C-119/04
ECLI:EU:C:2006:65
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62004CC0119
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
KOMISIA/TALIANSKO
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 26. januára 2006 1
I — Úvod lektorom žiadne takéto obmedzenie neplatí.“ 4
1. Predmetom tohto konania je otázka, ktorá viedla k niekoľkým rozsudkom Súdneho dvora: zlučiteľnosť zamestnaneckých pod 2. Talianska republika uskutočnila v roku mienok lektorov cudzieho jazyka na univer 1995 zákonom č. 236 z 21. júna 1995 (ďalej zitách v Taliansku s článkom 39 ES. len „zákon č. 236“) 5 reformu vyučovania V rozsudku vydanom v rámci prejudiciál cudzích jazykov na talianskych univerzitách. neho konania vo veci Allué a Coonan Súdny Podľa ustanovení tohto zákona sa zrušila dvor rozhodol, že vnútroštátne právo, ktoré funkcia lektora cudzieho jazyka a nahradila obmedzuje dĺžku pracovných zmlúv lektorov sa funkciou lingvistického spolupracovníka. cudzieho jazyka, nie však dĺžku zmlúv iných Po nadobudnutí účinnosti zákona však zamestnancov, je v rozpore s právom Spolo Komisia dostala niekoľko sťažností od býva čenstva. 2 Súdny dvor dospel k záveru, že lých lektorov cudzieho jazyka, ktorí tvrdili, že uvedená talianska právna úprava nepriamo prechod na nový systém viedol diskriminuje zamestnancov z iných člen k diskriminačnému zaobchádzaniu zo strany ských štátov. 3 Podobne v neskoršom roz talianskych univerzít. Komisia začala proti sudku vo veci Allué a i. Súdny dvor rozhodol, Talianskej republike konanie o nesplnení že „je v rozpore s [článkom 39 ods. 2 ES], ak povinnosti. Tvrdila, že na univerzitách právny poriadok členského štátu vždy obme v Basilicate, Miláne, Palerme, Pise, „La dzuje dĺžku pracovných zmlúv lektorov Sapienza“ v Ríme, a v univerzitnom orien cudzieho jazyka na jeden rok s možnosťou tálnom inštitúte v Neapole nebolo lingvistic predĺženia, keď v zásade vo vzťahu k iným kým spolupracovníkom, pokiaľ ide o mzdy a sociálne zabezpečenie, uznané ich pred-
1 — Jazyk prednesu: portugalčina. 2 — Rozsudok z 30. mája 1989, 33/88, Zb. s. 1591, osobitne bod 19. 3 — Tamže, bod 12. Súdny dvor poznamenal, že len menšia časť 4 — Rozsudok z 2. augusta 1993, C-259/91, C-331/91 a C-332/91, lektorov cudzieho jazyka boli talianskymi občanmi a že Zb. s. I-4309. v dôsledku toho sa časové obmedzenie v zásade týkalo 5 — Zákon č. 236 z 21. júna 1995 (GURI č. 143 z 21. júna 1995, pracovníkov, ktorí boli občanmi iných členských štátov. s. 9).
I - 6887
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
chádzajúce obdobie pôsobenia ako lektorov k bývalým lektorom cudzieho jazyka posu cudzieho jazyka. Podľa Komisie to zname dzoval kolektívne zmluvy a individuálne nalo porušenie článku 39 ES. pracovné zmluvy uzatvárané na univerzitách v Basilicate, Miláne, Palerme, Pise, „La Sapienza“ v Ríme a na univerzitnom orien tálnom inštitúte v Neapole.
3. Konanie skončilo rozsudkom Súdneho
dvora z 26. júna 2001 vo veci C-212/99, Komisia/Taliansko 6. Súdny dvor uviedol, že Talianska republika si „nezabezpečením 6. Pri rozhodovaní o tom, či systém uplat uznania práv nadobudnutých bývalými lek ňovaný vo vzťahu k bývalým lektorom tormi..., ktorí sa stali lingvistickými spolu cudzieho jazyka bol podobný všeobecnému pracovníkmi a expertmi..., hoci takéto uzna systému uplatňovanému vo vzťahu nie je zaručené pre všetkých vnútroštátnych k vnútroštátnym pracovníkom, použil Súdny pracovníkov,“ nesplnila povinnosti, ktoré jej dvor ako prostriedok porovnávania zákon vyplývajú z článku 39 ES. č. 230 z 18. apríla 1962 o úprave pracovných zmlúv uzatvorených na dobu určitú (ďalej len „zákon č. 230“) 7. Podľa tohto zákona, ak sa pracovná zmluva na dobu určitú zamest nanca, ktorého pracovný pomer sa riadi súkromným právom, zmení na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, všetky práva 4. Dňa 4. marca 2004 začala Komisia podľa nadobudnuté odo dňa jeho prvého zamest článku 228 ods. 2 ES toto konanie. Komisia nania mu zostávajú zachované. tvrdí, že Talianska republika neprijala potrebné opatrenia na vykonanie rozsudku Súdneho dvora vo veci C-212/99, a žiada, aby sa Talianskej republike uložilo penále.
