C-377/02

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 18. novembra 2004 1

Obsah

I— Právny rámec I - 1469

A — Medzinárodné dohody I - 1469

B — Právna úprava Spoločenstva I - 1471

b) Rozsudok Holandsko/Parlament a Rada ; I - 1481

3. Problém účinkov rozhodnutí DSB I - 1482

a) Systém DSU I - 1482

b) Vec Biret. Úvod I - 1485

c) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber I -1486

d) Rozsudok Súdneho dvora I - 1488

b) Precedensy I - 1491 c) Uznesenie OGT I - 1492 d) Kritické pripomienky I - 1493 e) Záverečné úvahy I - 1495 B — O druhej prejudiciálnej otázke I - 1496 IV — Návrh I - 1497

1. V tejto veci požiadala belgická Raad van dohoda o clách a obchode (ďalej len State Súdny dvor, aby opätovne rozhodol „GATT"). Je prílohou 1 A Dohody o zlučiteľnosti právneho predpisu Spoločen­ o založení WTO, ktorá bola v mene Spolo­ stva o dovoze banánov a povinností Spolo­ čenstva schválená, pokiaľ ide o časť, ktorá čenstva ako člena Svetovej obchodnej orga­ spadá do jeho príslušnosti, rozhodnutím nizácie (ďalej len „WTO"). Zvláštnosť tejto Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 2 . veci spočíva v tom, že predmetná právna úprava Spoločenstva, prijatá po tom, ako orgán WTO na urovnávame sporov (ďalej len „DSB", skratka anglického označenia orgánu, Dispute Settlement Body) rozhodol o nezlučiteľnosti predchádzajúceho systému WTO, bola opätovne tým istým orgánom vyhlásená za nezlučiteľnú.

3. Článok I ods. 1 GATT stanovuje tzv, všeobecnú doložku najvyšších výhod. Najmä 1 — Právny rámec stanovuje, že „všetky výhody, prednosti, výsady alebo oslobodenia poskytnuté kto- roukoľvek zmluvnou stranou akémukoľvek výrobku pochádzajúcemu alebo určenému pre akúkoľvek inú krajinu, sa budú bez­ odkladne a bezpodmienečne vzťahovať na každý podobný výrobok pochádzajúci A — Medzinárodné dohody z územia alebo určený pre územia všetkých ostatných zmluvných strán. Toto ustanove­ nie sa týka cla a poplatkov akéhokoľvek druhu, vyberaných pri dovoze alebo vývoze,

2. Právny nástroj, ktorý na účely tejto veci treba v prvom rade preskúmať, je Všeobecná 2 - Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. U/021, s. 80.

2. Pri uplatňovaní dovozných obmedzení na akýkoľvek výrobok sa budú zmluvné strany usilovať o také rozdelenie obchodu s týmto d) v prípadoch, kde je kvóta vopred roz­ výrobkom, ktoré sa bude čo najviac pribli­ deľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže žovať podielom, ktoré by rôzne zmluvné sa zmluvná strana uplatňujúca obmedzenia strany mohli dosiahnuť pri neexistencii dohodnúť o pridelení podielov na tejto kvóte takéhoto obmedzenia, a na ten účel budú so všetkými ostatnými zmluvnými stranami, zachovávané nasledujúce ustanovenia: ktoré majú podstatný záujem na dodávkach predmetného výrobku. V prípadoch, kde tento spôsob nie je možné použiť, predmetná zmluvná strana pridelí zmluvným stranám, ktoré majú podstatný záujem na dodávkach daného výrobku, podiely na celkovom množ­ stve alebo celkovej hodnote dovážaného a) kde to bude uskutočniteľné, budú usta­ výrobku, ktoré budú úmerné dodávkam novené kvóty predstavujúce celkové množ­ uskutočneným týmito zmluvnými stranami stvo povolených dovozov (či už rozdelené na v priebehu skoršieho reprezentatívneho dodávajúce krajiny alebo nie)...; obdobia, pričom sa primerane vezmú do úvahy akékoľvek zvláštne okolnosti, ktoré by mohli alebo budú mať vplyv na obchodova­ 3 — Neoficiálny preklad. nie s týmto výrobkom. ...

I - 1470

VAN PARYS

5. Ustanovenia tohto článku sa budú vzťa­ Obidve strany opätovne potvrdzujú svoju hovať tiež na akékoľvek colné kvóty zavedené vôl'u vykonávať vzájomný obchod v súlade alebo udržované ktoroukoľvek zmluvnou s touto dohodou." stranou..." 4

7. Ako vidno, na tieto účely je tiež podstatný Dohovor o pravidlách a postupoch pri 5. Okrem GATT je na tieto účely potrebné urovnávaní sporov (ďalej len „DSU", skratka pripomenúť Rámcovú dohodu o spolupráci anglického označenia dohody, Dispute Set­ medzi Európskym hospodárskym spoločen­ tlement Understanding)7,ale o ňom sa bude stvom a Kartagenskou skupinou a jej člen­ hovoriť neskôr (pozri ďalej, bod 46 a nasi.). skými štátmi5,podpísanú v Kodani 23. apríla 1993 (ďalej len „dohoda ES/Andský pakt"), schválenú v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 98/278/ES zo 7. apríla 1998 6 .

10. Zmenené nariadenie č. 404/93 zachovalo rozlišovanie, ktoré charakterizovalo skorší režim, troch rozdielnych kategórií banánov na účely dovozu. Osobitne sa v článku 16 stanovuje:

11. V zmysle článku 17 „všetok dovoz banánov do spoločenstva podlieha predlože­ niu dovoznej licencie vydanej členskými štátmi ktorejkoľvek zainteresovanej strany, „Na účely tejto hlavy: ... bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia prijaté pre uplatňovanie článkov 18 a 19".

