemu adresátovi, ale voči neurčitému okruhu osôb. Všeobecne záväzným nariadením by sa preto nemal upravovať individuálny prípad, ktorý by mal byť riešený individuálnym správnym aktom (napríklad rozhodnutím).
Predmetom normatívnej úpravy môže byť široká škála právnych vzťahov, avšak pri ukladaní povinností musí byť dodržaný rámec ustanovený článkom 13 ods. 1 Ústavy SR. Záväznosť znamená, že všeobecne záväzné nariadenie zaväzuje všetky osoby fyzické i právnické bez ohľadu na ich trvalý pobyt alebo sídlo na území mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, ktorý ich
vydal. Je pritom irelevantné, či sa tieto osoby na tomto území zdržiavajú trvale, prechodne, alebo prvýkrát, či je im obsah všeobecne záväzného nariadenia známy. Práve známosť o obsahu všeobecne záväzného nariadenia resp. možnosť sa s ním oboznámiť, predstavuje najväčšiu slabinu celého konceptu tohto typu právneho predpisu. Z právneho poriadku
nevyplýva domnienka o znalosti publikovaného všeobecne záväzného nariadenia, ako je to pri právnych predpisoch zverejňovaných v zbierke zákonov SR. Územná pôsobnosť všeobecne záväzného nariadenia je daná celým územím obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho
kraja. Okrem iného znamená, že napríklad na území jednej obce nemôže platiť všeobecne záväzné nariadenie inej obci, resp. na jednom území nemôžu platiť všeobecne záväzné nariadenia viacerých obcí. Všeobecne záväzné nariadenie je výsledkom normotvornej činnosti zastupiteľstva obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, pričom ide o výhradnú právomoc, ktorú nemožno delegovať na žiadny iný orgán. Právny poriadok rozlišuje medzi väčšinou potrebnou na prijatie VZN zastupiteľstvom obce, mesta, mestskej časti na strane jednej a zastupiteľstvom samosprávneho kraja na strane druhej.
Všeobecne záväzné nariadenia môžu byť vydávané vo veciach územnej samosprávy (originárne všeobecne záväzné nariadenie), alebo prenesenej štátnej správy (odvodené všeobecné záväzné nariadenie). Takéto rozlišovanie je potrebné vzhľadom na 1/ oprávnenie (zmocnenie) vydať všeobecne záväzné nariadenia a 2/ právnu konformitu všeobecne záväzného nariadenia.
5. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii žalobcu krajský súd upriamil pozornosť na žalobnú legitimáciu zainteresovanej verejnosti, ktorá je upravená v ustanovení § 42 SSP. Podľa § 42 ods. 1 písm. c) SSP je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu (§ 359 ods. 2 SSP) vo veci jeho nesúladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v rozsahu danom § 357 SSP, ak ním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V zmysle konštantnej judikatúry zainteresovanej verejnosti patrí právo účastníctva aj v takých administratívnych konaniach, v ktorých v normatívnej úprave takéto ustanovenie výslovne absentuje, ak ide o veci životného prostredia, na ktoré dopadá nadnárodná právna úprava reprezentovaná Aarhuským dohovorom alebo smernicou EIA (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp/21/2012 z 27.06.2013 atď.)
6. Krajský súd poukázal na to, že žalobca namietal poškodenie životného prostredia vo všeobecnej rovine s poukazom na to, že vo VZN riešená lokalita - Rekreačno-oddychová zóna a Ranč sa nachádza na hraniciach prírodnej rezervácie Turiec a Kláštorné lúky, v ich ochrannom pásme a zároveň takmer celou svojou plochou spadá do nadregionálneho biocentra Turiec; prvok GL genofondové lokality č. 169 Mokrade a prvok GL č. 170 Marské vŕšky takisto prekrývajú navrhované lokality.
7. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v prvej časti napadnutého VZN - Úvodné ustanovenia, v Článku 1 Účel nariadenia a rozsah platnosti bod 2. sa nachádza text o tom, že záväzná časť Zmien a Doplnkov č. 1 platí pre časť katastrálneho územia obce G., a pokiaľ má žalobca vedomosť, žiadna časť s takýmto názvom v obci Socovce neexistuje a teda podľa tohto textu ide o úplne inú obec - obec Divinu (ležiacu 6 km severne od Žiliny), krajský súd poukázal na to, že v administratívnom spise sa nachádza originál VZN o záväznej časti Zmien a Doplnkov č. 1 Územného plánu obce Socovce, kde v bode 2. Článku I - Účel nariadenia a rozsah platnosti sa uvádza, že záväzná časť Zmien a Doplnkov č. 1 Územného plánu obce Socovce platí pre časť katastrálneho územia obce R., vymedzeného v textovej a grafickej časti ako riešené územie Zmien a Doplnkov. Na základe uvedeného vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu ako nedôvodnú. 8.
Vo vzťahu k namietanému porušeniu § 25 ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb. s odôvodnením, že napadnuté VZN určuje umiestnenie nových rozvojových plôch mimo obec Socovce a to bez nadväznosti na zastavané územie - v prípade lokality tzv. Ranč cca vo vzdialenosti 200 až 300 metrov od zastavaného územia obce, naviac vizuálne za hrebeňom Marských vŕškov.
V prípade druhej lokality - Rekreačno-oddychová zóna, táto sa nachádza vo vzdialenosti cca 700 metrov od zastavaného územia obce, takisto vizuálne za hrebeňom Marských vŕškov, čo je bez akejkoľvek nadväznosti na zastavané územie obce, navyše vytvárajú samostatný a izolovaný urbanistický celok, čo je v rozpore s ustanovením územného plánu ŽSK.
Podľa žalobcu označené lokality vytvárajú samostatný a izolovaný urbanistický celok, čo je v rozpore s bodom 1.21 Záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja - úplné znenie, kde je uvedené, že ďalšia rozvojové plochy v katastrálnych územiach jednotlivých obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územia, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce; v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu pre vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň. Poukázal tiež na bod 4.1, 4.2, 4.3 a 4.4 územného plánu ŽSK a mal za to, poukazujúc na ustanovenie § 139a ods. 8 písm. e) stavebného zákona, že formulácia napadnutého VZN umožňuje vytvorenie nových, samostatných, izolovaných zastavaných území obce, bez akejkoľvek nadväznosti na obec Socovce, čo je v rozpore s územným plánom ŽSK. Krajský súd vyhodnotil i túto námietku žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na Stanovisko Žilinského samosprávneho kraja č. 03490/2019/ORR-3 zo dňa 29.01.2019 vo veci Zmeny a Doplnky č. 1 Územného plánu obce Socovce, ktoré
sa nachádza v administratívnom spise. Z tohto stanoviska vydaného Ing. Erikou Jurinovou, predsedníčkou, v zastúpení Ing. Petrom Weberom, podpredsedom, vyplýva, že na Úrad Žilinského samosprávneho kraja bola dňa 25.01.2019 doručená žiadosť obce Socovce o opätovné vyjadrenie k návrhu Zmien a doplnkov č. 1 Územného plánu obce Socovce (ďalej aj ZaD č. 1ÚPN-O Socovce). Predložený návrh územnoplánovacej dokumentácie bol upravený v zmysle požiadaviek Žilinského samosprávneho kraja.
Spracovateľom návrhu územnoplánovacej dokumentácie je Ing. arch. M. Pivarči, obstarávanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie podľa § 2a stavebného zákona zabezpečuje obec Socovce prostredníctvom odborne spôsobilej osoby - Ing. arch. J. Buriana.
