C-654/18

proti

SAA Sonderabfallagentur Baden‑Württemberg GmbH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Stuttgart (Správny súd Stuttgart, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Odpad – Preprava odpadu v rámci Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 1013/2006 – Zaradenie zmesi papierových odpadov – Bazilejský dohovor – Kontrolný postup, ktorý sa uplatňuje na odpad na ‚zelenom‘ zozname – Zaradenie zmesi papierových odpadov, ktorá obsahuje nečistoty“

1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Verwaltungsgericht Stuttgart, (Správny súd Stuttgart, Nemecko) požiadal o usmernenie pri výklade nariadenia (ES) č. 1013/2006 o preprave odpadu ( 2 ). Tento súd chce vedieť, či sa má tok odpadu, ktorý pozostáva hlavne z papierových výrobkov, označiť ako tzv. „zelený“ odpad, a teda či ako taký môže byť predmetom flexibilnej kontroly podľa tohto nariadenia. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či takýto odpad možno označiť ako „zelený“, aj keď obsahuje až 10 % nečistôt.

4.

Bazilejský dohovor bol zmenený a doplnený, aby zahŕňal aj prílohu IX, ktorá nadobudla účinnosť 6. novembra 1998. Prvý odsek tejto prílohy stanovuje, že „na odpady uvedené v tejto prílohe sa nevzťahuje článok 1 ods. 1 písm. a) tohto dohovoru, ak neobsahujú materiály uvedené v prílohe č. I v rozsahu, ktorý spôsobuje prejavenie sa nebezpečných vlastností uvedených v prílohe č. III“. Časť B3 dohovoru sa vzťahuje na „odpady obsahujúce hlavne organické zložky, ktoré môžu obsahovať kovy a anorganické materiály“. Kód B3020 sa týka „papiera, lepenky a odpadov z výrobkov papierenského priemyslu“ ( 6 ).

Rozhodnutie OECD

5.

Rada členské štáty poverila, aby v mene (v tom čase) Spoločenstva hlasovali za rozhodnutie Rady OECD K(2001)107/v konečnom znení o revízii rozhodnutia K(92)39/v konečnom znení o riadení pohybov odpadov určených na činnosti zhodnotenia cez štátne hranice (ďalej len „rozhodnutie OECD“) ( 7 ). Po splnení všetkých procesných náležitostí v rámci Spoločenstva sa toto rozhodnutie stalo pre členské štáty a Spoločenstvo záväzné.

6.

na zmes dvoch alebo viacerých [odpadov na ‚zelenom‘ zozname] sa vzťahuje zelený kontrolný postup, ak zloženie tejto zmesi, neohrozuje zhodnotenie tohto odpadu, ktoré je prijateľné z hľadiska životného prostredia;

ii)

na zmes [odpadov na ‚zelenom‘ zozname] a množstva odpadu na žltom zozname, ktoré prekračuje hranicu de minimis alebo na zmes dvoch alebo viacerých odpadov na žltom zozname sa vzťahuje žltý kontrolný postup, ak zloženie tejto zmesi neohrozuje zhodnotenie tohto odpadu, ktoré je prijateľné z hľadiska životného prostredia“.

9.

Časť C sa nazýva „Zelený kontrolný postup“. Uvádza sa v nej, že „cezhraničný pohyb odpadu, na ktorý sa uplatňuje zelený kontrolný postup, je predmetom všetkých existujúcich kontrol, ktoré sa bežne vzťahujú na obchodné transakcie.

Aj keď je odpad na zozname odpadov, na ktoré sa vzťahuje zelený kontrolný postup (dodatok 3), nemusí sa naň zelený postup uplatniť v prípade, že je kontaminovaný inými materiálmi až tak, že a) nebezpečenstvo, ktoré sa s odpadom spája, sa zvyšuje do tej miery, že pri zohľadnení kritérií v dodatku 6 rozhodnutia je vhodné na odpad uplatniť žltý kontrolný postup, alebo b) to znemožňuje zhodnotenie odpadu, ktoré je prijateľné z hľadiska životného prostredia“ ( 10 ).

