8Sžfk/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania Rakovo č. 179, IČO: 47018771, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 819/71, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101190135/2018 zo dňa 19.06.2018, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/106/2018-104 zo dňa 3. septembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania, či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní označeného tovaru dodávateľom žalobcu spoločnosťou EVNERRA s.r.o. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového

odôvodnené pochybnosti, či predloženým dôkazom neabsentuje materiálny základ. Práve z uvedeného dôvodu vykonal správca dane v priebehu kontroly na DPH ďalšie dokazovanie predovšetkým u priameho dodávateľa tovaru spoločnosti EVNERRA s.r.o., ako aj dodávateľov spoločnosti EVNERRA s.r.o., a to spoločnosti FAENA s.r.o. a Alphie Trade s.r.o. Ďalej preveroval aj vykonanie prepravy tovaru dopravcom VRBEX s.r.o., skladové priestory spoločnosti EVNERRA s.r.o. u spoločnosti MORZIS s.r.o., pričom ani rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane neprinieslo zistenie takých dôkazov, ktoré by potvrdili reálne vykonanie prepravy tovaru od dodávateľa EVNERRA s.r.o. do logistického skladu SCHENKER s.r.o., teda existenciu materiálneho plnenia spoločnosti EVNERRA s.r.o. pre žalobcu, ktoré bolo deklarované na faktúrach. Dôkazné bremeno sa tak opätovne presunulo na žalobcu, ktorý mohol ďalšími dôkaznými návrhmi zvrátiť uvedený stav. Dôkazné bremeno však žalobca neuniesol. Za hlavné pochybnosti krajský súd označil najmä nasledovné

. - Z medzinárodného nákladného listu (CMR) číslo: SKOI 42493, ktorý bol vystavený 16.09.2016 a bol predložený na preukázanie prepravy tovaru uvedeného na faktúre VF2016016, vyplynulo, že prepravcom tovaru bola spoločnosť VRBEX s.r.o.

s dátumom dodania tovaru dňa 27.09.2016, ktoré dodanie mal vykonať podľa predloženého CMR Sk 0142198 zo dňa 27.09.2016 prepravca VRBEX s.r.o. . Prepravu v zmysle uvedeného CMR prepravca fakturoval žalobcovi faktúrou číslo 20160927 zo dňa 30.09.2016 s uvedeným dátumom dodania 27.09.2016. Na faktúre za prepravu uviedol prepravca VRBEX s.r.o., že predmetom fakturácie je preprava tovaru po Bratislave dňa 23.09.2016, čo však nezodpovedá údajom o preprave v zmysle predloženého CMR SK 0142498, ako aj faktúry od spoločnosti EVNERRA číslo VF2016017, podľa ktorej sa mala dodávka tovaru uskutočniť až dňa 27.09.2016.

. - Ďalším rozporom bola tá skutočnosť, že dňa 19.09.2016 žalobca žiadal logistický sklad o vystavenie reportu na 9600 ks jedného druhu LED žiaroviek, ale už dňa 16.09.2016 v zálohovej faktúre číslo 1604016 pre odberateľa SYSNET s.r.o. uviedol, že predmetom zálohovej faktúry sú dva druhy tovarov, t.j. LED žiarovky IOW a 30W s presne uvedeným množstvom z každého druhu LED žiaroviek 1320 a 7556 kusov. Informácie o tovare uvedené v zálohovej faktúre však boli zistené až dňa 22.09.2016 pri fyzickej kontrole v logistickom sklade SCHENKER s.r.o.

Krajský súd konštatoval, že daňová povinnosť síce vznikla v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, avšak len za splnenia podmienok, ktoré majú na mysli citované ustanovenia 49 ods. 1 a 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t.j. za predpokladu reálneho dodania tovaru, ktorý je predmetom fakturácie a uplatnenia DPH iným platiteľom (dodávateľom) tovaru z tovaru, ktorý bol reálne predmetom dodania. Z takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplynulo, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný listinnými dôkazmi, medzi ktorými existujú viaceré logické rozpory. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností a vnútorných rozporov preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom.

