7Sžsk/24/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD., a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: F.. H. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom X., X. I. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Pavlákom advokátom so sídlom Moyzesova 1744, Púchov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 40340-3/2017-BA zo dňa 13.11.2017, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 28Sa/27/2017-79 zo dňa 18.07.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2. Krajský súd na základe správnej žaloby žalobkyne v sociálnej veci preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej podľa § 3 písm. a/, § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 138 ods. 5 a 11 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 01.07.2014 ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej

poistení ku dňu 01.07.2014. Uviedol, že novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia na registráciu podľa osobitného predpisu, t. j. na registráciu na príslušnom daňovom úrade. Uvedené bolo rozhodujúce na nadobudnutie právneho postavenia SZČO od 01.01.2011 do 30.06.2014. Z dôvodu ukončenia registrácie na príslušnom daňovom úrade ku dňu 31.12.2013 žalobkyni v tento deň na účely sociálneho poistenia zaniklo právne postavenie SZČO, keďže k tomuto dňu prestala spĺňať jednu z podmienok pre nadobudnutie statusu SZČO ustanovených v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s prechodným ustanovením § 293cu zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. Vzhľadom na to, že Registračný list fyzickej osoby - odhláška deklarovala právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo zákona, pobočka Sociálnej poisťovne tento registračný list akceptovala. Zánik poistenia žalobkyne ako SZČO na povinnom poistení ku dňu 31.12.2013 žalovaná nespochybnila.

v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v období od 16.04.2008 do 31.2.2013. Z dôvodu ukončenia registrácie na príslušnom daňovom úrade ku dňu 31.12.2013 žalobkyni v tento deň na účely sociálneho poistenia zaniklo postavenie SZČO.

Krajský súd mal ďalej za preukázateľne zistené, že žalobkyňa ku dňu 01.07.2014 stále disponovala oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti, licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licencia E., vydanou Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z., na základe ktorej bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Vznik,

udržanie a zabezpečenie. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2013 boli vyššie ako zákonom stanovená minimálna suma, a preto v období od 01.07.2014 bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO.

01.07.2014. 5. K námietke týkajúcej sa porušenia procesných práv žalobkyne ako účastníčky administratívneho konania správny súd uviedol, že prejednávaná vec predstavovala nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. začína aj na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo v danom prípade.

6. V bode 66 rozhodnutia správny súd zaujal stanovisko k výkladovému prístupu žalovanej k príslušným právnym normám, ktoré pri svojej rozhodovacej činnosti v procese aplikácie použili správny orgány prvého a druhého stupňa. Správny súd ich nepovažoval za formalistické ani za také, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k retroaktivite. V súvislosti s výkladom retroaktivity poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Cdo/98/2010. Uviedol, že nepravá retroaktivita je stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím (PL. ÚS 38/99). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v

uvedené nemožno v prípade dotknutých ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. hovoriť o retroaktivite. 7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd v rozhodnutí žalovanej a v jej postupe, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia nezistil žalobkyňou namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia opravený procesným postupom, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

II.

11. Nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom (a žalovanou) videla sťažovateľka v bode 61 odôvodnenia rozsudku, kde krajský súd uvádza: „že medzi účastníkmi konania je spornou otázka posúdenia právneho postavenia žalobkyne ako SZČO vo vzťahu k opätovnému vzniku jej účasti na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení ku dňu 01.07.2014". Zdôraznila, že k 31.12.2013 jej riadne a právoplatne zaniklo právne postavenie SZČO aj po stránke formálnej - odhlásila sa z registrácie na daňovom úrade, aj zo stránky materiálnej - neexistoval u nej žiaden právny vzťah v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak osobe zaniklo právne postavenie SZČO, nemôže mať povinné sociálne poistenie ako SZČO. Od zániku právneho postavenia SZČO ku dňu 31.12.2013 do 01.07.2014 a ani neskôr po stránke skutkovej sa nič nezmenilo tak, že by sa už zaniknutý status SZČO mal opätovne obnoviť. Žalobkyňa taktiež nikdy nevyhlásila či neoznámila žalovanému, že by opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak

nenáležitú. Výklad týchto pojmov preto považovala za výrazne „voľný". Zdôraznila, že od 01.01.2011 je nevyhnutným predpokladom samostatnej zárobkovej činnosti osoby existencia právneho vzťahu, ktorá zakladá dosahovanie príjmov v predmetnom období. Žalobkyňa od 01.01.2014 nemala žiadny právny vzťah ako SZČO a nedosahovala ani žiaden príjem.

