C-389/20

62020CJ0389

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 24. februára 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Smernica 79/7/EHS – Článok 4 odsek 1 – Zákaz akejkoľvek diskriminácie z dôvodu pohlavia – Pracovníci v domácnosti – Ochrana proti nezamestnanosti – Vylúčenie – Osobitné znevýhodnenie pracovníkov ženského pohlavia – Oprávnené ciele sociálnej politiky – Proporcionalita“

Vo veci C‑389/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n o 2 de Vigo (Správny súd č. 2 Vigo, Španielsko) z 29. júla 2020 a doručený Súdnemu dvoru 14. augusta 2020, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: L. Carrasco Marco, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 30. júna 2021,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

CJ, v zastúpení: J. de Cominges Cáceres, abogado,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 4 ods. 1 smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením ( Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24 ; Mim. vyd. 05/001, s. 215), ako aj článku 5 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. e) a k) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania ( Ú. v. EÚ L 204, 2006, s. 23 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CJ a Tesorería General de la Seguridad Social (TGSS) [Všeobecná pokladnica sociálneho zabezpečenia (TGSS), Španielsko] vo veci žiadosti CJ platiť príspevky na ochranu v nezamestnanosti.

4

Článok 3 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na:

a)

zákonné systémy, ktoré poskytujú ochranu pred týmito rizikami:

–

pracovné úrazy a choroby z povolania,

–

nezamestnanosť;

…“

5

Článok 4 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

Článok 1 smernice 2006/54 s názvom „Účel“ znie takto:

„Účelom tejto smernice je zabezpečiť vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania.

V tomto ohľade smernica obsahuje ustanovenia na vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o:

…

c) zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia.

…“

…

f)

‚zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia‘: systémy, ktoré neupravuje smernica [79/7] prijatá s cieľom zabezpečiť pre pracovníkov, či už zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby, v podniku alebo v skupine podnikov, v istej oblasti hospodárskej činnosti, v povolaní alebo v skupine povolaní, dávky dopĺňajúce dávky poskytované v rámci zákonných systémov sociálneho zabezpečenia alebo také, ktoré ich nahrádzajú bez ohľadu na to, či je účasť v takýchto systémoch povinná alebo voliteľná.“

8

Článok 5 uvedenej smernice s názvom „Zákaz diskriminácie“ stanovuje:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, nesmie dochádzať k žiadnej priamej alebo nepriamej diskriminácii z dôvodu pohlavia v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia, najmä pokiaľ ide o:

Článok 9 tej istej smernice s názvom „Príklady diskriminácie“ vo svojom odseku 1 uvádza:

„Ustanovenia odporujúce zásade rovnakého zaobchádzania zahŕňajú tie, ktoré sa zakladajú na pohlaví, priamo alebo nepriamo, na účely:

…

e)

stanovenia rozdielnych podmienok na poskytovanie dávok alebo obmedzenia týchto dávok len na pracovníkov jedného alebo druhého pohlavia;

…

„Pracovníci, ktorí patria do osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, majú nárok na dávky sociálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v tejto všeobecnej úprave sociálneho zabezpečenia s nasledujúcimi osobitosťami:

…

d)

Medzi ochranné opatrenia osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti nepatrí ochrana v nezamestnanosti.“

11

Článok 264 LGSS, nazvaný „Chránené osoby“, v odseku 1 stanovuje:

Článok 19 Real Decreto 625/1985, por el que se desarrolla la Ley 31/1984, de 2 de agosto, de protección por desempleo (kráľovský dekrét č. 625/1985, ktorým sa vykonáva zákon 31/1984 z 2. augusta 1984 o ochrane v nezamestnanosti) z 2. apríla 1985 (BOE č. 109 zo 7. mája 1985, s. 12699, a korigendum k BOE č. 134 z 5. júna 1985, s. 16992.), nazvaný „Platenie príspevkov“, v odseku 1 stanovuje:

„Na účely ochrany v nezamestnanosti musia platiť príspevky všetky podniky a všetci pracovníci patriaci do všeobecného systému a osobitných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytujú ochranu proti tomuto riziku. …“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13

CJ, pracovníčka v domácnosti, pracuje pre zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou. Od januára 2011 je poistená v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov v domácnosti (ďalej len „osobitný systém pre pracovníkov v domácnosti“).

