7Sžsk/25/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: F.. I. Q., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z., O. XX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36868876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22117-3/ 2018-BA zo dňa 05.10.2018, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sa/27/2018-202 zo dňa 08.10.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 19Sa/ 27/2018-202 zo dňa 08.10.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota a podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po

činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.10.2011. Na základe údajov z registra daňových subjektov vedeného do 31.12.2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že F.. I. Q.Á_ bola registrovaná na daňovom úrade od 17.09.1997 do 04.03.2013. Vzhľadom na uvedené F.. I. Q. zaniklo 30. septembra 2011 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. 3. Žalovaná príslušná na konanie podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17.02.2017, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra na tom základe, že podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 povinné nemocenské poistenie a povinné

základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej

Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mala F.. I. Q. príjmy zo živnosti za rok 2010 v sume 2200,- eur (daňové priznanie podané 30.06.2011), t.j. nižší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2010 (3948,72 eur). Námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní nezakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

činnej osoby (L1A/NR/0768/05), od 04.03.2013 bola registrovaná v registri daňových subjektov a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2006 až 2009 (za rok 2006 v sume 1045242,00 Sk, za rok 2007 v sume 564657,00 Sk, za rok 2008 v sume 117002,00 Sk a za rok 2009 v sume 4008,00 eur).

4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal primárne s poukazom na § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.10.2011, § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci.

činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, čo podľa názoru krajského súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z., relevantnou v tejto súvislosti preto nebola argumentácia žalovanej s ustanovením § 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v jeho novelizovanom znení.

osoba. Podľa názoru krajského súdu tejto otázke správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť a žalovaná napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, sa nezaoberala podstatnou námietkou a to, že žalobkyňa v čase od 30.04.2008 po tom, ako podala odhlášku do Sociálnej poisťovne, nevykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná

6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na úspešnosť žalobkyne tak, že jej priznal právo na plnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 9. Sťažovateľka v prvom rade zastávala právny názor, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. septembra 2011. Z ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a/ až e/ zákona č. 578/2004 Z.z. je zrejmé, že zákon upravuje rôzne alternatívy, ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jenou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, pričom ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. v jednotlivých písmenách upravuje aj ďalšie spôsoby výkonu zdravotníckeho povolania, a to napríklad aj v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo aj na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu. Žalovaná preto zastáva právny názor, že žalobkyňa aj po 30. apríli 2008 spĺňala definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, pretože aj po 30. apríli 2008 bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo E., ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora. 10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období (roky 2006 až 2009) príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov relevantný pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe jej dňa 30. apríla 2008 nezaniklo, ale trvalo aj naďalej po tomto dni, a to až do dňa 30. septembra 2011. Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania. 11. Sťažovateľka v ďalšej časti kasačnej sťažnosti v súvislosti s uznesením Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/94/ 2018 zo dňa 23.09.2019, ktorým senát 9S daného súdu z dôvodu nesúhlasu so závermi Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyjadrenými v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 postúpil vec v zmysle § 466 ods. 3 SSP na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Súčasne poznamenala, že Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 09.09.2019 podala proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 22.05.2019 v spojení s uznesením Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.04.2019 ústavnú sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. 12. Sťažovateľka navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

13. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 07.02.2020. 14. Poukázala na dôvody kasačnej sťažnosti uvedené žalovanou. Zdôraznila, že ťažiskom predmetnej právnej veci je posúdenie, či samotná držba licencie L1A zakladá povinnosť platiť, resp. byť platcom nemocenského a starobného poistenia a na druhej strane, či zakladá právo Sociálnej poisťovni žiadať od držiteľa licencie L1A sociálne poistenie len na základe samotnej držby tejto licencie. Poukázala na znenie ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 578/ 2004 Z.z., podľa ktorého výkon zdravotníckej praxe je podmienený skutočnosťou, že táto prax sa vykonáva v prevádzke iného poskytovateľa. Zákon síce explicitne nehovorí o tom, že lekár sa licenciou L1A musí s týmto iným poskytovateľom uzatvoriť zmluvu alebo dohodu, no táto skutočnosť je stanovená implicitne. Potreba uzatvoriť zmluvu alebo dohodu medzi týmto poskytovateľom a držiteľom licencie L1A je logická a je to podmienka sine qua non. Totiž nemožno vykonávať zdravotnícku prax, resp. zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ bez jeho vedomia a súhlasu. V tejto súvislosti žalobkyňa (poznámka: podľa názoru kasačného súdu žalovaná) absolútne nevníma realitu a opiera sa o striktne formálne ustanovenie zákona, ktoré navyše nesprávne interpretuje, čím sa jej závery rozchádzajú so skutočnosťou. 15. Žalobkyňa vo vyjadrení zdôraznila, že v stanovenom období reálne nevykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje licencia L1A. Pokiaľ sa má vyrubiť sociálne poistenie na základe držby určitého oprávnenia - licencie L1A, musí sa vyrubiť toto sociálne poistenie z príjmu z činnosti podľa tohto oprávnenia. Bolo by absurdné, ak by sa pripustila možnosť, že sa vyrubí sociálne poistenie z iného príjmu alebo dokonca bez existencie tohto iného príjmu len na základe inej skutočnosti - držby oprávnenia. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. 19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. 20. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. 21. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 22. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 26. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

32. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobkyne o nezániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vyššie uvedeným rozhodnutím (č. 14819-4/2016-NR dňa 23. mája 2016) o nezániku poistenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť.

Slovenská lekárska komora v konaní č. L1A/NR/0768/05 o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, na žiadosť žiadateľky zo dňa 20.12.2005. Následne, dňa 6.12.2015 Slovenská lekárska komora, v konaní č. LZA/0768/05 rozhodla v súlade s § 74 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. o zrušení licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/0768/05 zo dňa 10.01.2006, ku dňu 18.01.2016 (najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia - 12.01.2016). Napriek tomu, že žalobkyňa podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30.04.2008, táto aj po 30. apríli 2008 bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A/NR/0768/05 a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006.

č. 461/2003 Z.z., ktorý tak, ako to uvádzala, bol predmetom posudzovania Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019 dňa 30. apríla 2019. V súvislosti s uvedenými námietkami kasačný súd uvádza, že otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/ 2003 Z. z. (z dôvodu, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie L1A až do 12.01.2016) sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.

36. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C. 37.

38. Pojem „povolenie", uvedený v § 4 písm. a) bod 1 a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

39. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

40. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v

z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činností, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/ 2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

41. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.", uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je

42. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO") na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia." V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie") samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

45. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

47. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 48. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda, že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

53. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť", nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. 54. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy,

zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. 56. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 57. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

60. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby v spojení so zánikom oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a odsek 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom na príjem sa neprihliada. Podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

62. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 63. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 24. augusta 2022