V tejto súvislosti správny súd poznamenal, že samotná existencia tovaru (v danom prípade existencia tovaru v sklade SCHENKER s.r.o.) nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok NS SR č.k. 1Sžf/9/2015 zo dňa 24. januára 2017).

8. Správny súd ďalej uviedol, že; - Spoločnosť EVNERRA s.r.o. je nekontaktným daňovým subjektom, so správcom dane nekomunikuje, požadované doklady nepredkladá, nemá reálne sídlo. Súčasný konateľ spoločnosti Georgi Dragiev Penev je pre bulharskú finančnú správu nekontaktný a nie je známy ani jeho pobyt. V., ktorý bol v čase uskutočnenia fakturovaného dodania tovaru konateľom spoločnosti EVNERRA s.r.o. poskytol pri výpovedi správcovi dane len všeobecné informácie k preverovaným skutočnostiam, ktorý nemali preukaznú výpovednú hodnotu, nakoľko v nej absentovali základné overiteľné fakty. - Spoločnosť EVNERRA s.r.o. nakupovala tovar od dodávateľa FAENA s.r.o. a spoločnosť FAENA s.r.o. od dodávateľa Alphie Trade s.r.o., ktorú skutočnosť zistil správca dane z kontrolných výkazov. Spoločnosť FAENA s.r.o. a Alphie Trade s.r.o. na adrese sídla nevykonávajú ekonomickú činnosť, so správcom dane nekomunikujú, na výzvy o predloženie dokladov z účtovníctva nereagujú. Z výsluchu svedkov, a to konateľa, resp. bývalého konateľa dotknutých obchodných spoločností neboli získané žiadne informácie, dôkazy, ktoré by vo

Ing. Miroslav Oťapko predložil správcovi dane podklady, z ktorých správca dane zistil, že predmetom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou MORZIS s.r.o. a EVNERRA s.r.o. boli mesiace február 2016 a marec 2016. Nebola teda potvrdená informácia V. o tom, že spoločnosť EVNERRA s.r.o. na skladovanie tovaru za zdaňovacie obdobie september 2016 využívala aj priestory spoločnosti MORZIS s.r.o.

VF2016017 za zdaňovacie obdobie september 2016 nereagoval. Správcovi dane len predložil zmluvy o nájme dopravného prostriedku osobného automobilu Škoda Suberb 3 T, ktorým sa mala preprava vykonať a ukázal v tablete fotku, na ktorej je odfotený, podľa vyjadrenia konateľa Hamatscheka, skladník a 8 na sebe poukladaných kartónových škatúľ, z ktorej fotografie však nebolo zrejmé, o aký prepravovaný tovar ide a identifikačné znaky neboli

O reálnosti uskutočnených zdaniteľných obchodov v rámci uvedených obchodných reťazcov nepredložil ani jeden zo subjektov účtovníctvo a doklady. 9. Správny súd vo vzťahu k námietke, že žalobcom predložené, resp. označené dôkazy sú spôsobilé preukázať existenciu zdaniteľného plnenia firme EVNERRA s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období september 2016, konštatoval, že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak správca dane z vykonaného dokazovania nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. Krajský súd zdôraznil, že CMR č. SK0142493 vystavený 16.09.2016, predložený na preukázanie prepravy vo faktúre VF2016016 je spôsobilý osvedčiť len skutočnosť, že spoločnosť VRBEX s.r.o. mala prepravovať tovar medzi EVNERRA s.r.o. a žalobcom v počte 9600 kusov jedného druhu LED žiaroviek. Tento dôkaz nie je teda dôkazom o údajoch obsiahnutých na faktúre VF2016016.

11. Krajský súd ďalej uviedol, že s ohľadom na obchodovanie s druhovo zastupiteľným tovarom je z hľadiska stotožnenia predmetu dodania na faktúre s predmetom označeným v CMR nevyhnutný súlad v označení množstva a druhu dodávaného tovaru. Ak takýto súlad (z akéhokoľvek dôvodu) chýba, je potrebné podporiť reálnosť dodania tovaru od konkrétneho dodávateľa inými dôkazmi. Samotná výpoveď žalobcu, ktorou vysvetlil omyl v údaji obsiahnutom v CMR a objednávke, nemá charakter vierohodného dôkazu práve pre zásadný logický rozpor jeho tvrdení (obrany) s ďalšími dôkazmi v administratívnom konaní získanými. (žalobca tvrdí, že v čase vystavenia objednávky a CMR nebol zrejmý presný počet (poznámka súdu ani druh tovaru), ten bol zistený až 22.09.2016 pri prepočítaní v logistickom sklade SCHENKER s.r.o., o čom svedčí dôkaz - emailová komunikácia medzi žalobcom a logistickým skladom SCHENKER s.r.o.).