14

V tejto súvislosti CJ uvádza, že hoci sú pracovníci v domácnosti chránení v prípade dočasnej práceneschopnosti, ak táto práceneschopnosť pretrváva, stratia svoje zamestnanie buď na základe dohody, alebo z dôvodu výpovede zamestnávateľa, pričom na rozdiel od ostatných zamestnancov nie sú chránení v nezamestnanosti. Keďže situácia pracovníkov v domácnosti, ktorí stratili zamestnanie, nie je porovnateľná so situáciou pracovníkov poistených v systéme sociálneho zabezpečenia, vylúčenie ochrany v nezamestnanosti podľa nej tiež znamená, že títo zamestnanci nemôžu poberať žiadne iné dávky alebo príspevky podmienené zánikom nároku na dávky v nezamestnanosti. Článok 251 písm. d) LGSS podľa nej stavia uvedených zamestnancov do situácie sociálnej núdze, ktorá sa prejavuje nielen priamo, nemožnosťou poberať dávky v nezamestnanosti, ale aj nepriamo, nemožnosťou prístupu k inej sociálnej pomoci.

18

Vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti o zlučiteľnosti tohto vnútroštátneho ustanovenia s právom Únie. Zdôrazňuje, že medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že skupinu pracovníkov poistených v osobitnom systéme pracovníkov v domácnosti tvoria takmer výlučne osoby ženského pohlavia. Tento súd sa preto domnieva, že uvedené vnútroštátne ustanovenie tým, že nepriznáva pracovníkom ženského pohlavia patriacim do tejto skupiny možnosť poberať dávky v nezamestnanosti, keďže im bráni platiť príspevky na pokrytie tohto rizika, predstavuje nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia pri prístupe k dávkam sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na to, že v tejto súvislosti nie je uvedené žiadne výslovné odôvodnenie, táto diskriminácia je podľa neho neopodstatnená, a teda môže byť zakázaná smernicami 79/7 a 2006/54.

O prejudiciálnych otázkach

O prípustnosti

20

TGSS a španielska vláda namietajú neprípustnosť tak návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ako aj prejudiciálnych otázok položených vnútroštátnym súdom.

21

Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, v podstate tvrdia, že spor vo veci samej sa v skutočnosti netýka údajného práva platiť príspevky, ale uznania nároku na dávky v nezamestnanosti. Z toho na jednej strane vyplýva, že tento spor je podľa nich neprirodzený v tom zmysle, že CJ sa obrátila na vnútroštátny súd na základe klamlivých dôvodov. Na druhej strane v rozsahu, v akom toto uznanie patrí do právomoci sociálnych súdov, vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, podľa nich ako správny súd nemá právomoc rozhodovať o takomto spore, v dôsledku čoho neexistuje žiadna súvislosť medzi požadovaným výkladom práva Únie a riešením tohto sporu.

25

Konkrétne, ako vyplýva zo samotného znenia článku 267 ZFEÚ, požadované rozhodnutie o prejudiciálnej otázke musí byť „nevyhnutné“ na to, aby umožnilo vnútroštátnemu súdu „vydať rozsudok“ vo veci, ktorá mu bola predložená. Prejudiciálne konanie tak najmä predpokladá, že pred vnútroštátnymi súdmi skutočne prebieha konanie, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, pri ktorom budú môcť zohľadniť rozsudok vydaný v prejudiciálnom konaní (rozsudok z 18. mája 2021, AsociažiaForumul Judecătorilor din România a i., C‑83/19, C‑127/19, C‑195/19, C‑291/19, C‑355/19 a C‑397/19 , EU:C:2021:393 , bod 117 , ako aj citovaná judikatúra).

26

Ako bolo v prejednávanej veci uvedené v bodoch 15 a 18 tohto rozsudku, spor vo veci samej sa týka predovšetkým toho, že TGSS zamietla žiadosť platiť príspevky na ochranu v nezamestnanosti s cieľom nadobudnúť nárok na príslušné dávky v nezamestnanosti. Ďalej, toto zamietnutie je založené na vylúčení týchto dávok z osobitného systému pracovníkov v domácnosti v zmysle článku 251 písm. d) LGSS. Napokon toto vylúčenie, keďže sa uplatňuje na skupinu pracovníkov zloženú takmer výlučne zo žien, môže podľa vnútroštátneho súdu predstavovať nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorá je zakázaná smernicami 79/7 a 2006/54.

