C-389/20

proti

Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n o 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo, Španielsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Smernica 79/7/EHS – Článok 4 ods. 1 – Zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia – Pracovníci v domácnosti – Ochrana proti nezamestnanosti – Vylúčenie – Osobitné znevýhodnenie pracovníkov ženského pohlavia – Oprávnené ciele sociálnej politiky – Proporcionalita“

I. Úvod

1.

A. Právo Únie

1.

Smernica 79/7

4.

Druhé odôvodnenie smernice 79/7 stanovuje:

„keďže zásada rovnakého zaobchádzania vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením by sa mala vykonávať predovšetkým v zákonných systémoch, ktoré poskytujú ochranu pred rizikom choroby, invalidity, staroby, pracovných úrazov, chorôb z povolania a nezamestnanosti, a v sociálnej pomoci, pokiaľ jej cieľom je doplniť alebo nahradiť vyššie uvedené systémy;“

a)

zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:

…

–

nezamestnanosť;

…“

povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,

…“

2.

Smernica 2006/54/ES

8.

Článok 1 smernice 2006/54/ES, ( 4 ) nazvaný „Účel“, stanovuje:

c)

zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

…“

9.

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, v odseku 1 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

10.

Článok 251 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení) v konsolidovanom znení, schválenom prostredníctvom Real Decreto Legislativo 8/2015 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley General de la Seguridad Social (kráľovský legislatívny dekrét 8/2015, ktorým sa schvaľuje konsolidované znenie všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) z 30. októbra 2015 ( 5 ) (ďalej len „LGSS“), s názvom „Ochranný účinok“ stanovuje:

„Pracovníci, ktorí patria do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, majú nárok na dávky sociálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v tejto všeobecnej úprave sociálneho zabezpečenia s nasledujúcimi osobitosťami:

…

d)

Medzi ochranné opatrenia osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nepatrí ochrana v nezamestnanosti.“

zamestnanci, ktorí patria do osobitných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú krytie pre toto riziko, s osobitosťami stanovenými zákonom;

…“

2.

Kráľovský dekrét 625/1985

12.

Článok 19 Real Decreto 625/1985, por el que se desarrolla la Ley 31/1984, de 2 de agosto, de Protección por Desempleo (kráľovský dekrét 625/1985, ktorým sa vykonáva zákon 31/1984 z 2. augusta 1984 o ochrane v nezamestnanosti), z 2. apríla 1985 ( 6 ), nazvaný „Platenie príspevkov“, v odseku 1 stanovuje:

15.

Rozhodnutím z 13. novembra 2019 TGSS túto žiadosť zamietla s odôvodnením, že keďže je CJ poistená v osobitom systéme pre pracovníkov v domácnosti, článok 251 písm. d) LGSS výslovne vylučuje možnosť prispievať do tohto systému na účely poistenia v nezamestnanosti. Toto rozhodnutie potvrdila TGSS rozhodnutím z 19. decembra 2019, ktoré bolo prijaté v nadväznosti na sťažnosť, ktorú podala CJ hierarchicky nadradenej osobe.

16.

Dňa 5. júna 2020 podala CJ proti druhému rozhodnutiu TGSS žalobu na Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n o 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo), v ktorej v podstate tvrdila, že toto vnútroštátne ustanovenie (ďalej len „ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej“) spôsobuje pracovníkom v domácnosti sociálne ťažkosti, pokiaľ sa ich pracovný pomer skončí z dôvodov, ktoré im nemožno pripísať. V tejto situácii nemajú prístup nielen k dávke v nezamestnanosti, ale ani k ďalšej sociálnej pomoci, ktorá je podmienená zánikom nároku na túto dávku.

17.

Za týchto okolností sa Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n o 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo) rozhodnutím z 29. júla 2020, ktoré bolo do kancelárie Súdneho dvora doručené 14. augusta 2020, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

IV. Analýza

A. O prípustnosti

19.

TGSS a španielska vláda vo svojich písomných pripomienkach spochybňujú prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania a otázok, ktoré sú v ňom uvedené.

20.

TGSS v prvom rade tvrdí, že spor vo veci samej je umelý v tom zmysle, že CJ podala žalobu na vnútroštátny súd na základe klamlivých dôvodov. Spor sa totiž netýka údajného práva platiť príspevky, ale priznania nároku na dávky v nezamestnanosti v rámci sociálneho zabezpečenia.

24.

Domnievam sa, že s výnimkou tvrdenia, ktoré sa týka smernice 2006/54, treba tieto tvrdenia zamietnuť.

25.

Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého je spor vo veci samej umelý a prejudiciálne otázky hypotetické, treba pripomenúť, že na prejudiciálne otázky týkajúce sa práva Únie sa vzťahuje domnienka relevantnosti. ( 7 )

26.

Vnútroštátny súd uvádza, že v tomto spore ide o priznanie práva na dávky v nezamestnanosti pracovníkom v domácnosti v rámci sociálneho zabezpečenia. CJ totiž svojou žalobou napáda zamietavé rozhodnutie TGSS o jej žiadosti o možnosť platiť príspevky na poistenie v nezamestnanosti, a to nie v rámci výkonu údajného práva na platenie príspevkov, ale na účely nadobudnutia nároku na dávky v nezamestnanosti. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že toto zamietnutie vychádza z rozhodnutia legislatívnej politiky, podľa ktorého je pracovníkom v domácnosti odopretá možnosť prístupu k sociálnym dávkam v nezamestnanosti. ( 8 ) Vnútroštátny súd sa preto domnieva, že keďže článok 251 písm. d) LGSS, ktorým sa toto rozhodnutie vykonáva, sa vzťahuje na skupinu pracovníkov patriacich do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, ktorú tvoria takmer výlučne ženy, toto ustanovenie môže z hľadiska pôsobnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia predstavovať nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorú zakazuje smernica 79/7.

