9Sžsk/104/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: I.. C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. XX, G., právne zastúpený: JUDr. Ján Lengvarský, advokát so sídlom Duklianskych hrdinov č. 1004/9, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 81081-2/2018-BA zo dňa 9.1.2019, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/ 6/2019-84 zo dňa 25.7.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 8Sa/6/2019-84 zo dňa 25.7.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 8Sa/6/2019-84 zo dňa 25.7.2019 zrušil rozhodnutie žalovanej č. 81081-2/2018-BA zo dňa 9.1.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 200-043877-CA04/2018 zo dňa 25.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 2. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (ďalej len „správny orgán I. stupňa) vo veci nepriznania nároku na materské a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. 3. Správny orgán I. stupňa prvostupňovým rozhodnutím rozhodol, že podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistením (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z., resp. „zákon o sociálnom poistení“) žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 2. septembra

zamestnanec zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor od 8. apríla 2014 a súbežne od 01. septembra 2018 ako zamestnanec zamestnávateľa T-Systems Slovakia, s.r.o. . Žalovaná ďalej poukázala na email žalobcu zo dňa 24. októbra 2018, v ktorom oznámil pobočke, že k zmene pracovnej doby nedošlo. U zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor, mal pracovný čas rozvrhnutý v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30 hod. a u zamestnávateľa T-Systems Slovakia, s.r.o. má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín s rozvrhnutým pracovným časom v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30 hod. Žalovaná konštatovala, že v prípade žalobcu správny orgán I. stupňa skúmal splnenie osobitných podmienok nárok na materské: prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, vek dieťaťa, najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu, nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. 5. Žalovaná argumentovala, že ustanovenia zákona, ktoré sa týkajú podmienok nároku na

hľadiska pracovného času ako pracovnú činnosť v pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v ustanovení § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku poskytovania starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.

. 6. Žalovaná poukázala na stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 17473/2018-M.ODSP43953/2018 zo dňa 10. septembra 2018, ktoré sa priklonilo k záveru, že zamestnanec uzatvorením ďalšieho pracovného pomeru, ktorý vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer, uzatvoril pracovnú zmluvu len formálne za účelom čerpania dávky materské. Žalovaná vyvodila záver, že žalobca prevzal dieťa do starostlivosti len formálne (dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 2. septembra 2018), o čom svedčia najmä tieto skutočnosti: žalobca u zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor, od 2. septembra 2018 čerpá rodičovskú dovolenku a od 1. septembra 2018 mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa T-Systems Slovakia s.r.o.; nový pracovný pomer vykonáva v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako predchádzajúci pracovný pomer (40 hodín týždenne); pracovnou zmluvou uzatvorenou so zamestnávateľom I.. X. G., súdny exekútor, má žalobca dohodnutú mzdu vo výške 600 EUR

Z okolností predmetného prípadu podľa žalovanej vyplýva, že žalobca reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2018 a

určenia, či boli splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa.

podľa osobitného predpisu. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011.

9. Správny súd sa nestotožnil s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona žalovanou. Argumentoval, že zákonodarca by v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Podľa názoru správneho súdu prevzatie starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa. Uzatvorenie tejto dohody je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na materské. Podľa názoru správneho súdu „pre účely priznania nároku na materské pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení je v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku“. Žalobca dôvodne namietal, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona

Vzhľadom k uvedenému nie je dôvod, pre ktorý by nemal byť priznaný nárok otcovi dieťaťa. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadne neúplných informácií poskytnutých z Informačno- poradenského centra žalovanej.

Z týchto dôvodov preto správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), písm. e ) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom krajského súdu a trvala na tom, že nie je dôvod analogickej aplikácie pri pojmoch „starostlivosť“ použitom v zákone o sociálnom poistení a „riadna starostlivosť“ definovanom v zákone o rodičovskom príspevku. Sťažovateľka namietala aj právnu úvahu súdu, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu, tak by podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou.