Podkladom pre posúdenie súladu predkladaného návrhu ZaD č. 1ÚPN-O Socovce s územným plánom regiónu je Územný plán veľkého územného celku kraja (ďalej aj ÚPN VÚC ŽK) v znení Zmien a doplnkov č. 5, ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 49/2018 dňa 19.03.2018 v Zastupiteľstve Žilinského kraja. Podľa záveru označeného stanoviska po preštudovaní predloženej územnoplánovacej dokumentácie Žilinský samosprávny kraj konštatuje, že návrh ZaD č. 1ÚPN-O Socovce je v súlade so záväznou časťou ÚPN VÚC ŽK v platnom znení.
Požiadavky Žilinského samosprávneho kraja boli stanovené v jeho predchádzajúcom stanovisku zo dňa 15.05.2018 č. 04454/2018/ODaÚP-2, a ako bolo už uvedené vyššie, podľa stanoviska ŽSK zo dňa 29.01.2019 predložený návrh územnoplánovacej dokumentácie obce Socovce bol upravený v zmysle požiadaviek ŽSK. Na základe uvedeného sa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesúlade schváleného Všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/ 2019 Zmeny a Doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce, ktoré bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva obce Socovce č. 002/2019 dňa 28.03.2019, vyvesené na úradnej tabuli obce Socovce dňa 18.06.2019, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 04.07.2019, s ustanovením § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v aktuálnom znení, pretože ak by tomu tak bolo, Žilinský samosprávny kraj by nemohol označené súhlasné stanovisko v danom prípade vydať.
9. Krajský súd taktiež poukázal na stanovisko Okresného úradu Žilina, Odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenia územného plánovania č. OU-ZA-OVBP1-2019/009596/TOM zo dňa 05.03.2019, podľa ktorého pokiaľ žalobca tvrdí, že ochranné pásma NPR Turiec a Kláštorné lúky zasahujú do navrhovaných lokalít, nie je zrejmé, z akých dôkazov konkrétne pri tomto tvrdení vychádzal. Podľa označeného stanoviska zo dňa 05.03.2019 Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania, ako príslušný orgán štátnej správy v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov preskúmal súlad návrhu Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce podľa ustanovenia § 25 ods. 1 stavebného zákona a konštatuje,
že: a) Obsah návrhu Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce je v súlade so záväznej časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, ktorou je Územný plán veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Žilinského kraja, vyhlásenou Nariadením vlády SR č. 223/ 1998 z 26. mája 1998 v znení neskorších zmien a doplnkov (podľa stanoviska Žilinského samosprávneho kraja č. 03490/2019/ORR-3 zo dňa 29.01.2019). b) Návrh Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce je po obsahovej stránke v súlade s § 11 stavebného zákona a postup jeho obstarania a prerokovania je v súlade so stavebným zákonom a ostatnými príslušnými právnymi predpismi.
Obstarávateľom návrhu Zmeny a Doplnku č. 1
ÚPN-O Socovce je obec Socovce, ktorá zabezpečovala obstaranie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a ÚPD podľa § 2a stavebného zákona - Ing. arch. Ján Burian, preukaz odbornej spôsobilosti má reg. č. 229. Predmetná dokumentácia bola vyvesená na webovej stránke obce Socovce a na obecnom úrade k verejnému nahliadnutiu od 14.04.2018 do 16.05.2018 po dobu viac ako 30 dní, pričom dotknuté orgány štátnej správy, samosprávy a známe právnické osoby boli o prerokovaní upovedomené písomne a jednotlivo. c) Návrh Zmien a Doplnkov č. 1 ÚPN-O Socovce je v súlade s celkovou koncepciou rozvoja Obce Socovce a s Zadaním pre Územný plán obce Socovce, schváleným Obecným zastupiteľstvom v obci Socovce uznesením č. III/2007 zo dňa 01.04.2007. d) Návrh Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce je v súlade s rozsahom územného plánu podľa § 12 v súčinnosti s § 17 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Obsahuje textovú a grafickú, záväznú a smernú časť.
e) Záväzná časť návrhu Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13 stavebného zákona. V záväznej časti sa schvaľujú zásady a regulatívy a ustanovujú sa verejnoprospešné stavby.
Na základe uvedených skutočností Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania, podľa § 25 ods. 2 stavebného zákona súhlasí s predloženým návrhom Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce a odporúča Obecnému zastupiteľstvu v obci Socovce, aby podľa § 26 ods. 3 stavebného zákona schválilo návrh predmetnej Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce a v súlade s ustanovením § 27 ods. 3 stavebného zákona vyhlásilo záväznú časť Zmeny a Doplnku č. 1 ÚPN-O Socovce všeobecne záväzným nariadením. 10. Ďalej krajský súd uviedol, že podľa vyjadrenia Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1-2018/021702-008/Ryb zo dňa 19.11.2018 riešené lokality v ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce sa nachádzajú na území, na ktorom v zmysle zákona platí 1. stupeň ochrany prírody a krajiny, pre ktorý platia všeobecné podmienky ochrany prírody. Do k. ú. R. zasahuje NPR Turiec, na území ktorej v zmysle zákona platí 4. stupeň ochrany prírody a krajiny, ochranné pásmo NPR Turiec, na území ktorého v zmysle
zákona platí 3. stupeň ochrany prírody a krajiny a NPR Kláštorské lúky, na území ktorej v zmysle zákona platí 4. stupeň ochrany prírody a krajiny. NPR Kláštorské lúky a NPR Turiec sú zároveň súčasťou územia európskeho významu SKUEV 0382 Turiec a Blatnický
potok. Rieka Turiec tiež patrí do Ramsarskej lokality Mokrade Turca. V zmysle R-ÚSES okresu Martin sa v blízkosti navrhovaných funkčných plôch Rekreačno-oddychová zóna a Ranč nachádza nadregionálne biocentrum NRBc Turiec. V predmetnom území je zaznamenaný výskyt kriticky ohrozeného druhu Sesleria caerulea a sú evidované biotopy národného a
európskeho významu: Ek10 Vegetácia vysokých ostríc, Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí. Z návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce, zaslala ŠOP SR - Správa NP Veľká Fatra, odborné stanovisko č. NP VF/ 121-001/2018 zo dňa 02.05.2018, v ktorom požadovala lokality 1 Rekreačno-oddychová zóna a 2 Ranč ponechať ako trvalé trávnaté porasty bez zástavby. Dňa 19.06.2018 sa uskutočnilo prerokovanie pripomienok dotknutých orgánov štátnej správy k Návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce, ktoré bolo zvolané pozvánkou č. 44/2018 zo dňa 07.05.2018, na ktorom Správa NP Veľká Fatra trvala na svojom stanovisku a požadovala lokality Rekreačno-oddychová zóna a Ranč vylúčiť z návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky navrhované lokality sú situované na mimo chránené územia a územie európskeho významu, mimo prvky R-ÚSES, na území, na ktorom v zmysle zákona platí 1. stupeň ochrany prírody a krajiny, Okresný úrad Žilina odporučil vypracovanie krajinárskej štúdie.
11. Dňa 05.10.2018 bolo na Okresný úrad Žilina doručené Krajinársko-ekologické posúdenie územia, vypracované pracovníkmi Technickej univerzity vo Zvolene, Fakulty ekológie a environmentalistiky. V Krajinársko-ekologickom posúdení územia boli stanovené prípustné a neprípustné funkcie navrhovaných lokalít a zadefinované regulatívy pre využitie predmetných
lokalít. V posúdení územia sa ďalej uvádza: „Z hľadiska navrhovaných činností ide len o čiastočnú zmenu vo využívaní územia, pretože prevažná časť dotknutých parciel bude ponechaná ako trvalý trávnatý porast.“ Trvalé trávne porasty sú v tomto území štandardne obhospodarované pasením, čo sa pri navrhovaných činnostiach nebude meniť.
