C-377/02
ECLI:EU:C:2004:725
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62002CC0377
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 18. novembra 2004 1
Obsah
I— Právny rámec I - 1469
A — Medzinárodné dohody I - 1469
B — Právna úprava Spoločenstva I - 1471
II — Skutkový stav a konanie I - 1475
III — Právny rozbor I - 1478
A — O prvej, tretej a štvrtej prejudiciálnej otázke I - 1478
1. Úvod I - 1478
2. Judikatúra Spoločenstva týkajúca sa účinkov právnych predpisov WTO . . . I - 1478
a) Rozsudok Portugalsko/Rada I - 1479
b) Rozsudok Holandsko/Parlament a Rada ; I - 1481
3. Problém účinkov rozhodnutí DSB I - 1482
a) Systém DSU I - 1482
b) Vec Biret. Úvod I - 1485
c) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber I -1486
d) Rozsudok Súdneho dvora I - 1488
e) Uplatňovanie v predmetnej veci I - 1489
4. Predpoklad existencie „osobitnej situácie". „Výnimka z osobitnej povin nosti" I - 1490
a) Úvod I - 1490
1 — Jazyk prednesú: taliančina.
I - 1468
VAN PARYS
b) Precedensy I - 1491 c) Uznesenie OGT I - 1492 d) Kritické pripomienky I - 1493 e) Záverečné úvahy I - 1495 B — O druhej prejudiciálnej otázke I - 1496 IV — Návrh I - 1497
1. V tejto veci požiadala belgická Raad van dohoda o clách a obchode (ďalej len State Súdny dvor, aby opätovne rozhodol „GATT"). Je prílohou 1 A Dohody o zlučiteľnosti právneho predpisu Spoločen o založení WTO, ktorá bola v mene Spolo stva o dovoze banánov a povinností Spolo čenstva schválená, pokiaľ ide o časť, ktorá čenstva ako člena Svetovej obchodnej orga spadá do jeho príslušnosti, rozhodnutím nizácie (ďalej len „WTO"). Zvláštnosť tejto Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 2 . veci spočíva v tom, že predmetná právna úprava Spoločenstva, prijatá po tom, ako orgán WTO na urovnávame sporov (ďalej len „DSB", skratka anglického označenia orgánu, Dispute Settlement Body) rozhodol o nezlučiteľnosti predchádzajúceho systému WTO, bola opätovne tým istým orgánom vyhlásená za nezlučiteľnú.
3. Článok I ods. 1 GATT stanovuje tzv, všeobecnú doložku najvyšších výhod. Najmä 1 — Právny rámec stanovuje, že „všetky výhody, prednosti, výsady alebo oslobodenia poskytnuté kto- roukoľvek zmluvnou stranou akémukoľvek výrobku pochádzajúcemu alebo určenému pre akúkoľvek inú krajinu, sa budú bez odkladne a bezpodmienečne vzťahovať na každý podobný výrobok pochádzajúci A — Medzinárodné dohody z územia alebo určený pre územia všetkých ostatných zmluvných strán. Toto ustanove nie sa týka cla a poplatkov akéhokoľvek druhu, vyberaných pri dovoze alebo vývoze,
2. Právny nástroj, ktorý na účely tejto veci treba v prvom rade preskúmať, je Všeobecná 2 - Ú. v. ES L 336, s. 1; Mim. vyd. U/021, s. 80.
I - 1469
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
alebo súvisiacich s dovozom alebo vývo b) v prípadoch, keď celkové kvóty nie sú zom...". 3 uskutočniteľné, môžu byť obmedzenia uplat ňované vo forme dovozných licencií alebo povolení bez celkovej kvóty;
4. Článok XIII, ktorý sa týka nediskriminač- ného vykonania množstevných obmedzení stanovuje, že:
c) zmluvné strany nebudú, okrem účelu správy kvót rozdelených podľa písmena d) „1. Žiadna zmluvná strana nebude uplatňo tohto odseku, žiadať, aby dovozné licencie vať zákaz alebo obmedzenie dovozu výrobku alebo povolenia boli použité pre dovoz pochádzajúceho z územia inej zmluvnej predmetného výrobku z určitej krajiny alebo strany..., pokiaľ obdobný zákaz alebo obme zdroja; dzenie nebude uplatňované na dovoz obdob ného výrobku zo všetkých tretích krajín...
2. Pri uplatňovaní dovozných obmedzení na akýkoľvek výrobok sa budú zmluvné strany usilovať o také rozdelenie obchodu s týmto d) v prípadoch, kde je kvóta vopred roz výrobkom, ktoré sa bude čo najviac pribli deľovaná medzi dodávateľské krajiny, môže žovať podielom, ktoré by rôzne zmluvné sa zmluvná strana uplatňujúca obmedzenia strany mohli dosiahnuť pri neexistencii dohodnúť o pridelení podielov na tejto kvóte takéhoto obmedzenia, a na ten účel budú so všetkými ostatnými zmluvnými stranami, zachovávané nasledujúce ustanovenia: ktoré majú podstatný záujem na dodávkach predmetného výrobku. V prípadoch, kde tento spôsob nie je možné použiť, predmetná zmluvná strana pridelí zmluvným stranám, ktoré majú podstatný záujem na dodávkach daného výrobku, podiely na celkovom množ stve alebo celkovej hodnote dovážaného a) kde to bude uskutočniteľné, budú usta výrobku, ktoré budú úmerné dodávkam novené kvóty predstavujúce celkové množ uskutočneným týmito zmluvnými stranami stvo povolených dovozov (či už rozdelené na v priebehu skoršieho reprezentatívneho dodávajúce krajiny alebo nie)...; obdobia, pričom sa primerane vezmú do úvahy akékoľvek zvláštne okolnosti, ktoré by mohli alebo budú mať vplyv na obchodova 3 — Neoficiálny preklad. nie s týmto výrobkom. ...
I - 1470
VAN PARYS
5. Ustanovenia tohto článku sa budú vzťa Obidve strany opätovne potvrdzujú svoju hovať tiež na akékoľvek colné kvóty zavedené vôl'u vykonávať vzájomný obchod v súlade alebo udržované ktoroukoľvek zmluvnou s touto dohodou." stranou..." 4
7. Ako vidno, na tieto účely je tiež podstatný Dohovor o pravidlách a postupoch pri 5. Okrem GATT je na tieto účely potrebné urovnávaní sporov (ďalej len „DSU", skratka pripomenúť Rámcovú dohodu o spolupráci anglického označenia dohody, Dispute Set medzi Európskym hospodárskym spoločen tlement Understanding)7,ale o ňom sa bude stvom a Kartagenskou skupinou a jej člen hovoriť neskôr (pozri ďalej, bod 46 a nasi.). skými štátmi5,podpísanú v Kodani 23. apríla 1993 (ďalej len „dohoda ES/Andský pakt"), schválenú v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 98/278/ES zo 7. apríla 1998 6 .
B — Právna úprava Spoločenstva
6. Ustanovenie, ktoré je podstatné v tomto prípade, je uvedené v článku 4 tejto dohody, ktorý znie: 8. Pokiaľ ide o právnu úpravu Spoločenstva, pripomínam najmä, že nariadením Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 8 o spoločnej organizácii trhu s banánmi (ďalej len „nariadenie č. 404/93") zaviedlo Spoločenstvo spoločný režim výmeny s tretími krajinami, ktorý nahrádza rozličné „Zmluvné strany si týmto poskytujú doložku predchádzajúce vnútroštátne režimy. Tento najvyšších výhod v obchode v súlade so systém bol v nadväznosti na sťažnosti podané Všeobecnou dohodou o clách a obchode určitými tretími krajinami predmetom kona (GATT). nia na urovnanie sporov v rámci WTO. Rozhodnutím z 25. septembra 1997 prijal DSB správu odvolacieho orgánu WTO, ktorá 4 — Neoficiálny preklad. 5 — Ide o tielo krajiny: Bolívijská republika, Kolumbijská republika, Ekvádorská republika, Peruánska republika a Venezuelská republika. 7 — Príloha 2 Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie 6 — Ú. v. ES L 127, s. 10; Mim. vyd. ll/028,.s. 230. Znenie dohody (Ú. v. ES I. 336, s. 234; Mim. vyd. 11/021, s. 325). je uverejnené v mimoriadnom vydaní U. v. ES 11/028, s. 231. 8 — Ú. v. ES L 47, s. 1; Mím. vyd. 03/013, s. 388.
I - 1471
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
potvrdzuje nezlučiteľnosť režimu 2. .netradičné dovozy zo štátov AKT' sú s článkami I ods. 1 a XIII GATT. 9 dovozy banánov do spoločenstva pôvo dom zo štátov AKT, na ktoré sa však nevzťahuje definícia 1; tieto sa nazývajú .netradičné AKT banány';
9. Po tomto rozhodnutí prijala Rada naria denie (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 404/93 (ďalej len „nariadenie č. 1637/98") 10. V zmysle jeho článku 2 nadobúda nový režim (ďalej len „zmenené nariadenie 3. ,dovozy z tretích štátov nepatriacich do č. 404/93") účinnosť od 1. januára 1999. AKT' sú banány dovezené do spoločen stva pôvodom z tretích štátov, iných ako štáty AKT; tieto sa nazývajú .banány z tretích štátov'."
10. Zmenené nariadenie č. 404/93 zachovalo rozlišovanie, ktoré charakterizovalo skorší režim, troch rozdielnych kategórií banánov na účely dovozu. Osobitne sa v článku 16 stanovuje:
11. V zmysle článku 17 „všetok dovoz banánov do spoločenstva podlieha predlože niu dovoznej licencie vydanej členskými štátmi ktorejkoľvek zainteresovanej strany, „Na účely tejto hlavy: ... bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia prijaté pre uplatňovanie článkov 18 a 19".
1. ,tradičné dovozy zo štátov AKT' sú dovozy banánov do spoločenstva pôvo dom zo štátov uvedených v prílohe 11 k tomuto nariadeniu do 857 700 ton (čistá hmotnosť) za rok; tieto sa nazý vajú .tradičné AKT banány'; 12. Článok 18 ods. 1 až 3 stanovuje otvo renie tarifnej [colnej - neoficiálny preklad] kvóty 2,2 miliónov ton (čistá hmotnosť), ku ktorej sa pripája dodatočná colná kvóta 9 — Správa WT/DS27/AB/R: European Communities - Regime for 353 000 ton (čistá hmotnosť) pre dovozy the Importation, Sate and Distribution of Bananas z 9. septembra 1997, do ktorej možno nahliadnuť na stránke banánov z tretích štátov a netradičných AKT WTO, www.wto.org. banánov. V rámci týchto dovozov z tretích 10 — Ú. v. ES L 210, s. 28, Mim. vyd. 03/023, s. 304. 11 — Táto príloha obsahuje zoznam dvanástich krajín, dodávateľov štátov podliehajú tieto dovozy podľa colnej tradičných AKT banánov, ktorým je vyhradená ročná kvóta kvóty clu 75 ECU na tonu, zatiaľ čo dovozy 857 700 ton bez priradenia jednotlivých najvyšších hodnôt pre každú krajinu. netradičných AKT banánov nepodliehajú
I - 1472
VAN PARYS
žiadnemu clu. Na dovozy tradičných AKT 16. Podľa článku 19 zmeneného nariadenia banánov sa tiež neplatí žiadne clo. č. 404/93 rozlišuje nariadenie č. 2362/98 vývozcov na „tradičných prevádzkovateľov" a „nových prevádzkovateľov" okrem iného na základe dosiahnutia alebo nedosiahnutia minimálneho množstva dovozu banánov do Spoločenstva počas referenčného obdobia.