Prijatím nariadenia o preprave odpadu vytvorila Rada pravidlá na obmedzenie a riadenie takýchto pohybov zamerané okrem iného na to, aby existujúci systém EÚ na dohľad a riadenie prepravy odpadov spĺňal požiadavky Bazilejského dohovoru. ( 12 )

–

Obsah „rozhodnutia OECD“ je potrebné začleniť do právnych predpisov EÚ. ( 13 )

–

Je dôležité organizovať a regulovať dozor a riadenie prepravy odpadu spôsobom, ktorý zohľadňuje potrebu zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a ľudského zdravia a ktorý podporuje jednotnejšie uplatňovanie nariadenia v celej Európskej únii. ( 14 )

–

Pri zvažovaní zmesí odpadu, ktoré sa majú doplniť do prílohy IIIA, by sa okrem iného mali zvážiť tieto požiadavky: vlastnosti odpadu, ako napríklad jeho možné nebezpečné vlastnosti, jeho potenciál kontaminácie a jeho fyzický stav; manažérske aspekty, ako napríklad technologická kapacita na zhodnotenie odpadu a environmentálne prínosy vyplývajúce z činnosti zhodnotenia vrátane toho, či môže byť nakladanie s odpadom spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia ohrozené. ( 18 )

11.

Článok 1 ods. 1 stanovuje, že nariadením č. 1013/2006 sa zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu nakladania s odpadom na mieste jeho určenia. Podľa článku 1 ods. 2 písm. a) sa nariadenie uplatňuje okrem iného na prepravu odpadu medzi členskými štátmi.

12.

Článok 2 obsahuje súbor definícií, spomedzi ktorých sú relevantné tieto:

„‚odpad‘ je akákoľvek látka alebo predmet v kategóriách ustanovených v prílohe I smernice 2006/12/ES o odpadoch ( 19 ), ktorej sa jej držiteľ zbavuje alebo sa chce zbaviť. [ ( 20 ) ]

…

‚Bazilejský dohovor‘ je Bazilejský dohovor z 22. marca 1989 o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez štátne hranice a ich zneškodňovaní. [ ( 25 ) ]

‚rozhodnutie OECD‘ je rozhodnutie Rady OECD K(2001) 107, konečné znenie, ktoré sa týka revízie rozhodnutia OECD K(92) 39, konečné znenie, o riadení pohybov odpadov určených na činnosti zhodnotenia cez štátne hranice. [ ( 26 ) ] “

13.

Článok 3 je prvým ustanovením hlavy II s názvom „Preprava v rámci spoločenstva s tranzitom alebo bez tranzitu cez tretie krajiny“. Článok 3 ods. 1 písm. a) stanovuje, že preprava všetkých odpadov, ktoré sú určené na činnosti zneškodňovania, podlieha postupu predchádzajúceho oznámenia v zmysle článku 4 (tu musím poznamenať, že ide o postup, ktorý je z administratívneho hľadiska časovo náročný a relatívne nákladný). ( 27 ) Podľa článku 3 ods. 1 písm. b) podliehajú tomuto postupu aj niektoré odpady určené na zhodnotenie. Patria tu „odpady nezaradené pod jedinou položkou ani v jednej z príloh III, IIIB, IV alebo IVA“ a „zmesi odpadov nezaradené pod jedinou položkou ani v jednej z príloh III, IIIB, IV alebo IVA, ak nie sú uvedené v prílohe IIIA“ ( 28 ). Článok 3 ods. 2 uvádza, že všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18 (ide o menej náročný postup) podliehajú odpady určené na zhodnotenie uvedené v prílohe III alebo IIIB a „zmes dvoch alebo viacerých odpadov uvedených v prílohe III nezaradená pod jedinou položkou v prílohe III za predpokladu, že zloženie tejto zmesi nebráni ich zhodnoteniu prijateľnému z hľadiska životného prostredia, a za predpokladu, že táto zmes je uvedená v prílohe IIIA v súlade s článkom 58“ ( 29 ). Všetky odpady, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 2, sú odpady na „zelenom“ zozname.

17.

Článok 58 upravuje zmeny príloh nariadenia č. 1013/2006. V zmysle článku 58 ods. 1 je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť okrem iného prílohy III a IIIA, aby sa zohľadnili zmeny dohodnuté v rámci Bazilejského dohovoru a rozhodnutia OECD.

18.

