C-104/09
ECLI:EU:C:2010:254
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62009CC0104
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
ROCA ÁLVAREZ
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 6. mája 2010 1
I — Úvod Preto ani P. M. Roca Álvarez nemá žiadny odvodený nárok. Samostatný nárok otca za- mestnaného v závislom pracovnom pomere na poskytnutie uvedenej prestávky španielske právo nepozná. V tom vidí P. M. Roca Álvarez 1. Tento návrh na začatie prejudiciálneho diskrimináciu na základe pohlavia. konania ponúka Súdnemu dvoru možnosť upresniť svoju judikatúru, ktorá sa týka záka- zu diskriminácie na základe pohlavia.
2. Španielske právo upravuje pre matky v zá- vislom pracovnom pomere v prvých deviatich mesiacoch po narodení dieťaťa nárok na den- II — Právny rámec nú redukciu pracovného času. Zákon hovorí o prestávke „na dojčenie“. Španielska judika- túra však poskytuje toto pracovné voľno aj matkám, ktoré nedojčia. Už na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že po- jem „prestávka na dojčenie“ je zavádzajúci, keďže dojčenie nepredstavuje predpoklad pre poskytnutie prestávky. Ak si zamestnankyňa pre seba neuplatní platenú prestávku, tak si ju A — Právo Únie môže namiesto matky nárokovať otec dieťaťa, pokiaľ je taktiež zamestnancom v závislom pracovnom pomere.
4. Prípad spadá do rámca právne úpravy Únie, ktorý tvorí smernica Rady 76/207/EHS 3. P. M. Roca Álvarez požiadal svojho za- z 9. februára 1976 o vykonávaní zásady rov- mestnávateľa o takúto prestávku. Jeho žiadosť nakého zaobchádzania s mužmi a ženami, bola zamietnutá s odôvodnením, že matka pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej dieťaťa je samostatne zárobkovo činná osoba, príprave a postupu v zamestnaní a o pracov- a preto nemá žiadny nárok na takú prestávku. né podmienky 2.
1 — Jazyk prednesu: nemčina. 2 — Ú. v. ES L 39, s. 40; Mim. vyd. 05/001, s. 187.
I - 8663
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
1. Smernica 76/207 7. Článok 5 ods. 1 smernice upravuje:
5. Článok 1 ods. 1 smernice 76/207 upravuje: „1. Uplatňovanie zásady rovnakého zaobchá- dzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, vrátane podmienok upravujúcich prepuste- nie, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovnaké podmienky bez diskriminácie z dô- vodu pohlavia.“ „Účelom tejto smernice je uviesť v členských štátoch do platnosti zásadu rovnakého za- obchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné pod- mienky, ako aj o sociálne zabezpečenie za podmienok uvedených v odseku 2. Táto zása- da sa ďalej uvádza len ako ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘.“ 2. Smernica 96/34/ES
6. Článok 2 ods. 1 a 3 tejto smernice upravuje: 8. Doplňujúco je potrebné odkázať na smer- nicu Rady 96/34/ES z 3. júna 1996 o rámcovej dohode o rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC 3.
„1. Na účely ďalej uvádzaných ustanovení sa zásadou rovnakého zaobchádzania rozumie, že neexistuje žiadna priama ani nepriama diskriminácia z dôvodu pohlavia, najmä s od- volaním sa na manželský alebo rodinný stav. 9. Cieľom tejto smernice je zaviesť rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke, uzavretú 14. decembra 1995 medzi európskymi soci- álnymi partnermi (UNICE, CEEP a ETUC). Táto rámcová dohoda sa nachádza v prílohe smernice. 3. Táto smernica sa nedotýka ustanovení na ochranu žien, najmä pokiaľ ide o tehotenstvo a materstvo.“ 3 — Ú. v. ES L 145, s. 4; Mim. vyd. 05/002, s. 285.
I - 8664
ROCA ÁLVAREZ
10. Doložka 2 ods. 1 rámcovej dohody upra- 12. Článok 1 ods. 3 Zákonníka práce upra- vuje toto: vuje, že každá činnosť vykonaná mimo rám- ca definovaného v článku 1 ods. 1, je vyňatá z rozsahu pôsobnosti Zákonníka práce.