7. Súdny dvor rozhodol, že „v prípade, že sa pracovná zmluva lektora cudzieho jazyka na dobu určitú, ktorý je štátnym príslušníkom iného členského štátu, zmení na zmluvu na dobu neurčitú, ktorá sa rovnako riadi II — Rozsudok Komisia/Taliansko súkromným právom, talianske orgány musia zabezpečiť, že mu budú zachované všetky práva nadobudnuté odo dňa jeho prvého zamestnania, pričom v opačnom prípade by došlo k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti, ktorá je v rozpore s [článkom 39] 5. Vo svojom rozsudku z 26. júna 2001 vo Zmluvy“ 8. veci C-212/99 Súdny dvor vo vzťahu
7 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 25. 6 — Zb. s. I-4923. 8 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 22.
I - 6888
KOMISIA/TALIANSKO
8. Hoci zákon č. 236 výslovne stanovoval vláda informovala, že na účely zmeny pra zachovanie práv nadobudnutých lektormi covnoprávneho postavenia lingvistických cudzieho jazyka počas ich predchádzajúcich spolupracovníkov, bývalých lektorov zamestnaní, preverenie zmluvných cudzieho jazyka, bude na vnútroštátnej a administratívnych postupov uplatňovaných úrovni prijatá príslušná legislatívna úprava. dotknutými univerzitami viedlo Súdny dvor List takisto obsahoval kópiu listu talianskeho k záveru, že dochádzalo k diskriminačným ministra školstva, univerzít a vedeckého situáciám. 9 Súdny dvor preto rozhodol, že výskumu z 27. marca 2002. List adresovaný Talianska republika si nesplnila svoje povin šiestim dotknutým univerzitám vyzýva tieto nosti vyplývajúce z článku 39 ES. univerzity, aby vykonali rozsudok vo veci C-212/99 do 45 dní.
III — Konanie pred podaním žaloby 11. Vo svojom druhom liste z 8. júla 2002 zaslala talianska vláda rozpis opatrení, ktoré považovala za nevyhnutné, prijatých šiestimi univerzitami na zabezpečenie riadneho uzna nia dĺžky pôsobenia bývalých lektorov cudzieho jazyka. Tretí list zo 16. októbra 9. Listom z 31. januára 2002 upozornila 2002 obsahoval ďalšie vysvetlenia týkajúce sa Komisia taliansku vládu na rozsudok Súd opatrení prijatých na vykonanie rozsudku neho dvora vo veci C-212/99 a povinnosť Súdneho dvora každou z dotknutých šiestich Talianskej republiky v zmysle článku 228 univerzít. ods. 1 ES prijať opatrenia potrebné na vykonanie uvedeného rozsudku. V rámci toho istého listu vyzvala taliansku vládu, aby v súlade s článkom 228 ods. 2 ES predložila svoje pripomienky k prípadnému návrhu na uloženie peňažných sankcií.
12. Listom z 11. decembra 2002 Komisia požiadala talianske orgány o poskytnutie vysvetlenia v súvislosti s metódami a kritériami uplatňovanými jednotlivými univerzitami pri výpočte zvýšenia odmeny bývalých lektorov cudzieho jazyka, ktorí sa 10. Talianska vláda odpovedala na tento list stali spolupracovníkmi a lingvistickými troma listami z 10. apríla, 8. júla expertmi. Talianska vláda odpovedala listom a 16. októbra 2002. V prvom liste talianska z 24. januára 2003, ku ktorému pripojila návrh kolektívnej dohody uzatvorenej medzi odborovými organizáciami univerzitného 9 — Tamže, bod 31. personálu a vládnou agentúrou poverenou
I - 6889
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
uzatváraním pracovných zmlúv vo verejnom a tvrdila, že podnikla kroky na vykonanie sektore (ARAN). Podľa talianskej vlády návrh rozsudku vo veci C-212/99. Navyše dohody obsahujúcej osobitné pravidlá pre 12. novembra 2003 talianska vláda predložila bývalých lektorov cudzieho jazyka bude zoznam opatrení, ktoré príslušné správne podpísaný príslušnými zmluvnými stranami orgány zamýšľali v krátkom čase uskutočniť. bezprostredne po jej odsúhlasení výborom Talianska vláda potom predložila list minis pre univerzitný sektor, prezidentom rady tra školstva, univerzít a vedeckého výskumu ministrov a dvorom audítorov. z 5. decembra 2003 spolu s kópiou listu legislatívneho odboru ministerstva zaslaného šiestim dotknutým univerzitám. Na to poslala talianska vláda list z 11. decembra 2003, ku ktorému bola pripojená kópia návrhu zákonného dekrétu spolu s vysvetľujúcimi poznámkami. Nakoniec 28. januára 2004 poslala kópiu zákonného dekrétu č. 2 zo 14. januára 2004 o zavedení naliehavých ustanovení vzťahujúcich sa na 13. Keďže Komisia považovala opatrenia finančné ohodnotenie lingvistických spolu oznámené talianskou vládou za nedosta pracovníkov v určitých univerzitách točné, zaslala 30. apríla 2003 talianskej vláde a o uznávaní. 10 odôvodnené stanovisko. V tomto odôvodne nom stanovisku Komisia uviedla, že neprija tím všetkých opatrení, ktoré si vyžaduje vykonanie rozsudku Súdneho dvora z 26. júna 2001 vo veci C-212/99, si Talianska republika nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 39 ES. Komisia navyše upozornila na možnosť, že jej Súdny dvor uloží peňažné sankcie. Talianska vláda bola vyzvaná, aby v lehote dvoch mesiacov od doručenia odôvodneného stanoviska naň odpovedala.
