7Sžsk/38/2021

októbra 2018 t. j. odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Bolo zistené, že žalobca vykonáva zárobkovú činnosť od 15. októbra 2018 u zamestnávateľa Slovenské cukrovary s.r.o. so sídlom v Seredi v takmer nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom, ako pred uplatnením nároku na materské. Preukázalo sa teda, že otec dieťaťa potom, čo prevzal dieťa do svojej starostlivosti, opätovne začal vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu znemožňuje poskytovať dieťaťu starostlivosť prevzatú od matky dieťaťa a tak nespĺňa jednu z podmienok nároku iného poistenca na materské (podmienku prevzatia starostlivosti o dieťa).

K pojmu „starostlivosť o dieťa“ v zmysle § 49 zákona o sociálnom poistení a pojmu „riadna starostlivosť“ podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku uviedla, že sú to dva rozličné pojmy upravujúce dve rozdielne dávky čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávnených subjektov, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca.

poistenia. Žalobca ukončil pracovný pomer u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa a následne uzavrel nový pracovný pomer za obdobných podmienok, pokiaľ ide o dĺžku trvania pracovného času ako aj výšku príjmu, čím evidentne obchádza zákon z hľadiska splnenia podmienok na priznanie materského. Hoci navonok sa toto jeho konanie javí ako súladné so zákonom, v konečnom dôsledku však sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu, ak splnenie zákonom predvídaných podmienok len predstiera.

Zákon o sociálnom poistení povinnosť faktického prevzatia dieťaťa do starostlivosti nestanovuje. Pojem starostlivosť o dieťa nemá priamo v zákone o sociálnom poistení vlastnú legálnu definíciu na účely sociálneho poistenia. Tento pojem je však definovaný v zákone o rodičovskom príspevku č. 571/2009 Z. z. a preto z neho treba vychádzať. Jedná sa o rovnaké pojmy, ktoré je potrebné používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Vzhľadom na definíciu starostlivosti podľa zákona o rodičovskom príspevku, ktorá od 01.01.2011 neobsahuje podmienku osobnej starostlivosti o dieťa, nebolo úmyslom zákonodarcu, aby bolo materské poskytované len osobe, ktorá sa o dieťa skutočne stará. Inak by zákonodarca od 01.01.2011 z príslušného ustanovenia podmienku osobnej starostlivosti o dieťa nevypustil.

Taktiež poukázal na časť otcov, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť a uplatnili si nárok na materské. Títo môžu naďalej bez prerušenia činnosti podnikať a nikto neskúma, koľko hodín denne podnikajú a či sa fakticky o dieťa starajú alebo nie. Žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátiť na nové konanie. 6. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 09. marca 2021.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom a so sťažnostnými námietkami vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako plne nedôvodnú z týchto dôvodov:

2018. Následne preskúmavaným prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 15. marca 2019 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodla, že od 15. októbra 2018 mu zanikol nárok na materské. Reagovala tým na zistenie, že žalobca od 15. októbra začal vykonávať zárobkovú činnosť u nového zamestnávateľa Slovenské cukrovary s.r.o., so sídlom v Seredi v takmer nezmenenom časovom rozsahu a s porovnateľným príjmom, ako pred uplatnením nároku na materské. Bolo zistené, že v novom pracovnom pomere pracuje v rozsahu, ako pracoval u predchádzajúceho zamestnávateľa pred prevzatím starostlivosti o dieťa, a to denne 7,5 hodiny stabilne od 7.00 hodiny do 15. hodiny.

9. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia a to podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti zo strany iného poistenca. Žalobca mal za to, že povinnosť faktického prevzatia dieťaťa do starostlivosti zákon nestanovuje a preto otec dieťaťa môže vykonávať pracovnú činnosť po prevzatí starostlivosti o dieťa, kým žalovaná mala za to, že iný poistenec, t. j. otec dieťaťa sa musí po prevzatí starostlivosti o dieťa o toto dieťa starať fakticky, čím mu vznikne strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti, ktorá je kompenzovaná práve nemocenskou dávkou materského. Správny súd sa správne zameral na posúdenie tejto otázky, pričom kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho právnym názorom z dôvodov uvedených nižšie. 10.

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 12. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

14. Podľa § 51 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o

Nejedná sa teda o bežnú starostlivosť poskytovanú rodičom v zmysle zákona o rodine. 16. V tomto ohľade kasačný súd cituje z odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/24/ 2021 zo dňa 21. septembra 2022: „Správne orgány aplikujúce § 49 ods. 1 cit. zákona musia vychádzať z gramatického a teleologického výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Ak z hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva podmienka, že o dieťa sa musí starať poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, z uvedeného priamo vyplýva, že sa o dieťa nemôže starať iná fyzická alebo právnická osoba. V spojení s § 2 písm. a/ tohto zákona ak poistenec pred materstvom, resp. prevzatím dieťaťa mal určitý príjem zo zárobkovej činnosti, potom musí v dôsledku tohto prevzatia mať aj stratu alebo zníženie tohto príjmu. Ak žiaden príjem pred materstvom alebo prevzatím dieťaťa nemal, nemá ani jeho stratu alebo zníženie a v tom prípade si ho materským zabezpečí. Zmyslom materskej dávky je teda kompenzácia za stratu príjmu alebo jeho zabezpečenie počas starostlivosti o dieťa.

Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Preto nie je potrebné ako explicitnú podmienku priznania materského stanovovať napr. povinnosť prerušenia výkonu práce, resp. ukončenia pracovného pomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej starostlivosti o dieťa sa preverujú v konkrétnom správnom konaní, pričom sa môže jednať o rozličné životné situácie. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť

Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá sa prestala starať o dieťa z iného dôvodu ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, musí byť len poistenec, teda ten, kto poberá materské ako dávku z nemocenského poistenia, čo v konečnom dôsledku znamená, že práve táto osoba sa predtým musela o dieťa starať. V prípade, ak by sa nevyžadovala skutočná starostlivosť o dieťa poistencom a postačovala by iba formálna dohoda, zakotvenie uvedených dôvodov zániku nároku na materské by nedávalo zmysel. Kasačný súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom správneho súdu, že táto osoba (v danom prípade otec) je pri výkone starostlivosti o dieťa nezastupiteľná. Kasačný súd zastáva právny názor, že ustanovenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení priamo nadväzuje na dikciu § 49 ods. 1 a potvrdzuje právny záver, že poistenec, ktorý dieťa prevzal do starostlivosti, sa o toto dieťa musí osobne starať. Z tohto dôvodu Sociálna poisťovňa správne dospela k záveru, že v danom prípade samotným uzavretím dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti nebola splnená podmienka starostlivosti o dieťa zo strany otca dieťaťa.

17. K otázke aplikácie § 49 zákona o sociálnom poistení sa vyjadril Najvyšší správny súd SR aj v rozhodnutí č. 5/2022 uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok NSS SR sp. zn. 7Sžsk/50/2020 zo dňa 27. októbra 2021), ktorého právne vety znejú:

18. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor, že iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 citovaného zákona by stratilo svoje opodstatnenie. 19.

Preto nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské, resp. dňom nastúpenia do nového pracovného pomeru táto podmienka zanikla a preto správne rozhodli správne orgány, že od 15. októbra 2018 mu zanikol nárok na materské. 20. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia ohľadne § 49 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení týkajúceho sa poskytovania osobnej starostlivosti o dieťa prevzaté do starostlivosti otcom dieťaťa a vykonávania pracovnej činnosti v tomto období, súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku vyššie. Rovnako námietka aplikácie definície riadnej starostlivosti podľa zákona č. 571/2009 Z. z. aj na účely výkladu pojmu starostlivosti o dieťa stanoveného v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je nedôvodná.

Naopak, pri materskom sa zohľadňuje zásluhovosť, teda výška zaplateného poistného a výška materského nie je paušálna. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. vypustil od 01.01.2011 v definícii riadnej starostlivosti podmienku osobnej starostlivosti o

22. Napokon žalobca v kasačnej sťažnosti namieta svoju diskrimináciu, ktorú vidí v tom, že niektorým otcom bolo materské priznané napriek pokračovaniu vo výkone zamestnania. K tomu kasačný súd uvádza, že pokiaľ došlo po novelizácii zákona o sociálnom poistení zákonom č. 543/2010 Z. z. k priznávaniu materského bez toho, aby sa skúmalo, či poistenec skutočne sám zabezpečuje starostlivosť o dieťa, a postačovalo splnenie len formálneho prevzatia dieťaťa do starostlivosti na základe dohody s matkou dieťaťa, táto aplikačná prax nezodpovedala zneniu relevantných zákonných ustanovení o priznávaní materského ako nemocenskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení. Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu.

23. Pokiaľ žalobca vidí diskrimináciu v tom, že otcovia, ktorí vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť a uplatnia si nárok na materské, môžu naďalej bez prerušenia činnosti podnikať, kasačný súd musí konštatovať, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne rozhodnutie, v ktorom by žalovaná za rovnakých skutkových okolností týkajúcich sa starostlivosti otca o prevzaté dieťa rozhodla odlišne. Nie je tiež predmetom tohto súdneho konania vyjadrovať sa k zákonnosti iných rozhodnutí, ako preskúmavaného rozhodnutia žalovanej. Preto táto námietka je plne nedôvodná.

25. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s §