Príloha III stanovuje niektoré kategórie odpadov, ktoré podliehajú zelenému kontrolnému postupu v článku 18. V úvode prílohy III sa uvádza, že „nezávisle od toho, či sú odpady uvedené v tomto zozname alebo nie, nemusia [nemôžu – neoficiálny preklad ] podliehať všeobecnej požiadavke na informácie ustanovenej v článku 18, ak sú tieto odpady kontaminované inými materiálmi v miere, ktorá:

a)

dostatočne zvyšuje riziká súvisiace s odpadom, aby tento odpad bol vhodný na podstúpenie postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, pri zohľadnení nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III k [smernici Rady 91/689], ( 32 ) alebo

Do prílohy V časti 1 zoznamu B nariadenia č. 1013/2006 bola zahrnutá príloha IX Bazilejského dohovoru. Kód B3020 znie takto:

„Papier, lepenka a odpady z výrobkov papierenského priemyslu

Tieto materiály, za predpokladu, že nie sú pomiešané s nebezpečnými odpadmi:

Odpad a odrezky z papiera a lepenky z:

–

nebieleného papiera alebo lepenky, prípadne vlnitého papiera alebo lepenky

1.

laminovanú lepenku;

2.

netriedený zberový papier [netriedené odrezky – neoficiálny preklad ]“.

Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky

21.

24.

Príslušný vnútroštátny orgán v spolkovej krajine Bádensko‑Württembersko v Nemecku, ktorým je SAA Sonderabfallagentur Baden‑Württemberg GmbH (Agentúra pre osobitný odpad, Bádensko‑Württembersko, GmbH, Nemecko, ďalej len „SBW“), tento názor spochybňuje. Vychádza pri tom z nemeckej jazykovej verzie bazilejského kódu B3020.

25.

Dňa 1. júna 2016 podala Interseroh na vnútroštátny súd žalobu, ktorou žiadala určiť, že je oprávnená prepravovať dotknutú zmes odpadu do iných členských štátov EÚ v súlade so zeleným kontrolným postupom podľa článku 18 nariadenia č. 1013/2006. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti potrebuje usmernenie, či dotknutý odpad má byť na účely tohto nariadenia zaradený ako odpad na „zelenom“ zozname, a preto Súdnemu dvoru položil nasledujúce otázky:

„1. Má sa článok 3 ods. 2 [nariadenia (ES) č. 1013/2006],

podľa ktorého preprava nasledujúcich odpadov určených na zhodnotenie podlieha všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18, ak množstvo prepravovaného odpadu presiahne 20 kg, pričom ide o:

2. Má sa článok 3 ods. 2 [nariadenia (ES) č. 1013/2006],

podľa ktorého preprava nasledujúcich odpadov určených na zhodnotenie podlieha všeobecným požiadavkám na informácie uvedeným v článku 18, ak množstvo prepravovaného odpadu presiahne 20 kg, pričom ide o:

a)

odpad uvedený v prílohe III alebo IIIB;

b)

zmes dvoch alebo viacerých odpadov uvedených v prílohe III nezaradená pod jedinou položkou v prílohe III za predpokladu, že zloženie tejto zmesi nebráni ich zhodnoteniu prijateľnému z hľadiska životného prostredia, a za predpokladu, že táto zmes je uvedená v prílohe IIIA v súlade s článkom 58,

Nik nespochybňuje, že starý papier, ktorý Interseroh prepravuje z Nemecka do Holandska, pozostáva zo zmesi odpadov, a preto spadá do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006. ( 35 ) Ako uvádza vnútroštátny súd, prinajmenšom 90 % tejto zmesi tvorí to, čo možno genericky nazvať odpadom z papiera, lepenky a výrobkov papierenského priemyslu. Tento odpad obsahuje najviac 10 % nečistôt. ( 36 ) Predmetom pochybností nie je ani skutočnosť, že dotknutá zmes odpadov je určená na zhodnotenie na účely uvedeného nariadenia.

28.

V návrhu na začatie prejudiciálneho konania nič nenaznačuje, že dotknutá zmes odpadov obsahuje nebezpečný odpad, ako ho definujú príslušné pravidlá EÚ. ( 37 )

29.