15. Keďže Komisia sa domnievala, že Talian ska republika úplne nevykonala už citovaný
rozsudok
Komisia/Taliansko, rozhodla sa podať túto žalobu. Komisia žiada Súdny dvor, aby zaviazal Taliansku republiku na zaplate 14. Talianska vláda odpovedala niekoľkými nie penále vo výške 309 750 eur za každý deň listami. K prvému listu zo 17. júna 2003 omeškania s vykonaním tohto rozsudku, a to pripojila kópiu vnútroštátnej kolektívnej od vyhlásenia rozsudku Súdnym dvorom pracovnej zmluvy pre personál univerzitného v rámci tohto konania. sektoru uzatvorenej na roky 2000 — 2001 a podpísanej 13. mája 2003. V ďalšom liste z 25. júla 2003 talianska vláda odpovedala na 10 — GURI č. 11, z 15. januára 2004, s. 4 (ďalej len „zákonný dekrét výhrady uvedené v odôvodnenom stanovisku č. 2/2004“).
I - 6890
KOMISIA/TALIANSKO
IV — Posúdenie Súdneho dvora. Talianska vláda ďalej pozna menáva, že pravidlo zákazu diskriminácie uvedené v článku 39 ods. 2 ES nemožno vykladať spôsobom, ktorý by viedol k spochybneniu uplatnenia rokovaní A — Vykonanie povinnosti uloženej článkom o kolektívnych zmluvách ako nástroja regu 228 ods. 1 ES lácie zamestnaneckých vzťahov.
16. Najprv je potrebné posúdiť, či porušo vanie článku 39 ES stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 26. júna 2001 vo veci C-212/99, Komisia/Taliansko, naďalej pre 18. Podľa môjho názoru sa toto tvrdenie trváva. 11 nedá v tomto konaní použiť vzhľadom na to, že spochybňuje konštatovanie Súdneho dvora uvedené v rozsudku z 26. júna 2001 o tom, že Talianska republika porušila právo Spoločenstva. Talianska vláda uviedla rov naké tvrdenie aj v konaní o nesplnení povin 17. Talianska vláda tvrdí, že prijala opatrenia nosti, ktorého výsledkom bol uvedený roz potrebné na vykonanie uvedeného rozsudku sudok, pričom Súdny dvor toto tvrdenie Súdneho dvora. Argumentuje, že už zákon zamietol. 12 č. 236 stanovuje právny rámec pre uznávanie nadobudnutých práv bývalých lektorov cudzieho jazyka. Preto neexistuje potreba prijímať ďalšie legislatívne opatrenia vykoná vajúce tento rozsudok Súdneho dvora. Posta čuje zosúladenie vnútroštátnej kolektívnej pracovnej zmluvy a kolektívnych pracovných zmlúv šiestich dotknutých univerzít so záko nom č. 236. Za prijatie dodatku k uvedeným 19. Článok 228 ods. 1 ES stanovuje, že ak zmluvám však nie je zodpovedná Talianska Súdny dvor zistí, že si členský štát nesplnil republika, ale zmluvné strany ako subjekty povinnosť, ktorá vyplýva zo Zmluvy ES, súkromného práva zúčastňujúce sa týchto „tento štát je povinný vykonať potrebné rokovaní. Štát nie je oprávnený zasahovať do opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho zmluvnej autonómie týchto strán. Talianska dvora“. Z toho vyplýva, že v konaní podľa republika preto nemôže byť zodpovedná za článku 228 ES nemožno spochybňovať zod to, že v kolektívnych pracovných zmluvách povednosť členského štátu za vykonanie nie sú uvedené ustanovenia, ktoré by zabez rozsudku. Potrebné je len posúdiť, či došlo pečili vykonanie už citovaného rozsudku k odstráneniu porušenia práva Spoločenstva, o ktorom rozhodol Súdny dvor.