Pasienkové využívanie územia je v tejto oblasti, rovnako ako v konkrétne posudzovanej lokalite, dané aj historicky. Dotknuté územie je teda tradične obhospodarované ako TTP - pasením, a to bez vzniku negatívnych dopadov na posudzované územie. Navrhované zmeny využitia územia tak úzko korelujú aj s historickým stavom, resp. spôsobom manažmentu dotknutých a priľahlých
plôch. Vzhľadom k lokalizácii navrhovaných prvkov voči terénu, rieke a vegetačným prvkom nelesnej drevinovej vegetácie a vychádzajúc z doplňujúcich ustanovení ÚPD k jednotlivým plochám, z hľadiska ich vizuálneho dopadu konštatujeme, že nedôjde k vzniku relevantného vizuálneho impaktu, ako z hľadiska charakteru navrhovaných stavieb, tak aj z hľadiska využitia zeme. V zmysle metodiky identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny zverejnenej a prijatej Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky vo vestníku MŽP SR ročník XVIII, 2012, čiastka 1b je možné konštatovať, že nedôjde k narušeniu charakteristického vzhľadu krajiny, ani nebudú pozmenené jej charakteristické črty. Čo sa týka bio-ekologického stavu územia na posudzovanej lokalite, na základe terénnej obhliadky z 12.09.2018, plochy s trvalými trávnatými porastami na oboch riešených lokalitách sú dosť značene degradované, čo sa týka stavu biotopov. Pravdepodobne postupný zánik, resp. zextenzívnenie pasenia dotknutých, ale aj okolitých plôch, malo za následok úbytok viacerých signifikantných druhov dotknutého biotopu Lk10 Vegetácia vysokých ostríc - dominantne
zastúpený Lk5 Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach - len ostrovčekovito sa vyskytujúci, Lk6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí - úplne absentujúci. Čo sa týka výskytu chránených a ohrozených druhov rastlín na posudzovaných plochách, musíme konštatovať, že počas terénnej obhliadky tu neboli zaznamenané žiadne chránené a ohrozené druhy rastlín, pričom osobitný dôraz bol kladený na potvrdenie, či vyvrátenie prítomnosti druhu Sesleria caerulea, resp. ďalšie vzácne byliny typické pre spomínané biotopy.
Uvedený stav sa predpokladal už aj na základe vstupných informácií o území. Zhodnotením súčasného stavu biotopov na horeuvedených parcelách sa zistilo, že tieto sú len čiastočne degradované v porovnaní s okolitými plochami, ktoré nie sú pasením využívané a kde v značnej miere dochádza k prieniku segetálnej vegetácie a najmä ruderálnej vegetácie a k nástupu prvej fázy sekundárnej sukcesie charakterizovanej prienikom drevinových taxónov, čo bez návratu rozumného využívania môže viesť k zmene charakteru plôch a k vývoju druhového zloženia s nižšou diverzitou a s nižšou kvalitou v porovnaní so súčasným stavom.
Zistené bolo aj bezprostredné ohrozenie exitujúcich biotopov na parcele 272/2 druhom Phragmites Australis, ktorý bez zvýšenia intenzity obhospodárovania plochy bude postupne zarastať spomínanú plochu. Ak vzhľadom na lokalizáciu územia v 1. st. ochrany a vyššie spomínané zistenia je nami konštatovaný stav územia v zásade očakávaný. Všetky navrhované aktivity v území sú umiestňované v 1. stupni ochrany a navyše tak, aby boli v čo možno najväčšej vzdialenosti od toku Turiec (NPR Turiec so 4. stupňom ochrany), resp. jeho ochranného pásma s 3. stupňom ochrany.
Z uvedeného vyplýva, že všetky navrhované aktivity a ich charakter a nie sú v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny, skôr naopak, opätovné zavedenie využívania územia a udržiavanie trvalých trávnatých porastov historicky vlastným a prírode blízkym spôsobom môže viesť k zvýšeniu kvality a zlepšeniu stavu predmetných biotopov.
Navyše navrhované zmeny v území zvýšia jeho atraktívnosť v cestovnom ruchu, čo pri vhodnom manažmente územia môže prispieť k zachovaniu jeho prírodných a kultúrnych hodnôt. V krajine, kde oddávna človek pôsobí a mení ju svojimi činnosťami sú udržateľné a environmentálne nenáročné aktivity pozitívnym prejavom súčasných rozvojových tendencií obyvateľov.“ Okresný úrad Žilina elektronickou poštou zaslal Krajinársko-ekologické posúdenie územia Správe NP Veľká Fatra a vzhľadom na závery posúdenia požiadal o doplnenie regulatívov pre dané územie. Dňa 29.10.2018 bolo na Okresný úrad Žilina doručené stanovisko ku Krajinársko-ekologickému posúdeniu územia a Výsledok botanického prieskumu uskutočneného dňa 26.10.2018, v ktorých Správa NP Veľká Fatra doplnila neprípustné činnosti v predmetnom území a spresnila výskyt chránených druhov rastlín a významných biotopov.
12. Dňa 29.10.2018 sa uskutočnilo opätovné prerokovanie návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce, na ktorom po vzájomnom vysvetlení svojich stanovísk, zohľadnení záujmov ochrany prírody a krajiny, ako aj potrieb rozvoja obce, sa zúčastnené strany dohodli na znížení výmery navrhovaných záberov TTP v lokalite H, tak že sa zníži z pôvodne navrhovanej výmery 0,42 ha na 0,3 ha a v lokalite I z pôvodne navrhovanej výmery 1,37 ha na 1,1 ha.
Z plochy navrhovanej na zástavbu v lokalite I budú vypustené plochy na jej severovýchodnom okraji vo vzdialenosti 70 metrov od brehu rieky Turiec. Uvedené úpravy budú premiestnené do textovej časti a výkresovej časti Návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce, pričom do článku I ods. 9 záväznej časti ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce budú doplnené regulatívy: Lokalita H a tam uvedenými neprípustnými funkciami a Lokalita I s takisto presne špecifikovanými neprípustnými funkciami. 13.
Na Okresný úrad Žilina bola dňa 05.11.2018 doručená dopracovaná územnoplánovacia dokumentácia. Okresný úrad Žilina nahliadol do predloženej dokumentácie ZaD č. 1 ÚPN- O Socovce a konštatuje, že územnoplánovacia dokumentácia bola dopracovaná v zmysle pripomienok a podmienok dohodnutých na opätovnom prerokovaní dňa 29.10.2018. Pripomienky boli akceptované a zapracované v textovej a grafickej časti ÚPD.
Okresný úrad Žilina konštatuje, že predmetnými ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce budú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny v prijateľnej miere a teda nemá výhrady a ďalšie námietky a pripomienky k schváleniu predloženej územnoplánovacej dokumentácie Zmeny a Doplnky č. 1 Územného plánu obce Socovce.
