9Sžsk/55/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: P.. Y. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. O.A. X, XXX XX N. P., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47238232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 222032-2/2017-BA zo dňa 13. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/120/2017-73 zo dňa 30. apríla 2018, v znení opravného uznesenia č. k. 23Sa/120/2017 - 110 zo dňa 28. apríla 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sa/ 120/2017-73 zo dňa 30. apríla 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 23Sa/120/2017 - 110 zo dňa 28. apríla 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

06. 2016 vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej len „povinné poistenie“) rozhodla tak, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 28. 02. 2014, ale zaniklo dňa 14. 04. 2014, a to z dôvodu, že aj naďalej spĺňala definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Žalovaná rozhodnutím č. 22232-2/2017-BA zo dňa 13. 07. 2017 zamietla odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdila napadnuté rozhodnutie pobočky žalovanej. 2. Správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa Registračným listom fyzickej osoby (ďalej len „RL FO“) - odhláška zo dňa 28. 02. 2014 odhlásila z povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 28. 02. 2014, a preto považoval za potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 28. 02. 2014 v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení alebo „zákon č. 461/2003“), keď už bola zamestnankyňou a konateľkou spoločnosti AniMAPED s.r.o. Správny súd videl pochybenie zo strany správnych orgánov v tom, že sa nezaoberali podstatnou námietkou vyslovenou žalobkyňou týkajúcou sa podania RL FO - odhláška a tvrdenia, že už nebude vykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Správny orgán sa podľa názoru správneho súdu mal zaoberať existenciou žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a posudzovať jej príjmy po roku 2012, teda na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, aby bolo možné posúdiť správne otázku výkladu § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je tak podľa správneho súdu vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 3. Podľa názoru správneho súdu aplikácia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v prípade žalobkyne nie je možná, vzhľadom na to, že od 28. 02. 2014 už nevykonávala samostatne zárobkovú činnosť, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie - povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v čase od 28. 02. 2014 ako samostatne zárobkovo činná osoba nemala a bola v pracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti AniMAPED s.r.o. V zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, tak povinné poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení dňom zániku týchto oprávnení. Správny súd poukázal, že pre zánik povinného poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. 4. Správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej zaoberať sa rozhodnutím pobočky žalovanej zo dňa 15. 06. 2016, pretože existuje rozhodnutie o zániku povinného poistenia žalobkyne k 28. 02. 2014, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa má zaoberať aj otázkou, či žalobkyňa na základe licencie L1A vydanej Slovenskou lekárskou komorou, mohla vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. 5. Na základe vyššie uvedených dôvodov, správny súd zistil, že námietky žalobkyne sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľka zastáva naďalej právny názor, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 28. 02. 2014, ale zaniklo dňa 14. 04. 2014. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že správny súd svoje rozhodnutie odôvodňuje ustanoveniami zákona o sociálnom poistení, ktoré už v prejednávanom období (február 2014 až apríl 2014) neboli účinné (§ 5 písm. c) a § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktoré boli účinné do 31. 12. 2010).

poistení, zo zákona jej tak zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby, a teda aj povinné poistenie. 8. Vo vzťahu k vykonávaniu samostatnej zdravotníckej praxe v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004“) sťažovateľka uviedla, že v tomto prípade je potrebná len licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a nie je potrebné žiadne ďalšie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Uvedené potvrdzuje podľa sťažovateľky aj § 4 zákona č. 578/ 2004, z ktorého vyplýva, že poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je okrem iného aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. 9.

Príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je rozhodujúci pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného poistenia samostatne zárobkovo činných osôb k 1. júlu kalendárneho roka. Sťažovateľka vychádza z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti nie je oprávnená do týchto údajov zasahovať.