11 — Pokiaľ ide o moment, na ktorý sa musí vzťahovať toto posúdenie, pozri: rozsudok z 12. júla 2005, Komisia/ 12 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 35. Ako Francúzsko, C-304/02, Zb. s. I-6263, bod 31, a návrhy, ktoré pripomenul Súdny dvor, „členský štát sa nemôže odvolávať predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci na ustanovenia, postupy, alebo situácie existujúce vo Komisia/Grécko, rozsudok zo 4. júla 2000, C-387/97, vnútroštátnom právnom poriadku s cieľom odôvodniť Zb. s. I-5047, bod 58. nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva“.
I - 6891
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
20. Talianska vláda tvrdí, že toto porušenie na zákon 14 bol do zákona vnesený prvok, bolo odstránené. Zdôrazňuje, že zákonný ktorý predstavuje ďalšiu prekážku riadneho dekrét č. 2/2004 bol prijatý osobitne na účely vykonania rozsudku Súdneho dvora. Do odstránenia patovej situácie pri rokovaniach tknutý zákon vo vzťahu k funkcii bývalého o kolektívnych zmluvách a na účely uznania lektora cudzieho jazyka zamestnaného na práv nadobudnutých bývalými lektormi plný úväzok uplatňuje referenčné kritérium cudzieho jazyka. Zákonný dekrét stanovuje, 500 vyučovacích hodín za jeden rok. že univerzity musia ako referenčný rámec V prípade, že pracovná zmluva bývalého zohľadňovať finančné ohodnotenie výskum lektora cudzieho jazyka bola uzatvorená na ných pracovníkov zamestnaných na čias nižší počet hodín, celkové mzdové nedo točný úväzok. platky a práva na starobný dôchodok sa tomu zodpovedajúco znižujú. Referenčné krité rium vychádza z počtu vyučovacích hodín lingvistických spolupracovníkov za jeden rok v zmysle vnútroštátnej kolektívnej pracovnej zmluvy pracovníkov verejného sektora uza tvorenej na obdobie rokov 1994 — 1997. 21. Komisia to nepovažuje za dostatočné Komisia zastáva názor, že namiesto použitia opatrenie na vykonanie rozsudku Súdneho referenčného kritéria 500 vyučovacích hodín dvora. Zdôrazňuje, že voľba výskumných za jeden rok malo uznanie nadobudnutých pracovníkov zamestnaných na čiastočný práv bývalých lektorov cudzieho jazyka úväzok ako referenčného rámca má pre vychádzať zo skutočných podmienok pred bývalých lektorov cudzieho jazyka, pokiaľ chádzajúcich individuálnych pracovných ide o mzdové nedoplatky a nadobudnuté zmlúv, alebo ak by to nebolo možné, práva na starobný dôchodok, ďalekosiahle z kolektívnej pracovnej zmluvy uzatvorenej dôsledky. Komisia poukazuje na to, že Corte príslušnou univerzitou. Costituzionale (Ústavný súd) konštatoval, že existuje značná podobnosť medzi funkciami vykonávanými v rámci univerzít bývalými lektormi cudzieho jazyka a výskumnými pracovníkmi zamestnanými na plný úvä 23. Talianska vláda tvrdí, že zrovnoprávne zok. 13 Podľa názoru Komisie by lektor nie lektorov cudzieho jazyka s výskumnými cudzieho jazyka zamestnaný na plný úväzok pracovníkmi zamestnanými na plný úväzok mal získať ohodnotenie zodpovedajúce nie je možné. S opätovným poukazom na ohodnoteniu výskumného pracovníka judikatúru Corte Constituzionale 15 talianska zamestnaného na plný úväzok. vláda zdôrazňuje, že hlavnou úlohou výskumných pracovníkov zamestnaných na plný úväzok je uskutočňovanie vedeckého výskumu, zatiaľ čo ich vyučovacie povinnosti majú len doplnkový charakter. Táto skutoč nosť sa prejavuje v tom, že títo výskumní pracovníci musia prejsť vstupnými previer 22. Komisia takisto argumentuje, že pri kami, ktoré sú výslovne zamerané na pre- transformácii zákonného dekrétu č. 2/2004
14 — Zákon č. 63/2004 z 5. marca 2004 (GURI č. 60 z 12. marca 2004). 13 — Komisia poukazuje na rozsudok č. 284 z 23. júla 1984 15 — Talianska vláda poukazuje na nariadenia č. 94/2002, a osobitne na rozsudok č. 496 z 28. novembra 2002. č. 262/2002 a č. 160/2003.
