7Sžsk/78/2020

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad (ďalej len „pobočka žalovanej“) rozhodnutím č. 700-3080027116-GC09/16 zo dňa 23. augusta 2016 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia rozhodla tak, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 12. 2013, ale zaniklo dňa 18. 03. 2014, a to z dôvodu, že aj naďalej spĺňal definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) účinnom od 01. 01. 2011, podľa ktorého samostatne zárobkovo činná osoba je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou. Žalovaná rozhodnutím č. 22666-3/2017-BA zo dňa 29. 09. 2017 zamietla odvolanie žalobcu a v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej.

žalovanej. 3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) uznesením č. k. 7Sa/45/2017-23 zo dňa 28. 11. 2017 spojil veci vedené na správnom súde pod spisovými značkami 7Sa/45/2017 a 7Sa/46/2017 na spoločné konanie s tým, že sa budú spoločne prejednávať pod spisovou značkou 7Sa/45/2017. Správny súd rozsudkom č. k. 7Sa/45/2017-73 zo dňa 20. marca 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovanej ako nedôvodnú.

poistenia. 5. Vo vzťahu k vzniku povinného poistenia mal správny súd za preukázané, že príjem žalobcu z podnikania za rok 2013 bol 38.270,00 eur (vyplýva z údajov z Finančného riaditeľstva SR) bol vyšší ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01. 07. 2014. Správny súd poukázal, že nie je pritom rozhodujúce, na základe akého právneho vzťahu fyzická osoba tieto príjmy z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti nadobudla, ale rozhodujúcim sú nadobudnuté príjmy. Zároveň bolo preukázané, že žalobca dovŕšil vek 18 rokov, preto žalobca spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely zákona o sociálnom poistení a v dôsledku nadobudnutých príjmov z podnikania alebo inej zárobkovej činnosti mu vznikla účasť na povinnom poistení.

zdravotníckeho zariadenia žalobcovi. Registrácia pre daň z príjmu podľa zákona č. 511/1992

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 24. 05. 2017 (ďalej len „sťažovateľ“). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 12. Podľa názoru sťažovateľa licencia L1A nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby tak ako to v napadnutom rozsudku uviedol správny súd, pričom poukázal, že vykonával zdravotnícke povolanie len na základe licencie L1B v spojitosti s povolením vydaným Prešovským samosprávnym krajom a nikdy nevykonával zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory. 13. Sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Sa/4/2017 zo dňa 07. 07. 2017, v ktorom bolo skonštatované, že správne orgány sa nezaoberali skutočnosťou, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovú. Ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02. 10. 2017, v ktorom bolo skonštatované, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období. 14. Sťažovateľ zastáva názor, že v jeho prípade sa preukazuje nedostatok právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, ktorá neupravuje možnosť zmiernenia tvrdosti zákona. Sťažovateľ tak kvôli administratívnemu pochybeniu - nevykonanie jedného právneho úkonu - uhradiť niekoľko tisíc eur na poistnom a ďalších niekoľko tisíc eur z titulu penále, napriek tomu, že jednoznačne prejavil vôľu nebyť samostatne zárobkovo činnou osobou. 15. Kasačnému súdu navrhol, aby jeho kasačnej sťažnosti vyhovel, a teda aby napadnutý

rozsudok

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

16. Žalovaná využila svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu a vyjadrila sa ku kasačnej sťažnosti podaním č. 60283-14/2020-BA, 60285-13/2020-BA zo dňa 13. 07. 2020. 17. Žalovaná poukázala opätovne na to, že s účinnosťou od 01. 01. 2011 sa zmenila právna definícia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Od 01. 01. 2011 do 31. 12. 2013 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení. Poukázala tiež na prechodné ustanovenie § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., keď sa rovnakým spôsobom posudzuje status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od 01. 01. 2014 do 30. 06. 2014. Žalovaná mala za preukázané, že sťažovateľ až do 18. 03. 2014 bol registrovaný na daňovom úrade ako daňový subjekt. Sťažovateľovi tak zanikla účasť na povinnom poistení ako samostatne zárobkovo činná osoba dňom 18. 03. 2014. 18. S účinnosťou od 01. 07. 2014 bolo rozhodujúcou skutočnosťou na vznik povinného poistenia pre samostatne zárobkovo činnú osobu dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010. Táto novela zákona o sociálnom poistení zrušila založenia postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, t. j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Vzhľadom na to, že sťažovateľ za rok 2013 dosahoval rozhodné príjmy, účasť na povinnom poistení, resp. vznik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby mu vznikla 01. 07. 2014. 19. Žalovaná licenciu L1A považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého jej držiteľ je oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. 20. V ostatným námietkach sťažovateľa sa žalovaná pridržiava svojich vyjadrení, v rámci ktorých zaujala podrobné stanovisko. 21. Záverom žalovaná navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

25. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a po zistení, že bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu.

29. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

30. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

31. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 32. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 33. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 34. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. 35. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. 03. 2014 a zároveň či mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 07. 2014. Kasačný súd tieto sporné otázky považoval za zásadné, a preto predovšetkým na ne zameral svoju pozornosť. 36. Kasačný súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného správneho orgánu postupom v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom poistení, dospel k rovnakému právnemu záveru ako správny súd, a to z nasledovných dôvodov.

01. 01. 2011 do 31.12.2013. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinného od 01. 01. 2011, za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a v súvislosti so zárobkovou činnosťou je registrovaná podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa na

38. Kasačný súd vo vzťahu k vzniku povinného poistenia žalobcu dňa 01. 07. 2014 poukazuje, že v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z., zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa tohto zákona považuje fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy zo zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 39. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, zárobková činnosť je, ak osobitný predpis (v tomto prípade Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Zárobková činnosť je v zmysle § 3 ods. 2 zákona o sociálnom poistení aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu (v tomto prípade zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

40. Osobitným predpisom upravujúcim oprávnenie na výkon podnikania a výkon samostatnej zárobkovej činnosti v prípade lekára je zákon č. 578/2004 Z.z. Zákonodarca v prvej časti uvedeného zákona v úvodných ustanoveniach definuje zdravotnícke povolanie (§ 3), poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 4). V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 3 ods. 4 písm. c) tohto zákona (zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10)), v spojení s § 4 písm. b) tohto zákona ( poskytovateľ je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10)), lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je oprávnený na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) na základe licencie (§ 68 ). Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér.

zariadení. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) tohto zákona licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

42. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval:

(napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom

Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je

5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. . . .“ 43. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. 11. 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: .

Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. .

žalobcu. Zárobkovú činnosť podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, ktorá je základnou podmienkou priznania statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby podľa § 5 cit. zákona, bol žalobca oprávnený vykonávať na základe platnej licencie L1A. Samotná existencia licencie

46. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne o nezániku povinného poistenia žalobcu ako lekára ku dňu 01. 12. 2013, ale k zániku ku dňu 18. 03. 2014, z ktorých dôvodov postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011. Právna úprava ustanovená v § 5 písm. c) tohto zákona od roku 2010 prešla legislatívnou zmenou. Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy ustanovenej v § 5 v znení platnom po 1. 1. 2011 vyplýva, že zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná

47. Predmetom súdneho prieskumu bolo tiež aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o vzniku povinného poistenia žalobcu ako lekára odo dňa 01. 07. 2014, z ktorých dôvodov postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby sa subsumuje pod právnu úpravu § 5 zákona o sociálnom poistení v znení novely zákona č. 338/2013 Z. z. účinnej od 01. 01. 2014.

potvrdili, že sťažovateľovi dňa 18. 03. 2014 zaniklo povinné poistenie z dôvodu zániku právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby (zrušenie registrácie u príslušného správcu dane), pričom aj po tomto dni ostala v platnosti jeho licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/PO/0721/05 vydaná Slovenskou lekárskou komorou a za predchádzajúce obdobie vykazoval príjem. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplynulo, že žalobca mal príjmy z podnikania za rok 2013 (v sume 38.270,00 eur), ktoré prevyšovali v tom čase zákonom určenú sumu 4.830,00 eur, ktoré boli stanovené pre vznik, resp. trvanie povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb.

49. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že odôvodnenie rozsudku nemusí dať odpoveď na každú poznámku, pripomienku alebo návrh za podmienky, že ide o takú otázku, ktorá vo svetle právnych záverov konajúceho súdu nie je relevantná a nevyhnutná pre rozhodovanie vo veci (obdobne nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18. 09. 2008). Z toho dôvodu sa kasačný súd vyjadroval len k najspornejším otázkam nastoleným v konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Sťažovateľka (žalobkyňa) v tomto konaní nemala úspech, preto nemá právo na náhradu trov (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 27. júna 2022