„1. Podľa doložky 2.2 táto dohoda poskytuje pracovníkom a pracovníčkam individuálne 13. Článok 37 ods. 4 Zákonníka práce v znení právo na rodičovskú dovolenku z dôvodov platnom, podľa vnútroštátneho súdu, v čase narodenia alebo adopcie dieťaťa, aby im bolo podania žaloby uvádza: umožnené starať sa o toto dieťa počas obdo- bia najmenej troch mesiacov až do veku, kto- rý určia členské štáty a/alebo sociálni partne- ri, najviac však do veku 8 rokov.“
„Zamestnankyne majú z dôvodu dojčenia dieťaťa do konca deviateho mesiaca jeho veku nárok na hodinovú prestávku v práci, ktorú môžu rozdeliť na dve časti. Na rovnaký účel sa môže žena rozhodnúť nahradiť tento nárok skrátením denného pracovného času o pol hodiny. Túto prestávku môže využiť bez roz- B — Vnútroštátne právo dielu matka alebo otec v prípade, že sú obaja zamestnaní.“
11. Pracovnoprávne vzťahy sú v Španielsku 14. Zákonom č. 3/2007 z 22. marca 2007 5 bol upravené v Estatuto de los Trabajadores (ďa- článok 37 Zákonníka práce zmenený. Zmene- lej len „Zákonník práce“), ktorého prepraco- né znenie upravuje na rozdiel od pôvodného vané znenie bolo vydané kráľovským legisla- znenia, že zamestnankyňa si môže slobodne tívnym dekrétom (Real Decreto Legislativo) zvoliť namiesto hodiny platenej prestávky č. 1/1995 z 24. marca 1995 4. Jeho článok 1 skrátenie denného pracovného času o pol určuje, že tento zákon sa vzťahuje na osoby, hodinu alebo si tento nárok spojiť na celé ktoré dobrovoľne ponúkajú svoje služby za pracovné dni v súlade s kolektívnou zmluvou odplatu pre inú osobu v rámci organizácie alebo podľa dohody so zamestnávateľom pri a na základe pokynov fyzickej alebo právnic- dodržaní prípadných predpisov v kolektívnej kej osoby, ktorá sa nazýva zamestnávateľ. zmluve.
4 — BOE č. 75 z 29. marca 1995, s. 9654. 5 — BOE č. 71 z 23. marca 2007, s. 12611.
I - 8665
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
III — Skutkový stav a prejudiciálna otázka 18. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal na Tribunal Superior de Justicia de Galicia. Tento súd sa domnieva, že žalob- covi je možné priznať právo, ktorého sa do- máha, iba ak by priznanie uvedeného práva výlučne matke porušovalo zásadu rovnosti zaobchádzania.
15. P. M. Roca Álvarez (ďalej len „žalobca“) je zamestnancom podniku Sesa Start España ETT SA (ďalej len „zamestnávateľ“).
19. Na základe vyššie uvedeného Tribunal Superior de Justicia de Galicia rozhodol pred- ložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie preju- diciálneho konania o tejto otázke: 16. Dňa 7. marca 2005 požiadal žalobca svoj- ho zamestnávateľa o platenú prestávku podľa článku 37 ods. 4 Zákonníka práce. Zamest- návateľ tento návrh zamietol. Odôvodnil to tým, že manželka žalobcu je samostatne zá- robkovo činná osoba a nie je zamestnanky- ňou. Postavenie matky ako zamestnankyne je conditio sine qua non nároku na požadovanú prestávku. „Je vnútroštátny zákon (konkrétne článok 37 ods. 4 Zákonníka práce), ktorý priznáva vý- lučne matkám vykonávajúcim závislú prácu v pracovnom pomere právo na platené pre- stávky spočívajúce v skrátení denného pra- covného času o pol hodiny alebo v prestávke v práci trvajúcej jednu hodinu, ktorú je mož- né rozdeliť na dve časti, a ktoré sú dobrovoľné 17. Proti tomuto zamietnutiu podal a platené zamestnávateľom, a to až do devia- P. M. Roca Álvarez žalobu. Prvostupňový súd tich mesiacov veku dieťaťa, a ktorý naopak zastával názor, že právo na platenú prestávku toto právo nepriznáva otcom vykonávajúcim na účely dojčenia z dôvodu doslovného zne- závislú prácu v pracovnom pomere, v rozpo- nia ustanovenia Zákonníka práce, ktoré začí- re so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá na slovom „zamestnankyne…“, patrí výlučne zakazuje akúkoľvek diskrimináciu založenú matke. Okrem toho matka musí byť v závis- na pohlaví, zakotvenú v článku 13 Zmluvy, lom pracovnom pomere, keďže Zákonník v smernici Rady 76/207/EHS z 9. februára práce by sa inak nemohol použiť. Súdny dvor 1976 o vykonávaní zásady rovnakého zaob- zamietol nárok P. M. Rocu Álvareza na po- chádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prí- skytnutie tejto prestávky, pretože jeho man- stup k zamestnaniu, odbornej príprave a po- želka je samostatne zárobkovo činná osoba. stupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, Keďže matka nemá žiadny nárok, nedisponu- a v smernici 2002/73/ES, ktorá zmenila a do- je ani otec odvodeným nárokom. plnila uvedenú smernicu?“
I - 8666
ROCA ÁLVAREZ
20. V konaní pred Súdnym dvorom predlo- Návrh žalobcu na poskytnutie „prestávky na žili písomné pripomienky španielska a írska dojčenie“ bol podaný už 7. marca 2005, a teda vláda, ako aj Komisia. pred uplynutím lehoty na jej prebratie. Aj doba uskutočnenia požadovanej platenej pre- stávky na dojčenie je pred uplynutím lehoty na prebratie; táto bola požadovaná na obdo- bie od 4. januára 2005 do 4. októbra 2005.