I - 6892
KOMISIA/TALIANSKO
verenie ich výskumných schopností. K úplne zaručením uznania nadobudnutých práv zhodnému finančnému ohodnoteniu lekto rovnocenných právam výskumných pracov rov cudzieho jazyka a výskumných pracovní níkov zamestnaných na plný úväzok odstrá kov zamestnaných na plný úväzok by preto nila diskrimináciu medzi vnútroštátnymi nemalo dôjsť. S cieľom vyhnúť sa podhodno pracovníkmi a bývalými lektormi cudzieho teniu práce výskumných pracovníkov jazyka. zamestnaných na plný úväzok by referenč ným kritériom malo byť finančné ohodno tenie výskumných pracovníkov zamestna ných na čiastočný úväzok a nie ohodnotenie výskumných pracovníkov zamestnaných na plný úväzok.
26. Vo svojom rozsudku z roku 2001 Súdny dvor uviedol, že „v prípade, že pracovníci sú podľa zákona č. 230 oprávnení na pracovné zaradenie zohľadňujúce zvýšenia mzdy, ale aj odpracované roky a vyplatenie odvodov sociálneho zabezpečenia zamestnávateľom 24. Pri posudzovaní tvrdení predložených odo dátumu ich prvého zamestnania, musia Komisiou a talianskou vládou je vhodné byť na obdobné pracovné zaradenie zohľad pripomenúť, že v prípade, že Komisia ňujúce dátum ich prvého zamestnania poskytla dostatočné množstvo dôkazov pre oprávnení aj bývalí lektori cudzieho jazyka, ukazujúcich pretrvávanie nesplnenia povin ktorí sa stali lingvistickými spolupracov ností, „je úlohou dotknutého členského štátu níkmi“ 17. podstatným a detailným spôsobom spochyb niť predložené údaje a ich dôsledky“ 16.
27. Tento rozsudok vyžaduje, aby Talianska 25. Talianska republika predložila dôkazy republika zabezpečila uznanie nadobudnu s cieľom v podstate preukázať, že dotknutých tých práv bývalých lektorov cudzieho jazyka. šesť univerzít v súčasnosti uznáva nadobud Okrem toho sa nespochybňuje, že riadne nuté práva bývalých lektorov cudzieho vykonanie rozsudku vyžaduje úplné a nielen jazyka, ktoré sú rovnocenné právam, ktoré čiastočné uznanie týchto práv. Otázkou by nadobudli v prípade, ak by pracovali ako v tomto prípade však zostáva, čomu by sa výskumní pracovníci zamestnaní na plný úplné uznanie práv nadobudnutých bývalými úväzok. Ako pripustila Komisia, táto skutoč lektormi cudzieho jazyka rovnalo. Inými nosť predstavuje krok správnym smerom. slovami, predmetom sporu je rozsah týchto Talianska republika však nepreukázala, že práv.
16 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 56. 17 — Rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 30.
I - 6893
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
28. Presný rozsah práv, ktoré majú byť akékoľvek menej výhodné ohodnotenie býva predmetom uznania ako nadobudnuté býva lých lektorov cudzieho jazyka, pokiaľ ide lými lektormi cudzieho jazyka, nie je o uznanie ich nadobudnutých práv — v rozsudku Súdneho dvora vo veci v opačnom prípade by si naďalej nesplnila C-212/99 špecifikovaný. To je len logické, svojej povinnosti vykonať rozsudok vo veci pretože úlohou Súdneho dvora nie je stano C-212/99. Podstata problému preto spočíva vovať podmienky zamestnávania lektorov v otázke, či znevýhodňujúce ohodnotenie cudzieho jazyka v Taliansku. Úloha Súdneho bývalých lektorov cudzieho jazyka dvora spočíva len v preverení, či tieto v porovnaní s ohodnotením výskumných podmienky nevedú k zakázanej diskriminácii pracovníkov zamestnaných na plný úväzok z dôvodov štátnej príslušnosti. je objektívne odôvodnené a primerané. 18
31. Talianska vláda odôvodňuje uvedené odlišné ohodnotenie tým, že výskumná a vyučovacia činnosť vykonávaná výskum 29. Tak Komisia, ako aj Talianska republika nými pracovníkmi zamestnanými na plný považujú funkciu výskumného pracovníka úväzok by mala byť ohodnotená lepšie ako zamestnaného na plný úväzok za referenčné vyučovacia činnosť bývalých lektorov kritérium. Zatiaľ čo však Komisia tvrdí, že cudzieho jazyka. V tomto ohľade sa vnútro práva nadobudnuté bývalými lektormi štátnym orgánom musí ponechať určitá cudzieho jazyka musia byť rovnocenné prá miera voľnej úvahy. Hoci niektoré aspekty, vam nadobudnutých výskumnými pracov ako napr. úroveň požadovaných profesijných níkmi zamestnanými na plný úväzok, Talian kvalifikačných predpokladov, by mohli odô ska republika zastáva názor, že výskumní vodňovať odlišné ohodnotenie, Talianska pracovníci zamestnaní na plní úväzok si republika dostatočne nevysvetlila, prečo by zaslúžia výhodnejšie ohodnotenie. rozdiely medzi bývalými lektormi cudzieho jazyka a výskumnými pracovníkmi zamest nanými na plný úväzok mali zakladať taký veľký nepomer, pokiaľ ide o mzdové nedo platky a nadobudnuté práva na starobný dôchodok.
30. Z rozsudku vo veci C-212/99 nevyplýva povinnosť Talianskej republiky určiť porov 32. Preto je podľa môjho názoru nevyhnutné nateľnú kategóriu pracovníkov a následne dospieť k záveru, že Talianska republika si v plnom rozsahu prispôsobiť ohodnotenie tým, že nevykonala rozsudok vo veci bývalých lektorov cudzieho jazyka ohodno C-212/99, nesplnila svoje povinnosti vyplý teniu tejto kategórie pracovníkov. Právo vajúce z článku 228 ES. Spoločenstva nezakazuje každý rozdiel v ohodnotení bývalých lektorov cudzieho jazyka a iných univerzitných učiteľov alebo výskumných pracovníkov. Talianska repub 18 — Pozri GERARDS, J. H.: Judicial Review in Equal Treatment Cases, Leiden/Boston: Martinus Nijhoff Publishers 2005, lika však musí byť schopná zdôvodniť s. 669 — 675.
I - 6894
KOMISIA/TALIANSKO
B — Primerané peňažné sankcie miera závažnosti porušenia, dĺžka jeho trva nia a platobná schopnosť členského štátu. 21 Osobitne Súdny dvor posudzuje dôsledky nevykonania rozsudku na súkromné a verejné záujmy, ako aj naliehavosť potreby presvedčiť dotknutý členský štát o povinnosti 33. Komisia na základe spôsobu výpočtu, splniť si svoje záväzky. 22 ktorý stanovila v oznámení 97/C 63/02 z 28. februára 1997, 19 navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Taliansku republiku na zapla tenie penále vo výške 309 750 eur za každý deň omeškania s vykonaním rozsudku vo veci C-212/99, a to od vyhlásenia rozsudku Súdnym dvorom v prejednávanej veci až do vykonania rozsudku vo veci C-212/99. Táto suma je súčinom jednotnej základnej čiastky 500 eur a koeficientu 14 (na stupnici od 1 do 20) vyjadrujúceho závažnosť porušenia, koe Závažnosť porušenia ficientu 2,5 (na stupnici 1 až 3) vyjadrujú ceho dĺžku porušenia a koeficientu 17,7 (založeného na hrubom domácom produkte dotknutého členského štátu a vážení hlasov v Rade Európskej únie), ktorý má vyjadrovať platobnú schopnosť dotknutého členského štátu. 35. Pokiaľ ide o závažnosť porušenia, je vhodné pripomenúť, že článok 39 ES stano vuje jednu zo základných zásad Zmluvy a je potrebné považovať ho za súčasť základov spoločného trhu. 23 Sloboda občanov Európ skej únie pracovať v ktoromkoľvek členskom 34. Hoci odporúčania Komisie nemôžu štáte sa takisto v článku 15 ods. 2 Charty Súdny dvor zaväzovať, ako také predstavujú základných práv Európskej únie uznáva ako „užitočný referenčný rámec“ a určité výcho základné právo. Výkon tohto práva vyžaduje disko pre rozhodovanie o tom, aké penále by zrušenie akejkoľvek formy diskriminácie bolo za daných okolností vhodné pracovníkov členských štátov na základe a primerané zistenému nesplneniu povin štátnej príslušnosti, pokiaľ ide nosti, ako aj platobnej schopnosti dotknu o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné tého členského štátu. 20 Tri základné kritéria, pracovné podmienky. 24 ktoré Súdny dvor zohľadňuje, sú v zásade
21 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 104; Komi sia/Grécko, už citovaný, bod 92, Komisia/Španielsko, už 19 — O spôsobe výpočtu penále ukladaných podľa článku [228] citovaný, bod 52. Zmluvy ES (Ú. v. ES C 63, 1997, s. 2). 22 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 104, 20 — Rozsudky Komisia/Grécko, už citovaný, body 89 a 90; a Komisia/Grécko, už citovaný, bod 92. z 25. novembra 2003, Komisia/Španielsko, C-278/01, Zb. s. I-14141, bod 41; Komisia/Francúzsko, už citovaný, 23 — Pozri článok 3 ods. 1 písm. c) ES a napríklad rozsudok bod 103; a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát z 30. septembra 2003, Köbler, C-224/01, Zb. s. I-10239, bod Geelhoed 24. novembra 2005 vo veci C-177/04, Komisia/ 102. Francúzsko, prejednávanej Súdnym dvorom, bod 62. 24 — Článok 39 ods. 2 ES.
