7Sžsk/2/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: MUDr. X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, U., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14.09.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 44Sa/32/2017-125 zo dňa 24.05.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 44Sa/32/2017-125 zo dňa 24.05.2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

poriadok (ďalej len „SSP") zrušil rozhodnutie č. 50583-1/2017-BA zo dňa 14.09.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie") o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta, č. 700-0600000617-GC09/17 zo dňa 22.06.2017, ktorým táto rozhodla, že žalobcovi dňa 01.10.2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe.

MUDr. X. U. bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0260/ 05 a zároveň na základe údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo SR, resp. od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo zistené, že jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 bol vo výške 18565,65 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica 4830,00 eur, t.j. 12 násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem za rok 2013 tak bol v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2014. 3. Žalovaná na základe odvolania žalobcu bola príslušná na konanie a rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.

vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím Rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. TA/01773/2013/OZaHF zo dňa 25.03.2013 bolo MUDr. X. U. ku dňu 31.05.2013 zrušené rozhodnutie o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie v odbore gynekológia, pôrodníctvo a mamológia, s miestom prevádzkovania F. XXXX/XX, U.. Dňa 03.05.2013 sa zápisom do obchodného registra MUDr. X. U. stal spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným L. Q..J..H.. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako právnická osoba si zriadil licenciu L1C, ktorá plní funkciu odborného zástupcu v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky príjem žalobcu z podnikania za rok 2011 bol v sume 42624,31 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu pre rok 2011 a za rok 2012 vo výške 27011,17 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica pre rok

S účinnosťou od 01.01.2015 je Sociálna poisťovňa povinná, na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného a údajov týkajúcich sa úhrady poistného.

Slovenskou lekárskou komorou o poskytovaní údajov z registra Slovenskej lekárskej komory bolo určenie podrobností o poskytovaní údajov z registra licencií v zmysle § 78a ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. a o automatickom poskytovaní údajov z tohto registra v elektronickej forme Sociálnej poisťovni, v súlade s § 233 ods. 9 zákona v rozsahu potrebnom na výkon sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Dohoda nadobudla účinnosť od 21.02.2015. Informáciu o tom, že MUDr. X. U. bola vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0260/05 s dátumom vzniku 17.08.2005 Slovenská lekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni v elektronickej forme 07.04.2006. Licencia L1A/TT/0260/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore gynekológia, pôrodníctvo a mamografia, bola zrušená 01.05.2017. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta zistila, že MUDr. X. U. bol aj po 01.07.2013 držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

Na základe licencie L1A a príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 MUDr. X. U., ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014. 4.

5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v danej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca mal k 01.10.2014 status samostatne zárobkovo činnej osoby. Na posúdenie tejto právnej otázky bola rozhodujúca 1/ aplikácia ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 a 2/ aplikácia ustanovení § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013.

Trnavský samosprávny kraj vyhovel žiadosti žalobcu rozhodnutím č. TA/01773/2013/OZaHF-008, ktorým zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia k 31.05.2013. V súvislosti so zákonnými podmienkami na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa správny súd stotožnil s názorom žalobcu, že žalobca na výkon povolania lekár (toto vykonával v pracovnoprávnom vzťahu) v spoločnosti L. Q..J..H.., v ktorej bol súčasne konateľom, potreboval licenciu L1B a licencia L1A nebola potrebná na to, aby žalobca bol oprávnený v tejto spoločnosti vykonávať povolanie lekár. Správny súd súhlasil s argumentáciou žalobcu, že licencia L1A bola potrebná na výkon zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ktorý mal povolenie a považovalo sa za oprávnenie, na základe ktorého bol žalobca oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť.

7. Pokiaľ išlo o posúdenie, či žalobca mal v období roku 2013 status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to na základe licencie L1A mal správny súd za to, že pre toto určenie boli relevantné dve skutočnosti, a to existencia licencie L1A súbežne s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia L1B) a ďalej, že žalobca nikdy nevykonával zárobkovú činnosť na základe licencie L1A. Správny súd tvrdil, že žalobca mal príjmy výlučne z prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja a licencie L1B. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovanej rozporovaná, avšak žalovaná túto tvrdenú skutočnosť vyhodnotila ako irelevantnú argumentujúc tým, že zákon č. 461/2003 Z.z. stanovuje podmienky, kedy samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká a zaniká nemocenské a dôchodkové poistenie, pričom na tento účel nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosahoval príjem, ale len skutočnosť, že príjem dosahoval ako samostatne zárobkovo činná osoba.

8. Správny súd v tejto súvislosti dospel k názoru, že zákon o sociálnom poistení explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá bola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala príjem, zaniklo, tak ako v posudzovanom prípade. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení do 31.12.2013 v ustanovení § 21 ods. 4 písm. b/ ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c). Pokiaľ aj žalobca mal vydanú licenciu L1A na výkon zdravotníckej praxe, ktorá mu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/

podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, z ktorého ako samostatne zárobkovo činná osoba výlučne dosahoval príjem, jeho účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto licencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a dôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo činnej osoby a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však žalobcovi z licencie L1A nikdy neplynul.

10. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

11. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 12. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 293cu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sa podľa tejto právnej definície posudzoval status samostatne zárobkovo činnej osoby až od 01.07.2014. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., na ktorý sa krajský súd odvoláva v napadnutom rozsudku, bol platný a účinný len do 31.12.2010. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,

Ak v tomto rozhodujúcom kalendárnom roku fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby, a to bez ohľadu na výšku týchto príjmov. Sťažovateľka preto zotrvala na právnom názore, že pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Podľa názoru sťažovateľky vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013, vzniklo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, od 01.10.2014 aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

17. V dôsledku zmeny právnej úpravy inštitútu samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2014 žalobca, ktorý bol oprávnený na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nadobudol od 01.07.2014 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. vzhľadom na skutočnosť, že splnil obe relevantné podmienky zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby.

Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti s argumentáciou sťažovateľky nesúhlasil. Naďalej tvrdil, že ako fyzická osoba podnikateľ dosahoval príjem z podnikania výlučne len na základe činnosti podľa povolenia Trnavského samosprávneho kraja na poskytovanie zdravotnej starostlivosti prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia- ambulancie v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, mamológia č. TA/1624/2011/OZa HF zo dňa 11.04.2011. V roku 2013 vykonával podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba výlučne len na základe uvedeného povolenia a výlučne len v mesiacoch od januára 2013 do mája 2013. Podnikanie ako fyzická osoba riadne ukončil k 31.05.2013, a to základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja z 25.03.2013, ktoré uvedené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zrušilo ku dňu 31.05.2013. V nadväznosti na to dňa 04.06.2013 požiadal Daňový úrad v Trnave, pobočka Galanta o zrušenie daňovej registrácie. Pre daň z príjmov fyzickej osoby. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.07.2013. V nadväznosti na to dňa 05.06.2013 doručil Sociálnej poisťovni registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s uvedeným dátumom zániku poistenia k 31.05.2013. Sociálna poisťovňa tento úkon nenamietala. Súbežne s ukončením podnikateľských aktivít ako fyzickej osoby s manželkou založil obchodnú spoločnosť L. Q..J..H.., ktorá vznikla zápisom do obchodného registra 03.05.2013. V obchodnej spoločnosti sú s manželkou obaja konateľmi a spoločníkmi. Predmetom podnikania je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - v ambulancii špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom povolaní lekár. To znamená, že všetky podnikateľské aktivity, ktoré ukončil ako fyzická osoba podnikateľ k 31.05.2013, od 01.06.2013 vykonáva vo vlastnom mene výlučne len právnická osoba L. Q..J..H.. 20. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0260/05 podľa § 10 zák. č. 578/2004 Z.z. existovala v období od 13.07.2005 do 01.05.2017. Na základe tejto licencie nikdy nevykonával žiadnu činnosť. Príjem dosiahnutý z tejto licencie počas obdobia od jej vzniku až do jej zániku predstavuje 0,- eur. 21. V dôsledku straty statusu samostatne zárobkovo činnej osoby žalobcu zaniklo žalobcovi najneskôr k 01.07.2013 aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osoby. 22. V súvislosti so zákazom retroaktivity aj v oblasti činnosti Sociálnej poisťovne žalobca predložil Krajského súdu v Trnave Uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/98/2010 z 29.06.2010, ktorého závery potvrdil aj Ústavný súd SR uznesením č. I. ÚS 481/2010-10 zo 14.12.2010 a č. III. ÚS 704/2016 zo dňa 18.10.2016. Žalobca súčasne poukázal aj na niektoré rozhodnutia krajských súdov, ktoré sa vo svojich záveroch zaoberali formálnou existenciou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zák. č. 578/2004 Z.z. 23. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (§ 453 ods. 3 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť.

27. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd") na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

30. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014.

32. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/ 2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.

34. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. 35.

36. Pojem „povolenie", uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

37. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

38. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/ 2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

39. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.", uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je

40. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia." V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

43. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

45. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 46. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

48. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

49. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

51. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť", nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. 52. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy,

zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. 54. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

58. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné. 59. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca po vydaní rozhodnutia č. j. TA/01773/ 2013/OZa HF-008 zo dňa 25.03.2013 Trnavským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.05.2013 vyhovené žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia špecializovanej ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo, mamológia s miestom prevádzkovania F. XXXX/XX, XXX XX U., bol naďalej držiteľom licencie číslo: L1A/TT/0260/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 13.07.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár do 01.05.2017. Zároveň v konaní nebolo sporným, že Slovenská lekárska komora licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zrušila rozhodnutím z 10.03.2017 (ku dňu právoplatnosti rozhodnutia).

60. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo preukázateľne zistené, že žalobca mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 vo výške 18565,65 eur, teda vyšší ako zákonom stanovená hranica 4830,00 eur, t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Príjem žalobcu z podnikania v roku 2013 tak bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2014.

62. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z v znení zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 63. Žalobca poukázal na to, že zrušením registrácie v registri daňových subjektov Slovenskej republiky dňa 01.07.2013 splnil podmienky pre zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, a preto mu v súlade s právnou úpravou platnou v danom čase zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

65. S účinnosťou od 01.01.2015 je Sociálna poisťovňa na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. Na zabezpečenie výkonu tejto činnosti Sociálna poisťovňa uzatvorila s viacerými inštitúciami vrátane Slovenskej lekárskej komory dohodu o poskytovaní údajov o vydaní/ zrušení alebo pozastavení povolenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

Kasačný súd preto konštatoval, že žalobca tak bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj po 01.07.2013. 66. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že na základe licencie L1A mal žalobca príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2013 a že mu zo zákona ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.10.2014, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR. 67. Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

68. Keďže právna podstata žalobných námietok žalobcu a kasačných námietok, ktoré žalovaná uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

70. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/32/2017-125 zo dňa 24.05.2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 15. júla 2022