7Sžsk/128/2019

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 2Sa/32/2018-57 zo dňa 14.08.2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu v sociálnej veci, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 56568-3/ 2018-BA zo dňa 15.10.2018 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie") o zamietnutí odvolania Y.. R. Q. proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 700-3310233718-GC04/18 zo dňa 23.05.2018 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Žalovaná príslušná na konanie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") preskúmavaným rozhodnutím zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou tak, že vypustila text" „§152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. Vám predpisuje za obdobie apríl 2014, máj 2014, jún 2014, júl 2014, august 2014, september

." . V ostatnom rozhodnutie potvrdila. 2. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázala na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Poukázala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, číslo 700-3310233718-GC04/18 zo dňa 23.05.2018, ktorým ako prvostupňový orgán Y.. R. Q., ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísala poistné na nemocenské poistenie v sume 478,63 eur, poistné na starobné poistenie v sume 1958,18 eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume 516,71 eur

odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že nie je samostatnou zárobkovo činnou osobou a v dotknutom čase ani nebol, keďže živnosť mal pozastavenú a zánik povinného poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba osobne oznámil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou.

príjem. Správne orgány mali v predmetnom konaní za preukázateľne zistené, že žalobca Y.. R. Q. bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenského listu, spisové číslo A., s dňom vzniku oprávnenia 11.04.2003 a dňom jeho zániku 01.04.2017. Prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené od 31.03.2014 do 31.03.2017.

Prešovský samosprávny kraj ku dňu 31.03.2014 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu v odbore Z.. Y.. R. Q. však ku dňu 31.03.2014 nemal pozastavené alebo zrušené všetky oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože mal pozastavené všetky oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti, t.j. živnostenský list aj licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola opätovne účinná od 29.10.2015 do 12.11.2015, kedy bola zrušená. Z uvedeného vyplýva, že od 13.11.2015 menovaný opätovne splnil podmienky na prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže jediné oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktoré k uvedenému dňu vlastnil (živnostenský list),

potvrdila. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 27.03.2018. Z údajov zaevidovaných v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou vyplynulo, že účastník konania bol od 01.04.2014 povinne nemocensky poistený aj ako zamestnanec L. s.r.o. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti účastníka konania, ako zamestnanca. Uvedená licencia oprávňuje jej držiteľa poskytovať zdravotnícku starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí už povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotnej starostlivosti majú. Taktiež môže poskytovať

Z ustanovenia § 138 zákona č. 461/2003 Z.z. súčasne vyplýva, že poistné sa platí prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca, najviac však z maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý sa vzťahuje na úhrn vymeriavacích základov zo všetkých činností dosiahnutých v rovnakom období. Ako povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba bol účastník konania v období apríl 2014 až jún 2014 povinný odvádzať poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu 1321,81 eur mesačne, určeného na základe príjmu dosiahnutého za rok 2012, v období júl 2014 až október 2014 z vymeriavacieho základu 1674,58 eur mesačne, určeného na základe príjmu za rok 2013 a v období od 29.10.2015 do 12.11.2015 v príslušnej alikvotnej sume z vymeriavacieho základu 760,13 eur mesačne, určeného na základe príjmu za rok 2014. Maximálny vymeriavací základ pre všetky typy poistenia bol v roku 2014 stanovený na sumu 4025,00 eur a v roku 2015 na sumu 4120,00 eur. Úhrn vymeriavacích základov,

Pri vydaní rozhodnutia bola zohľadnená skutočnosť, že účastník konania je od 16.06.2006 poberateľom starobného dôchodku. Keďže poberatelia starobného dôchodku v zmysle § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. neplatia poistné na invalidné poistenie, bolo účastníkovi konania napadnutým rozhodnutím predpísané len poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

4. Krajský súd po preskúmaní veci mal za preukázané, že z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu FO - odhlášky s dátumom zániku poistenia dňa 31.03.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím č. 18271-5/2017-Vt zo dňa 19.10.2017 rozhodla, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.03.2014, ktoré rozhodnutie Sociálna poisťovňa, ústredie v rámci odvolacieho konania potvrdila, a to rozhodnutím zo dňa 15.03.2018, č. 26769-3/2018-BA, ktoré rozhodnutie dňa 27.03.2018 nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd mal ďalej z údajov zaevidovaných v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom sociálnou poisťovňou za preukázané, že žalobca bol do 01.04.2014 povinne poistený aj ako zamestnanec L. s.r.o. a že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti účastníka konania ako zamestnanca.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd v rozhodnutí žalovanej a v jej postupe, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nezistil žalobcom namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia opravený procesným postupom, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

II.