14. Krajinársko-ekologické posúdenie územia vypracované Technickou univerzitou vo Zvolene sp. R-9565/2018 zo dňa 21.09.2018 je takisto súčasťou administratívneho spisu. 15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že vzhľadom na to, že ide o činnosti v územiach chránených podľa medzinárodných dohovorov - Natura 2000, Ramasarské lokality (NPR Kláštorné lúky, NPR Turiec, ich ochranné pásma, územia európskeho významu SKUEV 0382 Turiec a Blatnický potok), malo by byť podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v aktuálnom znení (§ 28 ods. 2, 5, 6) a podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v aktuálnom znení spracované posúdenie EIA/SEA, krajský súd poukázal na právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania vydané Okresným úradom Martin č. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 21.05.2018, podľa ktorého strategický dokument „Zmena a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Uvedený dokument je preto možné schváliť v konaní podľa osobitných predpisov. Z poučenia uvedeného v závere označeného rozhodnutia vyplýva, že zisťovacie konanie sa nevykonáva podľa zákona č. 71/
1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto sa voči nemu nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom, avšak taká žaloba príslušnému súdu podaná nebola. Krajský súd poukázal aj na Oznámenie o vybavení podnetu žalobcu Okresnou prokuratúrou Martin č. Pd 118/19/5506-3 zo dňa 04.07.2019, z ktorého vyplýva, že na porušenie ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. zo strany obce Socovce bude taktiež reagované zo strany tunajšej prokuratúry podaním samostatného upozornenia. Nakoľko však v uvedenom prípade nepodali dotknuté orgány ani verejnosť žiadne písomné stanoviská, s ktorými by sa musel správny orgán vysporiadať vo svojom rozhodnutí, nebolo potrebné toto rozhodnutie napadnúť protestom prokurátora, ale na porušenie uvedených ustanovení bolo Okresnému úradu v Martine, odboru starostlivosti o životné prostredie podané upozornenie prokurátora podľa § 28 ods. 1 Zákona o prokuratúre pod sp. zn. Pd 118/19/ 5506-2 dňa 04.07.2019 s tým, aby v budúcnosti dôsledne sledovali v zákone uvedené lehoty
a rozhodnutie vydávali až po uplynutí lehôt, v ktorých môžu dotknuté orgány a verejnosť oznámenie pripomienkovať. V tej súvislosti Okresná prokuratúra Martin poukázala najmä na ustanovenie § 6 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého dotknutá obec informuje do troch pracovných dní od doručenia oznámenia podľa ods. 2 o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a zároveň oznámi, kde a kedy možno do oznámenia nahliadnuť, robiť si z neho odpisy, výpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie; oznámenie musí byť verejnosti prístupné najmenej po dobu 14 dní od jeho doručenia. Obec si však svoju povinnosť nesplnila v zákonnej lehote a predmetné oznámenie OÚ Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie sp. zn. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 26.04.2018, doručené obci Socovce dňa 26.04.2018, vyvesila na úradnej tabuli v obci až 14.05.2018 a zvesila dňa 29.05.2018, o čom upovedomila okresný úrad až dňa 06.06.2018.
16. Vo vzťahu k podnetu vedeckých pracovníkov Botanickej záhrady UK zo dňa 25.02.2019, krajský súd uviedol, že nie je zrejmé, na základe čoho a z akej pohnútky podali ich stanovisko a v súvislosti s ich vyjadreným názorom, i keď sa jedná o pracovníkov Botanickej záhrady UK, konštatoval, že nejde o odborné závery oficiálnej inštitúcie na to príslušnej.
17. S poukazom na vyššie uvedené, s tvrdením žalobcu, že Všeobecne záväzné nariadenie obce Socovce č. 1/2019 Zmeny a doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce, ktoré bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva obce Socovce č. 002/2019 dňa 28.03.2019, je v rozpore aj s ustanovením § 3 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, 5 zákona č. 543/2002 Z.z., sa krajský súd
nestotožnil. Krajský súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že bude mať nepriaznivý vplyv na integritu daného územia z hľadiska cieľov jeho ochrany a že neboli určené opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám druhov a biotopov.
Krajský súd ďalej konštatoval, že podľa Správy o vyhodnotení pripomienkového konania a postupu obstarávania Zmeny a Doplnku č. 1 Územného plánu obce Socovce, vypracovanej Ing. arch. Jánom Burianom, odborne spôsobilým pre obstarávanie ÚPP a ÚPD, reg. č. 229 v marci 2019 boli pripomienky žalobcu vyhodnotené aj vo vzťahu k Rekreačno-oddychovej zóne aj pokiaľ ide o Ranč.
Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca namietal, že autori Oznámenia o strategickom dokumente neuvádzajú pravdivo stupeň ochrany územia, správny súd, poukazom na celé znenie bodu 5. na strane 3 predmetného oznámenia, konštatoval, že vybrať izolovane z celého kontextu len prvú vetu nie je možné, a je potrebné vychádzať z celého textu tak, ako sa v tomto bode uvádza.
18. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 366 SSP zamietol.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu
19. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 440 ods. 1 písm. g) SSP a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 440 ods. 1 písm. f) SSP.
Navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 20. Žalobca uviedol, že predmetom jeho snahy, ktorú sledoval podaním správnej žaloby, bola ochrana prírody, konkrétne NPR Turiec a Kláštorné lúky, prípadne ich ochranných pásiem, do ktorých interferuje navrhovaná, či uskutočnená výstavba v súlade s všeobecne záväzným nariadením obce Socovce č. 1/2019. Poukázal na to, že k žalobe priložil celý súbor dôkazov, ktorými sa správny súd vôbec nezaoberal a odôvodnenie rozhodnutia sa nijakým spôsobom s predloženými dôkazmi nevysporadúva a vychádza iba z administratívneho spisu, ktorý bol navyše predložený po lehote. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/14/2019 z 20.5.2020 z ktorého vyplýva, že za zákonný a dostatočne zdôvodnený nemožno považovať postup, ktorý sa odvoláva len - či najmä - na závery stanovísk iných dotknutých orgánov bez toho, aby relevantnými argumentami zdôvodnil odbornosť i zákonnosť týchto stanovísk a riadne sa vysporiadal so skutkovými i právnymi argumentami
protistrany, ktorá tieto stanoviská spochybňuje či vyvracia. 21. Rozhodnutie krajského súdu považoval žalobca za formálne, bez hlbšieho preskúmania predložených dôkazov, naviac po procesnej stránke chybné. Tvrdil, že krajský súd sa opieral o tie vyjadrenia správnych orgánov, ktoré žalobca označil za nepravdivé na základe predložených dôkazov. Krajský súd sa oprel o vyjadrenia štátnych orgánov bez toho, aby preveril ich presnosť a pravdivosť. 22. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že o návrhu na predbežné opatrenie nerozhodol ihneď, ale až po necelých dvoch rokoch, čo už žalobca považoval za bezvýznamné, preto ani nepodal proti rozhodnutiu opravný prostriedok. Taktiež sa žalobca nestotožnil s konštatovaním krajského súdu o tom, že poškodenie životného prostredia namietal len vo všeobecnej rovine. Uviedol, že práve predloženými dôkazmi poukázal na existujúce poškodenie prírody nielen v I. ale aj v III. stupni ochrany. 23. Žalobca ďalej namietal, že krajský súd v bode 13 nezobral do úvahy dôkazy predložené žalobcom v zisťovacom konaní SEA. Poukázal na to, že aj Okresná prokuratúra Martin v
oznámení o vybavení podnetu sp. zn. Pd 118/19/5506-3 zo dňa 4.7.2019 uviedla, že v postupe žalovanej došlo k porušeniu zákona č. 26/2006 Z. z. v tom, že žalovaná v rozpore s ust. § 6 ods. 4 zákona neinformovala o doručenom oznámení Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie sp. zn. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 26.4.2018 verejnosť do 3 dní, učinila tak až 14.5.2018, pričom ho zvesila dňa 29.5.2018. Lehota na podanie námietok
tak uplynula až dňa 29.5.2018, no napriek tomu OÚ Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal už dňa 21.5.2018 rozhodnutie č. OU -MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 26.4.2018, ktorým rozhodol, že strategický dokument „Zmena a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Tento orgán tak rozhodol skôr ako mohli byť doručené vyjadrenia, ktoré mohli mať vplyv na vydané rozhodnutie.
