9Sžsk/11/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200052.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 29Sa/2/2020
- IČS
- 5020200052
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: T.. T. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, J., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 57074-3/2019-BA zo dňa 22.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 29Sa/2/ 2020-60 zo dňa 20.10.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/2/2020-60 zo dňa 20.10.2020, zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 29Sa/2/2020-60 zo dňa 20.10.2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia č. 57074-3/2019-BA zo dňa 22.10.2019, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, č. 34511-2/2019-ZA zo dňa 20.05.2019, vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 21.06.2012.
2. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že podľa údajov zo Živnostenského registra Slovenskej republiky zaniklo žalobcovi dňa 21. 06.2012 živnostenské oprávnenie č. U.. Na základe údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31.12.2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že registrácia žalobcu na daňovom úrade trvá a z toho dôvodu postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v sociálnom poistení má naďalej, aj po zániku jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, až do dňa zrušenia registrácie na daňovom úrade. Vzhľadom na uvedené žalobcovi povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo dňa 21.06.2012. 3. Žalovaný správny orgán odvolanie zamietol v plnom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. Ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Vychádzajúc z ust. § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01.01.2011uviedol, že povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v §3 ods. 1 písm. b/ a ods.
2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká dňom zrušenia registrácie, podľa osobitného predpisu. Podľa údajov poskytnutých daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (od 01.01.2012 ako Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba za rok 2009 dosiahol príjmy zo živnosti v sume 33930,30 eur a za rok 2010 príjmy zo živnosti v sume 24015,22 eur, t. j. vyššie ako zákonom stanovená suma pre rok 2009 (3834,96 eur) a pre rok 2010 (3948,72 eur). Žalobca tak od v období od 16.06.2011 do 21.06.2012 splnil podmienky pre vznik a trvanie nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože splnil podmienku veku, bol registrovaný v osobitnom registri, t. j. registri daňových subjektov Slovenskej republiky a zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2009 a 2010. Z dôvodu, že žalobca nepodal Registračný list fyzickej osoby
- odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 21.06.2012, Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina rozhodnutím z 20.05.2015 v súlade s ust. § 21 ods. 4 zákona rozhodla tak, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové posinie dňa 21.06.2012.
4. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a/ a § 137 ods. 4 SSP (žiaden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania). O možnosti požiadať o nariadenie pojednávania boli účastníci konania poučení.
5. Správny súd zdôraznil, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť (okrem iného) v období od 15.06.2011 do 21.06.2012, na základe živnostenského oprávnenia. Z výpisu z registra pre daň z príjmov fyzickej osoby vyplynula registrácia žalobcu pre daň z príjmov fyzickej osoby (okrem iného) od 16.06.2011. Z údajov zaslaných Finančnou správou SR formou analytického listu daňového subjektu bolo zistené, že za rok 2009 dosiahol príjmy zo živnosti 33.930,30 eur a za rok 2010 dosiahol príjmy 24.015,22 eur. Suma 12-násobku vymeriavacieho základu z uvedeného v § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. bola pre rok 2009 - 3.834,96 eur a pre rok 2010 - 3.948,72 eur. Správny súd sa preto po právnom a skutkovom posúdení veci podľa § 5, § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 4 a 5, § 138 ods. 5 zákona č. 461/ 2003 Z. z. stotožnil so záverom žalovaného o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu dňom 21.06.2012. K námietke žalobcu, že podľa
ktorej nedosiahol v relevantnom období taký príjem, čo do jeho výšky, aby mu povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie vzniklo správny súd k tomuto tvrdeniu žalobcu v bode 25 uviedol, že k takémuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiadne dôkazy a pravdivosť tohto tvrdenia žalobcu správny súd nezistil ani z obsahu pripojeného administratívneho spisu. Správny súd podotkol, že ani povaha konania o správnej žalobe v sociálnej veci žalobcu nezbavuje absolútne jeho dôkaznej povinnosti v zmysle ust. § 121 ods. 1 SSP.
6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku týkajúcu sa oneskoreného vydania rozhodnutia - po uplynutí lehoty stanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Vychádzajúc z ustanovenia § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. krajský súd zdôraznil, že táto lehota je lehotou procesnou, v ktorej má byť vydané prvostupňové, resp. odvolacie
rozhodnutie. Procesnoprávne lehoty majú len procesný poriadkový význam a ich právne následky nepôsobia v oblasti práva hmotného. Toto procesné pochybenie nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a nie je vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Prípadné nedodržanie takejto lehoty nemá vplyv na právnu pozíciu účastníkov konania a v týchto prípadoch je ochrana účastníka zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánu
verejnej správy. 7. Pokiaľ žalobca namietal, že mal pozastavenú podnikateľskú činnosť, táto jeho námietka bola irelevantná vo väzbe na úpravu podľa § 5 zák. č. 461/2003 Z. z. Krajský súd v súvislosti s touto námietkou poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z. z. ktorá vymedzuje zárobkovú činnosť ako činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu. Zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia sa viaže na právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z., ktorý za príjmy z podnikania považuje príjmy zo živnosti. Za relevantnú preto považoval registráciu žalobcu samostatne zárobkovo činnej osoby vyplývajúcu z verejne dostupného živnostenského registra, podľa ktorého od 15.06.2011 do 21.06.2012 bol žalobca oprávnený vykonávať podnikateľskú činnosť a mal aktívne živnostenské oprávnenie.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (§ 168 SSP), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
II.
9. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ - žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina vo veci vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 16.06.2011 a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 21.06.2012 boli vydané na základe podkladov z finančnej správy po desiatich rokoch. Neboli vyhodnotené správne a zákonným spôsobom, preto ich napadol odvolaním. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina mu v roku 2019 doručila registračné listy fyzickej osoby s vyplneným dátumom vzniku poistenia 16.06.2011 a dátumom zániku poistenia 21.06.2012 s upozornením, že ak ich nepodpíše a nevráti do 10.05.2019, bude rozhodovať o vzniku a o zániku poistenia v danom období. Následne dňa 20.05.2019 vydala rozhodnutie č. 34511-1/2019-ZA o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 16.06.2011 a v rovnaký deň rozhodnutie č. 34511-2/2019-ZA o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia dňa 21.06.2012. O odvolaniach proti rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava dňa 22.10.2019 rozhodnutiami č. 57073-2/2019-BA a č. 57074-3/2019 tak, že potvrdila vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia za uvedené obdobie a zároveň rozhodla o jeho zániku napriek tomu, že ešte nebolo rozhodnutie o jeho vzniku sťažovateľovi doručené. Sociálna poisťovňa, ústredie nedodržala zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie. 12. Sťažovateľ v ďalšej časti kasačnej sťažnosti poukázal na postup žalovanej, ktorá nedodržala ani predĺženú lehotu na vydanie rozhodnutia a účelovo sa odvoláva na rozsudky iných krajských súdov. Napriek tomu, že posledný deň 120 dňovej lehoty pripadol na 18.10.2019 (piatok) a nie 19.10.2019 (sobota), ako tvrdí žalovaná, rozhodnutie bolo vydané až s odstupom 4 dní dňa 21.06.2019. 13. Správnemu súdu vytýkal, že nesúhlasí s právnym posúdením veci. Rozhodnutie súdu bolo ovplyvnené skreslenými informáciami zo strany žalovanej a nebola správne posúdená oprávnenosť vydania jednotlivých rozhodnutí z časového hľadiska so zreteľom na doručovaciu, resp. oznamovaciu povinnosť. 14. Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.
III.
15. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo 04.01.2021. 16. Plne sa stotožnila so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu, ktorý vec správne právne posúdil a v rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa meškania s vydaním rozhodnutia o 4 dni a nie jeden deň uviedla, že počet dní omeškania s vydaním rozhodnutia nie je podstatný. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa na počítanie lehôt v sociálnom poistení vzťahuje osobitný predpis, ak tento neustanovuje inak, pričom týmto osobitným predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Podľa § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní (čo je aj prípad lehoty ustanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 677/2006 Z. z.) sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Podľa § 29 ods. 2 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty najbližší nasledujúcu pracovný deň. Po predĺžení lehoty na rozhodnutie pripadol posledný deň 120 dňovej lehoty a vydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu na sobotu 19.10.2019, preto mala žalovaná o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodnúť dňa 21.10.2019 vrátane (najbližší pracovný deň - pondelok). O odvolaní bolo rozhodnuté až dňa 22.10.2019, čím sa omeškala oproti zákonom ustanovenej procesnej lehote len o jeden deň. 17. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
IV.
18. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 27.01.2021 na vedomie.
V.
19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.
20. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) začne činnosť 1. augusta 2021. 21.
Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
22. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 23. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.t j. veciach, ktoré neboli právoplatne skončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
24. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 05.09.2013.
25. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Žilina rozhodnutím č. 34511-2/2019-ZA z 20.05.2019 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe T.. T. L. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 21.06.2012 (ďalej aj rozhodnutie o zániku poistenia). Rozhodnutie o zániku poistenia bolo potvrdené v rámci odvolacieho konania rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 57074-3/ 2019-BA z 22.10.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2019.
26. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
27. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.
28. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach. V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina vyššie uvedeným rozhodnutím o zániku poistenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto bola uvedeným rozhodnutím právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote podal žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zániku poistenia.
29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
30. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba splnil od 16.06.2011 do 21.06.2012 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, pretože 1/ splnil podmienku veku, 2/ bol registrovaný v osobitnom systéme, t. j. Registri daňových subjektov Slovenskej republiky a 3/ zároveň dosiahol potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za roky 2009 (príjmy zo živnosti v sume 33930,30 eur) a 2010 (príjmy zo živnosti 24015,22 eur), t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2009 (3834,96 eur) a pre rok 2010 (3948,72 eur). Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.
Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Následne sa zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. V prípade, ak samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká jej povinné poistenie.
31. Podmienky vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sú v zákone číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení presne stanovené. Tak, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo, žalobca nepodal Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia dňa 21.06.2012.
V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím žalovanej považuje kasačný súd za potrebné poznamenať, že žalovaná začatím nedávkového konania realizovala svoje práva vyplývajúce zo sociálno poisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním bola v plnej miere realizovaná zásada oficiality na strane príslušnej organizačnej zložky žalovanej. Podklady, ktorými žalovaná disponovala v čase vydania rozhodnutia vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu, boli postačujúce na rozhodnutie vo veci.
32. Pokiaľ žalobca vo svojich podaniach namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia ustanovenej v § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. kasačný súd konštatuje, že nedodržanie predmetnej procesnej lehoty nemá vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia.
Lehoty stanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. sú lehotami inštruktívnymi bez sankčných mechanizmov pre organizačné zložky Sociálnej poisťovne a zhodne aj pre žalovanú a účastník konania nemôže z nich vyvodzovať vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci nejaké práva.
33. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal.
35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022