13. Odsek 4 tohto článku uvádza, že ak neexistuje primeraná možnosť zabezpečenia dohody všetkých zmluvných strán WTO s podstatným záujmom na dodávke banánov, Komisia môže podľa postupu uvedeného v článku 27 prideliť colné kvóty ustanovené v odsekoch 1 a 2 a tradičné množstvo AKT týmto štátom s podstatným záujmom na dodávke. 17. Osobitne článok 4 stanovuje, že každý tradičný prevádzkovateľ získa „pre každý rok a pre súhrn pôvodov uvádzaných v prílohe I referenčné množstvo určené v závislosti od množstva banánov skutočne dovezených počas referenčného obdobia" ktoré „pre dovozy vykonané roku 1999 v rámci colných 14. Článok 19 stanovuje, že pri dovozoch sa kvót a tradičné banány AKT, referenčné postupuje v súlade s „metódou, ktorá vychá­ obdobie predstavujú roky 1994, 1995 dza z tradičných obchodných tokov (,tra- a 1996" [neoficiálny preklad]. dičné/nové')"·

15. Komisia, poverená na základe článku 20 zmeneného nariadenia č. 404/93 zavedením nového režimu obchodovania s tretími kra­ jinami, prijala nariadenie (ES) č. 2362/98 18. Článok 5 ods. 2 uvádza, že „na účely z 28. októbra 1998, ktoré stanovuje podrobné určenia vlastného referenčného množstva pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady každý [tradičný] prevádzkovateľ oznamuje (EHS) č. 404/93 týkajúceho sa dovozu príslušnému orgánu pred 1. júlom... celkové banánov do Spoločenstva (ďalej len „naria­ množstvo banánov pôvodu, uvedeného denie č. 2362/98") [neoficiálny preklad] 12. v prílohe I, ktoré boli skutočne dovezené v každom z rokov referenčného obdobia", pričom pripojí príslušné odôvodňujúce 12 - Ú. v. ES L 293, s. 32. dokumenty" [neoficiálny preklad].

„Ak pre štvrťrok a pre jeden alebo viacero pôvodov z krajín uvedených v prílohe I množstvá, ktoré sú predmetom žiadostí o licenciu, podstatne prekročia referenčné množstvá určené pri použití článku 14, alebo prekročia dostupné množstvá, určí sa per­ 22. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia určuje centuálne zníženie, ktoré sa na žiadosti článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2806/98 uplatní." [neoficiálny preklad] z 23. decembra 1998 o vydávaní dovozných licencií pre banány v rámci colných kvót a pre tradičné AKT banány pre prvý štvrťrok 1999 a o podávaní nových žiadostí 13 [neofi­ ciálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 2806/98") redukčné koeficienty žiadostí, týkajúcich sa banánov s pôvodom 20. Článok 18 ods. 1 stanovuje, že „ak pre z Kolumbie, Kostariky a z Ekvádoru. jeden alebo viacero pôvodov bolo pri použití článku 17 určené percentuálne zníženie, prevádzkovateľ, ktorý podal žiadosť o licenciu pre tento alebo tieto pôvody" môže "v rámci celkového limitu množstva, rovnakého alebo nižšieho než nepridelené požadované množstvo, podať jednu alebo viacero nových žiadostí o licenciu pre pôvody, pre ktoré Komisia uverejnila dispo- nibilné množstvá" [neoficiálny preklad]. 23. Nariadenie č. 2806/98 tiež v zmysle Odsek 2 toho istého článku poveruje Komi­ článku 18 ods. 2 nariadenia č. 2362/98 určuje siu určiť „bezodkladne množstvá, pre ktoré množstvá, pre ktoré ešte môžu byť podané môžu byť vydané licencie pre predmetný žiadosti o licencie na prvý štvrťrok roka pôvod alebo predmetné pôvody" [neoficiálny 1999. Tieto nové žiadosti boli predmetom preklad], nariadenia Komisie (ES) č. 102/1999 z 15. januára 1999 o vydávaní dovozných licencií na banány v rámci colných kvót a pre tradičné AKT banány pre prvý štvrťrok 1999 (druhé obdobie) [neoficiálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 102/1999") 14, ktoré určuje redukčné koeficienty podľa krajiny pôvodu. 21. Článok 29 uvádza, že „ak pre jeden alebo viacero pôvodov uvedených v prílohe I množstvá tvoriace predmet žiadostí 13 — Ú. v. ES L 349, s. 32. o dovoznú licenciu na prvý štvrťrok 1999 14 — Ú. v. ES L 11, s. 16.

25. S týmito úpravami nebol spokojný Ekvá­ dor, na ktorého podnet v tejto veci ešte raz rozhodovala WTO, ktorá v rámci svojho vlastného systému pre riešenie sporov usta­ 28. Dňa 14. decembra 1998 Van Parys podal novila na preskúmanie tohto prípadu špe­ príslušnému belgickému orgánu, teda Bel­ ciálnu porotu. gisch Interventie- en Restitutiebureau (ďalej len „BIRB") žiadosť o dovozné licencie na prvý štvrťrok 1999 pre množstvo 26 685 935 kg banánov pôvodom z Ekvádoru. BIRB udelil licencie na množstvá uvedené v žiadosti, ktoré upravil redukčným koefi­ cientom 0,7080 určeným nariadením 26. Na záver svojej činnosti porota konšta­ č. 2806/98. tovala, že nový režim, vyplývajúci z nariadenia č. 1637/98, neodstránil porušo­ vanie článku I ods. 1 a článku XIII GATT. 16 DSB prijal túto správu 6. mája 1999. Následne bol režim Spoločenstva ďalej menený prijatím nariadenia Rady (ES) č. 216/2001 z 29. januára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 404/93 o spoločnej organizácii trhu s banánmi 17 . 29. Dňa 8. januára 1999 podal Van Parys Okrem iného upresňujem, že toto nariadenie v zmysle článku 18 nariadenia č. 2362/98 nie je z časového dôvodu (ratione temporis) (pozri bod 20 vyššie) tri nové žiadosti pre tento prípad podstatné. o dovozné licencie pre dovoz banánov pôvodom z Panamy a iných štátov pre celkovú hmotnosť, ktorá nepresahuje rozdiel medzi pôvodnou žiadosťou a skutočným 15 — Ú. v. ES I. 75, s. 18. 16 — Správa W17DS27/RW/ECU: European Communities - plnením v dôsledku redukcie. Aj na tieto Regime for the Importation, Sale and Distribution of Bananas žiadosti sa použil redukčný koeficient 7. 12, aprila 1999, do ktorej možno nahliadnuť na stránke WTO, www.wto.org. v súlade s nariadeniami Spoločenstva, najmä 17 — Ú. v. ES L 31, s. 2. s nariadením č. 102/1999.