30.

Naopak, smernica 2006/54 sa v prejednávanej veci neuplatní. Z článku 1 tejto smernice totiž vyplýva, že jej účelom je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania a že obsahuje ustanovenia na vykonávanie tejto zásady, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky vrátane odmeny. Nie je možné zahrnúť do pojmov „pracovné podmienky“ a „odmena“ systémy alebo dávky sociálneho zabezpečenia, akými sú dávky v nezamestnanosti priamo upravené zákonom, s vylúčením akejkoľvek dohody v rámci podniku alebo dotknutého profesijného odvetvia, ktoré sú povinne uplatniteľné na všeobecné kategórie pracovníkov. ( 13 ) Okrem toho z článku 1 druhého odseku písm. c) v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. f) uvedenej smernice vyplýva, že smernica sa neuplatňuje na zákonné systémy, ale na zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

31.

Vzhľadom na tieto pripomienky sa domnievam, že druhú prejudiciálnu otázku treba zamietnuť ako neprípustnú. Napriek tomu navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že tento návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

B. O veci samej

1.

Aby som na túto otázku mohol navrhnúť užitočnú odpoveď, najprv preskúmam, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 79/7 (časť 2). Keďže sa ukáže, že dávky v nezamestnanosti patria do pôsobnosti tejto smernice, po druhé preskúmam, či ako tvrdí vnútroštátny súd, vylúčenie týchto dávok z dávok poskytovaných osobitným systémom pre pracovníkov v domácnosti, ktoré upravuje článok 251 písm. d) LGSS, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia, ktorú táto smernica zakazuje (časť 3).

2.

Patrí ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, do pôsobnosti smernice 79/7?

35.

Vzhľadom na úvahy uvedené v rámci skúmania prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa budem touto otázkou zaoberať len stručne.

36.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o zlučiteľnosti článku 251 písm. d) LGSS s právom Únie. Skupinu pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti, totiž tvoria takmer výlučne osoby ženského pohlavia. Toto ustanovenie preto zakladá nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v tom zmysle, že ženám patriacim do tejto skupiny odopiera možnosť prístupu k sociálnej dávke v nezamestnanosti tým, že im bráni platiť príspevky na poistenie tohto rizika.

39.

Účastníci konania vo veci samej a dotknuté subjekty majú rozdielne názory na to, či dochádza k takej nepriamej diskriminácii pracovníkov v domácnosti. Španielska vláda tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní spočívajúci v tom, že z osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti je vylúčená ochrana proti riziku nezamestnanosti, nepredstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia. TGSS existenciu takej diskriminácie nepopiera, ale považuje ju za odôvodnenú, a tvrdí, že vnútroštátne ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, je primerané. ( 15 ) Komisia zas tvrdí, že toto ustanovenie zjavne zakladá nepriamu diskrimináciu, a má pochybnosti o určitých dôvodoch, ktoré ju majú opodstatniť, ako aj o jej proporcionalite.

40.

Aby som určil, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle smernice 79/7, najprv sa budem zaoberať otázkou, či toto ustanovenie zavádza skutočné nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu pohlavia. Ďalej preskúmam, či je takú nerovnosť možné objektívne odôvodniť z hľadiska ustanovení smernice 79/7, a nakoniec, či je prípadne primeraná.

43.

Z toho vyplýva, že členské štáty musia dodržiavať článok 4 ods. 1 smernice 79/7, ktorým sa uplatňuje zásada zákazu diskriminácie na základe pohlavia v oblasti sociálneho zabezpečenia, keď vykonávajú svoju právomoc v oblasti sociálneho zabezpečenia a predovšetkým dávok v nezamestnanosti.

1) O tvrdení španielskej vlády, ktoré sa týka neporovnateľnosti situácií

44.

Na úvod chcem pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora diskriminácia spočíva v tom, že sa odlišné pravidlá uplatnia v porovnateľných situáciách alebo že sa rovnaké pravidlo uplatní na rozdielne situácie. ( 18 ) V tomto smere musím spresniť, že na účely cieľov sociálneho práva Únie súvisí pojem nepriama diskriminácia predovšetkým s rozdielnym zaobchádzaním s porovnateľnými situáciami. ( 19 )

45.

V dôsledku toho treba tvrdenie španielskej vlády zamietnuť.

2) O existencii osobitného znevýhodnenia osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia

49.

Španielska vláda tvrdí, že rozdiel v zaobchádzaní zavedený doložkou o vylúčení dotknutých pracovníkov nepoškodzuje. ( 24 )

50.

Treba však pripomenúť, že ako sa domnieva časť právnej náuky, existencia ujmy nie je podmienkou existencie nepriamej diskriminácie. Takže hoci ujma môže byť často indikátorom diskriminácie, pojem „diskriminácia“ ako taký automaticky neznamená existenciu ujmy. ( 25 ) Ide teda o to, či dané vnútroštátne opatrenie môže mať „nepriaznivý alebo nesúrodý účinok“ na osoby patriace od určitej skupiny v porovnaní s účinkom, ktorý vyvoláva na osoby patriace do inej skupiny. ( 26 )

54.