III.

13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 06.12.2019. 14. Poukázala na dôvody kasačnej sťažnosti uvedené žalobcom. Vzhľadom na odvolávanie sa žalobcu na uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019, poukázala na to, že napriek uvedenému uzneseniu nie je rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odôvodňujúca zovšeobecnenie právneho názoru vo vzťahu k držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A ustálená. S právnym názorom veľkého senátu vyjadreným v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 sa senát 9S nestotožnil. Z uvedeného dôvodu uznesením sp. zn. 9Sžsk/94/2018 zo dňa 23.09.2019 postúpil vec podľa § 466 ods. 3 zákona č. 162/ 2015 Z.z. na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Senát 9S dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa nemá povinnosť skúmať, či príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vykázaný v daňovom priznaní, je príjem získaný využívaním licencie L1A. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu, vykázaného v daňovom priznaní. Senát 9S súhlasil s tým, že práva účastníka správneho konania vo veciach, v ktorých koná Sociálna poisťovňa, garantované ústavou musia byť zachované. Domnieva sa však, že pri posudzovaní reálneho naplnenia ústavných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a predovšetkým čl. 48 ods. 2 ústavy je potrebné prihliadať na špecifický charakter konaní podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. 15. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania dlžnej sumy poistného žalobcovi. Otázka zániku poistného pomeru žalobcu už bola právoplatne vyriešená na úrovni správneho orgánu. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. 16. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené na vedomie žalobcovi dňa 17.12.2019.

19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

21. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

29. Kasačný súd mal z administratívneho spisu žalovanej v prvom rade za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, rozhodnutím č. 18271-5/2017-VT z 19.10.2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe Y.. R. Q. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.03.2014 nezaniklo (ďalej aj rozhodnutie o zániku poistenia). Rozhodnutie o zániku poistenia bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26769-3/2018-BA z 15.03.2018. Žalobca rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie preskúmať správnym súdom nežiadal.

31. Podľa § 144 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. 33. Kasačný súd preskúmaním zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej a po oboznámení sa s obsahom vyjadrení účastníkov konania vrátane pripojeného administratívneho spisu mal za preukázané, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenského listu s dňom vzniku oprávnenia 11.04.2003 a s dňom jeho zániku 01.04.2017. Prevádzkovanie živnosti bolo pozastavené od 31.03.2014 do 31.03.2017.

Prešovský samosprávny kraj ku dňu 31.03.2014 zrušil rozhodnutie o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulanciu v odbore Z.. Žalobca však nemal ku dňu 31.03.2014 pozastavené alebo zrušené všetky oprávnenia na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

2003 Z.z,. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01.01.2011 do 31.12.2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobook vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vranov nad Topľou. Kasačný súd sa zhodne stotožnil so zistením správnych orgánov, podľa ktorého registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 31.03.2014 žalobca vyplnil nesprávne, a to z dôvodu, že aj po 31.03.2014 mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, lebo bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá nebola ku dňu 31.03.2014 zrušená ani pozastavená. Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia bližšie rozhodol o povinnosti žalobcu odviesť poistné v príslušnej percentuálnej sadzbe z vymeriavacieho základu 1321,81 eur mesačne, určeného na základe príjmu dosiahnutého za rok 2012, v období júl 2014 až október 2014 z vymeriavacieho základu 1674,58 eur mesačne, určeného na základe príjmu za rok 2013 a v období od 29.10.2015 do 12.11.2015 v príslušnej alikvotnej sume z vymeriavacieho základu 760,13 eur mesačne určeného na základe príjmu za rok 2014. Žalobca, v konaní súdnom a zhodne v kasačnom konaní zastúpený advokátom takto uloženú povinnosť žalobcovi rozhodnutiami správnych orgánov nenamietal.

V súvislosti s uvedenými námietkami kasačný súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.

36. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. 37.

38. Pojem „povolenie", uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

39. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie

40. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/ 2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

41. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.", uviedol nasledovné:

42. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia." V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

47. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 48. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda, že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

53. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť", nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. 54. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných

56. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 57. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

60. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj odôvodnil.

63. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.