27

Za týchto podmienok na jednej strane otázky položené vnútroštátnym súdom nie sú hypotetické a na druhej strane požadovaný výklad práva Únie súvisí s predmetom sporu vo veci samej, keďže sa v skutočnosti týka uznania nároku na dávky v nezamestnanosti, a v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 25 tohto rozsudku sa javí ako nevyhnutný na to, aby vnútroštátny súd mohol vydať svoj rozsudok, keďže mu umožní posúdiť zlučiteľnosť vnútroštátneho ustanovenia dotknutého vo veci samej s právom Únie. Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je prípustný.

31

V tejto súvislosti stačí uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že ak nie je zrejmé, že výklad ustanovenia práva Únie nijako nesúvisí so skutočnosťou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania položených otázok (rozsudok z 28. októbra 2021, Komisija za protivodejstvie na korupcijata i za otnemane na nezakonno pridobitoto imuštestvo, C‑319/19 , EU:C:2021:883 , bod 25 a citovaná judikatúra).

32

Za týchto podmienok sú položené otázky vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 26 a 27 tohto rozsudku prípustné.

O veci samej

33

Z toho na jednej strane vyplýva, že dávky v nezamestnanosti, o ktoré ide vo veci samej, patria do pôsobnosti smernice 79/7, a teda že táto smernica sa vzťahuje na túto vec. Tieto dávky sú totiž súčasťou zákonného systému ochrany proti jednému z rizík vymenovaných v článku 3 ods. 1 písm. a) tejto smernice, a to riziku nezamestnanosti, a priamo a skutočne súvisia s ochranou pred týmto rizikom [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2021, INSS (Vdovský dôchodok založený na spolužití bez sobáša), C‑244/20 , neuverejnený, EU:C:2021:854 , bod 43 a citovanú judikatúru].

37

Na druhej strane to znamená, že smernica 2006/54 sa na vec samu neuplatňuje. Z článku 1 druhého odseku písm. c) tejto smernice v spojení s článkom 2 ods. 1 písm. f) tejto smernice totiž vyplýva, že uvedená smernica sa neuplatňuje na zákonné systémy upravené smernicou 79/7 [rozsudok z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám), C‑450/18 , EU:C:2019:1075 , bod 34 ].

38

Preto vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 34 až 37 tohto rozsudku je na zodpovedanie položených otázok potrebné v podstate posúdiť, či je vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 251 písm. d) LGSS, spôsobilé viesť k diskriminácii z dôvodu pohlavia, pokiaľ ide o osobnú pôsobnosť španielskeho zákonného systému sociálneho zabezpečenia, ktorý poskytuje ochranu v nezamestnanosti, v zmysle článku 4 ods. 1 prvej zarážky smernice 79/7 v spojení s druhým odôvodnením a článkom 3 ods. 1 písm. a) piatou zarážkou tejto smernice.

39

42

Súdny dvor rozhodol, že za predpokladu, že vnútroštátny súd má k dispozícii štatistické údaje, prislúcha mu, aby na jednej strane zohľadnil všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje vnútroštátna právna úprava, na ktorej sa rozdielne zaobchádzanie zakladá, a na druhej strane aby porovnal jednotlivé podiely pracovníkov, ktorí sú dotknutí údajným rozdielnym zaobchádzaním a ktorí ním nie sú dotknutí, a ktorí patria do pôsobnosti tejto právnej úpravy v rámci pracovnej sily mužského pohlavia, s tými istými podielmi v rámci pracovnej sily ženského pohlavia, na ktoré sa vzťahuje táto pôsobnosť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2020, YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov), C‑223/19 , EU:C:2020:753 , bod 52 a citovanú judikatúru, ako aj z 21. januára 2021, INSS, C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 26 ].