I - 6895
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
36. Nevykonanie rozsudku z 26. júna 2001 túto okolnosť treba pri posudzovaní závaž Talianskou republikou má pre bývalých nosti porušenia tiež zohľadniť. 26 lektorov cudzieho jazyka značné finančné dôsledky, a závažným spôsobom sa tak dotýka ich záujmov. Podľa Komisie ide o 450 dotknutých osôb v rámci šiestich posudzovaných univerzít. Toto číslo bolo získané na základe správy predloženej talian 38. S ohľadom na tieto okolnosti sa koefi skou vládou v auguste 1997. cient 14 navrhnutý Komisiou zdá byť mierne V korešpondencii s Komisiou pred začatím prehnaný. Namiesto toho navrhujem koefi konania talianska vláda vyjadrila predpoklad, cient vo výške 12 zodpovedajúci závažnosti že počet dotknutých osôb musí byť značne porušenia. nižší. Na podporu svojho tvrdenia však nepredložila žiadne dôkazy a vo vyjadrení určenom Súdnemu dvoru toto číslo Komisie nespochybnila. V dôsledku toho je v otázke počtu dotknutých osôb nevyhnutné prijať stanovisko Komisie. 25
Dĺžka trvania porušenia
39. Dĺžka trvania porušenia článku 228 ods. 1 ES, ktorú je potrebné počítať odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci C-212/99 Súdnym dvorom, predstavuje v súčasnosti štyri roky a sedem mesiacov. Zmluva nesta novuje lehotu na vykonanie rozsudku, ale podľa judikatúry sa k jeho vykonaniu musí pristúpiť bezodkladne a musí sa uskutočniť v čo najkratšom čase. 27 37. Na druhej strane, ako som uviedol v bode 31 vyššie, vnútroštátnym orgánom musí byť ponechaná určitá miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie relatívnej hodnoty rôznych typov zamestnania. Zdá sa, že Komisia túto okolnosť pri posudzovaní 40. Talianska vláda vo svojom vyjadrení závažnosti porušenia nezohľadnila, keďže od tvrdila, že by sa malo zohľadniť autonómne začiatku trvala na striktnej rovnocennosti medzi bývalými lektormi cudzieho jazyka s výskumnými pracovníkmi zamestnanými 26 — Pozri analogicky rozsudok z 5. marca 1996, Brasserie du na plný úväzok. Podľa môjho názoru však Pêcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, bod 56. Samozrejme nenaznačujem, že porušenie Talianskou republikou nie je dostatočne závažné na to, aby založilo zodpovednosť členského štátu. 27 — Rozsudok Komisia/Grécko, už citovaný, bod 82. Pozri tiež 25 — Pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Francúzsko, už návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 12. júna citovaný, bod 56. 2003, už citované, bod 31, vo veci Komisia/Španielsko.
I - 6896
KOMISIA/TALIANSKO
postavenie talianskych univerzít. V tomto 43. Koeficient stanovený pre Taliansku ohľade je však potrebné poznamenať, že prvý republiku tak, ako sa uvádza v oznámení formálny krok talianskych univerzít s cieľom Komisie 97/C 63/02 z 28. februára 1999, je zabezpečiť vykonanie pôvodného rozsudku 17,7. 29 Súdneho dvora bol uskutočnený takmer 31 mesiacov po vyhlásení tohto rozsudku, t. j. 14. januára 2004, a to vo forme zákonného dekrétu č. 2/2004. Navyše exis tujúce rozdiely v ohodnotení výskumných pracovníkov zamestnaných na plný úväzok a bývalých lektorov cudzieho jazyka, ktoré talianske orgány nedokázali náležite zdôvod 44. Vo svetle týchto skutočností sa domnie niť, sú v uvedenom zákonnom dekréte vam, že Súdny dvor by mal uložiť penále vo naďalej obsiahnuté. výške 265 500 eur za každý deň omeškania (500 x 12 x 2,5 x 17,7).