IV — Právne posúdenie
23. Na druhej strane, pokiaľ by španielske právo nebralo za základ pri rozhodnutí v ko- naní vo veci samej právny stav v čase podania 21. Svojou otázkou sa vnútroštátny súd návrhu, ale neskorší okamih, napríklad oka- v podstate pýta, či zásade rovnosti zaobchá- mih rozhodnutia súdu posledného stupňa, dzania s mužmi a ženami zaručenej právom potom by už lehota na prebratie smernice Únie odporuje vnútroštátna právna úprava, uplynula. V konečnom dôsledku by to však ktorá priznáva iba zamestnaným osobám nezmenilo nič na právnom posúdení, pretože ženského pohlavia samostatné právo na „pre- smernica 2002/73 rozhodujúce ustanovenia stávku na dojčenie“. V tejto súvislosti uvá- podstatne nezmenila. dza prejudiciálna otázka článok 13 ES (teraz článok 19 ZFEÚ), ako aj smernice 76/207 a 2002/73 6.
22. Právne posúdenie sa uskutoční len na 24. Na nové znenie smernice zmenenej a do- základe smernice 76/207, pretože smer plnenej smernicou 2006/54 7, ktorú bolo po- nicu 2002/73 nie je možné uplatniť ratione trebné prebrať do 15. augusta 2008, sa vnút- temporis na tento prípad. Lehota na prebratie roštátny súdu nepýta, navyše uplatniteľnosť smernice 2002/73 uplynula 5. októbra 2005. zmenenej smernice ratione temporis je po- trebné a fortiori zamietnuť.
6 — Smernica 2002/73/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchá- 7 — Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES dzania s mužmi a ženami pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rov- odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné pod- nakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamest- mienky (Ú. v. ES L 269, s 15; Mim. vyd. 05/004, s. 255). nanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, s. 23).
I - 8667
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
A — Smernica 76/207 pracovných podmienok. Preto spadá do roz- sahu pôsobnosti článku 5 smernice 76/207.
25. Cieľom smernice 76/207 je výkon zása- dy rovnosti zaobchádzania s mužmi a žena- 27. Takéto ustanovenie vedie aj k rozdielne- mi, pokiaľ ide o oblasť zamestnania. Preto mu zaobchádzaniu na základe pohlavia. jej článok 2 ods. 1 zakazuje tak priamu, ako aj nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohla- via. Článok 5 ods. 1 upresňuje, že uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o pracovné podmienky, znamená, že mužom aj ženám sa zaručia rovné podmienky bez diskriminácie z dôvodu pohlavia. V ďalšom konaní je preto potrebné najprv preskúmať, či sa sporné ustanovenia týkajú pracovných 28. Článok 37 ods. 4 Zákonníka práce posky- podmienok a či predstavujú nerovnosť zaob- tuje nárok na skrátenie pracovného času pod- chádzania na základe pohlavia. ľa doslovného znenia iba zamestnankyniam, zamestnanci však nemajú samostatný nárok na skrátenie pracovného času. Disponujú iba odvodeným nárokom: Iba ak má matka samo- statný nárok, môže si ho uplatniť aj otec.