13. Odsek 4 tohto článku uvádza, že ak neexistuje primeraná možnosť zabezpečenia dohody všetkých zmluvných strán WTO s podstatným záujmom na dodávke banánov, Komisia môže podľa postupu uvedeného v článku 27 prideliť colné kvóty ustanovené v odsekoch 1 a 2 a tradičné množstvo AKT týmto štátom s podstatným záujmom na dodávke. 17. Osobitne článok 4 stanovuje, že každý tradičný prevádzkovateľ získa „pre každý rok a pre súhrn pôvodov uvádzaných v prílohe I referenčné množstvo určené v závislosti od množstva banánov skutočne dovezených počas referenčného obdobia" ktoré „pre dovozy vykonané roku 1999 v rámci colných 14. Článok 19 stanovuje, že pri dovozoch sa kvót a tradičné banány AKT, referenčné postupuje v súlade s „metódou, ktorá vychá obdobie predstavujú roky 1994, 1995 dza z tradičných obchodných tokov (,tra- a 1996" [neoficiálny preklad]. dičné/nové')"·
15. Komisia, poverená na základe článku 20 zmeneného nariadenia č. 404/93 zavedením nového režimu obchodovania s tretími kra jinami, prijala nariadenie (ES) č. 2362/98 18. Článok 5 ods. 2 uvádza, že „na účely z 28. októbra 1998, ktoré stanovuje podrobné určenia vlastného referenčného množstva pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady každý [tradičný] prevádzkovateľ oznamuje (EHS) č. 404/93 týkajúceho sa dovozu príslušnému orgánu pred 1. júlom... celkové banánov do Spoločenstva (ďalej len „naria množstvo banánov pôvodu, uvedeného denie č. 2362/98") [neoficiálny preklad] 12. v prílohe I, ktoré boli skutočne dovezené v každom z rokov referenčného obdobia", pričom pripojí príslušné odôvodňujúce 12 - Ú. v. ES L 293, s. 32. dokumenty" [neoficiálny preklad].
I - 1473
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. T I Z Z A N O - VEC C-377/02
19. Pokiaľ ide o spôsoby vydávania dovoz prekročia 26 % množstiev uvádzaných ných licencií, článok 17 nariadenia stanovuje: v predmetnej prílohe, Komisia určí percen tuálne zníženie pre všetky žiadosti týkajúce sa predmetných pôvodov" [neoficiálny pre klad].
„Ak pre štvrťrok a pre jeden alebo viacero pôvodov z krajín uvedených v prílohe I množstvá, ktoré sú predmetom žiadostí o licenciu, podstatne prekročia referenčné množstvá určené pri použití článku 14, alebo prekročia dostupné množstvá, určí sa per 22. Pri uplatňovaní tohto ustanovenia určuje centuálne zníženie, ktoré sa na žiadosti článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2806/98 uplatní." [neoficiálny preklad] z 23. decembra 1998 o vydávaní dovozných licencií pre banány v rámci colných kvót a pre tradičné AKT banány pre prvý štvrťrok 1999 a o podávaní nových žiadostí 13 [neofi ciálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 2806/98") redukčné koeficienty žiadostí, týkajúcich sa banánov s pôvodom 20. Článok 18 ods. 1 stanovuje, že „ak pre z Kolumbie, Kostariky a z Ekvádoru. jeden alebo viacero pôvodov bolo pri použití článku 17 určené percentuálne zníženie, prevádzkovateľ, ktorý podal žiadosť o licenciu pre tento alebo tieto pôvody" môže "v rámci celkového limitu množstva, rovnakého alebo nižšieho než nepridelené požadované množstvo, podať jednu alebo viacero nových žiadostí o licenciu pre pôvody, pre ktoré Komisia uverejnila dispo- nibilné množstvá" [neoficiálny preklad]. 23. Nariadenie č. 2806/98 tiež v zmysle Odsek 2 toho istého článku poveruje Komi článku 18 ods. 2 nariadenia č. 2362/98 určuje siu určiť „bezodkladne množstvá, pre ktoré množstvá, pre ktoré ešte môžu byť podané môžu byť vydané licencie pre predmetný žiadosti o licencie na prvý štvrťrok roka pôvod alebo predmetné pôvody" [neoficiálny 1999. Tieto nové žiadosti boli predmetom preklad], nariadenia Komisie (ES) č. 102/1999 z 15. januára 1999 o vydávaní dovozných licencií na banány v rámci colných kvót a pre tradičné AKT banány pre prvý štvrťrok 1999 (druhé obdobie) [neoficiálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 102/1999") 14, ktoré určuje redukčné koeficienty podľa krajiny pôvodu. 21. Článok 29 uvádza, že „ak pre jeden alebo viacero pôvodov uvedených v prílohe I množstvá tvoriace predmet žiadostí 13 — Ú. v. ES L 349, s. 32. o dovoznú licenciu na prvý štvrťrok 1999 14 — Ú. v. ES L 11, s. 16.
I - 1474
VAN PARYS
24. Pre druhý štvrťrok roka 1999 je úprava II — Skutkový stav a konanie žiadostí obsiahnutá v nariadení Komisie (ES) č. 608/1999 z 19. marca 1999 o vydávaní dovozných licencií na banány v rámci col ných kvót a pre tradičné AKT banány pre druhý štvrťrok 1999 a o podávaní nových žiadostí [neoficiálny preklad] (ďalej len „nariadenie č. 608/1999") 15, ktoré stanovuje určité redukčné koeficienty podľa krajiny 27. NV Firma Leon Van Parys (ďalej len pôvodu. „Van Parys") so sídlom v Belgicku, už viac ako 20 rokov dováža do Európskeho spolo čenstva banány pochádzajúce z Ekvádoru.
25. S týmito úpravami nebol spokojný Ekvá dor, na ktorého podnet v tejto veci ešte raz rozhodovala WTO, ktorá v rámci svojho vlastného systému pre riešenie sporov usta 28. Dňa 14. decembra 1998 Van Parys podal novila na preskúmanie tohto prípadu špe príslušnému belgickému orgánu, teda Bel ciálnu porotu. gisch Interventie- en Restitutiebureau (ďalej len „BIRB") žiadosť o dovozné licencie na prvý štvrťrok 1999 pre množstvo 26 685 935 kg banánov pôvodom z Ekvádoru. BIRB udelil licencie na množstvá uvedené v žiadosti, ktoré upravil redukčným koefi cientom 0,7080 určeným nariadením 26. Na záver svojej činnosti porota konšta č. 2806/98. tovala, že nový režim, vyplývajúci z nariadenia č. 1637/98, neodstránil porušo vanie článku I ods. 1 a článku XIII GATT. 16 DSB prijal túto správu 6. mája 1999. Následne bol režim Spoločenstva ďalej menený prijatím nariadenia Rady (ES) č. 216/2001 z 29. januára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 404/93 o spoločnej organizácii trhu s banánmi 17 . 29. Dňa 8. januára 1999 podal Van Parys Okrem iného upresňujem, že toto nariadenie v zmysle článku 18 nariadenia č. 2362/98 nie je z časového dôvodu (ratione temporis) (pozri bod 20 vyššie) tri nové žiadosti pre tento prípad podstatné. o dovozné licencie pre dovoz banánov pôvodom z Panamy a iných štátov pre celkovú hmotnosť, ktorá nepresahuje rozdiel medzi pôvodnou žiadosťou a skutočným 15 — Ú. v. ES I. 75, s. 18. 16 — Správa W17DS27/RW/ECU: European Communities - plnením v dôsledku redukcie. Aj na tieto Regime for the Importation, Sale and Distribution of Bananas žiadosti sa použil redukčný koeficient 7. 12, aprila 1999, do ktorej možno nahliadnuť na stránke WTO, www.wto.org. v súlade s nariadeniami Spoločenstva, najmä 17 — Ú. v. ES L 31, s. 2. s nariadením č. 102/1999.