32. Po úvahe, že spor spochybňoval platnosť aktov Spoločenstva rozhodol Raad van State uznesením zo 7. októbra 2002 prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledu­ júce štyri prejudiciálne otázky:

— zavádzajú celkovú kvótu najviac „1. Porušujú nariadenie Rady (EHS) 857 700 [ton] banánov v prospech č. 404/93 z 13. februára 1993 dvanástich krajín uvedených o spoločnej organizácii trhu s banánmi v prílohe nariadenia č. 1637/98 zmenené a doplnené nariadením Rady (,tradičné banány AKT') a prípadne (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998, naria­ tým, že táto kvóta nie je v súlade denie Komisie (ES) č. 2362/98 s rozdelením približujúcim sa z 28. októbra 1998, ktoré stanovuje obchodovaniu bez obmedzení podrobné pravidlá pre uplatňovanie a tým, že sa podieľajú na režime

I - 1476

VAN PARYS

3. Porušujú nariadenia uvedené v bode 1 vyššie zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu dobrej viery obsiahnuté 33. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred­ v medzinárodnom práve verejnom ložili svoje písomné pripomienky žalobca a v obyčajovom medzinárodnom práve a žalovaný v spore v konaní vo veci samej, tým, že Komisia nerešpektovala povin­ Rada a Komisia. Rovnaké subjekty, okrem nosti, ktoré vznikajú Spoločenstvu BIRB, sa zároveň vyjadrili aj na pojednávaní, v zmysle GATT z roku 1994 tým, že ktoré sa konalo 21. septembra 2004.

I - 1477

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

III — Právny rozbor a Komisiou EÚ, ak sa v rozhodnutí DSB konštatovala nezlučiteľnosť predchádzajú­ ceho režimu Spoločenstva pre dovoz baná­ nov s pravidlami WTO; Spoločenstvo prijalo novú právnu úpravu na účel zosúladenia sa s rozhodnutím DSB, ktorý potom namietal A — O prvej, tretej a štvrtej prejudiciálnej jej nezlučiteľnosť aj pokiaľ ide o nový režim? otázke

1. Úvod

— medzinárodné právo vyžaduje, aby sa každá dohoda dobromyseľne stranami 39. Ako je známe, v citovanom prípade sa plnila", pričom každá z nich musí „určiť Portugalsko domáhalo, aby Súdny dvor zrušil vhodné právne prostriedky na dosiah­ rozhodnutie Rady, týkajúce sa záverov nutie tohto účelu vo svojom právnom Memoranda o porozumení medzi Európ­ poriadku, pokiaľ táto dohoda, vykladaná skym spoločenstvom a Pakistanskou islam­ z hľadiska svojho predmetu a svojho skou republikou a medzi Spoločenstvom účelu sama neurčuje tieto pro­ a Indickou republikou o dojednaniach striedky" 2 1 , v oblasti textilných výrobkov na trh 19. Medzi dôvodmi, ktoré uviedla žalujúca vláda bol, pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma, rozpor rozhodnutia s právnymi predpismi WTO. Súdny dvor mal teda posúdiť zákonnosť sekundárneho právneho aktu Spoločenstva, pričom mal ako kritérium prijať práve právne predpisy WTO. — dohody WTO tieto prostriedky neur­ čujú 22 , keďže vyhradzujú „významné miesto rokovaniam medzi stranami sporu", bez ohľadu na posilnenie mechanizmu urovnávania sporov oproti tomu, ktorý upravuje systém GATT 23 40. Vo svojom rozsudku podčiarkol nasle­ z roku 1947 . Hoci totiž [DSU (pozri dujúce prvky: bod 7 vyššie)] určuje ako prvý cieľ systému odstránenie opatrení, nezluči-

18 — Rozsudok z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C-149/96, Zb. s. 1-8395. 20 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 34. Pozri tiež 19 — Rozhodnutie Rady 96/386/ES z 26. februára 1996, ktoré sa rozsudok z 26. októbra 1982, Kupferberg, 104/81, Zb. s. 3641, tvka uzatvorenia Memoranda o porozumení medzi Európ­ bod 17. skym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou 21 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 35. a medzi Spoločenstvom a Indickou republikou o dojednaniach v oblasti textilných výrobkov na trh 22 — Tamže, bod 41. (Ú. v. KS L 153, s. 47; Mim. vyd. 11/024, s. 161). 23 — Tamže, bod 36.

24 — Tamže, bod 37. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 27 — Tamže, bod 43. 25 — Tamže, bod 40, Kurzívou zvýraznil generálny advokát 28 — Tamže, body 45 a 46. 26 — Tamže, bod 42. 29 — Tamže, bod 47.

I - 1480

VAN PARYS

v rámci WTO alebo v prípade, ked'akt 42. Pokiaľ ide o mňa, bez toho, aby som sa Spoločenstva výslovne odkazuje na pre­ teraz zaoberal kritikami, ktoré vyvolal roz­ sné ustanovenia dohôd WTO" 3 0 . sudok, obmedzím sa na pripomenutie, že neviedli Súdny dvor k tomu, aby zmenil vlastné smerovanie. Naopak, toto smerova­ nie bolo ďalej a pevne potvrdené v nasledujúcom rozsudku Holandsko/Parla­ ment a Rada. 32

b) Rozsudok Holandsko/Parlament a Rada 43. V tejto veci sa žalujúca vláda domnievala že, pokiaľ ide o to, čo nás teraz zaujíma, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (ďalej len „smernica 98/44") 33, ukladala členským štá­ 41. Ako je známe, rozsudok Portugalsko/ tom povinnosti, nezlučiteľné s povinnosťami, Rada vyvolal v právnej vede veľmi rôznorodé vyplývajúcimi z ich medzinárodných záväz­ reakcie a tiež aj živý nesúhlas, pričom títo kov a najmä z dohôd WTO a z dohovoru autori sa rozhodne hlásili k tvrdeniu, podľa o biologickej diverzite (d'alej len „DBD") 3 4 . ktorého sú právne predpisy WTO kritériom zákonnosti aktov Spoločenstva. 31