Uvedené okresná ani krajská prokuratúra a napokon ani krajský súd, podľa názoru žalobcu, nevzali do úvahy. Žalobca poukazoval na nepravdivé údaje uvedené v oznámení o strategickom dokumente v časti pod názvom Vplyvy na chránené územia na str. 3 bod 5 a vyjadril presvedčenie, že tým bol porušený stavebný zákon § 2 ods. 4 ako aj zákon č. 543/ 2002 najmä § 2 ods. 1,2 písm. a), g), r), s), w), x), y), zn), § 3 ods. 1,3, § 4 ods. 1,2, § 6 ods. 1,5. Krajský súd podľa názoru žalobcu predložené dôkazy (mapku prvkov RÚSES) nijako nevyhodnotil, pričom stavebný zákon radi tento dokument medzi povinné dokumenty.
RÚSES okresu Martin stanovuje v manažmentových opatreniach spôsob užívania lokalít RÚSES. Pre túto oblasť je uvedené, že do 500m od rieky Turiec je zakázaná akákoľvek výstavba. Krajský súd túto skutočnosť nevyužil a nevysporiadal sa s ňou. 24. Žalobca vo vzťahu k nesúladu územného plánu uviedol, že stavebný zákon v ust. § 13 ods. 3 stanovuje, čo určuje záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie.
Nestotožnil sa s tvrdením krajského súdu v bode 12 odôvodnenia rozhodnutia, že predložené ÚPN sú v súlade, pričom sa opiera a poukazuje na vyjadrenia VÚC Žilina, ktorý tvrdí, že ÚPN je v súlade čo, podľa názoru žalobcu neznamená, že to tak je. V samotnej žalobe žalobca poukázal na to, že pracovníci VÚC Žilina neuviedli pravdivé údaje. Vyjadril presvedčenie, že pokiaľ by krajský súd porovnal predložené ÚPN bolo by mu zrejmé, na čo poukazoval žalobca, že sú v zjavnom nesúlade. Krajský súd sa len formálne oprel o vyjadrenia VÚC.
Pokiaľ krajský súd na str. 8 a 8 poukazuje na stanovisko OÚ Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, žalobca považoval za nutné poznamenať, že tento úrad len formálne prehodnocuje predložené podklady, pričom neskúma správnosť po obsahovej stránke. Za nepravdy považoval žalobca aj vyjadrenie Odboru výstavby a bytovej politiky v časti venujúcej sa OSŹP Žilina vo vzťahu k predmetným lokalitám - nesprávne stupne ochrany, popreté prvky RÚSES. Žalobca opätovne poukázal na rozpor ÚPN s prvkami RÚSES a záväznou časťou ÚPN VÚC Žilinského kraja a to v bode 1.21, keď podľa návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce sa plánuje vytvorenie nových samostatných, izolovaných zastavaných území obce, bez nadväznosti na obec Socovce, čo je jednoznačne v rozpore s aktuálne platným ÚPN VÚC ŽK v platnom znení.
Taktiež ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce nerešpektuje bod 4.1, keď tam navrhuje vytvorenie rekreačných zón a navrhuje tieto zóny začleniť do zastavaného územia obce. 25. Žalobca ďalej poukazoval na to, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne odvolával na rozhodnutie OSŽP Žilina sp. zn. OSZP1-2018/021702-008/Ryb, ktorý svoje vyjadrenie zdôvodnil na základe Krajinársko - ekologického posúdenia územia, ktoré bolo vypracované pracovníkmi TU vo Zvolene, pričom títo vykonali obhliadku miesta v nevhodnom období na konci vegetačného obdobia. Žalobca vyjadril presvedčenie, že tento posudok mal za jediný cieľ poprieť správu pracovníkov ŠOP SR, ktorí dali jednoznačný nesúhlas s navrhovanými zmenami. Bol vytvorený po požiadavke od OSŽP Žilina na objednávku obstarávateľa a zaplatený podnikateľskými subjektami, preto žalobca spochybnil jeho nezaujatosť. Podľa názoru žalobcu dokument nespĺňa po formálnej stránke relevantný právne záväzný dokument a po obsahovej stránke odporuje vyjadreniam ŠOP Veľká Fatra a poznatkom vedeckých pracovníkov Botanickej záhrady UK v Blatnici.
V tejto súvislosti namietal, že krajský súd venoval K -E viac ako stranu vo svojom uznesení, pričom pár riadkami spochybnil vyjadrenia vedeckých pracovníkov, ktorí sa výskumu v daných oblastiach venujú desiatky rokov a vydali množstvo vedeckých prác aj vo vzťahu k predmetnému územiu.
Takýto právny formalizmus namietal vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR. Správny súd sa nemá zaoberať len vyjadreniami štátnych orgánov ako keby boli neomylné a nemenné, ale má skúmať predložené dôkazy a posudzovať merito veci. Nie sa slepo odvolávať na vyjadrenia štátnych orgánov.
26. Záverom žalobca nesúhlasil s tým, že krajský súd sa opiera výlučne o vyjadrenia štátnych orgánov a z jeho rozhodnutia je zjavné, že nezobral do úvahy a tým ani nepreveril dôkazy druhej strany. Skonštatoval, že štátne orgány nie sú neomylné a stáva sa, že konajú v rozpore so zákonom. Žalobca napadol tieto nepravdivé vyjadrenia štátnych orgánov, ktoré viedli k schváleniu územného plánu.
III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu
27. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne vyjadril svojím podaním zo dňa 29.11.2021. Stotožnil sa s názorom krajského súdu a kasačnú sťažnosť žalobcu považoval za nedôvodnú. Mal za to, že krajský súd úplne zistil skutkový stav veci a riadne sa vysporiadal so všetkými zistenými skutočnosťami, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne, pričom dospel k správnemu a spravodlivému záveru. 28. Zotrval na tom, že pri prijímaní VZN č. 1/2019 obce Socovce bol dodržaný zákonný postup a rovnako je aj uvedené VZN v súlade so zákonom resp. inými právnymi predpismi. Obec Socovce rešpektovala pripomienky dotknutých orgánov. 29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV. Konanie pred kasačným súdom
30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
31. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 32. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
33. Do právomoci všeobecných súdov bola zverená súdna kontrola zákonnosti všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy) a vo veciach preneseného výkonu štátnej správy (čl. 71 ústavy) navyše aj kontrolu súladu všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s nariadeniami vlády a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Konanie vo veciach územnej samosprávy je systematicky začlenené v štvrtej hlave, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku pod osobitnými konaniami, kde v jej piatom diely je upravené konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Účelom a predmetom konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je v tomto
prípade posudzovanie obsahového ne/súladu všeobecne záväzného nariadenia obce s právnym predpisom alebo porušení normatívne ustanoveného postupu pri prijímaní všeobecne záväzného nariadenia. (tzv. procesného nesúladu) 34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v súlade s § 455 SSP bez pojednávania, v rozsahu kasačným námietok žalobcu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je nedôvodná.
35. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bolo uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/102/2019-189 zo dňa 24. augusta 2021, ktorým krajský súd žalobu žalobcu na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom zamietol.
36. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného.
37. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo posúdenie ne/súladu Všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/2019 Zmeny a doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce, ktoré bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva obce Socovce č. 002/2019 zo dňa 28.3.2019 a vyslovenia, že nie je v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v aktuálnom znení, § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v aktuálnom znení, § 3 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v aktuálnom znení a § 4 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v aktuálnom znení.
38. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných námietok žalobcu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu týkajúceho nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím krajského súdu o zamietnutí jeho žaloby na vyslovenie nesúladu VZN obce so zákonom a vo vzťahu k obsahu súdneho a administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov rozhodnutia krajského súdu vo veci samej spolu s citáciou príslušných právnych predpisov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku v napadnutom uznesení.
V. Právne posúdenie kasačným súdom
39. Podľa čl.64 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. 40. Podľa čl. 64a ústavy Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon. 41. Podľa čl. 68 ústavy Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. 42. Podľa ust. § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. 43. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. j) citovaného zákona, obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, 44. Podľa ust. § 26 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. územné plány obcí a zón schvaľuje obec.
45. Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. 46. Podľa ust. § 2 ods. 3 písm. a, b, citovaného zákona, územnoplánovacou činnosťou je obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov a udržiavanie ich aktuálneho stavu, obstarávanie, spracovanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a udržiavanie jej aktuálneho stavu. 47.
Podľa ust. § 2a ods. 1 citovaného zákona, obec a samosprávny kraj zabezpečujú obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Táto osoba nemôže byť súčasne spracovateľom ňou obstarávaných územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie.
48. Podľa ust. § 7a ods. 1, 2 písm. c/ citovaného zákona, v územnoplánovacej činnosti sa využívajú existujúce dokumenty a súbory informácií, ktoré obsahujú informácie o území (ďalej len "ostatné podklady"). Z dokumentov uvedených v odseku 1 sa povinne využívajú dokumenty územného systému ekologickej stability, územné priemety ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o prírodu a krajinu,
49. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce.
50. Podľa ust. § 16 ods. 1 citovaného zákona, územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania. 51. Podľa ust. § 16 ods. 2 citovaného zákona, orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne kraje a krajské stavebné úrady.
52. Podľa ust. § 25 ods. 6 citovaného zákona, návrh územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno schváliť. Pokiaľ by prišlo k schváleniu napriek takémuto rozporu, schválenie je v celom rozsahu neplatné.
53. Podľa ust. § 30 ods. 1 citovaného zákona, orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov, alebo je potrebné umiestniť verejnoprospešné stavby, orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
54. Podľa ust. § 31 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, zmeny alebo doplnky záväznej dokumentácie schvaľuje orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu. 55. Vychádzajúc z právnej úpravy citovanej vyššie v súlade s úlohami a zámermi rozvoja krajiny a na základe prieskumov prírodných, demografických, kultúrnych, ekonomických a technických podmienok územné plánovanie rieši celkové usporiadanie daného územia tak, aby sa vytvoril organický celok, zabezpečil vzájomný súlad všetkých územných prvkov a spoločenských záujmov, a tým i predpoklady pre harmonické uspokojovanie požiadaviek obyvateľov na bývanie, prácu, kultúru a zotavenie. /bližšie pozri komentár aspi k zák.č_ 50/
1976 Zb./ Územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania, medzi ktoré zákonodarca zaraďuje o.i. obce. Obec obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie v primeranom a hospodárnom rozsahu. Jedná sa o normotvorný rozhodovací proces. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva v troch stupňoch ako celoštátna, regionálna a obecná, ktorá môže mať podobu územného plánu obce alebo územného plánu zóny. Územné plány obcí a územné plány zón sa obstarávajú vždy na výstavbu nových obcí, na umiestnenie verejnoprospešných stavieb a na podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich obcí alebo ich častí s cieľom zlepšiť životné prostredie, zabezpečiť ekologickú stabilitu a trvalo udržateľný rozvoj. Medzi základné nástroje územného plánovania patrí územnoplánovacia dokumentácia (spolu s územnoplánovacími podkladmi a územnými rozhodnutiami). Územný plán obce predstavuje strategický dokument, ktorého cieľom je vytvoriť syntézu výsledkov jednotlivých územnoplánovacích podkladov tak, aby niekedy, aj za cenu drobných ústupkov a
kompromisov, bol schválený taký dokument, ktorý vytvorí v maximálnej miere predpoklady pre územný trvalo udržateľný rozvoj sídla. Musí byť však vyvážený, tak aby rešpektoval verejný záujem na jednej strane a súkromné záujmy na strane druhej.
Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samospráve. Na miestnej úrovni tvoria rozhodnutia o územnom plánovaní zvolení zástupcovia a súčasne na miestnej úrovni sa uskutočňuje jeho realizácia. Územné plánovanie na miestnej úrovni má osobitný význam pre záverečné výsledky komplexného plánovania rozvoja. Reguláciu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie obsahuje stavebný zákon v ust. §§ 16 až 25.
56. Právna definícia pojmu všeobecne záväzného nariadenia obce v samotnom zákone o obecnom zriadení absentuje. Zákonodarca v zákone o obecnom zriadení upravuje iba postup pre vydávanie všeobecne záväzného nariadenia. Súdnu prax všeobecné záväzné nariadenie obce definovala tak, že „Všeobecne záväzné nariadenie obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho územného celku ako celku, alebo osobitne jej obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy ako i územnej samosprávy. 2.
Všeobecne záväzné nariadenie vydáva územná samospráva na plnenie úloh samosprávy obce, mesta či vyššieho územného celku alebo ak to ustanovuje zákon; takéto všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonom. Vo veciach, v ktorých obec, mesto či vyšší územný
celok plnia úlohy štátnej správy, môžu vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu. 3. Všeobecne záväzné nariadenie nie je teda individuálnym správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy, ktorý by fyzická alebo právnická osoba mohla
napadnúť postupom podľa § 247 a nasl. OSP.“ (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Svzn 7/2009, R 46/2011). 57. Taktiež najvyšší súd vo svojom ďalšom rozhodnutí zo dňa 06.10.2015, sp. zn. 4Svzn/1/ 2015 uviedol, že .
. . .“Jedným zo základných oprávnení obce je normotvorba, v rámci ktorej je obec oprávnená vydávať normatívne právne akty. Zákon o obecnom zriadení i právna teória rozlišuje dva druhy normatívnych právnych aktov obcí, a to vnútorné (interné) predpisy obce a všeobecne záväzné nariadenia obce. Všeobecne záväzné nariadenia predstavujú normatívny právny akt, t. j. vyznačujú sa normatívnosťou, ich obsah je záväzný.
Zákon o obecnom zriadení rozlišuje dva druhy všeobecne záväzných nariadení, a to originárne, ktoré obec vydáva vo veciach územnej samosprávy a odvodené, ktoré obec vydáva vo veciach preneseného výkonu štátnej správy. Ako originárne, tak aj odvodené všeobecne záväzné nariadenia musia byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Všeobecne záväzné nariadenia, ktoré vydáva obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy musia byť v súlade aj s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Tieto derivatívne všeobecne záväzné nariadenia môže obec vydať len na základe tzv. zákonného splnomocnenia. Pre posúdenie súladnosti všeobecne záväzného nariadenia s príslušným právnym aktom je nevyhnutné posúdiť, či ide o nariadenie prijímané vo veciach samosprávy obce alebo vo veciach preneseného výkonu štátnej správy.