41. Koeficient 2,5 navrhnutý Komisiou sa preto zdá byť primeraný.
O prípadnom uložení paušálnej pokuty
Platobná schopnosť Talianskej republiky 45. S cieľom vytvoriť dostatočný finančný tlak na členský štát, ktorý si nesplnil svoju povinnosť, môže Súdny dvor uložiť popri penále aj povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu. 30 42. Súdny dvor opakovane uviedol, že koe ficient založený na hrubom domácom pro dukte členského štátu, ktorý porušil svoju 29 — Súdny dvor dosiaľ súhlasil s uplatňovaním koeficientov povinnosť, a počte hlasov, ktorými tento štát uvedených v oznámení Komisie z roku 1997, hoci tieto koeficienty boli vypočítané na základe hrubého domáceho disponuje v Rade, predstavuje „primeraný produktu členských štátov a váhy hlasov v Rade pred mnohými rokmi. Tieto okolnosti sa medzičasom podstatne spôsob vyjadrenia platobnej schopnosti tohto zmenili. Nové oznámenie o uplatňovaní článku 228 Zmluvy členského štátu spolu so zachovaním roz ES [SEK(2005) 1658, konečné znenie] je preto potrebné privítať. Podľa nového oznámenia je koeficient stanovujúci umného odstupu medzi rôznymi členskými platobnú schopnosť Talianska o niečo vyšší. Vo svetle zaužívanej praxe Súdneho dvora však nepovažujem za štátmi“ 28. vhodné už uplatňovať nový spôsob výpočtu, najmä ak sa Komisia vo svojom návrhu predloženom v tejto veci odvoláva na jej oznámenie z roku 1997. 30 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, body 89 až 97. Pozri tiež bod 10 návrhov, ktoré predniesol generálny 28 — Rozsudky Komisia/Francúzsko, už citovaný, bod 109; Komi advokát Geelhoed 18. novembra 2004, ktorý popri presved sia/Španielsko, už citovaný, bod 59, a Komisia/Grécko, už čovacom účinku zdôrazňuje význam prevenčného účinku citovaný, bod 88. finančných sankcií upravených článkom 228 ods. 2 ES.
I - 6897
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA — M. POIARES MADURO — VEC C-119/04
46. Zatiaľ čo povinnosť zaplatiť penále slúži úrovni ako neprimerane dlhé obdobie posu na stimulovanie členského štátu, aby napravil dzované v rozsudku Komisia/Francúzsko. 32 svoje nesplnenie povinnosti v čo najkratšej dobe po vyhlásení rozsudku Súdneho dvora v konaní podľa článku 228 ES, možnosť uloženia paušálnej pokuty predstavuje spô sob zabezpečenia toho, aby členské štáty neuprednostňovali vyčkávanie na začatie a výsledok takéhoto konania pred vykonaním opatrení potrených na nápravu nesplnenia povinnosti konštatovaného Súdnym dvorom v konaní o nesplnení povinnosti.
49. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zavia zal Taliansku republiku na zaplatenie 265 500 eur za každý deň omeškania s vykonaním opatrení potrebných na vyko nanie rozsudku vo veci C-212/99, a to od vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do vykonania už citovaného rozsudku vo veci C-212/99. 47. Napriek tomu, že Komisia to nenavrho vala, Súdny dvor prednedávnom vo veci C-304/02, Komisia/Francúzsko, s ohľadom na dotknuté záujmy a najmä s ohľadom na dlhé obdobie, ktoré uplynulo od pôvodného určenia existencie nesplnenia povinnosti, považoval za podstatné uložiť zaplatenie paušálnej pokuty. 31
50. Keďže Komisia navrhla zaviazať Talian sku republiku na náhradu trov konania a Talianska republika nemala úspech vo veci, navrhujem, aby ju Súdny dvor zaviazal na náhradu trov konania podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku. 48. V tomto prípade podľa môjho názoru nie je potrebné odchýliť sa od návrhu Komisie uložiť len zaplatenie penále. Hoci obdobie, 32 — Ako uviedol generálny advokát Geelhoed v bode 93 svojich ktoré uplynulo od rozsudku vo veci návrhov z 29. apríla 2004 vo veci C-304/02, Komisia/ C-212/99, je značné, nie je na rovnakej Francúzsko, nesplnenie povinností Francúzska monitorovať a vykonať ustanovenia práva Spoločenstva týkajúce sa minimálnej veľkostí rýb trvalo takmer dve desaťročia. Pozri tiež jeho návrhy z 18. novembra 2004 v tej istej veci, bod 49.
Rozsudok
v konaní o nesplnení povinnosti proti Francúzsku bol vyhlásený 11. júna 1991, takmer 10 rokov pred 31 — Rozsudok Komisia/Francúzsko, už citovaný, body 81 a 114 až vyhlásením rozsudku vo veci C-212/99. Pozri rozsudok 119. z 11. júna 1991, Komisia/Francúzsko, C-64/88, Zb. s. I-2727.
I - 6898
KOMISIA/TALIANSKO
V — Návrh
51. Vo svetle vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
— rozhodol, že nezabezpečením uznania práv nadobudnutých bývalými lektormi cudzieho jazyka, ktorí sa stali lingvistickými spolupracovníkmi a lingvistickými expertmi cudzieho jazyka, hoci takéto uznanie bolo zabezpečené všetkým vnútroštátnym pracovníkom, Talianska republika neprijala všetky opatrenia na vykonanie rozsudku z 26. júna 2001, Komisia/Taliansko (C-212/99), a z tohto dôvodu si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 228 ES,
— zaviazal Taliansku republiku na zaplatenie penále Komisii vo výške 265 500 eur na účet „Vlastné zdroje Európskeho spoločenstva“ za každý deň omeškania s vykonaním opatrení potrebných na vykonanie už citovaného rozsudku vo veci C-212/99, a to od vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci až do vykonania už citovaného rozsudku vo veci C-212/99,
— zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.
I - 6899