Vo svojich dvoch otázkach sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či predmetný odpad možno označiť ako odpad na „zelenom“ zozname odpadov na účely nariadenia č. 1013/2006. Ktoré ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú na dotknuté zmesi odpadov? Je tento odpad predmetom náročnejšieho a nákladnejšieho postupu oznámenia vyplývajúceho z článku 4 alebo sa uplatňuje menej náročný zelený kontrolný postup stanovený v článku 18 nariadenia č. 1013/2006?

30.

33.

Mala by sa dotknutá zmes odpadov na účely nariadenia č. 1013/2006 označovať ako odpad na „zelenom“ zozname?

34.

Odpoveď na túto otázku predpokladá zodpovedanie troch podotázok. Po prvé, spadá dotknutá zmes odpadov do pôsobnosti prílohy III tohto nariadenia? Po druhé, ak to tak nie je, vzťahuje sa na ňu príloha IIIA uvedeného nariadenia? Napokon po tretie, keďže v skutočnosti nie je nijaký tok odpadu úplne bez nečistôt, aká miera kontaminácie odpadu, ktorý by bol inak zaradený do „zeleného“ zoznamu odpadov, by mala spôsobiť, že s odpadom by sa viac nemohlo zaobchádzať podľa článku 18, a bolo by nevyhnutné požadovať predchádzajúce oznámenie v zmysle článku 4?

Príloha III nariadenia č. 1013/2006

35.

38.

Prvé tri zarážky kódu B3020 sa teda vzťahujú na osobitné kategórie papierového odpadu. Aby mohol dotknutý tok odpadu spadať do prílohy III, je nevyhnutné preukázať, že patrí pod konkrétnu zarážku kódu B3020. Vyplýva to zo znenia prílohy III v spojení so znením článku 3 ods. 2 písm. b) uvádzajúceho prepravu odpadu, na ktorú je možné uplatniť zelený kontrolný postup, pričom ide o odpad, ktorý zahŕňa „zmes dvoch alebo viacerých odpadov uvedených v prílohe III nezaradenú pod jedinou položkou v prílohe III… za predpokladu, že táto zmes je uvedená v prílohe IIIA…“. ( 40 ) Je preto jasné, že príloha III nepokrýva zmesi odpadov, pretože nespadajú do uvedených kategórií. ( 41 )

39.

Otázka, či dotknutá zmes odpadov spadá do štvrtej zarážky kódu B3020, je zložitejšia. Znenie tejto zarážky je v porovnaní s prvými troma zarážkami formulované menej jasne, pričom do nej spadá „iný“ odpad, ktorý zahŕňa – ale nie výlučne – laminovanú lepenku ( 42 ) a netriedené odrezky. Nemožno poprieť, že slovo „iný“ naznačuje, že ide o potenciálne širokú kategóriu.

40.

Proti výkladu, na základe ktorého by bol výraz „iný“ tak široký, že by do uvedenej kategórie spadali aj zmesi odpadov, však svedčí viacero argumentov. Vysoká úroveň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia patria medzi ciele nariadenia č. 1013/2006. ( 43 ) Ak by sa slovo „iný“ vykladalo v zmysle „dodatočné“ alebo „ďalšie“ kategórie odpadu, poprelo by to ciele a systém tohto nariadenia.

44.

Legislatívna história poukazuje na to, že prílohy k nariadeniu č. 1013/2006 boli zmenené a doplnené s cieľom zohľadniť vedecký a technický pokrok. Niektoré ustanovenia, vrátane príloh III a IIIA boli zmenené a doplnené v dôsledku zmien schválených v zmysle Bazilejského dohovoru a rozhodnutia OECD. ( 48 ) Nariadením (EÚ) č. 664/2011 ( 49 ) Komisia vyhovela okrem iného žiadosti Spojeného kráľovstva, aby sa zvážilo zaradenie zmesí odpadov spadajúcich pod bazilejský kód B3020 do prílohy IIIA nariadenia č. 1013/2006. ( 50 ) Na základe zmien, ktoré Komisia zaviedla do nariadenia č. 1013/2006, boli prijaté výslovné ustanovenia týkajúce sa zmesí odpadov spadajúcich do osobitných kategórií v rámci konkrétneho bazilejského kódu.

45.