Pri vymedzení samosprávnej a prenesenej pôsobnosti obce vychádza zákon o obecnom zriadení z princípu subsidiarity, ktorý predstavuje uprednostnenie samosprávnej pôsobnosti obce pred prenesenou pôsobnosťou obce. Konkrétne § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ustanovuje, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.“
58. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca namietal obsahový nesúlad všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/2019 Zmeny a doplnky č. 1 k Územnému plánu obce Socovce, ktoré bolo schválené uznesením obecného zastupiteľstva obce Socovce č. 002/2019 zo dňa 28.3.2019 s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v aktuálnom znení, § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v aktuálnom znení, § 3 ods. 1, 2, § 28 ods. 2, ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v aktuálnom znení a § 4 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v aktuálnom znení na podklade ním tvrdených skutočností a dôkazov. Žalobca v kasačnej sťažnosti i naďalej zotrval na názore obsahového nesúladu prijatého všeobecne záväzného nariadenia obce Socovce č. 1/2019 so zákonom a svoje výhrady formuloval v kasačných námietkach, z ktorých na zásadné v rámci svojho posúdenia sa kasačný súd zameral.
59. Žalobca vo vzťahu k odôvodneniu krajského súdu uvedeného v bode 13 uznesenia vo svojej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd nezobral do úvahy dôkazy ním predložené v zisťovacom konaní SEA a taktiež, že sa nevysporiadal s nepravdivými údajmi v oznámení o strategickom dokumente na ktoré žalobca už poukazoval, ako aj s predloženým dôkazom mapkou RÚSES okresu Martin. Kasačný súd v tejto súvislosti úvodom poukazuje na to, že Zmena a doplnok č.1 Územného plánu obce Socovce je strategický dokument, ktorý podlieha zisťovaciemu konaniu podľa zák. č. 24/2006 Z. z. Obstarávateľ obec Socovce predložila Okresnému úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie oznámenie o strategickom dokumente „Zmena a doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce“, ktoré príslušný správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil, čoho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT-OSZP-2018/ 007637 zo dňa 21.5.2018, na základe ktorého sa strategický dokument „Zmena a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a preto ho
bolo možné schváliť v konaní podľa osobitných predpisov. 60. Kasačný súd v nadväznosti na odôvodnenie krajského súdu vzťahujúce sa k uvedenej námietke žalobcu o potrebe spracovania posúdenia EIA/SEA, keďže ako žalobca poukazuje ide o činnosti v územiach chránených podľa medzinárodných dohovorov - Natura 2000, Ramasarské lokality (NPR Kláštorné lúky, NPR Turiec, ich ochranné pásma, územia európskeho významu SKUEV 0382 Turiec a Blatnický potok), vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcu konštatuje, že námietky žalobcu /obdobne aj námietky vo vzťahu k postupu obce o neinformovaní o doručenom oznámení Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie/ sú vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantné a keď, tak mali byť uplatnené v rámci žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 21.5.2018 podľa ust. § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Z uvedeného dôvodu kasačný súd ďalej konštatuje, že nebolo právne významné sa zo strany
krajského súdu akýmkoľvek spôsobom vysporadúvať s dôkazmi, ktoré spochybňujú správnosť údajov uvedených v oznámení o strategickom dokumente ako i o tom, že popierajú prvky ÚES (teda územného systému ekologickej stability), keďže výsledkom zisťovacieho konania bolo právoplatné rozhodnutie Okresného úradu Martin, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 21.5.2018, ktoré je záväzné.
61. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v zákone č. 24/2006 Z.z. konštatuje. Posudzovanie vplyvov strategického dokumentu je postup uvedený v druhej časti uvedeného zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa predloženie oznámenia o vypracovaní strategického dokumentu (ďalej len "oznámenie"), vypracovanie rozsahu hodnotenia strategického dokumentu, správy o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (ďalej len "správa o hodnotení strategického dokumentu") a záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu, pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečený prístup verejnosti a konzultovanie strategického dokumentu s verejnosťou, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice aj s dotknutou stranou. Oznámenie o strategickom dokumente sa vypracováva za účelom posudzovania vplyvov strategického dokumentu t. j. Zmena a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce na životné prostredie podľa zák. č. 24/2006 Z. z. Zo skutkových zistení vyplynulo, že Zmena a doplnok č. 1 Územného plánu Socovce bola obstaraná a spracovaná
v súlade s ust. § 30 stavebného zákona z dôvodu potreby aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie Obce Socovce v súvislosti s požiadavkami na rozšírenie plôch rekreácie a bývania na území obce. Podľa názoru kasačného súdu obsah „oznámenia“ v danom štádiu, kedy bolo právoplatne rozhodnuté Okresným úradom Martin, odborom starostlivosti o životné prostredie, č. OU-MT-OSZP-2018/007637 zo dňa 21.5.2018, o tom, že strategický dokument „Zmena a Doplnok č. 1 Územného plánu obce Socovce“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. nemá žiadny dopad na proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie v procese jednotlivých etáp prípravy a realizácie ÚPN podľa stavebného zákona, keďže už nič nebránilo schvaľovaniu tohto strategického dokumentu v konaní podľa osobitných predpisov. Posudzovanie strategického dokumentu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. /§ 3 písm. d/ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadväzuje na zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a ust. § 28 ods. 5, pričom vo vzťahu k namietanému porušeniu ust. § 3 ods. 1,2 citovaného zákona je žiadúce uviesť,
že uvedené ustanovenia majú charakter všeobecného ustanovenia ochrany prírody, na ktoré nadväzujú ďalšie časti zákona, pričom sú svojim charakterom normami imperfektnými, ktoré neobsahujú vo svojej štruktúre sankcie a teda neexistuje sankčný postih sa ich nedodržanie. Majú výslovne odporúčací charakter. Z uvedeného dôvodu je ich potrebné vykladať nie izolovanie, ale vo vzájomnej súvislosti s inými ustanoveniami zákona o ochrane prírody a
krajiny. 62. Taktiež skutočnosť, že stavebný zákon, tak ako to deklaruje žalobca, radí mapku prvkov RÚSES medzi povinné dokumenty nespochybňuje správnosť právneho záveru krajského súdu. Stavebný zákon v ust. § 7a ods. 2 písm. c) zaraďuje dokumenty územného systému ekologickej stability medzi ostatné dokumenty, ktoré sa spravidla využívajú ako podklad pre odbornú prípravu na vypracovanie ÚPN dokumentácie alebo pri aktualizácii územných plánov. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd predložený dôkaz mapku RÚSES nijako nevyhodnotil a ani sa nevysporiadal so skutočnosťou, že stavebný zákon radí tento dokument medzi povinné dokumenty, pričom RÚSES okresu Martin stanovuje v manažmentových opatreniach spôsob užívania lokalít RÚSES. Skutočnosť, že regionálny územný plán ekologickej stability okresu Martin schválený rozhodnutím Okresného úradu Martin, odborom starostlivosti o životné prostredie č.OU-MT-OSZP-2015/4395-Mu zo dňa 1.7.2015, slúži ako podklad pre vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie nie je skutočnosťou, s ktorou bolo potrebné sa osobitne zo strany krajského súdu zaoberať, nakoľko uvedené vyplýva priamo