V tomto smere chcem pripomenúť, že to, či použitie formálne neutrálneho kritéria predstavuje nepriamu diskrimináciu, závisí od skutkových okolností veci. ( 30 ) Vnútroštátnemu súdu teda prináleží vzhľadom na okolnosti preskúmať, či ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, možno považovať za „nepriamo diskriminačné opatrenie“ v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 79/7.

55.

V tejto súvislosti štatistické údaje zohrávajú zásadnú úlohu pri konštatovaní existencie skutočného znevýhodnenia osôb jedného pohlavia v porovnaní s osobami druhého pohlavia. Vnútroštátnemu súdu však prináleží posúdiť, či sú tieto údaje spoľahlivé a či ich možno zohľadniť. ( 31 ) Ak dospeje k záveru, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, sa dotýka vyššieho podielu žien ako mužov, ide o nerovnaké zaobchádzanie, ktoré je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7.

56.

Po druhé sa zdá, že v prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania ani z informácií uvedených na pojednávaní nevyplýva, že by chýbali štatistické údaje. Vnútroštátne ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, síce nerozlišuje medzi osobami oboch pohlaví, štatistiky predložené vnútroštátnym súdom však ukazujú, že v rámci skupiny pracovníkov v domácnosti sú v drvivej väčšine znevýhodnené ženy. Vnútroštátny súd uvádza, že TGSS tieto údaje nespochybňuje a že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, znevýhodňuje pracovníkov v domácnosti. ( 32 )

60.

Na druhej strane TGSS na pojednávaní spresnila, že pokiaľ ide o osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti , do ktorého k rovnakému dátumu patrilo 384175 zamestnancov, podiel mužov a žien sa výrazne líši. Vnútroštátny súd presnejšie uvádza, že ženy predstavujú takmer 100 % pracovníkov patriacich do tohto systému. V tomto smere TGSS na pojednávaní v súvislosti s údajmi týkajúcimi sa tohto dátumu ďalej uviedla, že skupinu pracovníkov v domácnosti tvorilo 17171 mužov a 366991 žien. Z týchto údajov vyplýva, že k sledovanému dátumu uvedenú skupinu tvorili na 95,53 % ženy.

61.

Štatistiky, ktoré boli predložené vnútroštátnemu súdu a ktoré potvrdila TGSS na pojednávaní, svedčia o tom, že doložka o vylúčení, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, sa negatívne dotýka významne vyššieho podielu pracovníkov v domácnosti ženského pohlavia ako mužského pohlavia.

62.

Domnievam sa preto, že keby vnútroštátny súd na základe štatistických údajov, ktoré som práve preskúmal, a prípadne ďalších relevantných skutočností dospel k záveru, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, osobitne znevýhodňuje pracovníkov v domácnosti ženského pohlavia, mal by konštatovať, že toto ustanovenie je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7, pokiaľ nie je odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia. ( 36 )

65.

Treba teda nájsť odpoveď na otázku, či sú tieto dôvody objektívne a či vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia. Podľa Súdneho dvora je to tak najmä v prípade, že zvolené prostriedky slúžia oprávnenému cieľu sociálnej politiky a sú vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného spornou právnou úpravou. ( 38 ) Okrem toho také prostriedky možno považovať za spôsobilé zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedajú úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky. ( 39 )

1) O skúmaní oprávnenosti cieľa sociálnej politiky, ktorému zodpovedá doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej

66.

Po prvé pripomínam, že Súdny dvor vo všeobecnosti považuje ciele sociálnej politiky za oprávnené ciele všeobecného záujmu. Ochrana proti riziku nezamestnanosti je neoddeliteľnou súčasťou sociálnej politiky, ktorá patrí do právomoci členských štátov.

67.

V tejto súvislosti pripomínam, že aby rozdiel v zaobchádzaní nepredstavoval nepriamu diskrimináciu, musí byť odôvodnený objektívnymi faktormi, ktoré zároveň vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia. ( 47 ) Je pravda, že ako som už uviedol, ( 48 ) podľa Súdneho dvora je to tak najmä vtedy, keď zvolené prostriedky slúžia oprávnenému cieľu sociálnej politiky členského štátu, ktorého právna úprava sa posudzuje, a keď sú vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. ( 49 ) Na jednej strane teda prináleží členskému štátu, aby preukázal, že uvedené pravidlo zodpovedá oprávnenému cieľu a že tento cieľ nesúvisí s akoukoľvek diskrimináciou na základe pohlavia , a na druhej strane prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby určil, či a v akom rozsahu je predmetné právne ustanovenie odôvodnené takýmto objektívnym faktorom, pričom Súdny dvor má právomoc poskytnúť úvahy vyplývajúce zo spisu vo veci samej, ako aj z písomných a ústnych pripomienok, ktoré mu boli predložené, aby umožnil vnútroštátnemu súdu rozhodnúť. ( 50 )

71.

73.