Tieto legislatívne zmeny naznačujú, že systematika nariadenia č. 1013/2006 je vytvorená tak, aby sa zabezpečilo, že príloha III sa nevzťahuje na zmesi odpadov spadajúce do dvoch alebo viacerých osobitných kategórií v rámci konkrétneho bazilejského kódu. V záujme prehľadnosti dodávam, že z úvodu prílohy III vyplýva, že normotvorca vzal do úvahy, že odpad v pôsobnosti tejto prílohy, na ktorý sa vzťahuje zelený kontrolný postup, môže tiež vykazovať istú mieru kontaminácie. Túto otázku preskúmam nižšie. ( 51 )

46.

Napokon Interseroh tvrdí, že slovo „iný“ by malo byť predmetom širokého výkladu, pretože kód B3020 Bazilejského dohovoru je založený na bode 47.07 harmonizovaného systému nomenklatúry „HSN“, ktorý sa uplatňuje na cezhraničný pohyb tovaru na účely medzinárodného colného práva. ( 52 ) V kontexte tohto systému sa slovo „iný“ vykladá široko.

Spadá dotknutá zmes odpadov do prílohy IIIA nariadenia č. 1013/2006?

50.

Domnievam sa, že odpoveďou na túto otázku by malo byť „nie“, a to z nasledujúcich dôvodov.

51.

Bod 3 písm. g) prílohy IIIA chápem tak, že sa vzťahuje na zmesi odpadov zložené z materiálov, ktoré spadajú pod prvú až tretiu zarážku kódu B3020. Inak povedané bod 3 písm. g) prílohy IIIA sa vzťahuje na zmesi odpadov pozostávajúce z materiálov, ktoré by spadali do jednej z troch zarážok kódu B3020 (a vzťahovala by sa na ne teda príloha III), ak by nemali kombinovanú podobu (teda, ak by neboli zmesami ). Takýto výklad je v súlade s nadpisom prílohy IIIA („Zmesi dvoch alebo viacerých odpadov uvedených v prílohe III, ktoré nie sú zaradené do žiadnej položky, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2“). Rovnako je v súlade s legislatívnym kontextom založeným na predpoklade, že hlavnými piliermi nariadenia č. 1013/2006 sú Bazilejský dohovor a rozhodnutie OECD. ( 53 ) V týchto medzinárodných nástrojoch sa odráža skutočnosť, že na odpady na „zelenom“ zozname (medzi ktoré v rámci samostatnej kategórie patria odpady z papiera, lepenky a výrobkov papierenského priemyslu) by sa mal vzťahovať zelený kontrolný postup, a nie postup predchádzajúceho oznámenia, ktorý sa zvyčajne uplatňuje podľa článku 4 nariadenia č. 1013/2006. V prípade zmiešania iných odpadov, ktoré nie sú zaradené do kódu B3020 (v rámci ktorého predstavujú nečistoty najviac 10 %), ( 54 ) a odpadov, ktoré do tohto kódu patria, výsledný tok odpadu v zásade nebude spadať do pôsobnosti bodu 3 písm. g) prílohy IIIA. ( 55 )

52.

Podľa mňa bod 3 písm. g) prílohy IIIA umožňuje, aby sa na zmes odpadov ako vo veci samej uplatnil zelený kontrolný postup len v prípade, že možno preukázať, že neexistuje riziko uvedené v písmene a) úvodu tejto prílohy (teda riziko z dôvodu nebezpečných vlastností dotknutého odpadu) a že prítomnosť nečistôt nebráni zhodnoteniu dotknutých odpadov spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia [ako to vyplýva z písmena b) úvodu prílohy].

56.

Otázka teda znie, aká miera kontaminácie zmesi odpadov na „zelenom“ zozname bráni uplatneniu postupu podľa článku 18.

Kontaminácia a zmesi odpadov na „zelenom“ zozname

57.

Interseroh tvrdí, že na dotknutú zmes odpadov by sa mal vzťahovať zelený kontrolný postup. SBW, Holandsko a Poľsko nesúhlasia. Podľa Komisie vzhľadom na to, že nariadenie č. 1013/2006 nestanovuje osobitné hranice, v rámci ktorých možno istú mieru nečistoty v odpade na „zelenom“ zozname tolerovať, musia ich určiť v konkrétnych prípadoch vnútroštátne orgány.

61.