I - 1475
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
30. Dňa 5. marca 1999 Van Parys napokon nariadenia Rady (EHS) č. 404/93 týka podal ďalšiu žiadosť s cieľom získať licencie júceho sa dovozu banánov do Spoločen na dovoz 35 224 757 kg banánov pôvodom stva [neoficiálny preklad], nariadenie z Ekvádoru. BIRB uplatnila redukčný koefi Komisie (ES) č. 2806/98 cient 0,5934 určený nariadením č. 608/1999, z 23. decembra 1998 o vydávaní dovoz čím vyhovela žiadosti o licencie pre množ ných licencií pre banány v rámci col stvo vypočítané takýmto spôsobom. ných kvót a pre tradičné AKT banány pre prvý štvrťrok 1999 a o podávaní nových žiadostí [neoficiálny preklad], nariadenie Komisie (ES) č. 102/99 z 15. januára 1999 o vydávaní dovoz ných licencií na banány v rámci colných kvót a pre tradičné AKT banány pre 31. Dňa 23. februára a 21. mája 1999 podal prvý štvrťrok 1999 (druhé obdobie) Van Parys na Raad van State dve žaloby proti [neoficiálny preklad] a nariadenia Komi rozhodnutiam BIRB, ktorými mu bolo sie (ES) č. 608/1999 z 19. marca 1999 odmietnuté udelenie licencie na dovoz poža o vydávaní dovozných licencií na dovaného množstva. V týchto žalobách banány v rámci colných kvót a pre ' uviedol, že tieto rozhodnutia sú nesprávne tradičné AKT banány pre druhý štvrťrok z dôvodu nezákonnosti nariadení, ktoré 1999 a o podávaní nových žiadostí upravujú dovoz banánov do Spoločenstva [neoficiálny preklad], každé jednotlivo a na ktorých sa predmetné rozhodnutia alebo vo vzájomnej súvislosti, články I zakladajú, pretože sú v rozpore s právnou a XIII ods. 1 a 2 písm. d) GATT z roku úpravou WTO. 1994 tým, že:
32. Po úvahe, že spor spochybňoval platnosť aktov Spoločenstva rozhodol Raad van State uznesením zo 7. októbra 2002 prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledu júce štyri prejudiciálne otázky:
— zavádzajú celkovú kvótu najviac „1. Porušujú nariadenie Rady (EHS) 857 700 [ton] banánov v prospech č. 404/93 z 13. februára 1993 dvanástich krajín uvedených o spoločnej organizácii trhu s banánmi v prílohe nariadenia č. 1637/98 zmenené a doplnené nariadením Rady (,tradičné banány AKT') a prípadne (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998, naria tým, že táto kvóta nie je v súlade denie Komisie (ES) č. 2362/98 s rozdelením približujúcim sa z 28. októbra 1998, ktoré stanovuje obchodovaniu bez obmedzení podrobné pravidlá pre uplatňovanie a tým, že sa podieľajú na režime
I - 1476
VAN PARYS
zavedenom nariadením č. 1637/98 Komisia zneužila právne procedúry upravujúcom dovoz banánov na a nerešpektovala výsledok medzinárod samotnom základe colnej kvóty, ného konania na urovnávame sporov, a tým, že napriek vyhláseniam vykona ným počas prijímania nariadenia č. 1637/98 nevypracovala režim, v ktorom sú dovozné licencie prideľo vané ,skutočným dovozcom'? — zavádzajú colnú kvótu pre celkové množstvo 2 535 000 ton vo vzťahu k tretím krajinám a netradičným AKT banánom a rozdeľujú následne túto colnú kvótu proporcionálne na základe sadzby vypočítanej v závislosti od obdobia, ktoré nie je reprezentatívne, keďže v priebehu rokov 1994 - 1996 už bol dovoz banánov podriadený reštriktívnym podmienkam? 4. Prekročila Komisia právomoci, ktoré jej udeľuje nariadenie č. 404/93, zmenené nariadením č. 1637/98, keď určila colnú kvótu pre dovoz banánov, porušujúc povinnosti, ktoré vznikajú Spoločenstvu v zmysle dohôd GATT z roku 1994 2. Porušujú nariadenia uvedené v bode 1 a GATS [Všeobecná dohoda o obchode vyššie článok 4 Rámcovej dohody so službami], ktoré, prípadne, sú pova z 23. apríla 1993 medzi Európskym žované za začlenené medzi normy hospodárskym spoločenstvom pozitívneho práva do právneho a Kartagenskou skupinou a jej člen poriadku Spoločenstva z dôvodu vyja skými štátmi záväzok Európskeho spo dreného úmyslu prispôsobiť režim ločenstva, vyplývajúci z tohto dovozu banánov do Spoločenstva plat ustanovenia, vykonávať svoje obchodo ným dohodám WTO?" vanie s E k v á d o r o m v súlade s ustanoveniami GATT a poskytnúť tejto krajine doložku najvyšších výhod?
3. Porušujú nariadenia uvedené v bode 1 vyššie zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu dobrej viery obsiahnuté 33. V konaní, ktoré sa takto začalo, pred v medzinárodnom práve verejnom ložili svoje písomné pripomienky žalobca a v obyčajovom medzinárodnom práve a žalovaný v spore v konaní vo veci samej, tým, že Komisia nerešpektovala povin Rada a Komisia. Rovnaké subjekty, okrem nosti, ktoré vznikajú Spoločenstvu BIRB, sa zároveň vyjadrili aj na pojednávaní, v zmysle GATT z roku 1994 tým, že ktoré sa konalo 21. septembra 2004.
I - 1477
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
III — Právny rozbor a Komisiou EÚ, ak sa v rozhodnutí DSB konštatovala nezlučiteľnosť predchádzajú ceho režimu Spoločenstva pre dovoz baná nov s pravidlami WTO; Spoločenstvo prijalo novú právnu úpravu na účel zosúladenia sa s rozhodnutím DSB, ktorý potom namietal A — O prvej, tretej a štvrtej prejudiciálnej jej nezlučiteľnosť aj pokiaľ ide o nový režim? otázke
1. Úvod
2. Judikatúra Spoločenstva týkajúca sa účin 34. Myslím, že treba preskúmať prvú, tretiu kov právnych predpisov WTO a štvrtú prejudiciálnu otázku vo vzájomnej súvislosti, pretože tieto otázky, vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, navzájom úzko súvisia. Existenciu porušenia pravidiel WTO totiž nemožno posúdiť bez posúdenia skutočnosti, že príslušné orgány tejto orga nizácie prijali vo veci dve rozhodnutia a že normotvorca Spoločenstva na prvé z nich 36. Ako je známe, Súdny dvor mal mnoho reagoval. Na druhej strane, teraz nás zaujíma príležitostí vysloviť sa k účinkom, ktoré treba zlučiteľnosť režimu Spoločenstva v súvislosti priznať pravidlám WTO/GATT v právnom s dovozom banánov vo svojej celistvosti, bez poriadku Spoločenstva. Z tejto judikatúry ohľadu na to, ktorá konkrétna inštitúcia je podľa Komisie, Rady a BIRB jasne vyplýva zodpovedná za ustanovenia, ktoré sú prí záporná odpoveď na otázky, ktoré sú pred padne s týmto režimom nezlučiteľné. metom preskúmania. Opačný je však záver, ku ktorému dospel Van Parys, ktorý sa z dôvodu skutkových okolností domnieva, že na tieto otázky je potrebné odpovedať kladne.
35. Navrhujem teda, aby sa prvá, tretia a štvrtá otázka spojili a aby sa preformulovali takto:
37. Zdá sa mi teda vhodné začať s krátkym pripomenutím tejto judikatúry a jej výsled Má sa z hľadiska práva Spoločenstva pova kov a potom posúdiť prípadné dôsledky, žovať za protiprávnu právna úprava, prijatá ktoré môžu mať z tohto hľadiska nepochybné na základe príslušných právomocí Radou osobitosti tohto prípadu.
I - 1478
VAN PARYS
a) Rozsudok Portugalsko/Rada — „v súlade so zásadami medzinárodného práva" patrí sudcom zmluvných strán „a najmä Súdnemu dvoru, v rámci právo moci, ktorú mu priznáva Zmluva ES" určiť účinky, ktoré majú ustanovenia 38. Bez toho, aby som sa zdržiaval pri dohody na vnútorný právny poriadok, predchádzajúcich rozhodnutiach o inštitúcii pokiaľ túto otázku neupravuje sama WTO, začnem pripomenutím známeho roz dohoda 20, sudku Portugalsko/Rada 18, v ktorom Súdny dvor určil vlastné postavenie z hľadiska účinkov práva WTO v právnom poriadku Spoločenstva.
— medzinárodné právo vyžaduje, aby sa každá dohoda dobromyseľne stranami 39. Ako je známe, v citovanom prípade sa plnila", pričom každá z nich musí „určiť Portugalsko domáhalo, aby Súdny dvor zrušil vhodné právne prostriedky na dosiah rozhodnutie Rady, týkajúce sa záverov nutie tohto účelu vo svojom právnom Memoranda o porozumení medzi Európ poriadku, pokiaľ táto dohoda, vykladaná skym spoločenstvom a Pakistanskou islam z hľadiska svojho predmetu a svojho skou republikou a medzi Spoločenstvom účelu sama neurčuje tieto pro a Indickou republikou o dojednaniach striedky" 2 1 , v oblasti textilných výrobkov na trh 19. Medzi dôvodmi, ktoré uviedla žalujúca vláda bol, pokiaľ ide o to, čo nás zaujíma, rozpor rozhodnutia s právnymi predpismi WTO. Súdny dvor mal teda posúdiť zákonnosť sekundárneho právneho aktu Spoločenstva, pričom mal ako kritérium prijať práve právne predpisy WTO. — dohody WTO tieto prostriedky neur čujú 22 , keďže vyhradzujú „významné miesto rokovaniam medzi stranami sporu", bez ohľadu na posilnenie mechanizmu urovnávania sporov oproti tomu, ktorý upravuje systém GATT 23 40. Vo svojom rozsudku podčiarkol nasle z roku 1947 . Hoci totiž [DSU (pozri dujúce prvky: bod 7 vyššie)] určuje ako prvý cieľ systému odstránenie opatrení, nezluči-
18 — Rozsudok z 23. novembra 1999, Portugalsko/Rada, C-149/96, Zb. s. 1-8395. 20 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 34. Pozri tiež 19 — Rozhodnutie Rady 96/386/ES z 26. februára 1996, ktoré sa rozsudok z 26. októbra 1982, Kupferberg, 104/81, Zb. s. 3641, tvka uzatvorenia Memoranda o porozumení medzi Európ bod 17. skym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou 21 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 35. a medzi Spoločenstvom a Indickou republikou o dojednaniach v oblasti textilných výrobkov na trh 22 — Tamže, bod 41. (Ú. v. KS L 153, s. 47; Mim. vyd. 11/024, s. 161). 23 — Tamže, bod 36.
I - 1479
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
teľných s právnymi predpismi WTO návajú dohodám WTO status kritérií (článok 3 ods. 7 DSU), pripúšťa možnosť zákonnosti vlastných vnútorných práv dočasne použiť ustanovenia o vyrovnaní nych aktov. 27 Právny poriadok Spolo ako alternatívu odstránenia nezlučiteľ čenstva musí prijať rovnaké riešenie, ných opatrení 24, pretože „absencia vzájomnosti v tomto ohľade... vo vzťahu k dohodám WTO... by hrozila, že by viedla k nevyváženosti pri uplatňovaní právnych predpisov WTO". Malo by to za následok, že „legislatívne alebo výkonné orgány Spo ločenstva by nemali priestor na voľnú úvahu, ktorý majú obdobné orgány — „uloženie povinnosti súdnym orgánom zmluvných partnerov Spoločenstva"28, vylúčiť uplatnenie vnútorných právnych pravidiel, ktoré sú nezlučiteľné s dohodami WTO, by malo za následok pozbavenie legislatívnych alebo výkon ných orgánov zmluvných strán mož nosti uvedenej konkrétne článkom 22 [DSU], nájsť, hoci by to bolo dočasné, dojednané riešenie" 2 5 ,
— v dôsledku toho „s prihliadnutím na ich povahu a na ich hospodárnosť nepatria dohody WTO v zásade medzi dohody, vo vzťahu ku ktorým Súdny dvor kontroluje zákonnosť aktov inštitúcií Spoločenstva" 2 9 , — dohody WTO sa teda naďalej, ako GATT z roku 1947, opierajú "o zásadu rokovaní, začatých na základe ,vzájomne prijateľného riešenia' a odlišu[jú] sa tak, pokiaľ ide o Spoločenstvo, od dohôd uzavretých s tretími štátmi, ktoré zavá dzajú v záväzkoch určitú asymetriu" 2 6 ,
— okrem toho tvoria niektoré osobitné situácie, ktoré už boli určené v prípade GATT z roku 1947 výnimku z práve uvedeného pravidla. Ide o „prípad, — na druhej strane, najdôležitejší v ktorom sa Spoločenstvo rozhodlo obchodní partneri Spoločenstva nepriz vykonať osobitnú povinnosť prevzatú
24 — Tamže, bod 37. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. 27 — Tamže, bod 43. 25 — Tamže, bod 40, Kurzívou zvýraznil generálny advokát 28 — Tamže, body 45 a 46. 26 — Tamže, bod 42. 29 — Tamže, bod 47.