TGSS ako možné odôvodnenie obmedzenia ochrany sociálneho zabezpečenia vo vzťahu k pracovníkom v domácnosti uviedla odlišné postavenie ich zamestnávateľov, ktorí nie sú podnikateľmi prevádzkujúcimi klasickú výrobnú jednotku, ale hlavami rodín v daných domácnostiach. ( 53 ) Okrem toho TGSS v písomných pripomienkach poukazuje na to, že vzhľadom na skutočnosť, že činnosť týchto pracovníkov si vyžaduje len nízku kvalifikáciu, a teda je vo všeobecnosti odmeňovaná minimálnou mzdou, by mohlo byť pre týchto pracovníkov „pohodlnejšie“ využiť ochranu proti riziku nezamestnanosti než naďalej poskytovať svoje služby, prípade striedať obdobia skutočnej práce s obdobiami odpočinku, počas ktorých by poberali dávku v nezamestnanosti, čo by podnecovalo k podvodom.

74.

Pokiaľ ide o cieľ odôvodňujúci diskrimináciu, ktorý je založený na boji proti nelegálnej práci a podvodom, španielska vláda v písomných pripomienkach tvrdí, že vylúčenie ochrany proti riziku nezamestnanosti z osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti je odôvodnené oprávneným cieľom, ktorým je vyhnúť sa sociálnej záťaži a nákladom, ktoré by zhoršili problém nelegálnej práce, a teda zraniteľnosť týchto zamestnancov. Navyše osobitosti pracovného pomeru pracovníkov v domácnosti vyvolávajú ďalšie ťažkosti pri skúmaní určitých základných podmienok prístupu k dávke v nezamestnanosti, akou je nedobrovoľné ukončenie pracovného pomeru alebo problematické uskutočňovanie kontrol a inšpekcií zameraných na overenie existencie nezlučiteľnosti alebo podvodu, a to z dôvodu neporušiteľnosti domovej slobody zamestnávateľov, ktorých domovy sú pracoviskom týchto zamestnancov.

Po prvé stačí poukázať na to, že systémy sociálneho zabezpečenia často vychádzajú z modelu rodiny, v ktorom sa osoba mužského pohlavia, ktorej je automaticky prisúdené postavenie hlavy rodiny, považuje za osobu, ktorá vykonáva prácu a znáša všetky náklady na domácnosť. ( 55 ) Z tohto dôvodu treba pri skúmaní „objektívneho odôvodnenia“ posúdiť, či sú určité ciele sociálnej politiky uvedené na odôvodnenie rozdielu v zaobchádzaní s osobami ženského pohlavia zakorenené v stereotypných úlohách alebo rodových stereotypoch, z ktorých môže prameniť nepriama alebo systémová diskriminácia. ( 56 ) Tento model, v ktorom pretrvávajú stereotypy z hľadiska úlohy mužov a žien v spoločnosti, ( 57 ) už nezodpovedá realite spoločnosti v Európe. Ženy dnes totiž vstupujú na trh práce na všetkých úrovniach, postavenie matiek a otcov má tendenciu byť porovnateľné, pokiaľ ide o rodičovstvo a výchovu detí, ( 58 ) alebo existujú nové formy rodinných štruktúr, najmä osamelí rodičia, a tieto formy už nezodpovedajú klasickému modelu rodiny.

78.

Po druhé ako tvrdí právna náuka, koncepcia rovnosti medzi osobami oboch pohlaví, ktorá konsoliduje tradičný model špecializácie mužskej a ženskej úlohy, má na jednej strane za účinok ignorovanie pracovnej segregácie a nepriaznivej situácie osôb ženského pohlavia na trhu práce, „pričom umožňuje v systémoch sociálneho zabezpečenia zachovanie nerovnosti medzi typickými a netypickými pracovníkmi“. ( 59 ) Na druhej strane „osoby, ktoré neprijali tradičný model pracovnej činnosti, a najmä ‚netypickí‘ pracovníci, sú potom považované za ekonomicky závislé od ‚typického‘ pracovníka“. ( 60 ) Také ponímanie rovnosti robí oprávneným zachovanie a rozvoj rôznych foriem „familializácie nárokov“. ( 61 )

82.

Po druhé španielska vláda odôvodňuje toto vylúčenie cieľom spočívajúcim v zachovaní úrovne zamestnanosti v oblasti činnosti pracovníkov v domácnosti, pričom na jednej strane poukazuje na to, že nezamestnanosť má malý dosah na túto skupinu pracovníkov, ktorú z väčšej časti tvoria osoby ženského pohlavia, a na druhej strane na to, že podľa jej názoru by prípadné zahrnutie ochrany proti nezamestnanosti do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nevyhnutne viedlo k zvýšeniu príspevkov, a teda k nárastu nelegálnej práce. Podľa môjho názoru však toto vylúčenie vedie k posilneniu tradičného spoločenského ponímania úloh, lebo okrem toho umožňuje nielen využívať štrukturálne slabšie postavenie osôb, ktoré tvoria odvetvie pracovníkov v domácnosti, ale aj podceňovať hodnotu práce pracovníkov v tomto odvetví, ( 64 ) ktorú by, naopak, mala spoločnosť uznať a oceniť.

83.

Vzhľadom na tieto úvahy sa domnievam, že ciele uvedené španielskou vládou a TGSS, ktoré sa týkajú zachovania úrovne zamestnanosti v odvetví pracovníkov v domácnosti a vlastností tohto odvetvia alebo boja proti nelegálnej práci, súvisia s diskrimináciou na základe pohlavia, a preto nemôžu odôvodniť diskrimináciu osôb ženského pohlavia.

84.