Rovnako preprava tovaru vyfakturovaného dodávateľom EVNERRA s.r.o. na základe faktúry číslo VF2016017 z 26.09.2016 s dátumom dodania tovaru 27.09.2016, ktorú mal vykonať podľa predloženého CMR SK 0142498 z 27.09.2016 prepravca VRBEX s.r.o., bola spochybnená, nakoľko samotný prepravca VRBEX s.r.o. vo faktúre za prepravu uviedol, že predmetom fakturácie je preprava tovaru po Bratislave, a to už dňa 23.09.2016, pričom na faktúre a CMR je uvedený deň dodania tovaru 27.09.2016.

zákona č. 431/2002 Z.z. . Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.

Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.” Správny súd v tejto súvislosti považoval konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (7/2017, 11. Ús 705/2017 z 15.11.2017). V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil

V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. 15. K námietke žalobcu, v ktorej poukazoval na závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010, ktorý vychádzal z rozhodovacej praxe ESD (vo veciach C-354/03 [Optigen], C-355/03 [Fulcrum Electronics] a C-484/03 [Bond House]), správny súd k uvedenému uviedol, že závery tohto rozhodnutia nemožno aplikovať v prejednávanej veci, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z odlišného skutkového stavu, keď bolo v danom prípade posudzovanom Najvyšším súdom z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že pochybnosti správcu dane o zdaniteľnom obchode vznikli výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov.

Naviac vo veci prejednávanej dospel Najvyšší súd SR k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami s presným položkovým opisom druhu a ceny tovaru vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. V právnej veci žalobcu však nebola preukázaná existencia materiálneho plnenia medzi bezprostredným dodávateľom a žalobcom v zmysle plnenia, ktoré by bolo identifikované tak, aby nebolo zameniteľné s iným plnením rovnakého

O jednoznačnosti dodávky fakturovaného plnenia nemožno hovoriť tam, kde medzi jednotlivými dôkaznými prostriedkami existujú obsahové rozpory a nie je daný ani súlad v posudzovanom časovom kontexte. Okrem toho, že dôkaz musí byť určitej kvality a výpovednej hodnoty je potrebné, aby korešpondoval s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi tak, aby vznikol nesporný ucelený obraz o existencii materiálneho plnenia od určitého dodávateľa.

. Správca dane sa pri zistení podstaty sporu neuberal zásadne nesprávnym smerom, a preto odkaz na uvedený rozsudok nie je relevantný.

konanie dodávateľov, resp. dodávateľských subdodávateľov vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane javilo ako neoprávnené. Skutočnosti zistené pri preverovaní dodávateľov v rámci obchodného reťazca boli len jedným, avšak zďaleka nie jediným a hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri svojom rozhodovaní vo veci oprávnenosti uplatneného nároku na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa EVNERRA s.r.o. Pokiaľ bol žalobca toho názoru, že dodanie tovaru potvrdil samotný dodávateľ EVNERRA s.r.o., správny súd sa s uvedeným tvrdením nestotožnil. Poznamenal, že súčasný konateľ spoločnosti EVNERRA s.r.o. so správcom dane nekomunikoval, na adrese sídla spoločnosti nesídli, nevykonáva ekonomickú činnosť a neumožnil tak preveriť reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávky tovaru LED žiaroviek pre žalobcu.

