T-64/20

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení G. Conte, J. Szczodrowski a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú

Vodafone Group plc , so sídlom v Newbury (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: V. Vollmann, solicitor, C. Jeffs, A. Chadd a D. Seeliger, advokáti,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Žalobkyňa, Deutsche Telekom AG, sa žalobou podľa článku 263 ZFEÚ domáha zrušenia rozhodnutia Komisie C(2019) 5187 final z 18. júla 2019, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP, ktorou spoločnosť Vodafone Group plc nadobúda určité aktíva spoločnosti Liberty Global plc (vec COMP/M.8864 – Vodafone/Certain Liberty Global Assets) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Dotknuté spoločnosti

4

Žalobkyňa so sídlom v Nemecku ponúka najmä služby IPTV, širokopásmového internetového pripojenia a pevného telefónneho spojenia, najmä na základe svojej telefonickej siete s medeným a optickým vedením, ako aj mobilné služby v rôznych krajinách Únie.

B. Správne konanie

5

Európskej komisii bolo 19. októbra 2018 podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) ( Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40) doručené oznámenie o navrhovanej koncentrácii, ktorou Vodafone oznámila svoj zámer získať výlučnú kontrolu nad telekomunikačnými podnikmi Liberty Global v Českej republike, Nemecku, Maďarsku a Rumunsku. Transakcia pozostávala z kúpnopredajnej zmluvy, ktorou Vodafone zamýšľala získať 100 % podiel v spoločnostiach vykonávajúcich príslušné telekomunikačné činnosti spoločnosti Liberty Global (ďalej len „transakcia“ alebo „koncentrácia“). V Nemecku transakcia pozostávala z nadobudnutia 100 % podielu spoločnosti Unitymedia.

6

Dňa 6. mája 2019 Vodafone ponúkla záväzky podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 s cieľom riešiť obavy z narušenia hospodárskej súťaže zistené Komisiou. Komisia 7. mája vykonala testovanie účastníkov trhu v súvislosti s týmito záväzkami.

10

Dňa 11. júna 2019 Vodafone po určitých úpravách predložila konečný súbor záväzkov (ďalej len „konečné záväzky“).

11

Dňa 18. júla 2019 prijala Komisia na základe článku 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 napadnuté rozhodnutie.

C. Napadnuté rozhodnutie

a)

Horizontálne účinky

14

Komisia skúmala najmä horizontálne nekoordinované účinky na týchto trhoch: trh s maloobchodným poskytovaním služieb pevného prístupu k internetu v Nemecku (ďalej len „trh pevného prístupu k internetu“), trh s maloobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu, trh s maloobchodným poskytovaním balíkov služieb (multiple play), trh s maloobchodným poskytovaním televíznych služieb, trh s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov a trh s veľkoobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu v Nemecku (ďalej len „trh pripojenia televízneho signálu“).

1) Horizontálne nekoordinované účinky na trh pevného prístupu k internetu

15

18

Pokiaľ ide o vymedzenie trhu s produktmi, Komisia konštatovala, že nemecký trh s poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu sa vyznačuje významom nájomného bývania a bytových družstiev. Tieto neskôr uvedené v mene svojich nájomníkov dojednávali a uzatvárali zmluvy o poskytovaní základných televíznych služieb a následne účtovali poplatky ako súčasť mesačného nájomného na základe osobitnej úpravy nemeckého práva známej ako „Nebenkostenprivileg“ (poplatkové privilégium). Komisia vysvetlila, že väčšina domácností, ktoré sú príjemcami maloobchodného televízneho vysielania v Nemecku, sa nachádza vo viacbytových jednotkách (multi dwelling units, ďalej len „MDU“). Tieto MDU sú vo vlastníctve bytových družstiev alebo súkromných vlastníkov (ďalej len „zákazníci MDU“). V prípade jednobytových jednotiek (single‑dwelling units, ďalej len „SDU“), si koncoví zákazníci (ďalej len „zákazníci SDU“) spravidla vyberajú vlastného distribútora televízneho vysielania a platia priamo za svoje predplatné.

19

Na účely napadnutého rozhodnutia Komisia vzhľadom na výsledky preskúmania trhu a osobitosti trhu s maloobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu zákazníkom žijúcim vo viacbytových jednotkách v Nemecku (ďalej len „trh MDU“) považovala za vhodné rozlišovať medzi trhom MDU a trhom s maloobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu zákazníkom SDU (ďalej len „trh SDU“). Taktiež sa domnievala, že geografické vymedzenie trhov MDU a SDU by mohlo ostať otvorené.

20

Na základe svojej analýzy Komisia usúdila, že nie je pravdepodobné, že by transakcia značne narušila účinnú hospodársku súťaž na trhu MDU alebo na trhu SDU v dôsledku horizontálnych nekoordinovaných účinkov.