I - 1481

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

sú priamo uplatniteľné, v zmysle, že nevy­ prípade, sa v rozhodnutí alebo odporúčaní tvárajú práva, ktorých sa môžu jednotlivci DSB konštatuje nezlučiteľnosť určitých opa­ priamo domáhať na súde, táto okolnosť nie je trení Spoločenstva s týmito právnymi pred­ prekážkou pre súdnu kontrolu dodržiavania pismi. povinností Spoločenstva ako zmluvnej strany tejto dohody (pozri rozsudok zo 16. júna 1998, Racke, C-162/96, Zb. s. I-3655, body 45, 47 a 51)". 35

I - 1482

VAN PARYS

[(stačí spomenúť, že rozhodnutia „poroty" sa tento účel zriadený v rámci WTO (článok 16 už nemusia prijať, ako pri GATT, jedno­ ods. 4 DSU). V tomto prípade odvolací orgán myseľne všetkými zmluvnými stranami, ale predloží svoju správu DSB. systémom tzv. negatívneho konsenzu, na základe ktorého iba jednomyseľné hlasovanie všetkých členov WTO proti, vrátane „žalobcu", môže zabrániť prijatiu rozhodnu­ tia DSB, ktoré schvaľuje správu „poroty" alebo odvolacieho orgánu (článok 16 ods. 4 a 17 ods. 14 DSU)]; alebo preto, že postupy sú upravené presnejšie a účinky rozhodnutia presnejšie. 51. Ak je správa (poroty alebo odvolacieho orgánu) prijatá, príslušné rozhodnutie DSB zaväzuje zmluvné strany, ktoré ho musia prijať „bezpodmienečne" (článok 17 ods. 14 DSU), pretože DSU považuje na účel zabez­ pečenia skutočného urovnania sporov za „podstatné", aby sa rozhodnutia DSB „urý­ chlene" [neoficiálny preklad] splnili (člá­ nok 21 ods. 1 DSU). Iba ked' nie je možné „ihned" podľa nich postupovať, môže byť dotknutému členovi WTO poskytnutá „pri­ meraná lehota", aby prispôsobil svoju legi­ slatívu. Túto lehotu, ktorá by nemala pre­ siahnuť pätnásť mesiacov, predkladá dot­ knutý člen a schvaľuje ju DSB, alebo sa medzi zmluvnými stranami dohodne, alebo v prípade chýbajúcej dohody sa určí „záväz­ ným" rozhodnutím rozhodcu (článok 21 ods. 3 DSU).

50. Z tohto posledného hľadiska najmä pripomínam, že člen, ktorý sa domnieva, že výhoda, ktorá mu vyplýva z dohôd WTO, je ohrozená opatreniami prijatými iným čle­ nom, sa musí najprv pokúsiť priamo alebo s pomocou generálneho riaditeľa WTO 52. Rovnako pokiaľ existujú nezhody o všetky spôsoby riešenia s druhou stranou o primeranosti opatrení prijatých adresátom (články 3 až 5, DSU). Ak sa nedosiahnu rozhodnutia a ich súladom s dohodami výsledky, má právo požiadať DSB, aby WTO, stanovuje DSU možnosť opätovne postúpil túto otázku „porote". Táto predloží postupovať vyššie opísanými postupmi urov- správu DSB, ktorý môže rozhodnúť, že ju návania sporov postúpením, ak je to možné, prijme, pokiaľ jeden z účastníkov nežiada otázky pôvodnej „porote" (článok 21 ods. 5 zásah stáleho odvolacieho orgánu, ktorý je na DSU).

57. Toto by však bola forma, hoci zvláštna no zákonná, výkonu rozhodnutí DSB. Aj v tomto prípade, keby teda toto rozhodnutie nakoniec malo vlastné účinky, išlo by 55. V každom prípade má DSB pod kon­ o obmedzenie slobody účastníkov pri hľadaní trolou uplatňovanie rozhodnutí, ktoré prijal alternatívnych riešení rokovaním; a preto (článok 22 ods. 8 DSU), pretože zvolené opakujem, že aj také riešenia nesmú ísť nad rozhodnutie musí byť v každom prípade rámec pravidiel WTO, a teda nad rámec zlučiteľné s takýmito rozhodnutiami a vo rozhodnutí DSB. V tomto zmysle má tak všeobecnosti musí byť zlučiteľné s právnymi pravdu generálny advokát Alber, keď tvrdí, že predpismi WTO. 37 „neexistuje žiadna alternatíva k výkonu odporúčaní a rozhodnutí DSB" a že ich obsah „sa nemôže obchádzať rokovaniami medzi dotknutými stranami sporu". 38 37 — V zmysle článku 3 ods. 5 DSU „Všetkyriešeniazáležitostí formálne vznesených podľa ustanovení uvedených dohôd týkajúcich sa konzultácií a urovnávania sporov vrátane rozhodnutia rozhodcovského konania, budú v súlade s týmito dohodami a nezrušia alebo neohrozia výhody vyplývajúce pre ktoréhokoľvek z členov podľa týchto dohôd, 38 — Návrhy prednesené 15. mája 2003 vo veci Biret International/ ani nebudú prekážať v dosiahnutí akéhokoľvek cieľa týchto Rada, (rozsudok z 30. septembra 2003, C-93/02 P, Zb. dohôd" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). s. I-10497, bod 81 návrhov).