1. Nerovnosť zaobchádzania z hľadiska pra- covných podmienok 29. Rozdielne zaobchádzanie spočíva v sku- točnosti, že zamestnankyne samostatný ná- rok na skrátenie pracovného času majú, na- opak zamestnanci ho majú iba odvodený od nároku matky dieťaťa. Pokiaľ teda matka, kto- rá je zamestnankyňou, disponuje nárokom na prestávku v práci, vzniká zamestnanému 26. Článok 37 ods. 4 španielskeho Zákon- otcovi tento nárok, iba ak je aj matka zamest- níka práce priznáva do deviatich mesiacov nankyňou. Pokiaľ je naopak matka samostat- veku dieťaťa právo na skrátenie pracovného ne zárobkovo činná osoba, a nedisponuje času. Je možné ho uplatniť buď skrátením preto sama žiadnym nárokom na skrátenie denného pracovného času o pol hodiny ale- pracovného času, nemá ani otec zodpoveda- bo prestávkou v práci v trvaní jednej hodiny, júci nárok. Zamestnankyňa má však tento ná- ktorú je možné rozdeliť na dve časti. Tým sa rok aj v prípade, ak je otec dieťaťa samostatne sporné ustanovenie týka výkonu práce, a teda zárobkovo činný.
I - 8668
ROCA ÁLVAREZ
30. V podstate sa muži a ženy v tomto prípa- 33. Článok 2 ods. 3 má podľa judikatúry za de nachádzajú v porovnateľnej situácii, preto- cieľ dvojakú ochranu ženy. Na jednej strane že sporná prestávka slúži, ako hneď ukážem, má poskytnúť ochranu biologického stavu v prvom rade na starostlivosť o dieťa. Keďže ženy počas tehotenstva a po ňom a na druhej sporné ustanovenie výslovne priznáva nárok strane ochranu osobitných vzťahov medzi iba zamestnankyniam, ide o priamu diskrimi- matkou a jej dieťaťom v priebehu obdobia, náciu na základe pohlavia. ktoré nasleduje po tehotenstve a pôrode. 10
31. Ďalej je potrebné preskúmať, či je toto rozdielne zaobchádzanie prípustné na zá- klade výnimiek uvedených v smernici.
34. Sporná španielska vnútroštátna právna úprava však nepredstavuje povolené rozdiel- ne zaobchádzanie podľa článku 2 ods. 3 smer- nice, pretože pri bližšom pozorovaní v tomto prípade nejde o predpis na ochranu ženy v te- hotenstve a materstve v zmysle smernice.
2. Predpisy na ochranu ženy v tehotenstve a materstve
32. Článok 2 ods. 3 smernice vyhradzuje 35. Na ochranu žien v materstve by nespor- členským štátom právo zachovať alebo prijať ne slúžil predpis poskytujúci určité zvýhod- ustanovenia zamerané na ochranu žien, po- nenia dojčiacim zamestnankyniam. Iba ženy kiaľ ide o „tehotenstvo a materstvo“. Pri tomto sú spôsobilé dojčiť a okrem toho má dojče- ustanovení ide o výnimku zo zásady rovnosti nie priamu súvislosť s materstvom. Írska vlá- zaobchádzania. Preto je potrebné vykladať ju da má preto pravdu, keď tvrdí, že zlepšenie striktne, 8 aby všeobecné pravidlá neboli zba- vené svojho zmyslu. 9 10 — Rozsudky z 12. júla 1984, Hofmann, 184/83, Zb. s. 3047, bod 25; z 30. apríla 1998, Thibault, C-136/95, Zb. s. I-2011, bod 25; z 18. marca 2004, Merino Gómez, C-342/01, 8 — Rozsudok z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, Zb. s. I-2605, bod 32; z 29. novembra 2001, Griesmar, bod 44. C-366/99, Zb. s. I-9383, bod 4, a z 20. septembra 2007, 9 — Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2010, Komisia/ Kiiski, C-116/06, Zb. s., I-7643, bod 46. O vzťahu rodič dieťa Spojené kráľovstvo, C-346/08, Zb. s. I-3491, bod 39. pozri bod 42 týchto návrhov.
I - 8669
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
postavenia dojčiacich zamestnankýň nepred- zamestnanec pracuje, mu však potom nie je stavuje žiadnu zakázanú diskrimináciu za- poskytovaný žiadny dodatočný čas na dojče- mestnancov mužského pohlavia. nie alebo výživu dieťaťa.