15. K námietke žalobcu, v zmysle ktorej správca dane nútil daňové subjekty. aby si nad rámec zákonných povinností uzatvárali písomné zmluvy so svojimi obchodnými partnermi. hoci uvedené nie je nevyhnutné, keďže podrobnú úpravu jednotlivých zmluvných inštitútov obsahuje Obchodný zákonník, správny súd uviedol, že nepochybne nie je povinnosťou zmluvných strán v písomnej forme upraviť obsah odberateľsko-dodávateľských vzťahov, pokiaľ ide o inštitút kúpnej zmluvy, avšak je potrebné prisvedčiť správcovi dane, že bolo úlohou žalobcu ako odberateľa vo vzťahu k dodávateľovi majúc na zreteli úspešnú realizáciu práva v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH a ust. § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH pristupovať s primeranou opatrnosťou pri konkrétnych dodávkach počas obdobia obchodovania so spoločnosťou EVNERRA s.r.o.

Pokiaľ daňový subjekt nepristúpil k takým krokom v zmysle písomného zachytenia obsahu dodávateľsko-odberateľského vzťahu, najmä vo vzťahu k bližšej identifikácii predmetu dodávok čo do druhu a množstva, vystavuje sa riziku, že mu nárok na odpočítanie dane z takýchto obchodov nebude uznaný z daňového hľadiska.

16. Rovnako poukaz žalobcu na rozsudok ESD vo veci C-277/14 zo dňa 22.10.2015 v danej veci podľa názoru správneho súdu neobstojí, nakoľko vo veci posudzovanej pred ESD nebolo sporné, že tovar bol dodávateľom daňovému subjektu dodaný, zatiaľ čo vo veci prejednávanej správnym súdom ostalo sporným dodanie plnenia spoločnosťou EVNERRA, s.r.o. žalobcovi z dôvodov ako boli podrobne rozvedené na iných miestach tohto rozsudku.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

24. Sťažovateľ v tejto súvislosti považuje za dôležité a čo vyplýva aj z výsluchu konateľa žalobcu a mailovej komunikácie v spise, následne po kontrole tovaru v sklade SCHENKER a akceptácii takto dodaného tovaru zo strany kupujúceho, bola faktúra č. VF2016016 opravená podľa zisteného stavu na skutočne dodané množstvo. Je to celkom logické a úplne bežné vzhľadom na skutočnosť, že zo strany odoberateľa SCHENKER už došlo k úhrade zálohy a tiež vzhľadom na nepretrhnutie poradia v číslovaní faktúr, (tzn. keď zmluvné strany zistili nesúlad v množstve a druhu a odsúhlasili si dodanie toho tovaru, ktorý bol v sklade, dohodli sa na opravení faktúry podľa skutočného stavu). Jednoznačne to podľa jeho názoru preukazuje sprievodný mail zo dňa 26.09.2016, kde dodávateľ EVNERRA, s.r.o. oznamuje žalobcovi: „posielame Vám opravenú faktúru a dodací list.“

26. Za ďalšiu nezrovnalosť v napadnutom rozhodnutí považuje sťažovateľ skutočnosť, že Krajský súd Žilina na jednej strane popiera, že došlo k dodávke tovaru od dodávateľa EVNERRA, s.r.o. a na strane druhej svoju argumentáciu postavil na zisteniach nesúladu v množstve práve toho tovaru, ktorého reálnosť dodania sám popiera.

. Na CMR je uvedené, že sa prepravuje 9600 ks tovaru. Podľa predloženého prepravného dokladu sa teda prepravoval fyzicky len jeden druh LED žiaroviek, a to v úhrnnom počte 9600 ks, čím je daný rozpor s údajmi uvedenými na faktúre VF2016016, ktorá bola vyhotovená dňa 14.09.2016, teda dva dni pred vystavením CMR.“

29. Sťažovateľ ďalej uviedol, že si aj v prípade tovaru podľa faktúry VF2016017 krajský súd zvolil výklad v neprospech Žalobcu. Podľa názoru sťažovateľa je jasné, že tovar bol dovezený prepravcom VRBEX s.r.o. do skladu SCHENKER dňa 27.9.2019 a vyplýva to jednoznačne aj z CMR. Taktiež to vyplynulo z výsluch prepravcu, skladovej evidencie, s sklade SCHENKER sú aj na vrátnici evidované čísla auta. Podľa sťažovateľa správny súd tu rozporuje, nakoľko objektívne nemohol vykonať prepravu dňa 23.09.2016, nakoľko preprava bola objednaná mailom zo dňa 27.09.2016 (tvoriacim súčasť spisu z daňovej kontroly).