I - 1484

VAN PARYS

b) Vec Biret. Úvod 42 96/22/CE sprísnilo. Po predložení tejto otázky DSB vyhlásil 13. februára 1998 zákaz 43 za nezlučiteľný s dohodou SFS , pričom uložil Spoločenstvu lehotu na splnenie odporúčaní DSB do 13. mája 1999.

42 — Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze 39 — Rozsudok Biret International/Rada, už citovaný. Rovnaká používania určitých látok s hormonálnym alebo lyrostatic­ situácia bola tiež predmetom veci, Biret a Cie/Rada, C-94/02 kým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, Ktorou sa P, o ktorej rozhodol Súdny dvor v ten istý deň. V ďalšom texte zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS budem odkazovať iba na rozsudok Biret International/Rada. (Ú. v. ES L 125, s. 3; Mim. vyd. 03/019, s. 64). 40 — Ú. v. ES L 336, 1994, s. 40; Mim. vyd. 11/021, s. 124. 43 - Pozri správu odvolacieho orgánu WT/DS26/AB/R, \VT/ 41 — Smernica Rady 81/602/EHS z 31. júla 1981 o zákaze určitých DS48/AB/R: European Communities — Measures Concerning látok s hormonálnym účinkom a látok s lyrostatickým Meat and Meat Products zo 16. januára 1998, ktorú prijal účinkom [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 222, s. 32), ako aj DSB 13. februára 1998, do ktorej možno nahliadnuť na smernica Rady 88/146/EHS zo 7. marca 1988 o zákaze stránke WTO: www.wto.org. používania určitých látok s hormonálnym účinkom pri chove 44 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. januára 2002, Biret dobytka [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 70, s. 16). International/Rada, T-174/00, Zb. s. 11-17, bod 67.

I - 1485

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

precedensy dospel k záveru, že „pevne nutí DSB však nie je platným argumentom ustálená judikatúra Spoločenstva" vylučuje pre ich nedodržiavanie zo strany Súdneho tento účinok dohôd WTO, a teda žalobkyňa dvora, pretože také nedodržiavanie „nie je sa nemohla dovolávať porušenia dohody SFS. v žiadnom prípade voľbou, ktorú právo 46 pripúšťa".

66. Generálny advokát Alber neopomína, že toto riešenie by mohlo byť kritizované v mene zásady „vzájomne prijateľného rieše­ nia", pretože jedna zo strán sporu (v tomto prípade Spoločenstvo) by napokon pravidlám 64. Po tom, ako zhrnul systém urovnávania WTO priznala účinok, ktorý nemusí existo­ sporov v rámci WTO, ako už bolo uvedené vať v právnych poriadkoch obchodných (pozri bod 48 a nasl., vyššie), trval generálny partnerov, čím by oslabila vlastné rokovacie advokát na záväznom charaktere rozhodnutí postavenie v rámci WTO. Pripomína však, že DSB, aspoň v zmysle ich obsahu, ktorý, v rozsudku Kupferberg už Súdny dvor roz­ nemožno obchádzať rokovaniami medzi hodol, že okolnosť, keď sa sudcovia jednej zo stranami sporu. Môže sa aj stať, že zmluvných strán domnievajú, že právny v skutočnosti sa podľa týchto rozhodnutí predpis medzinárodnej dohody je priamo nepostupuje v dôsledku voľby obchodnej uplatnitel'ný, sama osebe neznamená, že politiky. To však v konečnom dôsledku závisí reciprocita sa už medzi zmluvnými stranami iba na nemožnosti núteného výkonu týchto nebude dodržiavať/nepredstavuje možnosť rozhodnutí, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že budúceho nedodržiavania reciprocity medzi svojou povahou patria do medzinárodného zmluvnými stranami.48 práva, ktoré v zásade nepozná donucovacie opatrenia. Absencia vykonateľnosti rozhod­

46 — Návrhy vo veci Biret, už citované, bod 86. 47 — Tamže, body 85 až 88. 45 — Tamže, bod 61. 48 — Rozsudok Kupferberg, už citovaný, bod 18.

I - 1486

VAN PARYS

67. Na druhej strane, pokračuje generalii) 70. V konečnom dôsledku „možné zhoršenie advokát, práve uvedená skutočnosť „vytvára rokovacieho postavenia môže nastať iba skôr ďalší argument obchodnej politiky v prípade, keď sa strany sporu môžu preoblečený prostredníctvom nálepk) dohodnúť na zachovaní ustanovení «zásady reciprocity' do právneho šatu", keďže v rozpore s právom WTO. Ak tomu tak nie ako by sa mohlo ostrejšie povedať, je púhou je, ako bolo vidieť vyššie, nemôže takáto zámienkou na to, aby sa nedodržala povin­ situácia nastať".49 nosť formálne zabezpečená príslušným orgá­ nom.

I - 1487

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

v predmetnom prípade a pokiaľ ide 75. Je totiž pravda, že Súdny dvor napokon o povinnosti, ktoré sa ukladajú stranám zamietol žalobu, ktorú podala spoločnosť v spore, aby sa zosúladili s rozhodnutiami Biret z dôvodov tak povediac nadčasových, DSB, aj keď len vo vyššie uvedenej forme. súvisiacich s predmetným prípadom, a že z týchto dôvodov nemusel výslovne roz­ hodnúť o otázke účinkov rozhodnutí DSB.52 Je ale významné, že v centrálnych pasážach odôvodnenia kritizoval Súdny dvor skutoč­ nosť, že Súd prvého stupňa, ktorý sa mal osobitne k tejto otázke vyjadriť, sa tohto 73. Nemyslím, že by bolo potrebné ďalej vyjadrenia zdržal, pričom sa obmedzil na doplniť rozsiahlu argumentáciu generálneho mechanické uplatnenie zásad uvedených advokáta, iba vyjadrím, že s ním súhlasím. v rozsudku Portugalsko/Rada o pravidlách Skutočne sa na základe vyššie zhrnutých WTO pre rozhodnutia DSB. úvah aj mne zdá, že v „Spoločenstve práva" nemôžu rozhodnutia DSB neslúžiť ako kri­ térium zákonnosti právnych predpisov Spo­ ločenstva, a teda Súdny dvor by nemal v mene odôvodnení pochybnej právnej hodnoty prijať očividný vulnus do dôvodov zákonnosti, ktorý by viedol k opačnému riešeniu.

