9Sžsk/36/2021

3. Žalovaná v preskúmavanom druhostupňovom rozhodnutí stotožnila s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Uviedla, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobca je ako zamestnanec obchodnej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o., povinne nemocensky poistený od 01.08.2008, pričom dňa 04. 02. 2019 mu v tej istej spoločnosti vzniklo ďalšie nemocenské poistenie. Matka dieťaťa je od 17.03.2003 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa UNLP Košice, pričom od 16.07.2017 má povinné nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku, t. j. ako poistenec štátu. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na materské ako iný poistenec - otec dieťaťa, z poistného vzťahu zamestnanca.

Z údajov o vymeriavacích základoch žalobcu na platenie poistného, evidovaných v informačnom systéme žalovanej, ako aj príloh k mesačným výkazom poistného a príspevkov vyplýva, že u žalobcu od 04. 02. 2019, kedy mal na základe dohody s matkou prevziať dieťa do starostlivosti, nedošlo k podstatnému poklesu jeho príjmov zo zárobkovej činnosti, ako to vyplýva z porovnania jeho príjmov za obdobie od 10/2018 do 6/2019. Nedošlo teda u neho

Krajský súd uviedol, že zákonodarca predpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Žalobca je podľa informačného systému žalovanej nemocensky poistený ako zamestnanec od 01.08.2009 a zároveň je povinne nemocensky poistený ako zamestnanec na základe vzniknutého nového pracovného pomeru od 04.02.2019 na dobu určitú do 18.08.2019, v oboch prípadoch ako zamestnanec toho istého zamestnávateľa. Žalobca popri pracovnom pomere, z ktorého si uplatnil nárok na materské od 04.02.2019 uzatvoril s tým istým zamestnávateľom nový pracovný vzťah, síce nie na totožnú pracovnú činnosť, avšak pri rovnakom pracovnom čase, s rovnakým miestom výkonu práce a porovnateľnej mzde.

5. Krajský súd vyjadril názor, že v danom prípade došlo k obchádzaniu zákona, t. j. uzatvorený nový pracovný pomer predstavuje predstieraný právny úkon s úmyslom vylákať materské vo vyššej výške (v porovnaní s rodičovským príspevkom). V danom prípade nedošlo k takej zmene životnej situácie, ktorú predpokladá zákon o sociálnom poistení pre kompenzovanie zníženého príjmu alebo jeho absencie, keďže žalobca naďalej pracuje u toho istého zamestnávateľa a dosahuje porovnateľný príjem, čím nedochádza ani k naplneniu kompenzačného účelu nemocenského poistenia. Jeho formálnym nástupom na rodičovskú dovolenku, a tiež formálnym prevzatím dieťaťa do starostlivosti evidentne sleduje zvýhodnenie v podobe neoprávneného získania finančného prospechu.

Za neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa rozdielneho postupu Sociálnej poisťovne. 7. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátiť na nové konanie.

pojmu „riadna starostlivosť“ pre účely zákona o sociálnom poistení pomocou analógie alebo ako pomôcky pre jazykový výklad pojmu „starostlivosť“. Žalobca ďalej vyjadril názor, že podmienka straty či zníženia príjmu sa vzťahuje jedine na príjem z toho pracovného pomeru, z ktorého nemocenského poistenia sa nárok na materské uplatňuje, v tejto súvislosti poukázal na § 58 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 50 zákona zákonníka práce. 9. Žalobca poukázal na novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2021, ktorou bola vypustená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a povinnosť iného poistenca (v tomto prípade otca) uzatvoriť s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti. Žalobca tiež poukázal na zaužívanú prax žalovanej v minulosti a v tejto súvislosti na metodický pokyn Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 17473/2018-M ODSP43953/2018 dňa 10.9.2018, televíznu reláciu uverejnenú dňa 6.11.2018 na RTVS s názvom Dámsky klub, kde vystúpila generálna riaditeľka sekcie sociálneho poistenia a vyjadrenie RNDr.

Stotožnila sa s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach. Kasačnému súdu navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol v súlade s § 461 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

13. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si nárok na materské uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka Košice žiadosťou o materské zo dňa 30.01.2019. Predmetný nárok si žalobca uplatnil ako zamestnanec U. S. Steel Košice, s. r. o., naposledy pracoval dňa

uzavretím predmetnej pracovnej zmluvy dňa 28.01.2019 aj po jej uzavretí pružný pracovný čas s tým, že začiatok a koniec pracovnej zmeny si určuje sám, avšak za dodržania stanoveného týždenného pracovného času 35,5 hodiny. Dňa 01.04.2019 došlo medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom k uzavretiu dohody o zmene pracovných podmienok, v zmysle ktorej bežným miestom výkonu práce je U. S. Steel Košice, s. r. o., Vstupný areál U. S. Steel Košice alternatívne trvalý pobyt zamestnanca, pracovný čas bol stanovený v rozsahu 35,5 hod. týždenne bez prestávky na odpočinok a jedenie, z toho 3 pracovné zmeny v týždni zamestnanec odpracuje na bežnom mieste výkonu práce a ostávajúce 2 pracovné zmeny môže odpracovať na alternatívnom mieste výkonu práce. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

uvedených nižšie. 15. Podľa § 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 05.08.2019 (právoplatnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej) sociálne poistenie podľa tohto zákona je nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a

Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. 18. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

V tomto ohľade kasačný súd cituje z odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn. 7Sžsk/24/2021 zo dňa 21. septembra 2022: „Správne orgány aplikujúce § 49 ods. 1 cit. zákona musia vychádzať z gramatického a teleologického výkladu tejto právnej normy tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cieľmi a účelmi zákona o sociálnom poistení. Ak z hypotézy právnej normy § 49 ods. 1 vyplýva podmienka, že o dieťa sa musí starať poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, z uvedeného priamo vyplýva, že sa o dieťa nemôže starať iná fyzická alebo právnická osoba. V spojení s § 2 písm. a/ tohto zákona ak poistenec pred materstvom, resp. prevzatím dieťaťa mal určitý príjem zo zárobkovej činnosti, potom musí v dôsledku tohto prevzatia mať aj stratu alebo zníženie tohto príjmu. Ak žiaden príjem pred materstvom alebo prevzatím dieťaťa nemal, nemá ani jeho stratu alebo zníženie a v tom prípade si ho materským zabezpečí. Zmyslom materskej dávky je teda kompenzácia za stratu príjmu alebo jeho zabezpečenie počas starostlivosti o dieťa. Predpokladom straty alebo zníženia príjmu

Osobná starostlivosť poistenca je zdôraznená slovným spojením „ktorý sa o toto dieťa stará“. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vyjadriť, že jeho osobná starostlivosť nie je potrebná, potom by túto podmienku v hypotéze tejto právnej normy neuvádzal. Preto nie je potrebné ako explicitnú podmienku priznania materského stanovovať napr. povinnosť prerušenia výkonu práce, resp. ukončenia pracovného pomeru, pretože všetky konkrétne okolnosti rozhodujúce pre zistenie osobnej starostlivosti o dieťa sa preverujú v konkrétnom správnom konaní, pričom sa môže jednať o rozličné životné situácie. Kasačný súd na podporu vyššie uvedeného výkladu účelu dávky poukazuje aj na znenie bodu 19 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20.06.2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ, v ktorom sa uvádza:

Takáto otcovská dovolenka by sa mala čerpať v čase okolo narodenia dieťaťa a mala by byť jasne spojená s narodením na účely poskytovania starostlivosti. Skutočnosť, že zákonodarca predpokladal skutočnú starostlivosť o dieťa, vyplýva aj z ustanovenia § 51 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý viaže zánik nároku na materské práve na dôvod, že sa poistenec prestal starať o dieťa.

Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade po prevzatí dieťaťa do starostlivosti riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere, a to v rovnakom obdobnom rozsahu ako tomu bolo pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, potom nebola splnená podmienka osobnej starostlivosti o dieťa, čoho dôsledkom by bola strata alebo zníženie jeho príjmu a žalobca nesplnil podmienky na priznanie materského.“

ktorého právne vety znejú:

21. Najvyšší správny súd vo svojej rozhodovacej činnosti teda celkom jednoznačne zaujal právny názor, že iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého iný poistenec, ktorý „prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona o sociálnom poistení, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a preto sa oň stará iná osoba, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 citovaného zákona by stratilo svoje opodstatnenie. 22.

nezmenili. Z uvedeného vyplýva, že po matke neprevzal starostlivosť o dieťa, nenahradil ju v tejto starostlivosti, ale rovnako ako pred prevzatím starostlivosti o dieťa zabezpečuje jeho starostlivosť len ako otec participujúci na starostlivosti podľa zákona o rodine, teda nie v rozsahu, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení. Skutočnosť, že matka dieťaťa je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov svedčí v kontexte ostatných skutkových okolností o tom, že žalobca prevzal dieťa do svojej starostlivosti len formálne a dieťaťu osobnú starostlivosť nevenuje žalobca, ale iné osoby. Preto nebola splnená osobitná podmienka priznania nároku na materské a preto správne rozhodli správne orgány, keď žalobcovi nárok na materské od 04.02.2019 nepriznali. 23. Čo sa týka sťažnostných námietok, kasačný súd ich v celom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia ohľadne § 49 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení týkajúceho sa poskytovania osobnej starostlivosti o dieťa prevzaté do starostlivosti otcom dieťaťa a vykonávania pracovnej činnosti v tomto období, súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozsudku vyššie. Rovnako námietka aplikácie definície

K tomu kasačný súd dodáva, že táto diferenciácia je odôvodnená rozdielnym charakterom jednotlivých príspevkov - kým materské je dávka nemocenského poistenia, ktorá kompenzuje inému poistencovi stratu alebo zníženie jeho príjmu, prípadne mu zabezpečuje príjem, pokiaľ predtým príjem nemal, rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka a účel tejto dávky sa odlišuje od materského. Je tiež potrebné zdôrazniť, že na rodičovský príspevok má nárok každý rodič dieťaťa v rovnakej výške bez toho, aby platil poistné do poistného systému.

25. V nadväznosti na uvedené kasačný súd nemohol prihliadnuť na kasačnú námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že v zmysle ustanovenia § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, preto je potrebné z každého pracovného pomeru samostatne posudzovať stratu príjmu pre účely priznania materského zo strany Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné zdôrazniť, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučuje vykonávanie práce z iného pracovnoprávneho vzťahu, ako z toho, z ktorého bol uplatnený nárok na materské, avšak aj v takomto prípade jednoznačne musí byť v zmysle vyššie uvedeného zachovaná podmienka § 2 písm. a/, teda strata alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku prevzatia dieťaťa do

26. V súvislosti s poukazom žalobcu na novelu zákona o sociálnom poistení, účinnú od 1. mája 2021 kasačný súd uvádza, že táto právna úprava nie je relevantná pre danú právnu vec, keďže jej účinnosť nastala až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Pre úplnosť dodáva, že iný poistenec bude mať aj po odstránení tejto formálnej podmienky nárok na materské v rovnakom rozsahu a období a za inak rovnakých podmienok ako podľa doterajšej právnej úpravy.

Ak následná aplikačná prax správnych orgánov odstránila toto pochybenie a náležite objasňuje aj starostlivosť o dieťa zo strany poistenca osobitne v každom individuálnom prípade, uvedený postup nemôže byť v rozpore so zákonom a ani v rozpore so zásadou legitímneho očakávania účastníka takéhoto právneho vzťahu. Kasačnému súdu však neprináleží komentovať skôr vydané rozhodnutia žalovanej v právnych veciach iných účastníkov konania.

Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. 28.

ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. V tomto smere kasačný súd podrobil prieskumu rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že tento atribúty preskúmateľnosti spĺňa. Z napadnutého rozsudku je zrejmý stručný priebeh administratívneho konania, zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie pre danú vec zásadných faktov, zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovanej a tiež posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov. Krajský súd v predmetnej veci postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. 29. Vzhľadom na to, že kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné a sám nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zrušiť rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 30. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP a contrario. Sťažovateľ (žalobca) v kasačnom konaní úspešný nebol, preto mu právo na náhradu trov nepatrí. Žalovanej patrí právo na náhradu trov kasačného konania ako úspešnému účastníkovi, avšak vzhľadom na neexistenciu podmienok stanovených v § 168 SSP jej kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal. 31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.