30. Sťažovateľ má za to, že krajský súd neuviedol aký konkrétny dôkaz prevažujúci všetky vyššie uvedené a nerozporované dôkazy mal vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o tom, že skutočne riadne došlo oprávnenosti uplatnených nárokom z DPH zo strany Žalobcu za mesiac september 2016, ale absolútne nesprávne vykladal dôkazy v bode 10 odôvodnenia rozsudku. Na strane 12 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvádza súd: „V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr.

32. Sťažovateľ uviedol, že podľa jeho názoru sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ako aj s judikatúrou Súdneho dvora EU. 33. Napadnuté rozhodnutie je tak podľa sťažovateľa v priamom rozpore s ustálenou praxou Najvyššieho súdu SR ( v žalobe citované 1./ Rozsudok NS SR 5Sžf/17/2015 zo dňa 26.10.2015, 2./ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, 3. / Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010, 4./ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, 5./ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 6./ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010, 7./ Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/82/2007 zo dňa 09.10.2008, 8./ Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs 131/2004) (citované, ako aj s

Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe viď rozsudky ESD Gabalfrisa bod 43, Centralan property bod 50, Kittel bod 47 ,Mahagében a Dávid bod 38, Bonik bod 26, Maks Pen EOQD bod 24).

Centralan property bod 52, Toth bod 26, Bonik bod 29 a Maks Pen EOOD bod 25). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže bytí v zásade zamietnuté. 36. V uvedených súvislostiach a podľa citovanej judikatúry Súdneho dvora právo na odpočítanie dane tak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto' služieb (viď rozsudky ESD Kittel body 56 až 61, Mahagében a Dávid bod 45, Bonik bod 40 a Maks Pen EOOD bod 28).

38. V kontexte s uvedenou judikatúrou Európskeho súdneho dvora preto neobstojí vysporiadanie sa Krajského súdu s ich citáciou spôsobom: „Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z odlišného skutkového stavu, keď bolo v danom prípade posudzovanom Najvyšším súdom z obsahu administratívneho spisu zrejmé, že pochybnosti správcu dane o zdaniteľnom obchode vznikli výlučne z dôvodu preverovania účtovnej evidencie žalobcových dodávateľov. Vo veci žalobcu však odôvodnené pochybnosti správcu dane založili práve logické rozpory - nesúlad obsahový aj časový medzi CMR, objednávkou a faktúrou od bezprostredného dodávateľa tak, ako je podrobne rozvedené na iných miestach tohto rozsudku.

39. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s tvrdením Krajského súdu uvedených v bode 18, nakoľko správca dane nevykonal „rozsiahle šetrenie, ktorého jediným bolo zistiť, overiť skutočnosti súvisiace s oprávnenosťou uplatneného nároku na odpočítanie DPH”.

III. Konanie na kasačnom súde

42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“)

43. Prejednávaná vec bola dňa 14.01.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 8S sp. zn. 8Sžfk/1/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

značkou. 44. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/106/ 2018 zo dňa 03.09.2019, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101190135/2018 zo dňa 19.06.2018. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil nasledovný skutkový stav;

september 2016. Daň vyrubená daňovým priznaním podaným dňa 25.10.2016 bola 13.901,99 €. Daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní 43.886,46 €, rozdiel dane v sume 57.788,45 €, rozdiel dane na úhradu 43.886,46 €.

High Power LED 10W v množstve 21000 ks v celkovej cene 185.976,- € z toho DPH 30.996,- €. Na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH z vyššie označených faktúr predložil žalobca ku každému obchodnému prípadu okrem faktúry aj ďalšie listinné dôkazy, a to: objednávku adresovanú dodávateľovi EVNERRA s.r.o.; dodací list vyhotovený dodávateľom EVNERRA s.r.o.; prepravný doklad - medzinárodný prepravný list vyhotovený dopravcom VRBEX s.r.o.; faktúru logistického skladu SCHENKER s.r.o. za služby spojené s umiestnením tovaru v logistickom sklade; doklady o úhrade faktúr dodávateľovi EVNERRA s.r.o.; emailovú komunikáciu so zamestnancami skladovateľa - skladu SCHENKER s.r.o.; prepravcom VRBEX s.r.o. a dodávateľom tovaru EVNERRA s.r.o.; fotodokumentáciu k tovaru, ktorá bola vyhotovená v logistickom sklade SCHENKER s.r.o.; faktúry na preukázanie účelu použitia nakúpeného tovaru - predaj tovaru od odberateľa SYSNET s.r.o. spolu s príslušnými listinnými dôkazmi. Správca dane po preverení žalobcom predložených dôkazov a ich vzájomnom posúdení v časovom kontexte dospel k odôvodneným pochybnostiam, či