43

V tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil, v akom rozsahu sú štatistické údaje, ktoré mu boli predložené, hodnoverné, a či ich možno zohľadniť, t. j. či hlavne nejde o vyjadrenie náhodných či krátkodobých javov, a či sú dostatočne významné [rozsudky z 24. septembra 2020, YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov), C‑223/19 , EU:C:2020:753 , bod 51 a citovaná judikatúra, ako aj z 21. januára 2021, INSS, C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 27 ].

44

Ako v prejednávanej veci uviedol generálny advokát v bode 58 svojich návrhov, je potrebné zohľadniť nielen poistencov osobitného systému pre pracovníkov v domácnosti, ale aj všetkých pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje španielsky všeobecný systém sociálneho zabezpečenia, do ktorého sú títo poistenci zahrnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2021, INSS, C‑843/19 , EU:C:2021:55 , bod 28 ). Ako už totiž bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku, vnútroštátne ustanovenie dotknuté vo veci samej prispieva k určeniu osobnej pôsobnosti dávok v nezamestnanosti priznaných týmto všeobecným systémom.

48

Z toho by vyplývalo, že toto vnútroštátne ustanovenie obsahuje nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorá je v rozpore s článkom 4 ods. 1 smernice 79/7, pokiaľ nie je odôvodnená objektívnymi faktormi, ktoré nesúvisia s akoukoľvek diskrimináciou z dôvodu pohlavia. Tak je to v prípade, ak toto ustanovenie zodpovedá legitímnemu cieľu sociálnej politiky, je spôsobilé dosiahnuť tento cieľ a je na tento účel nevyhnutné, pričom ho možno považovať za vhodné na zabezpečenie uvádzaného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho a ak sa vykonáva koherentne a systematicky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. októbra 2011, Brachner, C‑123/10 , EU:C:2011:675 , body 70 a 71 , ako aj citovanú judikatúru, a z 21. januára 2021, INSS, C‑843/19 , EU:C:2021:55 , body 31 a 32 , ako aj citovanú judikatúru).

49

Údajná neporovnateľnosť situácie pracovníkov v domácnosti vo vzťahu k situácii ostatných zamestnancov poistených v španielskom všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia, uvádzaná španielskou vládou na preukázanie neexistencie takejto nepriamej diskriminácie, je v tejto súvislosti irelevantná.

50

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. júna 2018, MB (Zmena pohlavia a starobný dôchodok) ( C‑451/16 , EU:C:2018:492 ), na ktorý sa odvoláva táto vláda, vnútroštátne ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, nepredstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorá by mohla byť spochybnená údajnou neporovnateľnosťou situácie pracovníkov v domácnosti vo vzťahu k ostatným zamestnancom.

53

V prejednávanej veci španielska vláda a TGSS vo svojich písomných a ústnych pripomienkach tvrdia, že legislatívne politické rozhodnutie vylúčiť pracovníkov v domácnosti z ochrany v nezamestnanosti je spojené s osobitosťami tohto profesijného odvetvia. Na jednej strane totiž pracovná oblasť pracovníkov v domácnosti podľa nich vykazuje vysokú úroveň zamestnanosti, nízku úroveň kvalifikácie, a teda odmeňovania, a výrazný percentuálny podiel pracovníkov, ktorí nie sú poistení v systéme sociálneho zabezpečenia. Na druhej strane pracovnoprávny vzťah týchto zamestnancov sa podľa nich vyznačuje neprofesijným charakterom ich zamestnávateľa, ktorý stojí na čele rodiny a nedosahuje zisk zo závislej činnosti uvedených zamestnancov, ako aj skutočnosťou, že tento vzťah sa odohráva v domácnosti, čo sťažuje tak overenie podmienok prístupu k dávkam v nezamestnanosti, ako aj kontroly, z dôvodu nedotknuteľnosti obydlia.

54

V tomto kontexte by sa nárast výdavkov a mzdových nákladov vyplývajúci zo zvýšenia odvodov na krytie rizika nezamestnanosti mohol podľa týchto dotknutých osôb prejaviť poklesom úrovne zamestnanosti v tejto pracovnej oblasti vo forme zníženia prijímania nových zamestnancov a ukončovania zamestnaní, ako aj nelegálnou prácou a sociálnymi podvodmi, čo by mohlo viesť k zníženiu ochrany pracovníkov v domácnosti. Cieľom vnútroštátneho ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, je teda údajne chrániť úroveň zamestnanosti a bojovať proti nelegálnej práci a sociálnym podvodom na účely sociálnej ochrany pracovníkov.