Sťažovateľka uviedla, že žalobca síce s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti uzavrel, avšak tejto dohode neodpovedalo skutočné správanie sa rodičov. Žalobca aj po deklarovanom prevzatí dieťaťa do starostlivosti zostal rovnako pracovne vyťažený, nedošlo u neho k takej zmene životnej situácie, resp. pracovných podmienok, aby reálne mohol prevziať starostlivosť o dieťa a aby bolo možné konštatovať, že podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu, vyžadovanú zákonom o sociálnom poistení, žalobca splnil. Dohoda rodičov v prejednávanom prípade bola uzavretá len za účelom formálneho naplnenia podmienok zákona o sociálnom poistení. Sťažovateľka je toho názoru, že priznaním materského žalobcovi by došlo k popretiu zrejmého zmyslu a účelu zákona o

K takejto zmene môže dôjsť jedine cestou legislatívnych zmien a nie svojvoľnou zmenou výkladu zákona zo strany žalovanej. Poukázal na rozpor postupu žalovanej s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, včas a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a súdnym spisom, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovanej a po vyhodnotení sťažnostných námietok zistil, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

16. Sporná preto zostala otázka, či ustanovenia zákona o sociálnom poistení vyžadujú osobnú starostlivosť iného poistenca o dieťa prevzaté do jeho starostlivosti, ako podmienku vzniku nároku na materské v zmysle § 49 zákona o sociálnom poistení. 17. Žalobca si predložením žiadosti o materské doručenej pobočke Košice dňa 3.9.2018 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 2.9.2018 z poistného vzťahu zamestnanca zamestnávateľa I.. X. G., súdny exekútor.

. U zamestnávateľa I.. X. G. mal rozvrhnutý pracovný čas v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30 hod. U zamestnávateľa T-Systems Slovakia, s.r.o. má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, pracovný čas má rozvrhnutý v pracovné dni od 8:00 hod. do 16:30 hod. Podľa čestných prehlásení C.. C. N. - matky maloletého C. N., nar. XX.XX.XXXX, táto v čase neprítomnosti jej manžela - žalobcu poskytuje starostlivosť svojmu dieťaťu odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti jej manželom t. j. od 2.9.2018. Rovnaké čestné vyhlásenie podala aj

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ cit. zákona z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 20. Podľa § 30 cit. zákona zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods.

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 22. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ cit. zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

24. Krajský súd (v zhode so žalobcom) považoval za nesprávny názor žalovanej, že v prípade materského musí ísť o osobnú starostlivosť. Argumentoval, že pojem starostlivosť o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení je v súladný s definíciou riadnej starostlivosti podľa zákona o rodičovskom príspevku a z ust. § 49 zákona o sociálnom poistení nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Podmienku starostlivosti

26. Prioritne považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že účelom materskej dávky ako dávky nemocenského poistenia je kompenzácia za stratu príjmu počas starostlivosti o dieťa. Logickým predpokladom je teda skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako jej dôsledok, na ktoré atribúty krajský súd neprihliadol. Iba formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca podľa uzatvorenej dohody rodičov, v zmysle zabezpečenia starostlivosti inou osobou (ako to má na mysli zákon o rodičovskom príspevku), bez reálneho naplnenia jej obsahu, teda bez prevzatia tejto starostlivosti samotným iným poistencom, nezodpovedá účelu materskej dávky podľa zákona o sociálnom poistení, ktorej účelom nie je zvýšiť príjem rodiny z dôvodu, že sa v rodine nachádza dieťa, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.

spravuje inými pravidlami než rodičovský príspevok, majúci charakter štátnej sociálnej dávky. Materské je dávkou poisťovacieho systému, ktorý je príspevkovým systémom, viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodnými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poisteného vzťahu teda nárok na dávku má za predpokladu, že si platí poistné, príp. zaňho platí poistné štát. V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory, do ktorého sa zahŕňa aj rodičovský príspevok je systém, v rámci ktorého ak nastane určitá štátom uznaná sociálna situácia, sa poskytujú štátne dávky. Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Uvedený právny názor

28. Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktoré viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa. Z tohto ustanovenia jednoznačne

29. Nárok na materské súvisí tiež s neprenosným právom rodiča na rodičovskú (a materskú) dovolenku, ktoré právo (a ochrana) prináleží práve z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa (v zásade) do troch rokov veku. Je potrebné si uvedomiť, že režim rodičovskej dovolenky má poskytnúť ochranu inak pracujúcim rodičom na trhu práce a táto ochrana sa rodičovi poskytuje cielene a zámerne počas celého pracovného času. Práve na túto životnú situáciu je materské ako nemocenská dávka významovo uspôsobené. Ak sa teda oprávnený rodič rozhodne uplatniť si tento nárok, naplnenie zákonných podmienok pre jeho priznanie nemôže byť len formálne a naplnenie účelu, na ktorý sa dávka poskytuje, nemožno opomenúť.

31. Aj rodičia dieťaťa vo veku do troch rokov majú zachovanú možnosť sa rozhodnúť, že starostlivosť o svoje dieťa počas aktívnej časti dňa, kedy inak štandardne vykonávajú zárobkovú činnosť, budú zabezpečovať prostredníctvom inej vhodnej fyzickej alebo právnickej osoby. V takom prípade však na rozdiel od rodičov, ktorí sa dohodnú, že jeden z nich prevezme starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho veku, v dôsledku čoho je z pracovného procesu na čas čerpania rodičovskej dovolenky vylúčený, a preto dôjde k výpadku finančného zabezpečenia rodiny, k naplneniu zákonného predpokladu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti,

33. Kasačný súd zastáva názor, že vyhodnocovanie otázky, či došlo k faktickému prevzatiu dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, ako aj k faktickej starostlivosti o dieťa vykonávanej týmto druhým rodičom, je zo strany správnych orgánov opodstatnené a náležité.

Nebolo sporné, že časový harmonogram, v rámci ktorého si v novom pracovnom pomere plní pracovné povinnosti, koliduje časovému úseku produktívnej časti dňa, v rámci ktorej starostlivosť o dieťa realizoval jeho zverením do starostlivosti iných osôb. 35.

36. Správny súd konštatoval, že ak by tak bolo úmyslom zákonodarcu, zákonodarca by v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby.

Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 37.

Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. 38. Výklad každej právnej normy musí byť najmä teleologický (výklad e ratione legis, vychádzajúci zo zmyslu zákona), teda prihliadajúci najmä na účel a ciele právnej úpravy. Bolo preto nevyhnutné výklad ustanovenia § 49 zákona o sociálnom poistení realizovať aj cez posúdenie účelu zákona, vyjadreného v definícii pojmu „nemocenské poistenie“ uvedenej v § 2 písm. a/ zákona, čo žalovaná v preskúmanom rozhodnutí učinila.

. . ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“. Nepostačuje splnenie prvej podmienky, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 49 ods. 2 písm. d/ tohto ustanovenia. Zákonodarca explicitne stanovil aj podmienku, že iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa musí o toto dieťa starať.

40. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza: „V záujme podpory rovnomerného rozdelenia opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi už v rannom veku detí, by sa malo zaviesť právo na otcovskú dovolenku pre otcov alebo pre rovnocenných druhých rodičov, ak sú uznaní vo vnútroštátnom práve a v rozsahu, v akom sú v ňom uznaní.

Nedochádza k rovnomernému rozdeleniu povinností súvisiacich so starostlivosťou o dieťa a ani k možnosti vytvorenia puta medzi otcami a deťmi. 42. Je preto potrebné prisvedčiť argumentácii žalovanej, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie (čo zákon o sociálnom poistení predpokladá), keď u žalobcu nenastali dôvody pre kompenzovanie zníženého príjmu. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že správny súd nesprávne právne vec posúdil, čo je dôvod na zrušenie jeho rozsudku podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.

44. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu o jeho diskriminácii. Jej dôvod žalobcu videl v tej skutočnosti, že matkám detí, ktoré poberajú materské, je umožnené počas poberania materskej pracovať, resp. umiestniť dieťa do predškolského zariadenia, a preto tento istý princíp musí byť dodržaný aj pri otcoch. Kasačný súd konštatuje, že tento právny záver je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. Aj v prípade matky, pokiaľ poberá materské, sa totiž vyžaduje jej osobná starostlivosť o dieťa. Plne právne irelevantná je námietka diskriminácie, argumentujúca inými prípadmi, a to priznávaním materského vojakom, policajtom či samostatne zárobkovo činným osobám. Žalobca bez ďalšieho konštatuje, že pri zmieňovaných kategóriách, resp. živnostníkoch Sociálna poisťovňa ďalej nepreveruje, či pracujú a reálne sa starajú osobne o dieťa. Takéto tvrdenia sú bez právnej relevancie k preskúmavanému prípadu žalobcu.

Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu.

46. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že pred nástupom na rodičovskú dovolenku mal uzavreté dva pracovné pomery a teda z jedného pracovného pomeru mu z dôvodu nástupu rodičovskej dovolenky žiadny príjem neplynie, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a nevyplýva ani z administratívneho spisu. Na okraj kasačný súd konštatuje, že pokiaľ by aj žalobca pracoval v dvoch pracovných pomeroch, pokiaľ po prevzatí dieťaťa do starostlivosti má uzavretý hoci i jeden pracovný pomer v takom rozsahu, ktorý mu bráni riadne sa osobne starať o dieťa, uvedené predstavuje prekážku priznania nároku na materské.

48. O náhrade trov kasačného konania rozhodne správny súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 49. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.