Pre prípad, že by sa Súdny dvor predsa len domnieval, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, zodpovedá oprávneným cieľom, ktoré zároveň vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia, preskúmam otázku, či je táto doložka vhodná na dosiahnutie cieľa sledovaného ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, a či je na tento účel nevyhnutná. ( 65 )

Pripomínam, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že jednoduché všeobecné tvrdenia týkajúce sa schopnosti určitého opatrenia udržiavať zamestnanosť a bojovať proti nezákonnej práci nepreukazujú, že cieľ ustanovenia, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, nesúvisí s diskrimináciou na základe pohlavia, ani neposkytujú informácie, ktoré by umožňovali dôvodne sa domnievať, že zvolenými prostriedkami je možné dosiahnuť tento cieľ. ( 67 )

87.

Treba teda odpovedať na otázku, či doložku o vylúčení, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, možno považovať za opatrenie, ktoré je vhodné na zaručenie týchto cieľov sociálnej politiky. ( 68 ) Aby to tak bolo, doložka musí skutočne zodpovedať úsiliu dosiahnuť tento cieľ a musí sa uplatňovať koherentne a systematicky. ( 69 )

88.

Na jednej strane mám pochybnosti o schopnosti dotknutej doložky sledovať uvádzané oprávnené ciele, a to z dôvodov, ktoré som vysvetlil v bodoch 77 až 82 vyššie.

89.

Po druhé z pripomienok španielskej vlády vyplýva, že osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti kryje pracovné riziká súvisiace s pracovnými úrazmi a s chorobami z povolania. Treba teda overiť, či je riziko podvodu alebo problematické vykonávanie kontrol skutočne významnejšie z hľadiska dávok v nezamestnanosti, z ktorých sú pracovníci v domácnosti vylúčení, než z hľadiska ďalších dávok priznaných týmto pracovníkom. ( 71 )

93.

Po tretie súhlasím s názorom Komisie, podľa ktorého treba posúdiť prísnosť opatrenia zvoleného na boj proti nelegálnej práci a podvodom. Chcem totiž poukázať na to, že úplné vylúčenie určitej kategórie pracovníkov, akou sú pracovníci v domácnosti, z ochrany proti riziku nezamestnanosti ako opatrenia „sociálnej ochrany“ podľa všetkého nie je v prospech týchto pracovníkov. Ťažko si teda viem predstaviť, ako by bolo možné považovať za koherentnú takú doložku o vylúčení, akou je doložka, ktorá je predmetom sporu vo veci samej a ktorá údajne bojuje proti nelegálnej práci, ale zdá sa, že zhoršuje sociálne ťažkosti tejto kategórie pracovníkov. Inak by to bolo v prípade opatrenia na boj proti nelegálnej práci určeného na kontrolovanie podvodného poberania dávok v nezamestnanosti, ktoré by bolo koherentné s cieľom sociálnej ochrany pracovníkov v domácnosti a nesankcionovalo by ich. ( 72 )

94.

Po štvrté pokiaľ ide najmä o súvislosť medzi zvýšením príspevkov a nelegálnou prácou, ( 73 ) ktorú uvádza TGSS, z písomných pripomienok TGSS vyplýva, že vytvorenie osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti zahrnutého do všeobecného systému v roku 2012 ( 74 ) viedlo, naopak, k podstatnému nárastu počtu týchto poistených pracovníkov, ( 75 ) čo poukazuje na predchádzajúcu nelegálnu prácu. ( 76 ) Vzhľadom na to nie je možné konštatovať príčinnú súvislosť medzi zvýšením príspevkov a nelegálnou prácou.

98.

V tomto smere španielska vláda a TGSS tvrdia, že nedávno bola zavedená mimoriadna dávka pre nedostatok činnosti ( 81 ) v prospech poistencov osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, ktorí v dôsledku zdravotnej krízy spôsobenej pandémiou ochorenia covid‑19 museli obmedziť alebo ukončiť svoju činnosť. Musím však poukázať na to, že táto mimoriadna dávka je dočasná. Samotná TGSS vo svojich písomných pripomienkach uvádza, že táto dávka „zostane v platnosti počas jedného mesiaca (odo dňa vzniku nároku), pričom toto obdobie možno prijatím kráľovskej vyhlášky so silou zákona vždy predĺžiť o jeden mesiac“.

99.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že ustanovenie, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, sa nezdá byť vhodné na zaručenie cieľov súvisiacich s bojom proti nelegálnej práci a proti podvodom, ako aj s udržaním zamestnanosti, keďže toto ustanovenie podľa všetkého skutočne nezodpovedá úsiliu dosiahnuť tieto ciele ani sa neuplatňuje koherentne a systematicky. ( 82 )

100.

V dôsledku toho sa domnievam, že doložka o vylúčení upravená ustanovením, ktoré je predmetom sporu vo veci samej, tým, že úplne zakazuje prístup k dávke v nezamestnanosti všetkým pracovníkom v domácnosti, ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

Na záver svojej analýzy chcem ešte poukázať na dve veci.

103.

Na jednej strane z písomných pripomienok Komisie, ako aj z ústnych pripomienok CJ vyplýva, že kráľovský dekrét 1620/2011 zo 14. novembra 2011 v druhom dodatočnom ustanovení stanovuje, že ministerstvo práce zriadi skupinu expertov, ktorá má do 31. decembra 2012 vypracovať správu najmä o „životaschopnosti zriadenia systému na ochranu proti nezamestnanosti, prispôsobeného osobitostiam činnosti pracovníkov v domácnosti, ktorý by zaručoval zásadu prispievania, solidarity a finančnej udržateľnosti“. Komisia i CJ zdôraznili, že toto ustanovenie sa podľa všetkého dodnes nevykonáva.