55

Španielska vláda dodáva, že toto vnútroštátne ustanovenie je primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sociálnej politiky, ktoré sleduje. Na jednej strane, s jedinou výnimkou dávok v nezamestnanosti, totiž pracovníci v domácnosti v zásade poberajú všetky dávky poskytované španielskym všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia napriek nižšiemu prispievaniu na financovanie tohto systému z dôvodu znížených sadzieb odvodov. Okrem toho vylúčenie ochrany v nezamestnanosti sa údajne týka rizika, ktoré nie je v tejto skupine pracovníkov všeobecne prítomné.

59

Okrem iného Súdny dvor už rozhodol, že uvedené ciele môžu odôvodniť rozdielne zaobchádzanie, ktoré sa týka podstatne väčšieho počtu žien ako mužov pri prístupe k zákonnému systému poistenia v nezamestnanosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1995, Megner a Scheffel, C‑444/93 , EU:C:1995:442 , body 27 , 28 a 32 ).

60

Za týchto podmienok sa treba domnievať, že ciele sledované článkom 251 písm. d) LGSS sú v zásade legitímnymi cieľmi sociálnej politiky, ktoré sú spôsobilé odôvodniť nepriamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorú obsahuje toto vnútroštátne ustanovenie.

61

Pokiaľ ide po druhé o vhodnosť uvedeného vnútroštátneho ustanovenia na dosiahnutie týchto cieľov, a najmä o otázku, či sa toto ustanovenie uplatňuje koherentným a systematickým spôsobom, treba na jednej strane uviesť, že ochrana pracovníkov prostredníctvom systémov sociálneho zabezpečenia bude svojou povahou viesť k zvýšeniu nákladov spojených s týmto faktorom tvorby, ktorý môže v závislosti od okolností charakterizujúcich trh práce ovplyvniť úroveň zamestnanosti v každom odvetví tohto trhu, a na druhej strane, že samotná existencia takýchto systémov prináša riziko, bez ohľadu na príslušné odvetvie, že ochrana, ktorú poskytujú, môže byť zneužitá.

65

Okrem toho je potrebné zdôrazniť okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi konania vo veci samej nesporná, že poistenie v osobitnom systéme pre pracovníkov v domácnosti zakladá nárok na všetky dávky poskytované španielskym všeobecným systémom sociálneho zabezpečenia s výnimkou dávok v nezamestnanosti. Z pripomienok španielskej vlády predovšetkým vyplýva, že tento systém pokrýva najmä riziká týkajúce sa pracovných úrazov a chorôb z povolania.

66

Keďže tieto iné dávky zrejme predstavujú rovnaké riziká sociálnych podvodov ako dávky v nezamestnanosti, zdá sa, že táto okolnosť je spôsobilá spochybniť aj vnútornú koherenciu vnútroštátneho ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, v súvislosti s uvedenými inými dávkami. V tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť vplyv postupného zvyšovania sadzieb príspevkov vzťahujúcich sa na pracovníkov v domácnosti, ktoré španielska vláda uviedla vo svojich písomných pripomienkach, na koherenciu tohto vnútroštátneho ustanovenia.

67

Za týchto podmienok, ako tiež uviedol generálny advokát v bode 99 svojich návrhov, je potrebné domnievať sa, že zo skutočností uvedených španielskou vládou a TGSS zrejme nevyplýva, že prostriedky zvolené dotknutým členským štátom sú vhodné na dosiahnutie sledovaných legitímnych cieľov sociálnej politiky, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd.

71

Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 4 ods. 1 smernice 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, ktoré vylučuje dávky v nezamestnanosti z dávok sociálneho zabezpečenia, ktoré zákonný systém sociálneho zabezpečenia priznáva pracovníkom v domácnosti, keďže toto ustanovenie osobitne znevýhodňuje pracovníkov ženského pohlavia v porovnaní s pracovníkmi mužského pohlavia a nie je odôvodnené objektívnymi faktormi, ktoré nesúvisia s akoukoľvek diskrimináciou z dôvodu pohlavia.

O trovách

72

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: