7Sžsk/66/2019

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 43Sa/15/2018-87 zo dňa 14. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

2. Správny súd uviedol, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa vydania licencie žalobkyne a jej zrušenia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako aj podanie Registračného listu fyzickej osoby - odhláška (ďalej len „RL FO - odhláška“) ku dňu 31. 01. 2011 neboli v konaní medzi účastníkmi sporné. Sporným ostalo, či žalobkyňa aj po dátume 01. 02. 2011 mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako držiteľka licencie L1A, napriek tomu, že mala dňom 31. 01. 2011 zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie Trnavským samosprávnym krajom.

Správny súd vyčítal žalovanej, že napadnuté rozhodnutie vydala po takmer 7 rokoch, a preto ide o rozhodnutie nepredvídateľné, nejasné a nezrozumiteľné. 4. Licencia L1A je podľa správneho súdu dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom

Je potrebné brať do úvahy príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne. Žalovaná by mala podľa názoru správneho súdu skúmať, či žalobkyňa reálne využívala licenciu L1A a či z nej dosahovala príjem.

6. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd zistil, že námietky žalobkyne sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalovaná (ďalej len „sťažovateľka“) podaním zo dňa 11. 03. 2019. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že správny súd nesprávne právne posúdil vec v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP a uviedla, že sa nestotožnila s právnym posúdením veci zo strany správneho súdu.

V tejto súvislosti poukázala na to, že s účinnosťou od 01. 01. 2011 do 30. júna 2014 nadobúda fyzická osoba právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v prípade, ak dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu (zákon č. 511/1992

poistenie. 9. Vo vzťahu k poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“) sťažovateľka uviedla, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je aj fyzická osoba na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

11. Vo vzťahu k posudzovaniu príjmov žalobkyne, sťažovateľka zotrváva na svojom právnom názore, že povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby je len „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Preto je rozhodujúce, že fyzická osoba, ktorá spĺňa definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Zákon zároveň neukladá povinnosť žalovanej skúmať, resp. posudzovať z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Sťažovateľka ďalej uviedla, že v čase keď žalobkyňa podala RL FO - odhlášku zo sociálneho poistenia ku dňu 31. 01. 2011, nemala vedomosť o tom, že žalobkyňa je držiteľkou licencie L1A, žalobkyňa ju o tejto skutočnosti neinformovala, pritom jej z § 227 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení takáto povinnosť vyplývala.

III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej

13. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti žalovanej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 28. 03. 2019.

14. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyňa vyslovila nesúhlas s tvrdeniami sťažovateľky vo vzťahu k významu licencie L1A, a to, že zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby a v ostatnom poukázala na argumentáciu vyslovenú v podanej žalobe. 15. Záverom navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol a priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Konanie pred kasačným súdom

17. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

19. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 43Sa/15/2018-87 zo dňa 14. januára 2019, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 31179-2/2017-BA zo dňa 14. 06. 2018 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

žalovanej ako prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 22. 12. 2017 podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 01. 2011, ale zaniklo dňa 30. 06. 2012.

zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

V. Právne posúdenie kasačným súdom

25. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 26. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

27. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 06. 2012. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral svoju pozornosť, či v rozhodnej dobe žalobkyňa naplnila znaky samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k jej povinnosti platiť povinné sociálne poistenie podľa právnej úpravy zákona o sociálnom poistení.

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., zárobková činnosť je, ak osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu; ods. 2 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia; ods. 3 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003), ak

účely považuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), resp. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správe daní“). V zmysle zákona o správe daní, daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 21 zákona č. 461/2003 Z.z. sa spája s výškou príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za prechádzajúci kalendárny rok. V prejednávanom prípade je nevyhnutné poukázať na osobitný predpis upravujúci oprávnenie na výkon podnikania a výkon samostatne zárobkovej činnosti v prípade lekára, ktorým je zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch

Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]; ods.2 samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa § 68 ods.1 písm. a) tohto zákona licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

V právnej úprave ustanovenej v § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 zákonodarca predpokladá výkon samostatnej zdravotníckej prax v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

31. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 1Vs/ 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č.k. IV. ÚS 610/ 2021-22 zo dňa 30. 11. 2021.

. . . . .„Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je

Slovenskej republiky. Zároveň kasačný súd v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu dodáva, že „Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej“. Záverom je potrebné uviesť, že ak „lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona o sociálnom

. . . . . . „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

. . . .“ 35. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné. 36. Kasačný súd v preskúmavanej veci upriamil pozornosť na uvedené rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu len vo vzťahu posudzovania statusu lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného do 31. 12. 2010, vo vzťahu k povahe licencie L1A, ktorej bola žalobkyňa držiteľkou a vo vzťahu k skúmaniu príjmov sťažovateľkou.

daní. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu, mal kasačný súd preukázané, že v období od 03. 01. 1996 do 14. 02. 2016 bola žalobkyňa registrovaná na dani z príjmu fyzických osôb v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona

samostatne zárobkovo činných osôb. 37. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja č. j. TA/2005/2521 zo dňa 08. 09. 2005 v odbore pediatrická endokrinológia, diabetelógia, poruchy látkovej premeny a výživy ku dňu 31. 01. 2011, bola aj naďalej registrovaná ako daňový subjekt (až do 17. 02. 2016) pre daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov zo závislej činnosti u správcu dane a zároveň bola naďalej držiteľkou licencie č. : L1A/TT/0186/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatrická endokrinológia, diabetelógia, poruchy látkovej premeny a výživy a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem, ktorý jej zakladal povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a

38. Kasačný súd súčasne poukazuje na to, že rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávnej aplikácie právnej úpravy týkajúcej sa samostatne zárobkovo činnej osoby ustanovenej v zákone o sociálnom poistení, ktorá nebola účinná v dobe prejednávaného prípadu.

Oproti predchádzajúcej právnej úpravy, definícia samostatne zárobkovo činnej osoby prešla výraznou legislatívnou zmenou. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačné námietky sťažovateľky, ktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods.

40. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V predmetnom stanovisku Slovenská lekárska komora vyslovila nesúhlas s právnym posúdením licencie L1A Sociálnou poisťovňou a vyzvala na dialóg ministra zdravotníctva Slovenskej republiky a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky za účelom rokovania vo veci problematiky spätného predpisovania poistného a penále viac ako 600 držiteľom licencie L1A. Právna zástupkyňa navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol alebo súdne konanie prerušil do času prijatia spoločného právneho záveru na rokovaniach vo veci problematiky spätného predpisovania poistného a penále pre držiteľov licencii L1A.

43. Kasačný súd návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol, keďže nezistil dôvod na prerušenie konania v zmysle jej návrhu, vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodov možného rokovania predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky SR nepovažuje kasačný súd za dostatočný, najmä z dôvodu, že nie je zrejmé akú povahu má mať toto rokovanie, čo má byť jeho výsledkom a s akou právnou záväznosťou. Treba uviesť, že kasačný súd je podľa § 131 a 132 SSP viazaný určitými rozhodnutiami, nie je však viazaný len neformálne vyjadreným právnym názorom, ktorý by vzišiel z určitej porady predstaviteľov orgánov verejnej moci. To platí o to viac, že otázka vplyvu licencie L1A na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia už bola vyriešená rozsudkom veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs/3/2019, ktorého právne závery sú pre kasačný súd zásadne záväzné (§ 466 ods. 3 SSP).

žalobkyne nevyplýva, preto ho kasačný súd podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP zamietol. 44. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

V Bratislave dňa 27. apríla 2022