38. Navyše podľa španielskeho práva je mož- 36. Napriek jej označeniu ako prestávky na né, aby si prestávku v práci vzal aj otec, pokiaľ dojčenie neslúži sporná španielska právna by matka mohla požadovať takéto pracovné úprava o platenej prestávke v prvom rade na voľno. Toto potvrdzuje povahu španielskeho ochranu dojčiacich žien. Ako vnútroštátny predpisu ako opatrenia na uľahčenie starost- súd uviedol, malo toto ustanovenie, pôvodne livosti o dieťa a nie ako opatrenia na ochra- vychádzajúce z úpravy z roku 1900, umožniť nu biologického stavu ženy. Lebo na jednej matkám, aby mohli dojčiť svoje dieťa; avšak strane vo všeobecnosti aj otec môže prevziať medzičasom sa od tohto cieľa vzdialilo. Dnes kŕmenie dieťaťa z fľašky, ako aj opateru o die- už nepredstavuje dojčenie podmienku pre ťa. A na druhej strane nie je zjavné, v čom poskytnutie prestávky v práci. Naopak, špa- spočíva ochrana biologického stavu ženy, keď nielska judikatúra uplatňuje toto ustanovenie osobne nepožiada o skrátenie pracovného aj pri výžive z fľašky. času a pracuje na plný pracovný čas, zatiaľ čo jej manžel využíva skrátený pracovný čas.
37. Súd, ktorý podal návrh na začatie preju- 39. Súdny dvor opakovane zdôraznil, že diciálneho konania, kvalifikoval cieľ prestáv- smernica poskytuje členským štátom právo ky v práci správne ako čistý čas venovaný sta- voľnej úvahy, pokiaľ ide o sociálne opatre- rostlivosti o dieťa. Že sa tým účel sporného nia, ktoré prijímajú na účely poskytovania ustanovenia vzdialil nielen od dojčenia, ale aj ochrany ženy v tehotenstve a materstve. 12 To od všeobecného aspektu kŕmenia, potvrdzuje znamená, že členské štáty majú širokú mieru zreteľne posledná zmena článku 37 Zákon- voľnej úvahy v otázke, aké opatrenia považujú níka práce. 11 Táto totiž dovoľuje prestávku za potrebné na uskutočnenie tejto ochrany. v práci v trvaní jednej hodiny denne kumu- Tomu zodpovedajúco sa môžu tieto opatre- lovať do súvislej dovolenky. V dňoch, keď nia líšiť v závislosti od členského štátu, ktorý ich prijal.
11 — Táto zmena sa podľa údajov vnútroštátneho súdu síce nedá na prejednávaný skutkový stav časovo uplatniť, no môže 12 —
Rozsudok
Hofmann, už citovaný v poznámke pod poslúžiť pri posúdení charakteru spornej prestávky. čiarou 10, bod 27.
I - 8670
ROCA ÁLVAREZ
40. Tým, že španielsky predpis pripúšťa pri aspekt považuje za prekonaný, pretože nevy- existencii nároku matky aj uplatnenie pre- hnutnú starostlivosť môže poskytnúť aj otec stávky v práci zo strany otca, zreteľne vyjadril, dieťaťa. 14 V každom prípade je možné zabrá- že nie je jeho cieľom slúžiť výlučne ochrane niť narušeniu týchto vzťahov aj tým, že otec matky. Oveľa viac sa táto právna úprava musí prevezme starostlivosť o dieťa. V prejedná- vykladať z perspektívy dieťaťa, ktorého potre- vanom prípade nie je potrebné tento aspekt bu starostlivosti môže uplatnením prestávky ochrany v práve Únie vykladať s konečnou alternatívne uspokojiť matka aj otec. platnosťou, keďže španielske právo tým, že umožňuje aj otcom vziať si prestávku v práci, samo vyjadruje, že nie je jeho účelom chrániť osobitný vzťah medzi matkou a dieťaťom.
41. V tomto smere sa prejednávaný prípad odlišuje od skutkového stavu, ktorý sa posu- dzoval vo veci Hofmann. V tomto prípade išlo o ustanovenie členského štátu, ktoré prizná- valo nárok na štátom podporovanú materskú dovolenku iba matkám po uplynutí zákonnej ochrannej doby. V tejto súvislosti Súdny dvor určil, že smernica 76/207 neukladá žiadnu povinnosť členským štátom poskytnúť alter- natívne takúto dovolenku aj otcom, keďže účelom materskej dovolenky je ochrana ženy, pokiaľ ide o následky tehotenstva a materstva.
43. Na záver je potrebné zaoberať sa námiet- kou španielskej vlády, že individuálny nárok na spornú prestávku v práci je možné poskyt- núť iba ženám, keďže iba ony môžu rozhodo- vať o druhu výživy dieťaťa. Aj táto námietka je však už preto mylná, lebo v spornej prestávke 42. V tejto súvislosti zdôraznil Súdny dvor v práci ide len historicky a podľa názvu o pre- funkciu materskej dovolenky ako ochrany stávku na dojčenie, avšak v španielskej judi- osobitných vzťahov medzi matkou a jej die- katúre sa celkom oddelila od otázky vyživo- ťaťom v priebehu obdobia, ktoré nasleduje po vania dieťaťa. Vzniká však všeobecná otázka, tehotenstve a pôrode, a zabráneniu naruše- komu sa má poskytnúť prestávka v práci, keď nia týchto vzťahov kumulovaním povinností sa rodičia medzi sebou nevedia dohodnúť. vyplývajúcich zo súčasného výkonu profesij- Na vyriešenie tejto konfliktnej situácie však nej činnosti. 13 Čiastočne sa tento ochranný
14 — Pozri napríklad LANGENFELD, in: GRABITZ, HILF: Das Recht der Europäischen Union. Stav: január 2008, člá- 13 — Pozri rozsudky už citované v poznámke pod čiarou 10. nok 141, bod 101.
I - 8671
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
nie je potrebné, aby sa otcovi vopred poprel 46. Nie je ešte zjavné, či úprava čiastočnej individuálny nárok na prestávku v práci. prestávky v práci, ako je španielska právna Oveľa viac je úlohou vnútroštátneho práva úprava, môže byť spôsobilá odstrániť alebo vyvážiť záujmy pri dodržaní zásady rovnosti aspoň znížiť záťaž žien spočívajúcu vo faktic- zaobchádzania. kej nerovnosti. Opak je skôr pravdou; úprava, ako je španielska, nesie so sebou nebezpečen- stvo, že prispeje k zhoršeniu postavenia pra- cujúcich žien.
3. Opatrenia na podporu rovnosti príležitostí
44. Na záver je potrebné preskúmať, či usta- novenie, o ktoré ide v konaní vo veci samej, je podľa článku 2 ods. 4 smernice 76/207 prí- pustné. Podľa toho sa táto smernica nedotýka 47. Keď existuje individuálny nárok na pred- opatrení na podporu rovnej príležitosti pre metnú prestávku v práci iba pre zamestnan- mužov a ženy, najmä prostredníctvom od- kyne, zamestnanci muži naopak disponujú straňovania existujúcich nerovností ovplyv- iba nárokom na pracovné voľno odvodeným ňujúcich príležitosti žien. od matky dieťaťa, zachováva to tradičné roz- delenie úloh do budúcnosti 16 a dokonca ob- medzuje možnosť otcov pracujúcich v závis- lom pracovnom pomere prevziať starostlivosť o dieťa. Iba v prípade, keď obaja rodičia vy- konávajú závislú pracovnú činnosť, môžu sa slobodne rozhodnúť, kto využije prestávku v práci na účely starostlivosti o dieťa. Pokiaľ je 45. Podľa ustálenej judikatúry má toto usta- iba otec v závislom pracovnom pomere, mat- novenie presný a vymedzený cieľ, ktorým je ka naopak pracuje ako samostatne zárobkovo pripustiť opatrenia, ktoré, hoci sú podľa svoj- činná osoba, nemá otec žiadny nárok na pre- ho prejavu diskriminačné, účinne smerujú stávku v práci: V tomto prípade si dodatoč- k odstráneniu alebo k obmedzeniu faktických ný čas určený na starostlivosť o dieťa, ktorý nerovností, ktoré môžu v skutočnosti v soci- poskytuje španielsky Zákonník práce, musí álnom živote existovať. 15 uplatniť matka, ktorá na tento účel buď ob- medzí svoju samostatnú zárobkovú činnosť
15 — Rozsudky zo 17. októbra, 1995, Kalanke, C-450/93, Zb. s. I-3051, bod 18; z 11. novembra 1997, Marschall, 16 — Na toto nebezpečenstvo Súdny dvor poukázal už v roz- C-409/95, Zb. s. I-6363, bod 26, ako aj z 19. marca 2002, sudku z 19. marca 2002, Lommers, už citovaný v poznámke Lommers,C-476/99, Zb. s. I-2891, bod 32. pod čiarou 15, bod 41.