I - 1480
VAN PARYS
v rámci WTO alebo v prípade, ked'akt 42. Pokiaľ ide o mňa, bez toho, aby som sa Spoločenstva výslovne odkazuje na pre teraz zaoberal kritikami, ktoré vyvolal roz sné ustanovenia dohôd WTO" 3 0 . sudok, obmedzím sa na pripomenutie, že neviedli Súdny dvor k tomu, aby zmenil vlastné smerovanie. Naopak, toto smerova nie bolo ďalej a pevne potvrdené v nasledujúcom rozsudku Holandsko/Parla ment a Rada. 32
b) Rozsudok Holandsko/Parlament a Rada 43. V tejto veci sa žalujúca vláda domnievala že, pokiaľ ide o to, čo nás teraz zaujíma, smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (ďalej len „smernica 98/44") 33, ukladala členským štá 41. Ako je známe, rozsudok Portugalsko/ tom povinnosti, nezlučiteľné s povinnosťami, Rada vyvolal v právnej vede veľmi rôznorodé vyplývajúcimi z ich medzinárodných záväz reakcie a tiež aj živý nesúhlas, pričom títo kov a najmä z dohôd WTO a z dohovoru autori sa rozhodne hlásili k tvrdeniu, podľa o biologickej diverzite (d'alej len „DBD") 3 4 . ktorého sú právne predpisy WTO kritériom zákonnosti aktov Spoločenstva. 31
30 — Tamže, bod 49. Obidve „výnimky" uviedol Súdny dvor po prvýkrát najprv v rozsudku 20 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C-69/89, Zb. s. I-2069, bod 31, a potom v rozsudku z 22. júna 44. V tomto rozsudku Súdny dvor výslovne 1989, Fediol/Komisia, 70/87, Zb. s. 1781, body 19 až 22. potvrdil, že „zákonnosť aktu Spoločenstva... 31 — Pripomínam, že sám generálny advokát Saggio sa na záver rozsiahlej analýzy vyslovil v tomto zmysle v návrhoch, nemôže byť... posudzovaná z hľadiska [dohôd prednesených v citovanej veci. Podľa jeho názoru totiž právne predpisy WTO, ktoré sú „svojou povahou medzinárodnými WTO] s prihliadnutím na ich povahu a na dohovormi, zaväzujú všetky inštitúcie [na základe článku 300 ich hospodárnosť". Ale práve preto, aby ods. 7 ES], a preto tvoria prameň práva Spoločenstva, dôsledkom ktorého je Súdny dvor povinný zabezpečiť ich lepšie zdôraznil a ďalej odôvodnil svoje dodržiavanie... zo strany inštitúcií Spoločenstva" (bod 20), hľadisko, dodal, že „obdobné závery a to tým viac, že „nespočetné ustanovenia dohôd [WTO) zakladajú povinnosti a zákazy, ktoré majú nepodmienečný nemožno považovať za platné pre DBD, charakter a zakladajú zmluvným stranám v ich vzájomných vzťahoch presné záväzky" (bod 19). Aby potom vyvrátil ktorý sa, na rozdiel od dohody WTO, obavy, ktoré mohli závery, ku ktorým dospel, vyvolať neopiera úzko o zásadu vzájomne prijateľ z hľadiska záujmov Spoločenstva, postaral sa generálny advokát o „očistenie" otázky účinkov právnych predpisov ného riešenia... Aj keby sa pripustilo, že... WTO v právnom poriadku Spoločenstva od otázky priamej uplatniteľnosti týchto právnych predpisov, a teda ich táto dohoda obsahuje ustanovenia, ktoré nie spôsobilosti, aby priznávali „jednotlivcom postavenie aktívne legilimovaných subjektov na súde". Podľa jeho názoru naopak priznanie právnym predpisom WTO tieto účinky nevyhnutne neznamená ich spôsobilosť, aby sa ich jednotlivci dovolávali na súde.. „Aby sa vyvolal tento účinok..., je nevyhnutné, aby z celkového znenia dohody vyplývalo, že sa 32 — Rozsudok z 9. októbra 2001, Holandsko/Parlament a Rada, na právne predpisy môžu jednotlivci dovolávat na súde". C-377/98, Zb. s. I-7079. Z toho vyplýva, že „prípadné vylúčenie priameho účinku 33 — Ú. v. ES L 213, s. 13; Mim. vyd. 13/020, s. 395. predpisu dohovoru neodôvodňuje absenciu uznania jeho záväzného účinku voči inštitúciám Spoločenstva, a teda 34 — Dohovor z Rio de Janeiro z 5. júna 1992 o biologickej vylúčenie jeho funkcie ako kritéria (Spoločenstva) zákon diverzite, schválený v mene Európskeho spoločenstva roz nosti" (bod 18). hodnutím Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 (Ú. v. ES L 309, s. 1; Mim. vyd. 11/019, s. 126).
I - 1481
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
sú priamo uplatniteľné, v zmysle, že nevy prípade, sa v rozhodnutí alebo odporúčaní tvárajú práva, ktorých sa môžu jednotlivci DSB konštatuje nezlučiteľnosť určitých opa priamo domáhať na súde, táto okolnosť nie je trení Spoločenstva s týmito právnymi pred prekážkou pre súdnu kontrolu dodržiavania pismi. povinností Spoločenstva ako zmluvnej strany tejto dohody (pozri rozsudok zo 16. júna 1998, Racke, C-162/96, Zb. s. I-3655, body 45, 47 a 51)". 35
47. Skôr ako pristúpim k tejto otázke treba si 45. Podľa Súdneho dvora teda právne pred rýchlo pripomenúť, pokiaľ ide o aspekty, pisy patriace do dohôd, ktoré sa neopierajú ktoré nás zaujímajú, hlavné charakteristiky o zásadu vzájomne prijateľného riešenia, systému urovnávania sporov v rámci WTO môžu fungovať ako kritérium zákonnosti aj zavedeného prostredníctvom DSU. bez ohľadu na ich spôsobilosť priznať práva jednotlivcom. Naopak právne predpisy obsiahnuté v dohodách, ktoré sa, ako naprí klad WTO, opierajú o zásadu vzájomne prijateľného riešenia, nielenže nie sú priamo uplatniteľné, ale v zásade ani nemôžu byť prijaté ako kritérium zákonnosti právnych predpisov Spoločenstva. 36 48. Začnem pripomenutím, že tento systém oproti ustanoveniam GATT, ako uznal aj Súdny dvor v rozsudku Portugalsko/Rada, obsahuje „posilnenie režimu ochrany a mechanizmu urovnávania sporov" (bod 36), aby sa „zabezpečila ochrana a transparentnosť mnohostranného obchod 3. Problém účinkov rozhodnutí DSB ného systému" (článok 3 ods. 2 DSU).
a) Systém DSU
46. Po tom, čo bolo uvedené o právnych 49. K tomuto výsledku sa v zásade dospeje predpisoch WTO ako takých, je teraz buď preto, že systém je poňatý tak, že vedie potrebné sa opýtať, či rovnaké riešenie platí k vylúčeniu iných mechanizmov urovnávania aj pre prípady, v ktorých, ako je to v tomto sporov a je záväzný pre účastníkov [títo totiž odmietajú jednostranne reagovať na opatre nia, prijaté inými členmi, ktoré považujú za nezlučiteľné s dohodami WTO a „postupujú 35 — Body 52 až 54. Kurzívou zvýraznil generálny advokát 36 — Pripomínam, že v tom istom duchu sa nesie uznesenie v súlade s pravidlami a postupmi podľa tohto z 2. mája 2001, OGT Fruchthandelsgesellschaft, C-307/99, dohovoru" (článok 23 ods. 1 DSU)]; alebo Zb. s. I-3159. Vyhradzujem si však možnosť vrátiť sa k tomuto podrobnejšie neskôr. preto, že je oveľa viac usporiadaný a účinný
I - 1482
VAN PARYS
[(stačí spomenúť, že rozhodnutia „poroty" sa tento účel zriadený v rámci WTO (článok 16 už nemusia prijať, ako pri GATT, jedno ods. 4 DSU). V tomto prípade odvolací orgán myseľne všetkými zmluvnými stranami, ale predloží svoju správu DSB. systémom tzv. negatívneho konsenzu, na základe ktorého iba jednomyseľné hlasovanie všetkých členov WTO proti, vrátane „žalobcu", môže zabrániť prijatiu rozhodnu tia DSB, ktoré schvaľuje správu „poroty" alebo odvolacieho orgánu (článok 16 ods. 4 a 17 ods. 14 DSU)]; alebo preto, že postupy sú upravené presnejšie a účinky rozhodnutia presnejšie. 51. Ak je správa (poroty alebo odvolacieho orgánu) prijatá, príslušné rozhodnutie DSB zaväzuje zmluvné strany, ktoré ho musia prijať „bezpodmienečne" (článok 17 ods. 14 DSU), pretože DSU považuje na účel zabez pečenia skutočného urovnania sporov za „podstatné", aby sa rozhodnutia DSB „urý chlene" [neoficiálny preklad] splnili (člá nok 21 ods. 1 DSU). Iba ked' nie je možné „ihned" podľa nich postupovať, môže byť dotknutému členovi WTO poskytnutá „pri meraná lehota", aby prispôsobil svoju legi slatívu. Túto lehotu, ktorá by nemala pre siahnuť pätnásť mesiacov, predkladá dot knutý člen a schvaľuje ju DSB, alebo sa medzi zmluvnými stranami dohodne, alebo v prípade chýbajúcej dohody sa určí „záväz ným" rozhodnutím rozhodcu (článok 21 ods. 3 DSU).
50. Z tohto posledného hľadiska najmä pripomínam, že člen, ktorý sa domnieva, že výhoda, ktorá mu vyplýva z dohôd WTO, je ohrozená opatreniami prijatými iným čle nom, sa musí najprv pokúsiť priamo alebo s pomocou generálneho riaditeľa WTO 52. Rovnako pokiaľ existujú nezhody o všetky spôsoby riešenia s druhou stranou o primeranosti opatrení prijatých adresátom (články 3 až 5, DSU). Ak sa nedosiahnu rozhodnutia a ich súladom s dohodami výsledky, má právo požiadať DSB, aby WTO, stanovuje DSU možnosť opätovne postúpil túto otázku „porote". Táto predloží postupovať vyššie opísanými postupmi urov- správu DSB, ktorý môže rozhodnúť, že ju návania sporov postúpením, ak je to možné, prijme, pokiaľ jeden z účastníkov nežiada otázky pôvodnej „porote" (článok 21 ods. 5 zásah stáleho odvolacieho orgánu, ktorý je na DSU).