104.

Na druhej strane článok 14 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojných pracovných podmienkach pre pracovníkov v domácnosti, schváleného 16. júna 2011, stanovuje, že „každý člen musí prijať vhodné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri náležitom zohľadnení osobitostí práce v domácnosti, aby zabezpečil, že pracovníci v domácnosti budú mať v oblasti sociálneho zabezpečenia… podmienky, ktoré nebudú menej priaznivé než podmienky všetkých pracovníkov“. Komisia poukazuje na to, že Španielske kráľovstvo síce tento dohovor zatiaľ neratifikovalo, je však členom Medzinárodnej organizácie práce. ( 83 )

V. Návrh

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23 ).

( 5 ) BOE č. 261 z 31. októbra 2015, s. 103291, a korigendum k BOE č. 36 z 11. februára 2016, s. 10898.

( 6 ) BOE č. 109 zo 7. mája 1985, s. 12699, a korigendum k BOE č. 134 z 5. júna 1985, s. 16992.

( 7 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 25 ), a z 10. decembra 2018, Wightman a i. ( C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 27 ).

( 8 ) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že TGSS v rozhodnutí z 13. novembra 2019 konštatovala, že „v súčasnosti nie je možné platiť príspevky v systéme sociálneho zabezpečenia na ochranu v prípade nezamestnanosti pre túto skupinu pracovníkov/pracovníčok“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 9 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 16. júna 2015, Gauweiler a i. ( C‑62/14 , EU:C:2015:400 , bod 25 ), a z 10. decembra 2018, Wightman a i. ( C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 27 ).

( 16 ) V súvislosti so smernicou 79/7 pozri najmä rozsudok z 9. novembra 2017, Espadas Recio ( C‑98/15 , EU:C:2017:833 , bod 37 a citovanú judikatúru).

( 17 ) Z judikatúry vyplýva, že smernica 79/7 je len vyjadrením zásady rovnosti, jednej zo základných právnych zásad, v danej oblasti. Pozri analogicky rozsudok z 30. apríla 1996, P./S. ( C‑13/94 , EU:C:1996:170 , bod 18 ). Pozri tiež LENAERTS, K.: L’égalité de traitement en droit communautaire. Un principe unique aux apparences multiples. In: Cahiers de droit européen . 1991, s. 3 až 41.

( 18 ) Pozri najmä rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker ( C‑279/93 , EU:C:1995:31 , bod 30 ), z 30. marca 2004, Alabaster ( C‑147/02 , EU:C:2004:192 , bod 45 ), zo 16. júla 2009, Gómez‑Limón Sánchez‑Camacho ( C‑537/07 , EU:C:2009:462 , bod 56 ), a z 8. mája 2019, Praxair MRC ( C‑486/18 , EU:C:2019:379 , bod 73 ).

( 19 ) TOBLER, C.: Limites et potentiel du concept de discrimination indirecte . Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí (Európska komisia), 2009, s. 1 až 85, najmä s. 24.

( 20 ) Rozsudok z 26. júna 2018 ( C‑451/16 , EU:C:2018:492 , bod 42 ).

( 23 ) Pokiaľ ide o rovnaké odmeňovanie pracovníkov a pracovníčok, pozri najmä rozsudok z 11. mája 1999, Angestelltenbetriebsrat der Wiener Gebietskrankenkasse ( C‑309/97 , EU:C:1999:241 , bod 21 ).

( 24 ) Podľa španielskej vlády taký prístup vyplýva z rozsudkov zo 14. apríla 2015, Cachaldora Fernández ( C‑527/13 , EU:C:2015:215 , body 31 a 33 ), a z 9. novembra 2017, Espadas Recio ( C‑98/15 , EU:C:2017:833 , bod 41 ).

( 25 ) GEULETTE, A.: De la discrimination indirecte telle qu’appréhendée par la Cour de justice des communautés européennes au regard du règlement 1408/71/CEE et de la directive 79/7/CEE. In: Revue belge de sécurité sociale . 2. štvrťrok, 2003, s. 541 až 582, najmä s. 554 a citovaná právna náuka. V tomto smere už Súdny dvor rozhodol, že „z vymedzenia pojmu diskriminácia nevyplýva, že bola spôsobená priama škoda, [a] tento pojem v prvom rade znamená, že boli stanovené nerovnaké podmienky pre porovnateľné prípady“. Napriek tomu „uplatnenie nerovnakých podmienok môže vyvolať škody, ktoré možno považovať za následok odhaľujúci diskrimináciu“. Pozri rozsudok z 10. mája 1960, Barbara a i./Vysoký úrad ( 3/58 až 18/58, 25/58 a 26/58 , EU:C:1960:18 , s. 404).

( 26 ) Pokiaľ ide o vplyv americkej právnej náuky v oblasti „disparate impact“ v rámci nepriamej diskriminácie v sociálnom práve Únie, pozri najmä TOBLER, C.: Indirect Discrimination. A Case Study into the Development of the Legal Concept of Indirect Discrimination under EC Law . Antwerpen‑Oxford: Intersentia, 2005, s. 91 až 96. Pozri v tomto smere rozsudok z 31. marca 1981, Jenkins ( 96/80 , EU:C:1981:80 , s. 925, odôvodnenie 13), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci Jenkins ( 96/80 , neuverejnené, EU:C:1981:21 , s. 936 a 937).