11. Vo vzťahu k RL FO - odhláške žalobkyne, sťažovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27. júna 2017, v rámci ktorého bolo vyslovené, že „prihláška samostatne zárobkovo činnej osoby do povinného poistenia, ako aj odhláška z tohto poistenia, sú v zmysle zákona o sociálnom poistení len evidenčnými úkonmi, ktoré je samostatne zárobkovo činná osoba povinná urobiť do ôsmich dní od vzniku, resp. zániku poistenia. Uvedené úkony však vznik alebo zánik povinného poistenia nespôsobujú, pretože tie nastávajú na základe zákona v nadväznosti na nadobudnutie, resp. zánik oprávnenia na podnikanie.“.

III. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej

13. Žalobkyňa sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu nevyjadrila ku kasačnej sťažnosti žalovanej.

IV. Konanie pred kasačným súdom

15. Podľa § 101e ods. 1 a 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021. Výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

17. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/120/2017-73 zo dňa 30. apríla 2018 v znení opravného uznesenia č. k. 23Sa/ 120/2017 - 110 zo dňa 28. apríla 2020, ktorým správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 22232-2/2017-BA zo dňa 13. 07. 2017 a rozhodnutie pobočky žalovanej č. 10706-8/2016-NR zo dňa 15. 06. 2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

poistenie dňa 28. 02. 2014, ale zaniklo dňa 14. 04. 2014. 19. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo

20. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a na ne len poukazuje.

21. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 22. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

26. Právna úprava zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 338/2013 Z. z. s poukazom na prechodné ustanovenie § 293cu zákona č. 461/2003, v rámci ktoré bolo ustanovené, že na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013, sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad.

postihnutím. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 543/2010, zárobková činnosť je, ak osobitný predpis (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu; ods. 2 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 595/2003“) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia; ods. 3 zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003), ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú

Slovenskej republiky. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca v § 5 zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 543/2010 účinného od 01. 01. 2011, za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom sa na tieto účely považuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992“), resp. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správe daní“). V zmysle zákona o správe daní, daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo. Vznik povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 21 zákona č. 461/2003 sa spája s výškou príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 alebo výnosu súvisiaceho

je oprávnený výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) na základe licencie (§ 68). Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]; ods.2 samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa § 68 ods.1 písm. a) tohto zákona licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

V právnej úprave ustanovenej v § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 zákonodarca predpokladá výkon samostatnej zdravotníckej prax v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

29. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení platnom do 31. 12. 2010 z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 1Vs/ 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/ 2021-22 zo dňa 30. 11. 2021.

3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z.z., § 10 ods. 1,2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval:

starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1S/1/2019.

dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. . . .“ 31. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. 11. 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu č.k. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: .

Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. .

Vychádzajúc z obsahu právnej úpravy ustanovenej v § 5 v znení platnom po 1. 1. 2011 vyplýva, že zákonodarca za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dosiahla 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu.

osôb. 34. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS 1873/2014 zo dňa 27. 02. 2014 v odbore pediatria a dorastové lekárstvo ku dňu 28. 02. 2014, bola aj naďalej registrovaná ako daňový subjekt (až do 14. 04. 2014) pre daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov zo závislej činnosti na Daňovom úrade Nitra, kontaktné miesto Zlaté Moravce a zároveň bola naďalej držiteľkou licencie č. : L1A/NR/0458/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore pediatria a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem, ktorý jej zakladal povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, Sociálna poisťovňa tak v oboch stupňoch rozhodla v súlade so zákonom o sociálnom poistení, keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zrušenia registrácie pre daň z

Kasačný súd zároveň poukazuje, že rozhodnutie správneho súdu vychádza z nesprávnej aplikácie právnej úpravy týkajúcej sa samostatne zárobkovo činnej osoby ustanovenej v zákone o sociálnom poistení, ktorá nebola účinná v dobe prejednávaného prípadu. Správny súd vo svojom rozhodnutí napríklad aplikoval § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení, pričom v prejednávanom prípade ako už bolo vyššie uvedené, bolo potrebné vychádzať z § 5 zákona o sociálnom poistení účinného od 01. 01. 2011, z dôvodu, že prípad žalobkyne spadal pod túto právnu úpravu. Oproti predchádzajúcej právnej úpravy, definícia samostatne zárobkovo činnej osoby prešla výraznou legislatívnou zmenou.

37. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 27. apríla 2022