Vnútroštátny súd opísal dotknuté nečistoty v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Zjavne z neho vyplýva, že obsah nečistôt v zmesiach odpadov dosahuje najviac 10 %. V uvedenom návrhu sa však nenachádza nijaké skutkové zistenie o tom, či by tieto odpady mohli byť zhodnotené spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia v Holandsku, teda v členskom štáte určenia.

62.

Holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach užitočne poukazuje na to, že dotknutá zmes odpadov pozostáva okrem odpadu na „zelenom zozname“ zo svoriek, sponiek na papier – z kovu alebo plastu, lepiacej pásky, obálok z priehľadným plastovým okienkom a z kovových častí šanónov. V tejto zmesi odpadov sa nachádzajú aj zvyšky jedla (napríklad v kartónových krabiciach na pizzu). V Holandsku je miera nečistôt v rozsahu 2 % v praxi prijateľná. Po prekročení tejto hranice nie je vhodné papierový odpad spracovávať ako buničinu a je potrebné predbežné spracovanie. V takýchto prípadoch je vhodné, aby príslušné orgány najprv preskúmali spôsob zhodnotenia s cieľom zistiť, či by sa mal uplatniť postup predchádzajúceho oznámenia.

63.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa právne predpisy EÚ, pokiaľ je to možné, majú vykladať v súlade s medzinárodným právom, najmä ak sú ustanovenia EÚ určené práve na vykonanie medzinárodnej zmluvy uzatvorenej Európskou úniou. ( 59 ) Názov bazilejského kódu B3 (ktorého je kód B3020 súčasťou) znie: „Odpady obsahujúce najmä organické zložky, ktoré môžu obsahovať kovy a anorganické materiály“. Domnievam sa, že tieto slová v spojení s úvodom príloh III a IIIA nariadenia č. 1013/2006 naznačujú, že podľa normotvorcu môže byť odpad vhodný na uplatnenie zeleného kontrolného postupu podľa článku 18 aj v prípade prítomnosti nečistôt.

67.

Latinský výraz „ de minimis “ znamená doslovne „o minimálnych veciach“. V právnom kontexte sa toto slovné spojenie nachádza vo výraze „ de minimis non curat lex “ – „zákon sa nezaoberá maličkosťami“. Ak je niečo de minimis , je to tak zanedbateľné, že nie je potrebné to brať do úvahy.

68.

Podľa môjho názoru prítomnosť nečistôt, ktorá dosahuje 10 %, nemožno charakterizovať ako bezvýznamnú alebo zanedbateľnú. Nemyslím si, že možno predpokladať , že prítomnosť takého množstva nečistôt nespôsobí problémy pri zhodnocovaní dotknutých zmesí odpadov spôsobom prijateľným z hľadiska životného prostredia. ( 63 ) Interseroh však môže predložiť potrebné vedecké dôkazy, ktoré SWB presvedčia o tom, že zmes odpadov, ktorú chce Interseroh prepraviť, nie je v rozpore s písmenom a) ani s písmenom b) úvodu prílohy IIIA nariadenia č. 1013/2006.

69.

Aká miera prítomnosti nečistôt je teda prípustná?

„Niektoré členské štáty zastávajú názor, že v duchu harmonizovaného prístupu by mala pre odpady na zelenom zozname platiť zásada minimálnej kontaminácie, a to bez ohľadu na postup následného zhodnotenia alebo na skutočnosť, či sa zhodnotenie uskutoční v členskom štáte EÚ, ktorý má k dispozícii najlepšie dostupné technológie, alebo v štáte, ktorý nie je krajinou OECD a má nízke environmentálne štandardy, pretože podľa uvedených členských štátov by bol koncept zaradenia odpadov na zelený zoznam nesmierne oslabený, ak by boli rozhodujúcimi faktormi konečný cieľ odpadov alebo druh zhodnotenia. Je však potrebné poznamenať, že [nariadenie č. 1013/2006] nestanovuje nijaký postup na posúdenie týchto kritérií, pričom takýto postup nevyplýva ani z nijakej záväznej legislatívy alebo usmernenia ES.“ ( 65 )

73.