( 28 ) Rozsudky z 8. mája 2019, Villar Láiz ( C‑161/18 , EU:C:2019:382 , bod 37 a citovaná judikatúra), a z 21. januára 2021, INSS ( C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 24 ). Chcem poukázať na to, že tento rozsudok odráža vývoj definície tohto pojmu v porovnaní s predchádzajúcou judikatúrou, podľa ktorej „ide o nepriamu diskrimináciu v zmysle článku 4 smernice 79/7, keď pri uplatnení vnútroštátneho opatrenia, a to aj napriek jeho neutrálnej formulácii, dochádza v skutočnosti k znevýhodneniu omnoho väčšieho počtu žien ako mužov“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri najmä rozsudky z 20. októbra 2011, Brachner ( C‑123/10 , EU:C:2011:675 , bod 56 ), z 22. novembra 2012, Elbal Moreno ( C‑385/11 , EU:C:2012:746 , bod 29 ); zo 14. apríla 2015, Cachaldora Fernández ( C‑527/13 , EU:C:2015:215 , bod 28 ), a z 9. novembra 2017, Espadas Recio ( C‑98/15 , EU:C:2017:833 , bod 38 ). Ako zdôraznila právna náuka, ide o viac kvalitatívne preskúmanie otázky možných nepriaznivých účinkov určitého opatrenia na osoby, na ktoré sa vzťahuje dané kritérium, v porovnaní s inými osobami. Toto nové vymedzenie umožňuje rovnaké zaobchádzanie s nepriamou diskrimináciou na základe kritérií, pre ktoré chýbajú kvantitatívne údaje. Pozri v tomto zmysle MINÉ, M.: Les concepts de discrimination directe et indirecte. In: ERA Forum . zv. 4, 2003, s. 30 až 44, najmä s. 38 a 39; TRIDIMAS, T.: The General Principles of EU Law . Oxford University Press, 2005, s. 67 až 72, a VIELLE, P., WUIAME, N.: Évaluation de la mise en œuvre de la directive 79/7/CEE relative à l’égalité de traitement entre les hommes et les femmes en matière de sécurité sociale , 1999, s. 1 až 49, najmä s. 21.

( 35 ) Pokiaľ ide o štatistické údaje o prvom štvrťroku 2017, pozri rozsudok z 8. mája 2019, Villar Láiz ( C‑161/18 , EU:C:2019:382 , bod 42 ).

( 36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, Villar Láiz ( C‑161/18 , EU:C:2019:382 , bod 47 ).

( 37 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. mája 2019, Villar Láiz ( C‑161/18 , EU:C:2019:382 , bod 37 a citovanú judikatúru), a z 21. januára 2021, INSS ( C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 24 ).

( 38 ) Pozri rozsudok zo 17. júla 2014, Leone ( C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 53 a citovanú judikatúru). Pozri tiež rozsudky z 13. mája 1986, Bilka‑Kaufhaus ( 170/84 , EU:C:1986:204 , bod 36 ); z 13. júla 1989, Rinner‑Kühn ( 171/88 , EU:C:1989:328 , body 14 ); z 24. februára 1994, Roks a i. ( C‑343/92 , EU:C:1994:71 , bod 34 ), a z 8. mája 2019, Villar Láiz ( C‑161/18 , EU:C:2019:382 , bod 48 ).

( 39 ) Pozri rozsudok zo 17. júla 2014, Leone ( C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 54 a citovanú judikatúru).

( 40 ) Rozsudky zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa ( C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 65 ), a z 2. apríla 2020, Comune di Gesturi ( C‑670/18 , EU:C:2020:272 , bod 37 ). Pozri tiež rozsudok z 11. septembra 2003, Steinicke ( C‑77/02 , EU:C:2003:458 , bod 62 a citovanú judikatúru).

( 44 ) Rozsudok z 21. januára 2021, INSS ( C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 33 a citovaná judikatúra).

( 45 ) Právna náuka kritizovala aj oslabenie trojfázového kritéria na odôvodnenie, ktorého objektívnosť si vyžaduje, aby zvolené prostriedky po prvé zodpovedali skutočnej potrebe (realita), po druhé aby boli vhodné na dosiahnutie cieľa (vhodnosť) a po tretie aby boli na tento účel nevyhnutné (proporcionalita). Podľa právnej náuky Súdny dvor uplatňuje toto kritérium reštriktívnejšie a systematickejšie v oblastiach nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti než v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje najmä smernica 79/7. Pozri najmä BARNARD, C., HEPPLE, B.: Indirect Discrimination: Interpreting Seymour‑Smith. In: Cambridge Law Journal . 58(2), 1999, s. 399 až 412, najmä s. 409 až 412: „The real problem is that while the Court of Justice is capable of pronouncing on questions of formal equality, it lacks access to the statistical and social science advice which is needed to assess arguments about disparate impact and objective justification“. [„Skutočný problém spočíva v tom, že Súdny dvor sa síce dokáže vyjadriť k otázkam formálnej rovnosti, nemá však prístup k poradenstvu v oblasti štatistiky a sociálnych vied, ktoré je nevyhnutné na posúdenie tvrdení, ktoré sa týkajú nesúrodého účinku a objektívneho odôvodnenia.“]; BELL, M., WADDINGTON, L.: More Equal than Others: Distinguishing European Union Equality Directives. In: Common Market Law Review . Zv. 38, 2001, s. 587 až 611, najmä s. 593, ako aj VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 22. Pokiaľ ide o význam reštriktívneho uplatňovania tohto kritéria v rámci diskriminácie na základe pohlavia, pozri MULDER, J.: Indirect sex discrimination in employment. Theoretical analysis and reflections on the CJEU case law and national application of the concept of indirect sex discrimination . European Network of Legal experts in gender equality and non‑discrimination, Európska komisia, Brusel, 2020, s. 130.