. Z medzinárodného nákladného listu (CMR) číslo SK0142493, ktorý bol vytavený dňa 16.09.2016 a predložený žalobcom na preukázanie prepravy tovaru uvedeného na faktúre zo dňa 14.09.2016 vyplýva, že prepravcom tovaru bola spoločnosť VRBEX s.r.o., so sídlom Bratislava, Kresánkova č. 7A. Na CMR je uvedené, že sa prepravuje 9600 ks tovaru.

. Prepravu v zmysle uvedeného CMR prepravca fakturoval žalobcovi faktúrou č. 20160927 dátum vyhotovenia 30.09.2016, dátum dodania 27.09.2016 na sumu 50,- €. Správca dane zistil rozpor - na faktúre za prepravu uviedol prepravca VRBEX s.r.o., že predmetom fakturácie je preprava tovaru po Bratislave zo dňa 23.09.2016, čo však nezodpovedá údajom o preprave v zmysle predloženého CMR č. SK0142498, ako aj faktúry od spoločnosti EVNERRA s.r.o. číslo VF2016017, podľa ktorej sa mala dodávka tovaru uskutočniť až dňa 27.09.2016.

26. 10.2017. Rozpor vyplýval aj zo skutočnosti, že dodávateľ - žalobca sa o presnom množstve zisteného tovaru v krabiciach a v druhovom zložení tovaru, ktoré boli predmetom spočítania v logistickom sklade SCHENKER s.r.o. dozvedel až dňa 22.09.2016 na základe fyzického prepočítania obsahu krabíc dopravených prepravcom VRBEX s.r.o. do logistického skladu SCHENKER s.r.o.

19.09.2016 - sťažovateľ v zmysle emailovej komunikácie žiadal logistický sklad o vystavenie reportu na 9600 ks jedného druhu LED žiaroviek, ale už dňa 16.09.2016 v zálohovej faktúre číslo 1604016 pre odberateľa SYSNET s.r.o. uviedol, že predmetom zálohovej faktúry sú podľa objednávky SYSNET s.r.o. dva druhy tovarov (t.j. LED žiarovky 10W a 30W) s presne uvedeným množstvom z každého druhu LED žiaroviek (1320 kusov a 7556 kusov). Informácie o tovare uvedené v zálohovej faktúre však boli zistené až dňa 22.09.2016 (pri fyzickej kontrole v logistickom sklade SCHENKER s.r.o.). Vzhľadom na zistené rozpory vykonal správca dane z vlastnej iniciatívy v priebehu kontroly na DPH prvotné šetrenie predovšetkým u priameho dodávateľa tovaru, t.j. v spoločnosti EVNERRA s.r.o.

Z dôvodu nepreukázania vykonávania ekonomickej činnosti bola daňovému subjektu EVNERRA s.r.o. zrušená registrácia k 30.10.2016. V snahe o získanie dokladov a účtovníctva dodávateľa - spoločnosti EVNERRA s.r.o. zaslal správca dane do Bulharska žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií s požiadavkou vypočuť svedka Georgi Dragiev Penev, ktorý je konateľom daňového subjektu. Bulharská finančná správa v odpovedi na dožiadanie uviedla, že nebolo možné vypočuť svedka, nakoľko je pre bulharskú finančnú správu nekontaktný. Prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Bratislava bol vypočutý svedok V., ktorý bol v čase uskutočnenia fakturovaného tovaru pre žalobcu konateľom spoločnosti EVNERRA s.r.o.