I - 8672
ROCA ÁLVAREZ
a zmieri sa s ekonomickou stratou, alebo B — Smernica 96/34 bude musieť znášať dvojité zaťaženie. Odbre- menenie zo strany otca dieťaťa pracujúceho v závislom pracovnom pomere totiž v takom- to prípade nie je možné.
50. Komisia vo svojom stanovisku dospela k záveru, že právny predpis, akým je sporné ustanovenie, porušuje aj rámcovú dohodu o rodičovskej dovolenke. Prestávka poskyto- 48. Vnútroštátny súd taktiež v tomto smere vaná na účely starostlivosti o dieťa zodpovedá argumentuje a poukazuje na dôsledok, ktorý rodičovskej dovolenke v zmysle tejto smerni- označuje ako „bumerangový efekt“ španiel- ce. Doložka 2 dohody poskytuje pracovníkom skej právnej úpravy. Z pohľadu zamestnáva- a pracovníčkam individuálne právo na rodi- teľa totiž právna úprava španielskeho nároku čovskú dovolenku. S týmto ustanovením je predstavuje dokonca dôvod na uprednostne- v rozpore vnútroštátny predpis, ktorý posky- nie mužského uchádzača pred ženskou uchá- tuje v spornom kontexte individuálny nárok dzačkou pri zamestnávaní. Pokiaľ totiž za- na prestávku v práci iba ženám. mestnávateľ musí počítať pri zamestnaní ženy so samotnou neskoršou možnosťou tehoten- stva a materstva a s tým súvisiacimi právami zamestnankyne, má zamestnankyňa okrem toho v každom prípade nárok na poskytnu- tie spornej prestávky v práci (na dojčenie). Pri zamestnaní mužského uchádzača je zamest- návateľ vystavený fakticky nižšiemu riziku, že tento uchádzač vôbec uplatní svoj nárok na prestávku v práci. Dokonca v prípade matky pracujúcej ako samostatne zárobkovo činná osoba nevznikne žiadny nárok na spornú pre- 51. Vnútroštátny súd vo svojej prejudiciálnej stávku v práci. otázke neuviedol smernicu 96/34. V odôvod- není návrhu na začatie prejudiciálneho ko- nania však poukazuje na skutočnosť, že špa- nielske právo nepozná jednotnú rodičovskú dovolenku, ale sa snaží uviesť svoju úpravu do súladu so smernicou formou rôznych práv- nych predpisov, pričom jedným z nich je aj úprava spornej prestávky v práci. K tomuto sa však návrh na začatie prejudiciálneho konania ďalej nevyjadruje. Takže chýbajú najmä pod- robné informácie o ostatnej španielskej práv- 49. Ani článok 2 ods. 4 teda neodôvodňuje nej úprave o rodičovskej dovolenke. Na zá- sporné rozdielne zaobchádzanie. klade tejto okolnosti nie je možné preskúmať,
I - 8673
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
či došlo k porušeniu smernice 96/34. Keďže osebe nemôže zakladať povinnosti jednotliv- však už bolo konštatované porušenie smerni- covi, takže sa na ňu nemožno odvolávať. 17 ce 76/207, nie je potrebné určiť, či bola poru- šená smernica 96/34.