I - 1483
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKĀTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
53. Ak adresát rozhodnutia DSB nepostu 56. V konečnom dôsledku je síce pravdou, puje v „primeranej lehote", ako je uvedená ako uviedol Súdny dvor v rozsudku Portu vyššie, môže vstúpiť do hry mechanizmus galsko/Rada, že aj nový systém vyhradzuje vyrovnania a protiopatrení, bez toho, aby sa „dôležité miesto rokovaniam medzi stranami to „uprednostňovalo pred vykonaním odpo sporu" (bod 36) a že toto rokovanie môže rúčaní" (článok 22 ods. 1 DSU). pokračovať aj po rozhodnutí DSB, aby sa prípadne určilo vzájomne prijateľné vyrov nanie (bod 39). Dodávam, že je tiež pravda, že v takomto prípade (ktorý však v tomto prípade nenastal) je možné — aspoň teore ticky —- dospieť k riešeniu, ktoré znova nastoľuje dodržiavanie pravidiel WTO bez toho, aby bolo sporné opatrenie zrušené.
54. Tieto opatrenia však budú dočasné a uplatňované len dovtedy, kým: i) bude opatrenie, o ktorom sa zistilo, že nie je v súlade s uvedenou dohodou odstránené, alebo ii) člen, ktorý musí vykonať odporúča nia alebo rozhodnutia, nezabezpečí riešenie týkajúce sa zrušenia alebo zmenšenia výhod, alebo iii) sa dosiahne vzájomne uspokojujúce riešenie (článok 22 ods. 8 DSU).
57. Toto by však bola forma, hoci zvláštna no zákonná, výkonu rozhodnutí DSB. Aj v tomto prípade, keby teda toto rozhodnutie nakoniec malo vlastné účinky, išlo by 55. V každom prípade má DSB pod kon o obmedzenie slobody účastníkov pri hľadaní trolou uplatňovanie rozhodnutí, ktoré prijal alternatívnych riešení rokovaním; a preto (článok 22 ods. 8 DSU), pretože zvolené opakujem, že aj také riešenia nesmú ísť nad rozhodnutie musí byť v každom prípade rámec pravidiel WTO, a teda nad rámec zlučiteľné s takýmito rozhodnutiami a vo rozhodnutí DSB. V tomto zmysle má tak všeobecnosti musí byť zlučiteľné s právnymi pravdu generálny advokát Alber, keď tvrdí, že predpismi WTO. 37 „neexistuje žiadna alternatíva k výkonu odporúčaní a rozhodnutí DSB" a že ich obsah „sa nemôže obchádzať rokovaniami medzi dotknutými stranami sporu". 38 37 — V zmysle článku 3 ods. 5 DSU „Všetkyriešeniazáležitostí formálne vznesených podľa ustanovení uvedených dohôd týkajúcich sa konzultácií a urovnávania sporov vrátane rozhodnutia rozhodcovského konania, budú v súlade s týmito dohodami a nezrušia alebo neohrozia výhody vyplývajúce pre ktoréhokoľvek z členov podľa týchto dohôd, 38 — Návrhy prednesené 15. mája 2003 vo veci Biret International/ ani nebudú prekážať v dosiahnutí akéhokoľvek cieľa týchto Rada, (rozsudok z 30. septembra 2003, C-93/02 P, Zb. dohôd" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). s. I-10497, bod 81 návrhov).
I - 1484
VAN PARYS
b) Vec Biret. Úvod 42 96/22/CE sprísnilo. Po predložení tejto otázky DSB vyhlásil 13. februára 1998 zákaz 43 za nezlučiteľný s dohodou SFS , pričom uložil Spoločenstvu lehotu na splnenie odporúčaní DSB do 13. mája 1999.
58. Po tomto je vhodné pripomenúť, že, ako je známe, aj o otázkach účinkov rozhodnutí DSB nechýbajú stanoviská Súdneho dvora, ale sú menej jasné a konečné oproti stanovi skám prijatým v súvislosti s vyššie preskú maným problémom účinkov právnych pred pisov WTO. 61. Spoločnosť Biret International SA (ďalej len „Biret"), ktorá sa domnievala, že zakázané opatrenia Spoločenstva jej spôsobili škodu, podala na Súd prvého stupňa žalobu podľa článku 235 ES a 288 ES, ktorou sa domáhala, aby bolo Spoločenstvo zaviazané na náhradu škody. Žalobkyňa sa najmä dovolávala nezá konnosti uvedených opatrení z dôvodu, že 59. V tejto súvislosti je najmä potrebné porušujú citované rozhodnutie DSB. zdôrazniť vec Biret 3 9 , v ktorej bola pozornosť Súdneho dvora výslovne upriamená na túto otázku.
62. Súd prvého stupňa však žalobu zamietol, pretože sa domnieval, že „uvedené rozhod nutie [bolo] nevyhnutne a priamo spojené 60. Ako je známe, bez ohľadu na nadobud s dôvodom týkajúcim sa porušenia dohody nutie účinnosti dohôd WTO a najmä dohody SFS a [mohlo] sa teda brať do úvahy iba o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych v prípade, keby sa priamy účinok tejto 40 opatrení (ďalej len „dohoda SFS") , právo dohody vyhlásil súdom Spoločenstva Spoločenstva nielenže zachovalo predchá v rámci dôvodu týkajúceho sa neplatnosti dzajúci zákaz dovozu mäsa a mäsových smerníc, o ktoré ide". 4 4 Súd prvého stupňa výrobkov spracovaných určitými hor však s jasným poukázaním na spomínané 41 mónmi , ale dokonca prijatím smernice
42 — Smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze 39 — Rozsudok Biret International/Rada, už citovaný. Rovnaká používania určitých látok s hormonálnym alebo lyrostatic situácia bola tiež predmetom veci, Biret a Cie/Rada, C-94/02 kým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, Ktorou sa P, o ktorej rozhodol Súdny dvor v ten istý deň. V ďalšom texte zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS budem odkazovať iba na rozsudok Biret International/Rada. (Ú. v. ES L 125, s. 3; Mim. vyd. 03/019, s. 64). 40 — Ú. v. ES L 336, 1994, s. 40; Mim. vyd. 11/021, s. 124. 43 - Pozri správu odvolacieho orgánu WT/DS26/AB/R, \VT/ 41 — Smernica Rady 81/602/EHS z 31. júla 1981 o zákaze určitých DS48/AB/R: European Communities — Measures Concerning látok s hormonálnym účinkom a látok s lyrostatickým Meat and Meat Products zo 16. januára 1998, ktorú prijal účinkom [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 222, s. 32), ako aj DSB 13. februára 1998, do ktorej možno nahliadnuť na smernica Rady 88/146/EHS zo 7. marca 1988 o zákaze stránke WTO: www.wto.org. používania určitých látok s hormonálnym účinkom pri chove 44 — Rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. januára 2002, Biret dobytka [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 70, s. 16). International/Rada, T-174/00, Zb. s. 11-17, bod 67.
I - 1485
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
precedensy dospel k záveru, že „pevne nutí DSB však nie je platným argumentom ustálená judikatúra Spoločenstva" vylučuje pre ich nedodržiavanie zo strany Súdneho tento účinok dohôd WTO, a teda žalobkyňa dvora, pretože také nedodržiavanie „nie je sa nemohla dovolávať porušenia dohody SFS. v žiadnom prípade voľbou, ktorú právo 46 pripúšťa".
c) Návrhy, ktoré predniesol generálny advo 65. Namiesto toho, aby teda Súdny dvor kát Alber potvrdil volbu obchodnej politiky, ktorá je skutkovo možná, ale je v rozpore s právom, musí uplatniť zásadu zákonnosti a uznať záväzný charakter rozhodnutí DSB najneskôr k okamihu uplynutia lehoty poskytnutej na jeho splnenie.4 63. Úplne opačné boli úvahy, ktoré uviedol generálny advokát Alber pri odvolaní proti rozhodnutiu Súdu prvého stupňa, ktorý tejtq otázke venoval rozsiahlu argumentáciu, pri čom sa tu obmedzím na pripomenutie základných pasáží.
66. Generálny advokát Alber neopomína, že toto riešenie by mohlo byť kritizované v mene zásady „vzájomne prijateľného rieše nia", pretože jedna zo strán sporu (v tomto prípade Spoločenstvo) by napokon pravidlám 64. Po tom, ako zhrnul systém urovnávania WTO priznala účinok, ktorý nemusí existo sporov v rámci WTO, ako už bolo uvedené vať v právnych poriadkoch obchodných (pozri bod 48 a nasl., vyššie), trval generálny partnerov, čím by oslabila vlastné rokovacie advokát na záväznom charaktere rozhodnutí postavenie v rámci WTO. Pripomína však, že DSB, aspoň v zmysle ich obsahu, ktorý, v rozsudku Kupferberg už Súdny dvor roz nemožno obchádzať rokovaniami medzi hodol, že okolnosť, keď sa sudcovia jednej zo stranami sporu. Môže sa aj stať, že zmluvných strán domnievajú, že právny v skutočnosti sa podľa týchto rozhodnutí predpis medzinárodnej dohody je priamo nepostupuje v dôsledku voľby obchodnej uplatnitel'ný, sama osebe neznamená, že politiky. To však v konečnom dôsledku závisí reciprocita sa už medzi zmluvnými stranami iba na nemožnosti núteného výkonu týchto nebude dodržiavať/nepredstavuje možnosť rozhodnutí, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že budúceho nedodržiavania reciprocity medzi svojou povahou patria do medzinárodného zmluvnými stranami.48 práva, ktoré v zásade nepozná donucovacie opatrenia. Absencia vykonateľnosti rozhod
46 — Návrhy vo veci Biret, už citované, bod 86. 47 — Tamže, body 85 až 88. 45 — Tamže, bod 61. 48 — Rozsudok Kupferberg, už citovaný, bod 18.
I - 1486
VAN PARYS
67. Na druhej strane, pokračuje generalii) 70. V konečnom dôsledku „možné zhoršenie advokát, práve uvedená skutočnosť „vytvára rokovacieho postavenia môže nastať iba skôr ďalší argument obchodnej politiky v prípade, keď sa strany sporu môžu preoblečený prostredníctvom nálepk) dohodnúť na zachovaní ustanovení «zásady reciprocity' do právneho šatu", keďže v rozpore s právom WTO. Ak tomu tak nie ako by sa mohlo ostrejšie povedať, je púhou je, ako bolo vidieť vyššie, nemôže takáto zámienkou na to, aby sa nedodržala povin situácia nastať".49 nosť formálne zabezpečená príslušným orgá nom.