I - 1488

VAN PARYS

77. Inými slovami, Súdny dvor vytkol Súdu tol. Keďže, ako som povedal, sa domnievam, prvého stupňa práve skutočnosť, že neoddelil že tieto predpoklady si zaslúžia byť akcepto­ ako samostatný a rozdielny problém otázku vané, dovolím si ich týmto znovu uplatniť na účinkov rozhodnutí DSB a zlučiteľnosti tento prípad. predmetných opatrení Spoločenstva s nimi — a teda, že sa pri ňom osobitne nepristavil.

80. To znamená, že najmä treba zistiť, či bolo v tomto prípade rozhodnutie DSB 78. Teraz nemôžem nezdôrazniť, bez toho, vydané a či zbytočne uplynula primeraná aby som predvídal zámery Súdneho dvora, že lehota poskytnutá jej adresátovi (v tomto ak má byt' podľa sudcov Spoločenstva uplat­ prípade Spoločenstvu) na zosúladenie svojich nenie judikatúry o pravidlách WTO auto­ vlastných právnych predpisov s právnymi maticky rozšírené o rozhodnutia DSB, nebol predpismi WTO, pričom je jasné, že v takom by dôvod vytýkať Súdu prvého stupňa, že prípade bude rozhodnutie DSB slúžiť ako vykonal práve takéto rozšírenie. Na druhej kritérium zákonnosti predmetných právnych strane, ak nie sú tieto dve situácie totožné, predpisov Spoločenstva. ako nie veľmi nepriamo vyplýva z tohto vytýkania, je možné právom sa domnievať, že rozdiel môže byť len v prospech uznania účinkov rozhodnutí DSB, ktoré predchádza­ júca judikatúra pravidlám WTO upierala.

81. V tomto prípade, ako som už viackrát pripomenul, rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997 konštatovalo nezluči­ teľnosť režimu Spoločenstva zavedeného nariadením č. 404/93 s pravidlami WTO, pričom určilo Spoločenstvu lehotu pätná­ stich mesiacov a jedného týždňa 54 (ktorá e) Uplatňovanie v predmetnej veci uplynula 1. januára 1999) na splnenie roz­ hodnutia. V priebehu tejto lehoty Rada zmenila a doplnila nariadenie č. 404/93 nariadením č. 1637/98 a Komisia definovala následné zmeny spôsobov vykonania naria­ dením č. 2362/98 a viacerými nasledujúcimi nariadeniami. V rámci WTO však Ekvádor

85. Je teda možné sa subsidíame domnievať, že z dôvodu týchto zvláštností tu možno ide o dve osobitné situácie, v ktorých sám Súdny dvor ako výnimku zo všeobecného pravidla pripúšťa posúdenie zákonnosti aktov Spolo­ čenstva z hľadiska právnych predpisov GATT/WTO. Ako som už pripomenul (pozri bod 40 vyššie), tieto osobitné situácie 83. Vzhľadom na uvedené úvahy preto sa vyskytujú, podľa znenia rozsudku Portu­ navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na galsko/Rada, v ,,prípad[och] v ktor[ých] sa prvú, tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku Spoločenstvo rozhodlo vykonať osobitnú v ich preformulovanom zmysle, teda že povinnosť prevzatú v rámci WTO alebo režim Spoločenstva, ktorý sa týka dovozu v prípad [och], keď akt Spoločenstva výslovne banánov, založený na zmenenom nariadení odkazuje na špecifikované ustanovenia č. 404/93 a na nariadeniach, ktoré boli prijaté dohôd WTO". 55 na jeho vykonanie, je neplatný, keďže je nezlučiteľný s pravidlami WTO, ako 25. sep­ tembra 1997 stanovil a 6. mája 1999 potvrdil 55 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 49. Pozri tiež DSB. rozsudok Nakajima, už citovaný, bod 31.

I - 1490

VAN PARYS

86. Je teda potrebné opýtať sa presnejšie, či dumpingového zákonníka prijatého v rámci režim Spoločenstva o dovoze banánov, systému GATT z roku 1947. 57 o ktorého platnosti má dnes Súdny dvor rozhodnúť, nemôže patriť do prvej z týchto výnimiek, v tom zmysle, že predstavuje práve výkon osobitnej povinnosti.

89. Súdny dvor vo svojom rozsudku po tom, ako najprv uviedol, že antidumpingový zákonník je podobne ako GATT pre Spolo­ čenstvo záväzný, potvrdil svoju právomoc posúdiť žalobné dôvody žalobcu, pretože „v zmysle druhého a tretieho odôvodnenia b) Precedensy [citovaného nariadenia] bolo zavedené v súlade s platnými medzinárodnými záväz­ kami... Z toho vyplýva, že nové základné nariadenie, ktoré žalobca namietal, bolo prijaté na splnenie medzinárodných záväz­ kov Spoločenstva, ktorému preto podľa ustálenej judikatúry patrí zabezpečiť dodr­ žiavanie ustanovení všeobecnej dohody a jej 87. Skôr ako sa budem dôkladnejšie zaobe­ vykonávacích ustanovení" [neoficiálny pre­ rať týmto bodom, myslím, že je vhodné klad) 5 8 . pripomenúť, ako Súdny dvor definoval hra­ nice tejto výnimky preskúmaním judikatúry, ktorá začala rozsudkom Nakajima.

z 12. novembra 1998 59, pričom preskúmal nych predpisov GATT". Práve v tomto zákonnosť niektorých článkov nariadenia prípade sa bolo potrebné domnievať, že Spoločenstva o colných kvótach pre dovoz prijatím sporného nariadenia pri vykonávaní ryže 60, prijatého pri vykonávaní dohôd, uvedených dohôd „malo Spoločenstvo uzavretých medzi Spoločenstvom, Austráliou v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku a Thajskom v dôsledku rokovaní, ku ktorým ktorej sa zaviazalo v rámci GATT", došlo v súlade s článkom XXIV ods. 6 GATT, v dôsledku čoho bol Súdny dvor „povinný aby sa s týmito krajinami dohodli nejaké kontrolovať zákonnosť aktu Spoločenstva, úpravy, potrebné pri vstupe Rakúska, Fínska o ktorý ide, z hľadiska právnych predpisov a Švédska do Spoločenstva. GATT, ktorých porušenie žalobca namieta 61.