Stanovenie vhodných pravidiel o určení prijateľnej miery kontaminácie by si nevyhnutne vyžadovalo zohľadniť postoje dotknutých subjektov a znalcov v príslušnom priemyselnom odvetví, a tiež informácie o vedeckom a technickom pokroku, rovnako ako stanoviská príslušných orgánov členských štátov. O splnenie tejto úlohy by sa nemal v rámci prejudiciálneho konania pokúšať Súdny dvor.

74.

Článok 28 nariadenia č. 1013/2006 sa bude uplatňovať – ak a kým nevznikne príslušná legislatívna iniciatíva – na prípady, v ktorých sa príslušné orgány členského štátu odoslania a členského štátu určenia nevedia zhodnúť na zaradení konkrétneho nákladu odpadu (a teda na tom, či možno použiť flexibilnejší zelený kontrolný postup podľa článku 18). Z toho vyplýva, že tento odpad sa bude považovať za odpad uvedený v zozname v prílohe IV a bude sa naň vzťahovať (náročnejší) postup predchádzajúceho oznámenia a súhlasu podľa článku 4.

Bod 3 písm. g) prílohy IIIA nariadenia č. 1013/2006 sa neuplatňuje na zmesi odpadov obsahujúce najviac 10 % nečistôt, ak tieto zmesi spĺňajú alternatívne vylučujúce kritériá stanovené v písmenách a) a b) úvodu prílohy IIIA tohto nariadenia.

–

Zmesi odpadov obsahujúce najviac 10 % nečistôt spadajú do pôsobnosti postupu podľa článku 18 nariadenia č. 1013/2006, len ak prepravca predloží potrebné dôkazy, ktoré príslušné vnútroštátne orgány presvedčia o tom, že nie sú splnené alternatívne vylučujúce kritériá stanovené v písmenách a) a b) úvodu prílohy IIIA tohto nariadenia.

–

Článok 28 nariadenia č. 1013/2006 sa bude uplatňovať, ak sa príslušné orgány členského štátu odoslania a členského štátu určenia nevedia zhodnúť na zaradení konkrétneho nákladu odpadu. Za týchto okolností sa dotknutý odpad bude považovať za odpad uvedený v zozname v prílohe IV a bude sa naň preto vzťahovať postup predchádzajúceho oznámenia a súhlasu podľa článku 4.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 8 ) Dodatok 3 uvádza zoznam odpadov, na ktoré sa vzťahuje zelený kontrolný postup. Tento zoznam obsahuje odpady uvedené v prílohe IX Bazilejského dohovoru.

( 9 ) Odpady, na ktoré sa vzťahuje žltý kontrolný postup, sú uvedené v prílohe II Bazilejského dohovoru („odpady vyžadujúce osobitnú pozornosť“) a v prílohe VIII (odpad, ktorý je na účely Dohovoru označený ako nebezpečný).

( 10 ) Dodatok 6 stanovuje kritériá posúdenia v súlade s prístupom OECD založenom na miere rizika. Medzi tieto kritériá patria otázky, či odpad má bežne nebezpečné vlastnosti uvedené v dodatku 2 rozhodnutia OECD, či je za normálnych okolností kontaminovaný, aká je povaha jeho fyzického stavu, do akej miery je ťažké ho v prípade náhodného rozliatia alebo nesprávneho nakladania vyčistiť a aká je jeho ekonomická hodnota.

( 11 ) Odôvodnenie 1.

( 12 ) Odôvodnenie 3.

( 13 ) Odôvodnenie 5.

( 20 ) Článok 2 ods. 1.

( 21 ) Článok 2 ods. 2 Smernica Rady z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade ( Ú. v. ES L 377, 1991, s. 20 ; Mim. vyd. 15/002, s. 78) stanovuje, že nebezpečný odpad, vykazuje niektorú z vlastností uvedených v prílohe III tejto smernice, ktorej názov je „Vlastnosti odpadov, ktoré ich tvoria nebezpečnými“. V tejto prílohe sú zaradené výbušné látky, oxidujúce látky vysokozápalné látky, jedovaté, škodlivé, leptavé, dráždivé, karcinogénne látky, látky toxické pre reprodukciu, mutagénne a ekotoxické látky. Smernica 91/689/EHS bola následne zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ).

( 22 ) Článok 2 ods. 3.