71. Generálny advokát dospel k záveru, že z toho vyplýva, že Súdny dvor vykonáva 68. V skutočnosti sa rokovacie postavenie zásadu zákonnosti iba vtedy, ak uznáva, že Spoločenstva predloženým rozhodnutím rozhodnutia a odporúčania DSB môžu byť po neoslabí, pretože v prípade porušení dohôd uplynutí lehoty na plnenie kritériom zákon WTO zo strany iných členov, by mohlo dat nosti správania sa Spoločenstva.50 Spoločenstvo podnet na konanie smerujúce k urovnaniu sporov a domáhať sa plnenia rozhodnutia DSB. Rovnako ako aj prípadné nevyváženosti, ktoré by mohli vyplývat z dodržiavania tohto rozhodnutia v prípade, ak by sa druhá zmluvná strana nesprávala takým istým spôsobom, by boli prekonateľné prostredníctvom uplatnenia kompenzačných 72. Ako je teda vidieť, na rozdiel od Súdu a odvetných opatrení upravených medzi prvého stupňa nevyvodzuje generálny advo národným právom a najmä samotnými kát zo stanovísk Súdneho dvora o právnych pravidlami WTO. predpisoch WTO, ktoré boli spomenuté vyššie, automatický záver, že aj keď sa prijmú rozhodnutia DSB, tieto sú spôsobilé slúžiť ako kritérium zákonnosti právnych pred pisov Spoločenstva. Naopak, za rozhodujúcu považuje skutočnosť svedčiacu v prospech opačného záveru, a to, že v týchto prípadoch boli uplatnené mechanizmy určenia povin 69. Generálny advokát uvádza, že navrho ností členov WTO so všetkými dôsledkami, vané riešenie rovnako nezužuje priestor pokiaľ ide o špecifikáciu týchto povinností voľnej úvahy inštitúcií Spoločenstva, pokial ide o spôsoby, akými sa vykonávajú roz hodnutia DSB, pretože tieto spôsoby sú 49 — Návrhv, už citované, body 97 až 102 (doslovne prevzatá časť naďalej ponechané na tieto inštitúcie, stále, sa nachádza v bode 102). pokiaľ sa prejavia opatreniami, ktoré budú 50 — Bod 103. V tomto prípade tieto návrhy umožňujú generál nemu advokátovi navrhnúť prípustnosť žaloby o náhradu v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi skody, ktorú podala spoločnosť Biret proti Spoločenstvu práve z dôvodu nezákonnosti správania sa Spoločenstva pre z právnych predpisov WTO. porušenia práva WTO.
I - 1487
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
v predmetnom prípade a pokiaľ ide 75. Je totiž pravda, že Súdny dvor napokon o povinnosti, ktoré sa ukladajú stranám zamietol žalobu, ktorú podala spoločnosť v spore, aby sa zosúladili s rozhodnutiami Biret z dôvodov tak povediac nadčasových, DSB, aj keď len vo vyššie uvedenej forme. súvisiacich s predmetným prípadom, a že z týchto dôvodov nemusel výslovne roz hodnúť o otázke účinkov rozhodnutí DSB.52 Je ale významné, že v centrálnych pasážach odôvodnenia kritizoval Súdny dvor skutoč nosť, že Súd prvého stupňa, ktorý sa mal osobitne k tejto otázke vyjadriť, sa tohto 73. Nemyslím, že by bolo potrebné ďalej vyjadrenia zdržal, pričom sa obmedzil na doplniť rozsiahlu argumentáciu generálneho mechanické uplatnenie zásad uvedených advokáta, iba vyjadrím, že s ním súhlasím. v rozsudku Portugalsko/Rada o pravidlách Skutočne sa na základe vyššie zhrnutých WTO pre rozhodnutia DSB. úvah aj mne zdá, že v „Spoločenstve práva" nemôžu rozhodnutia DSB neslúžiť ako kri térium zákonnosti právnych predpisov Spo ločenstva, a teda Súdny dvor by nemal v mene odôvodnení pochybnej právnej hodnoty prijať očividný vulnus do dôvodov zákonnosti, ktorý by viedol k opačnému riešeniu.
76. Súdny dvor totiž posúdil túto argumen táciu ako nedostatočnú na účely zamietnutia žalobného dôvodu týkajúceho sa porušenia dohody SFS. Podľa jeho názoru „patrí do právomoci Súdu prvého stupňa, aby sa d) Rozsudok Súdneho dvora zaoberal argumentom, podľa ktorého právne účinky rozhodnutia DSB z 13. februára 1998 voči Európskym spoločenstvám boli také, že by mohli spochybniťjeho hodnotenie týkajúce sa absencie priamych účinkov právnych predpisov WTO a odôvodniť výkon kontroly 74. Podľa môjho názoru práve nasledujúci zákonnosti smerníc 81/602, 88/146 a 96/22
rozsudok
Súdneho dvora vo veci Biret z hľadiska týchto predpisov 5 3 súdom Spolo podporuje tieto návrhy alebo im aspon čenstva. zásadne nebráni, pričom otvára zaujímavé, ak nie povzbudzujúce, východiská pre pred 51 poklady, ktoré tu zdieľam. 52 — Súdny dvor totiž uviedol, že keďže Spoločenstvá potvrdili pred WTO vôľu dodržiavať svoie záväzky, pričom sa na ten účel domáhali možnosti využit primeranú lehotu, bola im podľa článku 21 ods. 3 DSU priznaná lehota pätnástich mesiacov, ktorá uplynula 13. mája 1999. Z toho vyvodil, že 51 — Tak to napokon už istým spôsobom urobil aj v rozsudku zo „v každom prípade, pokiaľ ide o obdobie predchádzajúce 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvá, C-104/97 13. máju 1999, nemohol sudca Spoločenstva vykonať P, Zb. s. I-6983, najmä body 19 až 22. Úplne opačné sú závery, kontrolu zákonnosti aktov Spoločenstva, o ktoré ide, bez ktoré vyplývajú z uznesenia Súdneho dvora vo veci OGT toho, aby nepozbavil účinkov poskytnutie [tejto lehoty]..." Fruchthandelsgesellschaft, ku ktorým si vyhradzujem právo (bod 62, kurzívou zvýraznil generálny advokát). dôkladnejšie sa pristaviť v nasledujúcej časti (pozri bod 93 a nasi, nižšie). 53 — Bod 57, kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I - 1488
VAN PARYS
77. Inými slovami, Súdny dvor vytkol Súdu tol. Keďže, ako som povedal, sa domnievam, prvého stupňa práve skutočnosť, že neoddelil že tieto predpoklady si zaslúžia byť akcepto ako samostatný a rozdielny problém otázku vané, dovolím si ich týmto znovu uplatniť na účinkov rozhodnutí DSB a zlučiteľnosti tento prípad. predmetných opatrení Spoločenstva s nimi — a teda, že sa pri ňom osobitne nepristavil.
80. To znamená, že najmä treba zistiť, či bolo v tomto prípade rozhodnutie DSB 78. Teraz nemôžem nezdôrazniť, bez toho, vydané a či zbytočne uplynula primeraná aby som predvídal zámery Súdneho dvora, že lehota poskytnutá jej adresátovi (v tomto ak má byt' podľa sudcov Spoločenstva uplat prípade Spoločenstvu) na zosúladenie svojich nenie judikatúry o pravidlách WTO auto vlastných právnych predpisov s právnymi maticky rozšírené o rozhodnutia DSB, nebol predpismi WTO, pričom je jasné, že v takom by dôvod vytýkať Súdu prvého stupňa, že prípade bude rozhodnutie DSB slúžiť ako vykonal práve takéto rozšírenie. Na druhej kritérium zákonnosti predmetných právnych strane, ak nie sú tieto dve situácie totožné, predpisov Spoločenstva. ako nie veľmi nepriamo vyplýva z tohto vytýkania, je možné právom sa domnievať, že rozdiel môže byť len v prospech uznania účinkov rozhodnutí DSB, ktoré predchádza júca judikatúra pravidlám WTO upierala.
81. V tomto prípade, ako som už viackrát pripomenul, rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997 konštatovalo nezluči teľnosť režimu Spoločenstva zavedeného nariadením č. 404/93 s pravidlami WTO, pričom určilo Spoločenstvu lehotu pätná stich mesiacov a jedného týždňa 54 (ktorá e) Uplatňovanie v predmetnej veci uplynula 1. januára 1999) na splnenie roz hodnutia. V priebehu tejto lehoty Rada zmenila a doplnila nariadenie č. 404/93 nariadením č. 1637/98 a Komisia definovala následné zmeny spôsobov vykonania naria dením č. 2362/98 a viacerými nasledujúcimi nariadeniami. V rámci WTO však Ekvádor
79. Či už sa zámery Súdneho dvora vykla dajú v tomto zmysle alebo nie, na účely tejto 54 — Pozri rozhodnutie rozhodcu WT/DS27/15: European Com veci sa mi zdá dôležité, že tézu, ktorú munities — Regime for the Importation, Sale and Distri predniesol generálny advokát Alber, bution of Bananas z 23. decembra 1997, ktoré prijal DSB 7. januára 1998, do ktorej možno nahliadnuť na stránke v každom prípade rozsudok Biret neodmie WTO www.wto.org, bod 12.
I - 1489
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
namietal spôsobilosť týchto opatrení na 4. Predpoklad existencie „osobitnej situácie". zabezpečenie dodržiavania rozhodnutia DSB „Výnimka z osobitnej povinnosti" a požiadal, aby „porota" preskúmala aj nový režim dovozu banánov. Takto začaté konanie sa skončilo rozhodnutím DSB zo 6. mája 1999, v ktorom sa skutočne konštatovalo, že nezlučiteľnosť právnych predpisov Spoločen stva s pravidlami WTO trvá aj naďalej. a) Úvod
84. Pre prípad, že by sa Súdny dvor neroz hodol súhlasiť s týmto návrhom, je ešte potrebné uvážiť, či tento prípad z dôvodu 82. Z doposiaľ uvedeného teda jednoznačne svojej zvláštnosti nevykazuje znaky, ktoré by vyplýva, že k okamihu uplynutia lehoty viedli k spochybneniu zákonnosti predmet poskytnutej Spoločenstvu bol režim dovozu ných právnych predpisov Spoločenstva banánov aj napriek zmenám aj naďalej z iných dôvodov. v rozpore s pravidlami WTO, ako sa to v tomto prípade zistilo už v prvom roz hodnutí DSB. Vzhľadom na to už uvedené vyplýva, že sa všetky predmetné nariadenia musia považovať za nezákonné.
85. Je teda možné sa subsidíame domnievať, že z dôvodu týchto zvláštností tu možno ide o dve osobitné situácie, v ktorých sám Súdny dvor ako výnimku zo všeobecného pravidla pripúšťa posúdenie zákonnosti aktov Spolo čenstva z hľadiska právnych predpisov GATT/WTO. Ako som už pripomenul (pozri bod 40 vyššie), tieto osobitné situácie 83. Vzhľadom na uvedené úvahy preto sa vyskytujú, podľa znenia rozsudku Portu navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na galsko/Rada, v ,,prípad[och] v ktor[ých] sa prvú, tretiu a štvrtú prejudiciálnu otázku Spoločenstvo rozhodlo vykonať osobitnú v ich preformulovanom zmysle, teda že povinnosť prevzatú v rámci WTO alebo režim Spoločenstva, ktorý sa týka dovozu v prípad [och], keď akt Spoločenstva výslovne banánov, založený na zmenenom nariadení odkazuje na špecifikované ustanovenia č. 404/93 a na nariadeniach, ktoré boli prijaté dohôd WTO". 55 na jeho vykonanie, je neplatný, keďže je nezlučiteľný s pravidlami WTO, ako 25. sep tembra 1997 stanovil a 6. mája 1999 potvrdil 55 — Rozsudok Portugalsko/Rada, už citovaný, bod 49. Pozri tiež DSB. rozsudok Nakajima, už citovaný, bod 31.