C — Medzitímny návrh
52. Vnútroštátny právny predpis, ktorý je 55. Naopak, Súdny dvor v dvoch novších predmetom tohto sporu, nie je zlučiteľný so rozhodnutiach určil, že je na vnútroštátnom smernicou 76/207. súde prejednávajúcom spor, v ktorom ide o zásadu zákazu diskriminácie na základe veku, neuplatniť žiadne ustanovenie vnútro- štátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s to- uto zásadou. 18 Je potrebné počkať, či Súdny dvor rozšíri takýto horizontálny priamy úči- nok aj na iné všeobecné právne zásady, ako je zákaz diskriminácie na základe pohlavia. Najmä by bolo potrebné v prípade takéhoto D — Dôsledky pre spor vo veci samej ďalšieho vývoja objasniť dogmatické základy tohto sporného horizontálneho účinku a jeho hraníc. 19
17 — Rozsudky z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48; zo 14. júla 1994, Faccini Dori, C-91/92, 53. Aké dôsledky z tohto konštatovania vy- Zb. s. I-3325, bod 20; z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 až C-403/01, Zb. s. I-8835, body 108 a 109; zo 7. júna 2007, plývajú pre osobný pracovný pomer, o ktorý Carp, C-80/06, Zb. s. I-4473, bod 20, a z 19. januára 2010, ide v spore vo veci samej, musí posúdiť vnút- Kücükdeveci, C-555/07, Zb. s. I-365, bod 46. 18 — Rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C-144/04, roštátny súd. Zb. s. I-9981, bod 77, a z 19. januára 2010, Kücükdeveci, už citovaný v poznámke pod čiarou 17, bod 51. K tomu pozri aj moje návrhy vo veci Andersen z dnešného dňa, C-499/08, bod 22 a nasl. 19 — Pozri k tomu návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Tizzano 30. júna 2005 vo veci Mangold (rozsudok už cito- vaný v poznámke pod čiarou 18), body 83, 84 a 100; gene- rálny advokát Mazák 15. februára 2007 vo veci Palacios de la Villa (rozsudok zo 16. októbra 2007, C-411/05, Zb. s. I-8531), body 133 až 138, generálna advokátky 54. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Sharpston vo veci Bartsch (rozsudok z 23. septembra 2008, C-427/06, Zb. s. 7245), body 79 až 93, a citovanú judikatúru podľa ustálenej judikatúry smernica sama k týmto veciam.
I - 8674
ROCA ÁLVAREZ
56. Keďže vnútroštátny súd sa na toto Súd- v súlade s účelom sledovaným smernicou. 20 neho dvora nepýtal, išlo by takéto objasnenie Skutočnosť, že výklad vnútroštátneho práva na tomto mieste príliš ďaleko. v súlade so smernicou môže prípadne zaťažiť jednotlivca, nesvedčí proti takému výkladu. 21 Tak platí povinnosť výkladu vnútroštátneho práva v súlade so smernicami nesporne aj v horizontálnych právnych vzťahov, v ktorých dochádza k nepriamemu nútenému zaťaže- niu jednotlivca. 22
58. V prejednávanom prípade svedčí mnohé o tom, že vnútroštátny súd formou výkladu dospel k záveru, ktorý je v súlade so smerni- cou. Nakoniec, sporný predpis už bol v mi- nulosti predmetom rozšíreného výkladu a pri zohľadnení spoločenského vývoja sa oddelil od dojčenia a v určitých prípadoch priznáva nárok aj otcom. Vnútroštátny súd sa nevyjad- ril ani k tomu, že mal ťažkosti dospieť k záve- rom tu uvedeným pomocou výkladu španiel- skeho práva.
57. Okrem toho zásada výkladu vnútro- 20 — Rozsudky Pfeiffer a i., už citovaný v poznámke pod štátneho práva v súlade so smernicou má čiarou 17, bod 115 a nasl.; zo 4. júla 2006, Adeneler a i., v každom prípade prednosť. Vyžaduje, aby C-212/04, Zb. s. I-6057, bod 111; z 15. apríla 2008, Impact, C-268/06, Zb. s. I-2483, bod 101, a z 23. apríla 2009, Angeli- vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich daki a i., C-378/07 až C-380/07, Zb. s. I-3071, bod 200. právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštát- 21 — Pozri moje návrhy z 8. februára 2007 vo veci Kofoed (rozsu- dok z 5. júla 2007, C-321/05, Zb. s. I-05795), bod 65 a tam ne právo a uplatniac ich výkladové metódy, citovanú judikatúru. s cieľom zaručiť úplnú účinnosť predmet- 22 — Pozri iba rozsudky z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, body 6 a 8, a Faccini Dori, už cito- nej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je vaný v poznámke pod čiarou 17, body 20, 25 a 26.
I - 8675
NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY — J. KOKOTT — VEC C-104/09
V — Návrh
59. Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudi- ciálnu otázku takto:
„Vnútroštátna právna úprava, ktorá priznáva samostatné právo na platené prestávky v práci na účely starostlivosti o dieťa spočívajúce v skrátení denného pracovného času o pol hodiny alebo v prestávke v práci trvajúcej jednu hodinu, ktorú je možné rozdeliť na dve časti, výlučne matkám, vykonávajúcim závislú prácu v pracovnom pomere, ale nie otcom vykonávajúcim závislú prácu v pracovnom pomere, je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania v zmysle smernice Rady 76/207/EHS z 9. februára 1976 o vy- konávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní.“
I - 8676