91. V odôvodnení nariadenia, ktoré bolo pri c) Uznesenie OGT tej príležitosti napadnuté, boli výslovné odkazy na skutočnosť, že otvorenie dovoz­ ných kvót bolo dohodnuté v rámci rokovaní, ktoré sa uskutočnili podľa citovaného článku GATT (ods. 1), ako aj tvrdenie, že Rada uznáva „svoje záväzky, vyplývajúce 93. Existenciu práve spomenutých podmie­ z medzinárodných dohôd" [neoficiálny pre­ nok naopak Súdny dvor vylúčil v nedávnom klady (ods. 8). uznesení OGT Fruchthandelsgesellschaft 62, v ktorom mal predbežne zistiť platnosť toho istého režimu Spoločenstva na dovoz baná­ nov, dôležitého v tejto veci, keď nielenže nevzal do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo prijaté rozhodnutie DSB, ale tiež vylúčil uplatnenie výnimky z osobitnej povinnosti, ktorou sa teraz zaoberám.

96. Po dôkladnejšom prehĺbení tejto otázky musím povedať, že nemám pocit, že by som mal zdieľať so Súdnym dvorom 6 4 túto odpoveď V skutočnosti sa mi zdá, že charakteristiky prípadu by si na jednej strane zaslúžili špecifickejšiu analýzu, ako len mechanické prevzatie judikatúry, ktorá bola vyhotovená v inej súvislosti (pri neexistencii rozhodnutia DSB) a na druhej strane, dôkladnejšiu úvahu zámerov a reakcií, ktoré v tomto prípade prejavil normotvorca Spo­ ločenstva, aby sa zosúladil s medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa zaviazal. 95. Domnievajúc sa, že riešenie tejto otázky môže byť vyvodené jasne z judikatúry Por­ tugalsko/Rada, rozhodol Súdny dvor v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku, že nerozhodne rozsudkom, ale jednoduchým odôvodneným uznesením. Na jednej strane najmä nepripustil, že by v tomto prípade 97. Pokiaľ ide o prvé hľadisko, utvrdzuje ma existovali dôvody, na základe ktorých by sa v tejto úvahe aj skutočnosť, že ako som už vzdialil od tejto judikatúry, na druhej strane pripomenul, nasledujúci rozsudok Biret rea- nepripustil, že by okolnosti prípadu tvorili jednu z „osobitných situácií" podľa rozsudku Portugalsko/Rada, ktorých sa dovoláva žalobkyňa v konaní vo veci samej. V tejto 63 — Tamže, bod 28. súvislosti sa obmedzil na konštatovanie, po 64 — Veľmi kritická k tejto odpovedi bola aj veľká časť právnej vedy. Pozri okrem iného PEERS, S.: \VTO dispute seulement pravde dosť demonštratívne, že „spoločná and Community law. In: European Law Review, 2001, s. 605 a nasl., („If the 1998 Regulations are not an exemple of the organizácia trhov v odvetví banánov, ktorá Community's intention to implement a WTO obligation, it is bola zavedená nariadením č. 404/93 hard to see what is") (s. 615); EECKHOUT, P.: Judicial Enforcement of WTO Law in the European Union. a následne zmenená, nemá za cieľ zaručiť In: Journal of International Economic law, 2002, s. 91 a nasl. („That statement, with respect, is difficult to výkon osobitnej povinnosti, ku ktorej sa understand and accept") (s. 107).

98. Aj z hľadiska existencie podmienok pre uplatňovanie výnimky z tzv. osobitnej povin­ nosti sa domnievam, že termíny a spôsoby prijatia zmien režimu Spoločenstva pre dovoz banánov v tomto prípade mali viesť Súdny dvor k tomu, aby nedospel k odlišnému riešeniu oproti vyššie spomína­ ným prípadom (pozri bod 87 a nasl, vyššie). Mnohé dôkazy svedčili v tomto zmysle a mohli odôvodniť záver, že prijatím nového režimu mal normotvorca Spoločenstva 100. V tých istých textoch Spoločenstva v úmysle „vykonať osobitnú povinnosť, ku v tejto veci sa nachádzajú ešte jasnejšie ktorej sa zaviazal v rámci WTO" [neoficiálny odkazy, než aké viedli Súdny dvor vo vyššie preklad]. preskúmaných precedensoch (pozri naprí­ klad tvrdenia uvedené v bode 91), k záveru, že zámerom inštitúcií bolo vykonať povin­ nosti, ku ktorým sa Spoločenstvo zaviazalo. Ako osobitne pripomína Van Parys, druhé

odôvodnenie

nariadenia č. 1637/98 potvrdzuje jasne, že „majú byť splnené medzinárodné záväzky spoločenstva podľa [WTO]". A to isté nariadenie mení článok 20 nariadenia č. 404/93, aby sa okrem iného vložilo ustanovenie, podľa ktorého Komisia „schváli potrebné opatrenia na zabezpečenie 99. Pripomínam predovšetkým, že tento rešpektovania povinností vyplývajúcich režim bol zmenený na konci lehoty, ktorú z dohôd uzatvorených spoločenstvom podľa Spoločenstvu poskytlo DSB 25. septembra článku 228 zmluvy" [písm. e)]. 1997. Napokon, článok 2 nariadenia č. 1637/98 veľmi významným spôsobom stanovuje, že to isté platí od 1. januára 65 — Pozri rozhodnutie rozhodcu WT/DS27/15: European Com­ 1999, dátumu, ktorý sa presne zhoduje munities — Regime for the Importation, Sale and Distribution of Bananas z 23. decembra 1997, ktoré prijal DSB 7. januára s uplynutím lehoty pätnástich mesiacov 1998, k nahliadnutiu je na stránke WTO, bod 12. a jedného týždňa, ktorý poskytol Spoločen­ 66 — Tamže, bod 12. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