I - 1490
VAN PARYS
86. Je teda potrebné opýtať sa presnejšie, či dumpingového zákonníka prijatého v rámci režim Spoločenstva o dovoze banánov, systému GATT z roku 1947. 57 o ktorého platnosti má dnes Súdny dvor rozhodnúť, nemôže patriť do prvej z týchto výnimiek, v tom zmysle, že predstavuje práve výkon osobitnej povinnosti.
89. Súdny dvor vo svojom rozsudku po tom, ako najprv uviedol, že antidumpingový zákonník je podobne ako GATT pre Spolo čenstvo záväzný, potvrdil svoju právomoc posúdiť žalobné dôvody žalobcu, pretože „v zmysle druhého a tretieho odôvodnenia b) Precedensy [citovaného nariadenia] bolo zavedené v súlade s platnými medzinárodnými záväz kami... Z toho vyplýva, že nové základné nariadenie, ktoré žalobca namietal, bolo prijaté na splnenie medzinárodných záväz kov Spoločenstva, ktorému preto podľa ustálenej judikatúry patrí zabezpečiť dodr žiavanie ustanovení všeobecnej dohody a jej 87. Skôr ako sa budem dôkladnejšie zaobe vykonávacích ustanovení" [neoficiálny pre rať týmto bodom, myslím, že je vhodné klad) 5 8 . pripomenúť, ako Súdny dvor definoval hra nice tejto výnimky preskúmaním judikatúry, ktorá začala rozsudkom Nakajima.
90. Tú istú zásadu Súdny dvor nedávno potvrdil v rozsudku Taliansko/Rada
88. V tejto veci mal Súdny dvor rozhodnúť o zákonnosti nariadenia Rady (EHS) 57 — Dohoda o vykonaní článku 6 Všeobecne) dohody o clách č. 2423/88 z 11. júla 1988 o obrane proti a obchode, schválená v mene Spoločenstva rozhodnutím dumpingovým dovozom alebo subvencova Rady 80/271/EHS z 10. decembra 1979, o uzavretí mnoho stranných dohôd, ktoré vyplývajú z obchodných rokovaní ným dovozom z nečlenských krajín Európ počas rokov 1973 —1979 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 71, s. 1). Pripomínam druhé odôvodnenie, podľa ktorého právne skeho hospodárskeho spoločenstva [neofi predpisy Spoločenstva o antidumpingu „boli zavedené ciálny preklad] (ďalej len „nariadenie v súlade s existujúcimi medzinárodnými záväzkami, najmä s tými, ktoré vyplývajú z článku VI [GATT], [antidumpingo- č. 2423/88") 56. Podľa žalobcu nemohlo byť vého zákonníka] a z dohody o výklade a vykonávaní článkov VI, XVI a XXIII GATT (zákonník subvencii jedno z ustanovení vykonané z dôvodu jeho a opatrení na vyrovnanie)". Tretie odôvodnenie dodáva, že „pre vykonanie týchto právnych predpisov je podstatné, že na nezlučiteľnosti s jedným ustanovením anti- účel zachovania rovnováhy medzi právami a záväzkami, ktoré mali tieto dohody v úmysle vytvoriť, berie Spoločenstvo do úvahy ich výklad zo strany svojich hlavných obchodných partnerov, ktorý vyplýva z právnych predpisov a z platnej praxe". 56 - Ú. v. ES L 209, s. 1. 58 — Rozsudok Nakajima, už citovaný, body 29 až 31.
I - 1491
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
z 12. novembra 1998 59, pričom preskúmal nych predpisov GATT". Práve v tomto zákonnosť niektorých článkov nariadenia prípade sa bolo potrebné domnievať, že Spoločenstva o colných kvótach pre dovoz prijatím sporného nariadenia pri vykonávaní ryže 60, prijatého pri vykonávaní dohôd, uvedených dohôd „malo Spoločenstvo uzavretých medzi Spoločenstvom, Austráliou v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku a Thajskom v dôsledku rokovaní, ku ktorým ktorej sa zaviazalo v rámci GATT", došlo v súlade s článkom XXIV ods. 6 GATT, v dôsledku čoho bol Súdny dvor „povinný aby sa s týmito krajinami dohodli nejaké kontrolovať zákonnosť aktu Spoločenstva, úpravy, potrebné pri vstupe Rakúska, Fínska o ktorý ide, z hľadiska právnych predpisov a Švédska do Spoločenstva. GATT, ktorých porušenie žalobca namieta 61.
91. V odôvodnení nariadenia, ktoré bolo pri c) Uznesenie OGT tej príležitosti napadnuté, boli výslovné odkazy na skutočnosť, že otvorenie dovoz ných kvót bolo dohodnuté v rámci rokovaní, ktoré sa uskutočnili podľa citovaného článku GATT (ods. 1), ako aj tvrdenie, že Rada uznáva „svoje záväzky, vyplývajúce 93. Existenciu práve spomenutých podmie z medzinárodných dohôd" [neoficiálny pre nok naopak Súdny dvor vylúčil v nedávnom klady (ods. 8). uznesení OGT Fruchthandelsgesellschaft 62, v ktorom mal predbežne zistiť platnosť toho istého režimu Spoločenstva na dovoz baná nov, dôležitého v tejto veci, keď nielenže nevzal do úvahy skutočnosť, že vo veci bolo prijaté rozhodnutie DSB, ale tiež vylúčil uplatnenie výnimky z osobitnej povinnosti, ktorou sa teraz zaoberám.
92. Vo svojom rozsudku, po zamietnutí opačného tvrdenia Rady, Súdny dvor potvrdil, že „keď malo Spoločenstvo v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ķu ktorej sa zaviazalo v rámci GATT..., Súdny dvor je povinný kontrolovať zákonnosť aktu 94. Pripomínam, že v citovanom prípade Spoločenstva, o ktorý ide, z hľadiska práv tradičný dovozca banánov, ktoré mali pôvod v tretích krajinách, namietal, že nemecké
59 — C-352/96, Zb. s. I-6937. 60 — Nariadenie Rady' (ES) č. 1522/96 z 24. júla 1996 o otvorení 61 — Rozsudok Taliansko/Rada, už citovaný, body 19 až 21. a spôsoboch spravovania určitých colných kvót na dovoz ryže a zlomkovej ryže [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 190, s. 1). 62 — Uznesenie OGT Fruchthandelsgesellschaft, už citované.
I - 1492
VAN PARYS
colné orgány vyrubili v súlade s článkom 18 zaviazali v rámci GATT, v právnom poriadku zmeneného nariadenia č. 404/93 clá na Spoločenstva, ani výslovne neodkazuje na dovoz banánov pôvodom z Ekvádoru. Prí jeho presné ustanovenie". 63
slušný vnútroštátny súd po tom, ako pripo menul, že DSB vyslovila nezlučiteľnosť nového režimu Spoločenstva s pravidlami WTO, položil Súdnemu dvoru otázku, či články I a XIII GATT boli spôsobilé vytvoriť práva jednotlivcom, ktorí sa ich môžu priamo domáhať na súde, aby napadli uplatňovanie článku 18 zmeneného nariade nia č. 404/93. d) Kritické pripomienky
96. Po dôkladnejšom prehĺbení tejto otázky musím povedať, že nemám pocit, že by som mal zdieľať so Súdnym dvorom 6 4 túto odpoveď V skutočnosti sa mi zdá, že charakteristiky prípadu by si na jednej strane zaslúžili špecifickejšiu analýzu, ako len mechanické prevzatie judikatúry, ktorá bola vyhotovená v inej súvislosti (pri neexistencii rozhodnutia DSB) a na druhej strane, dôkladnejšiu úvahu zámerov a reakcií, ktoré v tomto prípade prejavil normotvorca Spo ločenstva, aby sa zosúladil s medzinárodnými záväzkami, ku ktorým sa zaviazal. 95. Domnievajúc sa, že riešenie tejto otázky môže byť vyvodené jasne z judikatúry Por tugalsko/Rada, rozhodol Súdny dvor v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku, že nerozhodne rozsudkom, ale jednoduchým odôvodneným uznesením. Na jednej strane najmä nepripustil, že by v tomto prípade 97. Pokiaľ ide o prvé hľadisko, utvrdzuje ma existovali dôvody, na základe ktorých by sa v tejto úvahe aj skutočnosť, že ako som už vzdialil od tejto judikatúry, na druhej strane pripomenul, nasledujúci rozsudok Biret rea- nepripustil, že by okolnosti prípadu tvorili jednu z „osobitných situácií" podľa rozsudku Portugalsko/Rada, ktorých sa dovoláva žalobkyňa v konaní vo veci samej. V tejto 63 — Tamže, bod 28. súvislosti sa obmedzil na konštatovanie, po 64 — Veľmi kritická k tejto odpovedi bola aj veľká časť právnej vedy. Pozri okrem iného PEERS, S.: \VTO dispute seulement pravde dosť demonštratívne, že „spoločná and Community law. In: European Law Review, 2001, s. 605 a nasl., („If the 1998 Regulations are not an exemple of the organizácia trhov v odvetví banánov, ktorá Community's intention to implement a WTO obligation, it is bola zavedená nariadením č. 404/93 hard to see what is") (s. 615); EECKHOUT, P.: Judicial Enforcement of WTO Law in the European Union. a následne zmenená, nemá za cieľ zaručiť In: Journal of International Economic law, 2002, s. 91 a nasl. („That statement, with respect, is difficult to výkon osobitnej povinnosti, ku ktorej sa understand and accept") (s. 107).