( 52 ) Rozsudok zo 17. júla 2014, Leone ( C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 59 a citovaná judikatúra). V tomto smere právna náuka poukazuje na to, že skutočnosť, že sa niekto odvoláva na oprávnený cieľ, automaticky neznamená, že ochrana proti nepriamej diskriminácii, ktorú upravuje smernica 79/7, je obmedzená. Pozri TOBLER, C.: Limites et potentiel du concept de discrimination indirecte , c. d., s. 39: „Práve preto nie je prekvapivé, že Súdnemu dvoru sa vytýka, že určité ciele uznal za oprávnené“.

( 53 ) TGSS ďalej zdôraznila, že títo pracovníci môžu poberať dávku v nezamestnanosti, pokiaľ okrem toho, že ukončenie pracovného pomeru nebolo dobrovoľné, prispievali do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia počas šiestich rokov, ktoré predchádzali ich vstupu do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti. To však podľa všetkého vylučuje z nároku na dávku v nezamestnanosti pracovníkov, ktorí vždy vykonávali činnosť ako pracovníci v domácnosti.

( 54 ) Spoločné skúmanie týchto cieľov považujem za relevantné, lebo sa navzájom prekrývajú a sú medzi sebou silno prepojené.

( 55 ) Pozri najmä GEULETTE, A., c. d., s. 555.

( 59 ) VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 24. Pozri v tomto smere VOGEL‑POLSKY, E.: Genre et droit: les enjeux de la parité. In: Cahiers du GEDISST (Groupe d’étude sur la division sociale et sexuelle du travail) . č. 17, 1996, „Principes et enjeux de la parité“, s. 11 až 31: „Pracovná segregácia… žien v hospodárstve a pracovnom svete má pôvod vo všetkých sociálnych vzťahoch súvisiacich s pohlavím [alebo] v nasiaknutí stereotypmi, ktorých nositeľom je kultúra, vzdelávanie, školský systém, rodina, médiá…“.

( 60 ) VIELLE, P., WUIAME, N., c. d., s. 24.

( 61 ) Tamže, s. 24. Pokiaľ ide o komplexnú analýzu toho, ako normotvorca Európskej únie postupne rozvíjal rovnosť medzi zamestnancami a zamestnankyňami z hľadiska ich úlohy rodičov, pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Syndicat CFTC ( C‑463/19 , EU:C:2020:550 , bod 53 a nasl.).

( 62 ) V tomto smere z pripomienok Komisie vyplýva, že aby španielska právna náuka vysvetlila súčasné rozdiely v ochrane jednotlivých druhov pracovníkov a najmä pracovníkov v domácnosti, odkazuje predovšetkým na to, že túto skupinu tvoria väčšinou ženy, ktoré sú tradične kryté sociálnym zabezpečením vďaka svojim rodinným väzbám. Pozri najmä OTXOA CRESPO, I.: La Seguridad Social del empleo doméstico : evolución y perspectivas . Universidad del País Vasco – Euskal Herriko Unibertsitatea, 2012, s. 304 a 305. Dostupné na tejto adrese: https://addi.ehu.es/bitstream/handle/10810/11601/9082‑090‑2‑OtxoaTH.pdf?sequence=6&isAllowed=y.

( 63 ) Španielska vláda v odpovedi na otázku, ktorú položil Súdny dvor na pojednávaní, uviedla, že súkromní šoféri sú zahrnutí do všeobecného režimu sociálneho zabezpečenia a platia príspevky na poistenie v nezamestnanosti.

( 70 ) Pozri v tomto smere bod 81 vyššie.

( 71 ) Z ústnych pripomienok španielskej vlády vyplýva, že tento systém kryje aj riziká súvisiace s tehotenstvom a dojčením, s materstvom a otcovstvom, ako aj riziko úmrtia a prežitia.

( 72 ) Komisia uvádza ako príklad poukaz na služby, ktorý existuje vo Francúzsku a v Belgicku, zníženie alebo úplné či čiastočné oslobodenie od príspevkov v prípade určitých zamestnávateľov, ako aj daňové bonifikácie alebo úľavy.

( 73 ) Pozri bod 75 vyššie.

( 74 ) Real Decreto 1620/2011 por el que se regula la relación laboral de carácter especial del servicio del hogar familiar (kráľovský dekrét 1620/2011 upravujúci pracovný pomer pracovníkov v domácnosti, ktorý má osobitnú povahu) zo 14. novembra 2011 (BOE č. 277 zo 17. novembra 2011, s. 119046).

( 75 ) V tejto súvislosti CJ na pojednávaní uviedla, že počet prihlásených do systému sociálneho zabezpečenia spomedzi týchto pracovníkov sa v roku 2012 zvýšil z 296949 na 414453.

( 82 ) Pozri najmä rozsudok zo 17. júla 2014, Leone ( C‑173/13 , EU:C:2014:2090 , bod 54 a citovaná judikatúra).

( ) Španielska vláda v tomto smere na pojednávaní uviedla, že postupy potrebné na ratifikáciu tohto dohovoru sa začali a mohli by viesť k uznaniu pracovníkov v domácnosti, pokiaľ ide o ochranu voči nezamestnanosti.