104. Akokoľvek zdôrazňujem, že pri splno­ mocnení Komisie na prijatie spôsobov vyko­ nania tohto režimu Rada zdôraznila, že tieto mali umožniť „zabezpečenie rešpektovania povinností vyplývajúcich z dohôd uzatvore­ ných Spoločenstvom podľa článku 228 zmluvy" [neoficiálny preklad] 69. 102. Isteže ani vyhlásenia, ktoré uviedla Komisia v rámci WTO (pozri bod 99 vyššie), ani odpoveď, ktorú dal komisár Brittan, nie sú okolnosťami, ktoré samé osebe zabraňujú určeniu, či je alebo nie je cieľom pred­ metného právneho predpisu Spoločenstva vykonanie „osobitnej povinnosti", ku ktorej sa zaviazalo v rámci WTO. Zdá sa mi však, e) Záverečné úvahy že jasne poukazujú na to, čo zreteľne vyplýva zo skutočností a vyššie uvedených ustano­ vení, a teda, že účel, ktorý normotvorca Spoločenstva sledoval zmenami režimu dovozu banánov pozostával práve v zosúladení tohto režimu s právnymi pred­ 105. Z doposiaľ uvedeného je teda možné pismi WTO, ako sú vykladané rozhodnutím vyvodiť, že v spornom postupe v súvislosti so DSB.

68 — Rozsudok z 13. decembra 2001, Kloosterboer Rotterdam, C-317/99, Zb s. I-9863, bod 28: pozri tiež rozsudky zo 67 — Písomná otázka č. '1069/98 poslankyne Yvonne Sandberg- 4. februára 1997, Belgicko a Nemecko/Komisia, C-9/95, Fries Komisii „Dôsledky obchodného konfliktu medzi C-23/95 a C-156/95, Zb. s. I-645, bod 37, a z 11. novembra Spojenými štátmi a Európskou úniou" (Ú. v. ES C 182, 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 36. 1999, s. 137). 69 — Článok 20 pism. o) zmeneného nariadenia č. 401/93.

I - 1495

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02

108. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa v podstate vnútroštátny súd pýta, či režim Spoločenstva pre dovoz banánov porušuje článok 4 dohody ES/Andský pakt, v zmysle ktorej si zmluvné strany poskytujú doložku najvyšších výhod ustanovenú v článku I 106. To ma vedie k záveru, že v prípade GATT (pozri bod 5 vyššie). OGT a najmä v tomto prípade nastali podmienky, ktoré Súdny dvor vyžaduje na posúdenie zákonnosti tohto režimu z hľadiska jeho zlučiteľnosti s pravidlami WTO. A keďže bola táto zlučiteľnosť roz­ hodnutím DSB zo 6. mája 1999 vylúčená, vyplýva z toho, že hodnotenie, ktoré má Súdny dvor vykonať, nemôže skončiť inak, 109. Pripomínam však, že ako je dobre ako v zápornom zmysle, a teda vyhlásením vidieť, zmyslom tejto otázky nie je položiť si neplatnosti týchto aktov, o ktoré sa opiera ju samostatne, pretože ustanovenie, ktorého sporný režim. sa dovoláva, ako onedlho uvediem, nepridáva žiadne nové povinnosti k tým, ktoré už týmto zmluvným stranám vyplývajú v zmysle pra­ vidiel WTO/GATT. Preto sa rovnaké odpo­ vede, aké sa Súdny dvor rozhodne navrhnúť na doposiaľ preskúmavané otázky uplatnia aj na túto, keďže bez ohľadu na to, či sa predpoklad nezákonnosti sporného režimu Spoločenstva s týmito pravidlami potvrdí 107. Na základe doposiaľ uvedeného preto alebo nie, nebude vôbec potrebné opakovať navrhujem, aby Súdny dvor subsidíarne rovnaké preskúmavanie vo vzťahu k dohode odpovedal na prvú, tretiu a štvrtú prejudi- EHS/Andský pakt, ktorá sa od týchto pravi­ ciálnu otázku v ich preformulovanom zmy­ diel neodchyľuje. sle, teda že režim Spoločenstva pre dovoz banánov, založený na zmenenom nariadení č. 404/93 a na nariadeniach prijatých na jeho vykonanie, mal v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku ktorej sa Spoločenstvo zavia­ zalo v rámci WTO. Spoločenstvo však, ako uviedol vo svojom rozhodnutí DSB zo 6. mája 1999, n e o d s t r á n i l o nezlučiteľnosť 110. V tejto súvislosti spolu s Komisiou s pravidlami WTO, na ktorú upozornilo pripomínam, že článok 4 tejto dohody bol rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997, vložený preto, aby sa umožnila doložka a tak je režim neplatný v časti, v ktorej táto najvyšších výhod aj tým štátom, ktoré sú nezlučiteľnosť naďalej pretrváva. súčasťou Andského paktu a v čase podpisu

„1. Režim Spoločenstva pre dovoz banánov, ktorý sa zakladá na nariadení Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998 a jeho nariadením prijatým na jeho vykonanie, je neplatný z dôvodu

I - 1497

NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO - VEC C-377/02

nezlučiteľnosti s pravidlami WTO, tak, ako to 25. septembra 1997 stanovil a 6. mája 1999 potvrdil DSB.

Subsidíame:

1. Režim Spoločenstva pre dovoz banánov, ktorý sa zakladá na nariadení Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998 a jeho nariadením prijatým na jeho vykonanie, mal v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku ktorej sa Spoločenstvo zaviazalo v rámci WTO. Spoločenstvo však, ako uviedol vo svojom rozhodnutí DSB zo 6. mája 1999, neodstránilo nezlučiteľnosť s pravidlami WTO, na ktorú upozornilo rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997, a teda režim je neplatný v časti, v ktorej táto nezlučiteľnosť naďalej pretrváva.