Zdôraznil, že povolenia upravujú ust. § 11 a nasl. zákona, licenciu upravuje § 68 a nasl. zákona č. 578/2004 Z. z. 13. Pokiaľ krajský súd v bode 61 rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa prestala spĺňať jednu z podmienok nadobudnutia statusu SZČO ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., tak žalobkyňa uviedla, že prestala spĺňať aj druhú podmienku pre právne postavenie statusu SZČO - existenciu akéhokoľvek právneho vzťahu ako i dosahovanie akéhokoľvek príjmu zo SZČO alebo podnikania v období od 01.01.2014. Žalobkyňa v roku 2014 v kontexte s § 6 zákona č. 595/2004 Z. z. v právnom postavení SZČO nebola. Držba licencie L1A sama o sebe nezakladala právne postavenie osoby ako SZČO t. j. že by žalobkyňa aj po 01.01.2014 ostala popri pracovnom pomere v právnom postavení SZČO. Poznamenala, že Slovenská lekárska komora vedie register licencií bez ohľadu na to, či sú využívané. Preto upriamila pozornosť na

14. V súvislosti s právnym výkladom krajského súdu v bode 66 o pravej a nepravej retroaktivite poukázala na stanovisko krajského súdu, kde uvádza: „Ústavný súd SR . . . pravú retroaktivitu - jav nežiadúci v právnom štáte vymedzil ako stav, v ktorom nová právna úprava neuznáva oprávnenia povinnosti založené právnymi vzťahmi len lex priori .

15. Navrhla zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov konania.

16. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 02.11.2018. 17. Poukázala na predmet súdneho prieskumu, ktorým bolo rozhodnutie o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby dňa 01.07.2014. Zhodne s vyjadrením k správnej žalobe uviedla, že žalobkyňa bola registrovaná na daň z príjmov fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v období od 16.04.2008 do 31.12.2013. Keďže dňa 31.12.2013 prestala spĺňať jednu z podmienok ustanovených pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. (zánik registrácie), zo zákona jej v ten deň zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Táto skutočnosť nepredstavuje právnu prekážku v následnom posudzovaní statusu žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb sa posudzuje vždy k 01. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Takéto posudzovanie Sociálna poisťovňa vykonáva pravidelne k 01. júlu každého kalendárneho roka. S poukazom na uvedené ako aj na legislatívne zmeny týkajúce sa ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. bola Sociálna poisťovňa povinná posudzovať právne postavenie žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby aj k 01. júlu 2014. Z dôvodu, že žalobkyňa naplnila jednotlivé podmienky upravené v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.07.2014 (dovŕšila vek 18 rokov a v rozhodujúcom období - rok 2013 dosiahla príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, nadobudla na účely sociálneho poistenia od 01.07.2014 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Stotožnila sa s právnymi závermi krajského súdu vyjadrenými v rozsudku a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20.

22. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy; 30. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

31. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).

33. V správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu žalobkyňa argumentovala nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré malo spočívať v prvom rade v nesprávnom posúdení právnej povahy licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Žalobkyňa tvrdila, že licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby a že sa Sociálna poisťovňa nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a zdravotníctve v

znení zákona č. 338/2013 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Slovenská lekárska komora ako orgán vydávajúci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár poskytla Sociálnej poisťovni informáciu o vzniku a trvaní licencie E. odo dňa 02.04.2008. Z uvedeného dôvodu mala F.. H. B. postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2014.

nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. 37. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica číslo 29265-8/2017-PB zo dňa 07.04.2017 odvolanie. Poukázala na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého všetky rozhodnutia Sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Podľa odvolateľky zo zákona vyplýva, že písomnú formu nemajú rozhodnutia v ktorých Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. Okrem namietaných procesných pochybení v postupe Sociálnej poisťovne pobočky uviedla, že od 01.01.2014 zmenila právnu formu podnikania z fyzickej osoby na právnickú formu - s.r.o. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vyššieho územného celku Trenčianskeho kraja, bol jej úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a správca dane jej zrušil registráciu pre daň z príjmu daňového subjektu ku dňu 31.12.2013. Od 01.01.2014

38. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činnou osobou aj po 01.01.2014 a či jej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.07.2014. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť.

40. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)]."

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b) ].

Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A") nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny

Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z."

držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z."

na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 49.

50. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z.

52. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. 1/ prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a".

53. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia" podľa § 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

. . . ." túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

za písmenom „a" tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona." 56. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov."

výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu" a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia).

Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

58. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné. 59. Keďže námietky, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešpondujú právnym dilemám, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu.

Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím číslo TSK/2009/01682/zdrav.-2 dňa 16.03.2009 vyhovel žiadosti MUDr. H. B. a žiadateľke povolil prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti - ambulancie v zdravotníckom povolaní lekár v špecializačnom odbore pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a dorastové lekárstvo s miestom prevádzkovania X. E. XXXX/XX, X.. Prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia F.. H. B. začala 01.05.2009. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica pre žalobkyňu F.. H. B. vyhotovila potvrdenie, podľa obsahu ktorého bola povinne nemocensky a povinne dôchodkov poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou od 01.07.2010 do 31.12.2013 dobrovoľne dôchodkovou poistenou osobou od 27.02.2009 do 01.04.2009. Dňa 22.10.2013 Trenčiansky samosprávny kraj povolil rozhodnutím č. TSK/2013/07109/zdrav-2 prevádzkovať zdravotnícke zariadenie všeobecnej ambulantnej starostlivosti - ambulanciu v špecializačných odboroch pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a dorastové lekárstvo s miestom prevádzkovania zdravotníckeho

Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. žalobkyňa nadobudla na účely sociálneho poistenia ku dňu 01.07.2014 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská bystrica a zhodne aj žalovaná preto dospeli k správnemu právnemu záveru, keď na žalobkyňu ako samostatne zárobkovo činnú osobu aplikovali ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z.

62. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa ust. § 461 SSP zamietol. 63. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.