I - 1493
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
goval na pokus znovu prevziať automatické stvu DSB na splnenie tohto rozhodnutia. 65 uplatňovanie judikatúry Portugalsko/Rada na Doplním, že podľa toho, čo vyplýva zo rozhodnutia DSB (pozri bod 74 a nasi, vyššie) samotného rozhodnutia rozhodcu vo veci, úplne iným spôsobom. jedno vyhlásenie, ktoré formulovalo Spolo čenstvo v priebehu konania naznačovalo práve to, že potrebovalo primeranú lehotu, aby „vykonalo všetky odporúčania a rozhodnutia", ktoré prijal DSB. 66
98. Aj z hľadiska existencie podmienok pre uplatňovanie výnimky z tzv. osobitnej povin nosti sa domnievam, že termíny a spôsoby prijatia zmien režimu Spoločenstva pre dovoz banánov v tomto prípade mali viesť Súdny dvor k tomu, aby nedospel k odlišnému riešeniu oproti vyššie spomína ným prípadom (pozri bod 87 a nasl, vyššie). Mnohé dôkazy svedčili v tomto zmysle a mohli odôvodniť záver, že prijatím nového režimu mal normotvorca Spoločenstva 100. V tých istých textoch Spoločenstva v úmysle „vykonať osobitnú povinnosť, ku v tejto veci sa nachádzajú ešte jasnejšie ktorej sa zaviazal v rámci WTO" [neoficiálny odkazy, než aké viedli Súdny dvor vo vyššie preklad]. preskúmaných precedensoch (pozri naprí klad tvrdenia uvedené v bode 91), k záveru, že zámerom inštitúcií bolo vykonať povin nosti, ku ktorým sa Spoločenstvo zaviazalo. Ako osobitne pripomína Van Parys, druhé
odôvodnenie
nariadenia č. 1637/98 potvrdzuje jasne, že „majú byť splnené medzinárodné záväzky spoločenstva podľa [WTO]". A to isté nariadenie mení článok 20 nariadenia č. 404/93, aby sa okrem iného vložilo ustanovenie, podľa ktorého Komisia „schváli potrebné opatrenia na zabezpečenie 99. Pripomínam predovšetkým, že tento rešpektovania povinností vyplývajúcich režim bol zmenený na konci lehoty, ktorú z dohôd uzatvorených spoločenstvom podľa Spoločenstvu poskytlo DSB 25. septembra článku 228 zmluvy" [písm. e)]. 1997. Napokon, článok 2 nariadenia č. 1637/98 veľmi významným spôsobom stanovuje, že to isté platí od 1. januára 65 — Pozri rozhodnutie rozhodcu WT/DS27/15: European Com 1999, dátumu, ktorý sa presne zhoduje munities — Regime for the Importation, Sale and Distribution of Bananas z 23. decembra 1997, ktoré prijal DSB 7. januára s uplynutím lehoty pätnástich mesiacov 1998, k nahliadnutiu je na stránke WTO, bod 12. a jedného týždňa, ktorý poskytol Spoločen 66 — Tamže, bod 12. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
I - 1494
VAN PARYS
101. Napokon by som mohol pripomenúť, 103. Pokiaľ potom ide o skutočnosť, že ako to na pojednávaní urobil Van Parys, že zámer Spoločenstva bol preukázaný iba komisár Brittan v odpovedi na parlamentnú v nariadení Rady a nie tiež v nariadeniach otázku výslovne potvrdil, že prijatím naria Komisie, nezdá sa mi to na tieto účely denia č. 1637/98 a nariadenia č. 2362/98 rozhodujúce, kedže je samozrejme v tomto „Komisia vykonala odporúčanie, ktoré usku ohľade určujúcim základný akt sporného točnil 25. septembra 1997 orgán na urovná režimu Spoločenstva a skutočnosť, že podľa vame sporov Svetovej obchodnej organizácie ustálenej judikatúry „Komisia jej oprávnená v odvetví banánov a vykonala potrebné prijímať, najmä v poľnohospodárskej oblasti, opatrenia, aby sa zosúladil režim Spoločen všetky potrebné alebo užitočné opatrenia na stva v súvislosti s banánmi s ustanoveniami vykonanie základnej úpravy tak, aby neboli WTO" [neoficiálnypreklad]. 67 v rozpore s touto úpravou alebo s právnymi predpismi na jej vykonanie, ustanovenými Radou"68.
104. Akokoľvek zdôrazňujem, že pri splno mocnení Komisie na prijatie spôsobov vyko nania tohto režimu Rada zdôraznila, že tieto mali umožniť „zabezpečenie rešpektovania povinností vyplývajúcich z dohôd uzatvore ných Spoločenstvom podľa článku 228 zmluvy" [neoficiálny preklad] 69. 102. Isteže ani vyhlásenia, ktoré uviedla Komisia v rámci WTO (pozri bod 99 vyššie), ani odpoveď, ktorú dal komisár Brittan, nie sú okolnosťami, ktoré samé osebe zabraňujú určeniu, či je alebo nie je cieľom pred metného právneho predpisu Spoločenstva vykonanie „osobitnej povinnosti", ku ktorej sa zaviazalo v rámci WTO. Zdá sa mi však, e) Záverečné úvahy že jasne poukazujú na to, čo zreteľne vyplýva zo skutočností a vyššie uvedených ustano vení, a teda, že účel, ktorý normotvorca Spoločenstva sledoval zmenami režimu dovozu banánov pozostával práve v zosúladení tohto režimu s právnymi pred 105. Z doposiaľ uvedeného je teda možné pismi WTO, ako sú vykladané rozhodnutím vyvodiť, že v spornom postupe v súvislosti so DSB.
68 — Rozsudok z 13. decembra 2001, Kloosterboer Rotterdam, C-317/99, Zb s. I-9863, bod 28: pozri tiež rozsudky zo 67 — Písomná otázka č. '1069/98 poslankyne Yvonne Sandberg- 4. februára 1997, Belgicko a Nemecko/Komisia, C-9/95, Fries Komisii „Dôsledky obchodného konfliktu medzi C-23/95 a C-156/95, Zb. s. I-645, bod 37, a z 11. novembra Spojenými štátmi a Európskou úniou" (Ú. v. ES C 182, 1999, Söhl & Söhlke, C-48/98, Zb. s. I-7877, bod 36. 1999, s. 137). 69 — Článok 20 pism. o) zmeneného nariadenia č. 401/93.
I - 1495
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA - A. TIZZANO - VEC C-377/02
zmenami režimu dovozu banánov mal nor- B — O druhej prejudiciálnej otázke motvorca Spoločenstva v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, na ktorú sa zaviazal v rámci WTO.
108. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou sa v podstate vnútroštátny súd pýta, či režim Spoločenstva pre dovoz banánov porušuje článok 4 dohody ES/Andský pakt, v zmysle ktorej si zmluvné strany poskytujú doložku najvyšších výhod ustanovenú v článku I 106. To ma vedie k záveru, že v prípade GATT (pozri bod 5 vyššie). OGT a najmä v tomto prípade nastali podmienky, ktoré Súdny dvor vyžaduje na posúdenie zákonnosti tohto režimu z hľadiska jeho zlučiteľnosti s pravidlami WTO. A keďže bola táto zlučiteľnosť roz hodnutím DSB zo 6. mája 1999 vylúčená, vyplýva z toho, že hodnotenie, ktoré má Súdny dvor vykonať, nemôže skončiť inak, 109. Pripomínam však, že ako je dobre ako v zápornom zmysle, a teda vyhlásením vidieť, zmyslom tejto otázky nie je položiť si neplatnosti týchto aktov, o ktoré sa opiera ju samostatne, pretože ustanovenie, ktorého sporný režim. sa dovoláva, ako onedlho uvediem, nepridáva žiadne nové povinnosti k tým, ktoré už týmto zmluvným stranám vyplývajú v zmysle pra vidiel WTO/GATT. Preto sa rovnaké odpo vede, aké sa Súdny dvor rozhodne navrhnúť na doposiaľ preskúmavané otázky uplatnia aj na túto, keďže bez ohľadu na to, či sa predpoklad nezákonnosti sporného režimu Spoločenstva s týmito pravidlami potvrdí 107. Na základe doposiaľ uvedeného preto alebo nie, nebude vôbec potrebné opakovať navrhujem, aby Súdny dvor subsidíarne rovnaké preskúmavanie vo vzťahu k dohode odpovedal na prvú, tretiu a štvrtú prejudi- EHS/Andský pakt, ktorá sa od týchto pravi ciálnu otázku v ich preformulovanom zmy diel neodchyľuje. sle, teda že režim Spoločenstva pre dovoz banánov, založený na zmenenom nariadení č. 404/93 a na nariadeniach prijatých na jeho vykonanie, mal v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku ktorej sa Spoločenstvo zavia zalo v rámci WTO. Spoločenstvo však, ako uviedol vo svojom rozhodnutí DSB zo 6. mája 1999, n e o d s t r á n i l o nezlučiteľnosť 110. V tejto súvislosti spolu s Komisiou s pravidlami WTO, na ktorú upozornilo pripomínam, že článok 4 tejto dohody bol rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997, vložený preto, aby sa umožnila doložka a tak je režim neplatný v časti, v ktorej táto najvyšších výhod aj tým štátom, ktoré sú nezlučiteľnosť naďalej pretrváva. súčasťou Andského paktu a v čase podpisu
I - 1496
VAN PARYS
ešte neboli členmi systému GATT. Obmedzil výslovne vyhlasujú, že sú „presvedčené sa teda na rozšírenie rozsahu uplatnenia o význame zásad GATT" a v článku 4 ratione personae systému GATT, ale nezme potvrdzujú „svoju vôľu vykonávať obchodné nil sa rozsah alebo povaha povinností, ktoré výmeny v súlade s touto dohodou". z neho vyplývajú.
112. Z týchto dôvodov sa domnievam, že 111. Ako totiž poukazuje Komisia a Rada, toto ustanovenie nemôže slúžiť ako samo dohodou EHS/Andský pakt nemali zmluvné statné kritérium zákonnosti aktov Spoločen strany vôbec v úmysle dohodnúť ďalšie stva a že preň teda platia odpovede, pre ktoré povinnosti oproti tým, ktoré už boli ustano sa Súdny dvor rozhodne v prípade predtým vené GATT. Naopak v preambule dohody preskúmaných prejudiciálnych otázok.
IV - Návrh
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal Raad van State takto:
„1. Režim Spoločenstva pre dovoz banánov, ktorý sa zakladá na nariadení Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998 a jeho nariadením prijatým na jeho vykonanie, je neplatný z dôvodu
I - 1497
NÄVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — A. TIZZANO - VEC C-377/02
nezlučiteľnosti s pravidlami WTO, tak, ako to 25. septembra 1997 stanovil a 6. mája 1999 potvrdil DSB.
Subsidíame:
1. Režim Spoločenstva pre dovoz banánov, ktorý sa zakladá na nariadení Rady (EHS) č. 404/93 z 13. februára 1993 o spoločnej organizácii trhu s banánmi, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1637/98 z 20. júla 1998 a jeho nariadením prijatým na jeho vykonanie, mal v úmysle vykonať osobitnú povinnosť, ku ktorej sa Spoločenstvo zaviazalo v rámci WTO. Spoločenstvo však, ako uviedol vo svojom rozhodnutí DSB zo 6. mája 1999, neodstránilo nezlučiteľnosť s pravidlami WTO, na ktorú upozornilo rozhodnutie DSB z 25. septembra 1997, a teda režim je neplatný v časti, v ktorej táto nezlučiteľnosť naďalej pretrváva.
2. Rovnaké odpovede platia aj o zlučiteľnosti uvedeného režimu s článkom 4 dohody EHS/Andský pakt."
I - 1498