z ust. § 7a ods. 2 písm. c) stavebného zákona v spojení s ust. § 54 ods. 2 písm. c) a ust. § 54 ods. 23 zákona o ochrane prírody a krajiny. Pokiaľ krajský súd žalobcom označený dôkaz - mapku RÚSES nijako nevyhodnotil, podľa názoru kasačného súdu nepochybil, keďže voľba, aké dôkazy budú v konaní vykonané je na vôli správneho súdu, keďže správny súd nie je návrhmi dôkazov bezpodmienečné viazaný a nie je povinný vykonať všetky žalobcom navrhnuté dôkazy. Správny súd by sa však, podľa názoru kasačného súdu, mal v odôvodnení svojho rozhodnutia s uvedeným vysporiadať a dať aspoň účastníkovi konania minimálnu odpoveď na to, prečo uvedený dôkaz nevykonal. V tejto súvislosti však kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v žalobe namietal popretie prvkov ÚSES (územného systému ekologickej stability) v kontexte oznámenia o strategickom dokumente na čo krajský súd v bode 13 svojho odôvodnenia reagoval a s uvedeným sa i vysporiadal, čím v danom kontext boli zachované procesné práva žalobcu. V danej súvislosti kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú
námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia jeho procesných práv keď namietal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia s predloženými dôkazmi a vychádzal pritom iba z administratívneho spisu. Kasačný súd v danej súvislosti súčasne konštatuje, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05). Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre (napríklad v náleze sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/ 98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 107/07, I. ÚS 378/2019) zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. 63. Poukazovanie žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/14/2019 zo dňa 20.05.2020 nie je pre prejednávanú vec právne významné z dôvodu, že vychádza z odlišných skutkových a právnych okolností. Predmetom prieskumu podľa ust. §§ 177 a nasl SSP v označenej veci bolo rozhodnutie č. OU-BB-OVBP2-2018/006718-3,TS zo dňa 08. februára 2018, ktorým príslušný správny orgán zamietol odvolanie účastníkov správneho konania a potvrdil územné rozhodnutie mesta Žiar nad Hronom č. 1933/ 2017;O:20156/2017 zo dňa 23. augusta 2017, ktorým príslušný stavebný úrad podľa § 39, § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (stavebný zákon) umiestnil líniovú stavbu „Malá vodná elektráreň Žiar nad
Hronom. . .“. 64. V ďalšej kasačnej námietke sa žalobca s tvrdením krajského v bode 12 odôvodnenia rozhodnutia o tom, že predložený územný plán je v súlade, pričom sa opiera a poukazuje na vyjadrenie VÚC Žilina, ktorý tvrdí, že územný plán je v súlade s územným plánom vyššie územného celku nestotožnil. Žalobca zotrval na svojom názore o rozpore ÚPN s prvkami RÚSES a záväznou časťou ÚPN VÚC Žilinského kraja a to v bode 1.21, keď podľa návrhu ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce sa plánuje vytvorenie nových samostatných, izolovaných zastavaných území obce, bez nadväznosti na obec Socovce, čo je jednoznačne v rozpore s aktuálne platným ÚPN VÚC ŽK v platnom znení. Taktiež ZaD č. 1 ÚPN-O Socovce nerešpektuje bod 4.1, keď tam navrhuje vytvorenie rekreačných zón a navrhuje tieto zóny začleniť do zastavaného územia obce. Žalobca spochybnil vecnú správnosť vyjadrenia Žilinského samosprávneho kraja k predloženému návrhu územnoplánovacej dokumentácie o tom, že návrh ZaD č. 1 ÚPN - Obce Socovce je v súlade so záväznou časťou ÚPN VÚC ŽK v platnom znení.
Mal za to, že krajský súd mal porovnať predložený ÚPN s ÚPN VÚC ŽK nazáklade čoho by dospel k záveru o ich nesúlade, na ktorý žalobca poukazoval. Žalobca vytýkal krajskému súdu, že sa nezaoberal meritom veci a neposudzoval predložené dôkazy, ale sa iba formálne stotožnil s vyjadreniami správnych orgánov, ktoré nepovažoval za správne.
65. Vo vzťahu k tejto kasačnej námietke kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v rámci jednotlivých štádií obstarávania územnoplánovacej dokumentácie v danom prípade v štádiu verejného prerokovania návrhu zmien a doplnkov ÚPN v súlade s ust. § 22 stavebného zákona je povinnosťou obce ako orgánu územného plánovania prerokovať návrh o.i. aj s vyšším územným celkom. Zo skutkových okolností je zrejmé, že Žilinský samosprávny kraj sa vyjadril k predloženému návrhu kladne považujúc ho za súladný so záväznou časťou ÚPN VÚC ŽK v platnom znení. Uvedenému však predchádzalo stanovisko Žilinského samosprávneho kraja zo dňa 15.5.2018 č. 04454/2018/ODaÚP-2 na základe, ktorého boli do návrhu Zmeny a Doplnenia č. 1 ÚPN - O Socovce doplnené konkrétne výhrady ŽSK. Taktiež bolo k návrhu Zmeny a Doplnku č. 1 Územného plánu Obce Socovce vydané súhlasné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania, ktorý preskúmal obsah návrhu a postup obstarania v súlade s právnymi predpismi a so záväznou
časťou ÚPN regiónu a či návrh koordinuje využívanie územia v nadväznosti na širšie územné vzťahy. Tento postup považuje kasačný súd za súladný so zákonom a námietky žalobcu vo vzťahu k procesnému postupu krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné, keďže nespochybnili správnosť záveru krajského súdu o tom, že VZN nepovažuje za nesúladné s ust. § 25 ods. 6 stavebného zákona. Žalobcove zotrvanie na jeho argumentácii a ani samotná argumentácia obsiahnutá v žalobe o tom, že ÚPN je v rozpore s prvkami RÚSES a záväznou časťou ÚPN VÚC Žilinského kraja v bode 1.21 a v bode 4.1 nie sú totiž spôsobilé spochybniť správnosť stanoviska príslušného Žilinského samosprávneho kraja. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že interpretácia územného plánu je prioritne na jeho obstarávateľovi/tvorcovi - vyššom územnom celku, ktorý sa vo svojom písomnom stanovisku vyjadril kladne, pričom žalobca neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, na základe ktorej bolo možné dôvodne usudzovať, že uvedené stanovisko je nesprávne. V predmetnej veci bolo taktiež vydané súhlasné stanovisko
Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky, oddelenie územného plánovania, zo dňa 5.03.2019, č. OU-ZA-OVBP1-2018/009596/TOM, pričom posudzovanie súladu návrhu územného plánu so záväznou časťou ÚPD vyššieho stupňa prináleží v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. a) stavebného zákona príslušnému orgánu štátnej správy územného plánovania.
Je potrebné si taktiež uvedomiť, že príslušne orgány, či už ŽSK alebo Okresný úrad Žilina svojimi vyjadreniami resp. kompetenciou im zverenou priamo zákonom /§24 a nasl. zák. č. 50/1976 Zb./ reflektujú verejný záujem, s prihliadnutím na to, že zákonodarca právnou úpravou obsiahnutou v príslušných ustanoveniach stavebného zákona zabezpečuje pri územnoplánovacej činnosti akúsi poistku proti bezbrehosti obce ako obstarávateľa ÚPN pri realizácii jej normotvornej činnosti.
66. Kasačný súd záverom dopĺňa, že etapy procesu prípravy a realizácie ÚPN podľa ustanovení stavebného zákona je zdĺhavý a komplikovaný proces, ktorého cieľom je komplexné riešenie priestorového usporiadania územia a jeho funkčného využitia za predpokladu vytvorenia trvalo udržateľného rozvoja pri rešpektovaní verejného záujmu. Textová časť územnoplánovacej dokumentácie obsahuje aj regulatívy územného rozvoja obce, ktoré obsahujú záväzné regulatívy územnoplánovacej dokumentácie, ktorého textová časť sa schvaľuje formou VZN obecným zastupiteľstvom. /§27 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb./
67. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd vyhodnotil kasačné námietky žalobcu ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ust § 461 SSP zamietol.
68. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi (žalobcovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP)
69. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. októbra 2022