( 23 ) Článok 2 ods. 6 článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2006/12 odkazuje na prílohu II B tejto smernice. Sú tam uvedené niektoré spôsoby zhodnocovania, ako sú recyklácia/spracovanie organických látok, ktoré nie sú používané ako rozpúšťadlá a recyklácia/spätné získavanie ostatných anorganických látok.

( 24 ) Článok 2 ods. 8.

( 25 ) Článok 2 ods. 16.

( 32 ) Pozri článok 2 ods. 2 stanovený v bode 12 vyššie.

( 33 ) Príloha V nariadenia č. 1013/2006 zahŕňa zoznam B.

( 34 ) Tieto nečistoty sú konkretizované takto: žiadne kovové a minerálne nečistoty s jednotkovou hmotnosťou presahujúcou 100 g; kartóny od tekutín, ktorých je menej ako 4 %; plastové položky, ktorých je menej ako 3 %; kovy, ktorých je menej ako 0,5 %; iné nečistoty [sklo, kov, plasty (napr. fólie, poháre, vrecká), cudzie materiály (napr. guma, kamene, drevo, textil)], ktorých je menej ako 3,5 %.

( 35 ) Článok 1 ods. 1 a 2 písm. a) nariadenia č. 1013/2006.

( 36 ) Pozri bod 21 vyššie.

( 37 ) Pozri bod 12 vyššie.

( 44 ) V návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd uvádza, že „podľa nemeckej jazykovej verzie zahŕňa bod 2 štvrtej zarážky ‚nicht sortierten Ausschuss‘ (‚netriedené odrezky‘) a nie ‚nicht sortierte Abfälle‘ (‚netriedený odpad‘), ako si [Raad van State (Štátna rada)] na základe holandskej jazykovej verzie (‚ongesorteerd afval‘) vzala za svoje. Pojem ‚odrezky‘ sa nemá stotožňovať s pojmami ‚odpad‘ alebo ‚zmes‘. Aj vo francúzskej jazykovej verzii sa rozlišuje medzi ‚mélange de déchets‘ a ‚rebuts non triés‘, rovnako ako v anglickej jazykovej verzii medzi ‚mixture of wastes‘ a ‚unsorted scrap‘. Pojmy ‚odrezky‘ a ‚odpad‘ sa preto nemajú stotožňovať. Keďže v holandskej jazykovej verzii v nadpise bazilejského kódu B3020 nebol použitý pojem ‚odpad‘ a tento nadpis znie ‚papier, karton en papierproducten‘, pojem ‚avfal‘ v bode 2 štvrtej zarážky v holandskej jazykovej verzii nezhŕňa celú položku, ale iba to, čo nespadá pod prvé tri zarážky“. Pozri body 22 a 24 vyššie a poznámku pod čiarou 47.

( 45 ) Rozsudok z 3. apríla 2008, Endendijk ( C‑187/07 , EU:C:2008:197 , body 22 až 24 ).

( 46 ) Pozri článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006.

( 47 ) Holandská vláda vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že holandské znenie prílohy IX Bazilejského dohovoru možno vykladať tak, že štvrtá zarážka sa uplatňuje na netriedený odpad, a nie na odrezky, ako na osobitnú formu odpadu.

( 48 ) Článok 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 219/2009 z 11. marca 2009 o prispôsobení určitých nástrojov, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v článku 251 zmluvy, rozhodnutiu Rady 1999/468/ES, pokiaľ ide o regulačný postup s kontrolou ( Ú. v. EÚ L 87, 2009, s. 109 ). Pozri bod 3.9 v prílohe k tomuto nariadeniu s nadpisom „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu“ a podnadpisom „Zmena doplnenie príloh“.

( 55 ) Rozsudok z 21. júna 2007, Omni Metal Service ( C‑259/05 , EU:C:2007:363 , bod 35 ).

( 56 ) Príloha III písm. a) a b) – pozri bod 68 nižšie.

( 57 ) Pozri bod 28 vyššie.

( 58 ) Odôvodnenie 39 nariadenia č. 1013/2006.

( 59 ) Rozsudok z 8. septembra 2015, Philips Lighting Poland a Philips Lighting/Rada ( C‑511/13 P , EU:C:2015:553 , bod 60 ).

( 60 ) Rozsudok zo 6. septembra 2018, Alpenrind a i. ( C‑527/16 , EU:C:2018:669 , bod 68 ).