. Spoločnosti FAENA s.r.o. a Alphie Trade s.r.o. na adrese sídla nevykonávajú ekonomickú činnosť, so správcom dane nekomunikujú, na predvolania a výzvy o predloženie dokladov nereagujú. V súvislosti s preverením skladovania predmetného tovaru bola dňa 20.06.2017 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s Ing. Miroslavom Oťapkom - konateľom spoločnosti MORZIS s.r.o., ktorý k ústnemu pojednávaniu predložil faktúry pre odberateľa EVNERRA s.r.o. dňa 29.02.2016 č. 2016062 (dátum dodania 29.02.2016) na sumu 604,80 € a dňa 01.04.2016 pod č. 2016104 (dátum dodania 31.03.2016) na sumu 600,60 €. Predmetom faktúr bolo skladovanie a manipulácia. Ďalej predložil Zmluvu o skladovaní č. M02-296 z 04.02.2016 medzi ukladateľom EVNERRA s.r.o. a skladovateľom MORZIS s.r.o.

Na základe uvedeného teda správca dane dospel k záveru, že nebola potvrdená informácia, ktorá bola získaná z výsluchu Ondreja Kočika o tom, že spoločnosť EVNERRA s.r.o. na skladovanie tovaru za zdaňovacie obdobie september 2016 využívala aj priestory spoločnosti MORZIS s.r.o.

. 50. Prvý fyzický dôkaz o reálnej existencii tovaru, pri nákupe ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie september 2016, bolo zistenie až v logistickom sklade SCHENKER s.r.o., a to pri jeho fyzickom prepočítaní, čo žalobca preukázal fotodokumentáciou tovaru, ktorá bola vyhotovená zamestnancami skladu SCHENKER s.r.o.

. Uplatnením nároku na odpočítanie z uvedených faktúr došlo zo strany žalobcu k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a) a § 71 zákona č. 222/2004 Z.z.

možnosti jeho prípadného odcudzenia. Žalovaný k uvedenému tvrdeniu dodal, že ak išlo o tovar hodnoty, ktorá si vyžadovala špeciálnu ochranu, je neštandardné, aby v postavení kupujúceho a aj predávajúceho netrval z dôvodu ochrany svojich práv na uzatvorení obchodných podmienok v písomnej forme. 53. Žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že správny orgán prvého stupňa odôvodnene neuznal oprávnenosť odpočítanej dane z fakturovaných plnení z dôvodu porušenia podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. l , ods. 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., pretože nebolo preukázané, že predmet fakturácie bol realizovaný spoločnosťou EVNERRA s.r.o.

54. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, ods. 2 SSP).

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnuté rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

59. Najvyšší správny súd SR po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.

62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (t.j. 25.06.2018), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

66. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

72. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

74. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

76. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1) meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2) množstvo a druh tovaru, 3) adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná

77. Podľa § 43 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby a) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, b) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, c) medzinárodným organizáciám iným ako sú uvedené v písmene b/, zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv, d) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom

79. Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z., ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b/ alebo c/ v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 81.

82. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

. .dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi, primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene, za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. 86. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege", ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie.

87. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

subjekt. Bolo preto na sťažovateľovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované, čo sa v prejednávanom prípade nestalo. 89. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne, pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku uvádza, že Krajský súd v Žiline použil na vec správnu judikatúru. Ďalej kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn. 3Sžfk/40/2017, sp.zn. 4Sžfk/38/2017, sp.zn. 1Sžfk/1/2017, sp.zn. 6Sžfk/43/2017, sp.zn. 1Sžfk/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 705/2017. 90.

91. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie.

93. Kasačný súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobca (sťažovateľ) v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak zároveň zdôrazňuje, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a právo nakladať s tovarom ako vlastník musí prejsť na nadobúdateľa za splnenia podmienky, že ide o skutočnú firmu, nie o fiktívnu spoločnosť. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Je potrebné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil

94. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti rozhodnutie ESD č. C-409/04 04 (Teleos), v ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a v ktorom bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t.j. u odberateľa. Ďalej v tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj rozhodnutie ESD C-146/05 (Albert Colleé).

podľa názoru kasačného súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

nevzhliadol dôvody, podľa ust. § 168 SSP. 97. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

V Bratislave dňa 18. novembra 2021