Na základe svojej analýzy Komisia usúdila, že transakcia by v dôsledku horizontálnych nekoordinovaných účinkov značne narušila účinnú hospodársku súťaž na trhu s maloobchodným poskytovaním balíkov „double play“, ktoré zahŕňajú telefónne služby v pevnej sieti a služby pevného prístupu k internetu v Nemecku. Naopak Komisia dospela k záveru, že transakcia by značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž, po prvé na potenciálnom trhu s maloobchodným poskytovaním balíkov „triple service“ (triple play) zahŕňajúcich telefónne služby v pevnej sieti, služby pevného prístupu k internetu a mobilné telekomunikačné služby v Nemecku, po druhé na potenciálnom trhu s maloobchodným poskytovaním balíkov „triple service“ (triple play) zahŕňajúcich telefónne služby v pevnej sieti, služby pevného prístupu k internetu a televízne služby v Nemecku a po tretie na potenciálnom trhu s maloobchodným poskytovaním balíkov „quadruple service“ (quadruple play) v Nemecku z dôvodu horizontálnych nekoordinovaných účinkov. Komisia zdôraznila, že tým nie je dotknuté posúdenie konglomerátnych účinkov koncentrácie, pokiaľ ide o poskytovanie rôznych zložiek balíkov ponúk.

4) Horizontálne nekoordinované účinky na trh s maloobchodným poskytovaním televíznych služieb

23

25

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vysielatelia (dodávatelia) na trhu s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov dodávali lineárne kanály (voľne dostupné alebo platené), ktoré získavali maloobchodní poskytovatelia televíznych služieb (žiadatelia) s cieľom poskytovať audiovizuálne služby koncovým užívateľom. V napadnutom rozhodnutí Komisia zastávala názor, že tento trh bol obmedzený v Nemecko a že by mal byť rozdelený na voľne dostupné a platené televízne kanály.

26

Na trhu pripojenia televíznych signálov využívali maloobchodní poskytovatelia televíznych služieb (dodávatelia) svoju infraštruktúru na to, aby ponúkali vysielateľom (žiadateľom) službu prenosu televízneho signálu pre ich kanále. V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, že relevantný trh by mal byť definovaný ako trh s veľkoobchodným poskytovaním služieb prenosu signálov káblovej televízie, ktorého geografický rozsah zahŕňal oblasť pokrytia každou káblovou sieťou a spresnila, že bude brať do úvahy trh s produktmi, ktorý zahŕňa IPTV. Dodala, že účinky transakcie bude posudzovať na vnútroštátnej úrovni.

27

V napadnutom rozhodnutí Komisia uznala, že trh s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov, ako aj trh s pripojením televíznych signálov sú úzko prepojené, v rozsahu, v akom rokovania medzi vysielateľmi a televíznymi platformami (maloobchodnými poskytovateľmi televíznych služieb) zvyčajne pokrývajú obidva aspekty (prenos signálov a nákup kanálov). Komisia preto uviedla, že účinky koncentrácie na tieto dva trhy bude analyzovať v tej istej časti napadnutého rozhodnutia.

31

Po druhé sa Komisia domnievala, že v dôsledku zvýšenej trhovej sily zlúčeného subjektu by tento subjekt mal schopnosť a motiváciu uplatňovať na trhu pripojenia televíznych signálov stratégiu, ktorá by mohla poškodiť spotrebiteľov na odberateľskom trhu prostredníctvom nižšej kvality diváckeho zážitku, menšieho výberu a nižších investícií do obsahu zo strany vysielateľov. V dôsledku zvýšenej trhovej sily zlúčeného subjektu by transakcia mohla viesť najmä k čiastočnému zabráneniu voľne dostupných alebo platených televíznych kanálov, a to najmä prostredníctvom zhoršenia zmluvných a finančných podmienok, ktoré tento subjekt ukladá vysielateľom a následne k zhoršeniu kvality televíznej ponuky pre koncových divákov v Nemecku.

32

Okrem toho sa Komisia domnievala, že vzhľadom na zvýšenú trhovú silu zlúčeného subjektu by tento mal schopnosť a motiváciu uplatňovať stratégiu na trhu pripojenia televízneho signálu, ktorej cieľom by bolo narušiť vznik a rozvoj inovatívnych televíznych služieb, ako je vysielanie hybridných širokopásmových televíznych signálov (Hybrid Broadcast Broadband TV, HBBTV) a ponuka televíznych služieb OTT. Takéto zabránenie by mohlo poškodiť spotrebiteľov na odberateľskom trhu prostredníctvom zníženej kvality diváckeho zážitku a menšieho výberu.

33

Komisia napokon dospela k záveru, že transakcia by významne nenarušila účinnú hospodársku súťaž, pokiaľ ide o možnosť zlúčeného subjektu zabrániť alebo narušiť vznik a vývoj aplikácií ATV.

36

Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že transakcia by z dôvodu vertikálnych nekoordinovaných účinkov výrazne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na celoštátne vymedzenom trhu MDU, ako ani na potenciálnom regionálnom trhu zodpovedajúcom pokrytiu káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia.

c)

Konglomerátne účinky

37

V rozsahu, v akom už Komisia predtým vysvetlila, nebolo možné dospieť k záveru, že v Nemecku existuje jediný trh s ponukami balíkov služieb, Komisia tiež skúmala, či by koncentrácia viedla ku konglomerátnym účinkom, ktoré by narúšali konkurentov na maloobchodnom trhu mobilných telekomunikačných služieb, na maloobchodnom trhu s poskytovaním telefónnych služieb v pevnej sieti, na trhu pevného prístupu k internetu a na maloobchodnom trhu televíznych služieb.

2.

Záväzky, ktoré sa v napadnutom rozhodnutí stali povinnými

40

V napadnutom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, že povaha záväzkov prijatých spoločnosťou Vodafone umožňovala konštatovať, že transakcia bola zlučiteľná s vnútorným trhom a Dohodou o EHP. Dospela k záveru, že transakcia v podobe, v akej bola upravená na základe záväzkov ponúknutých spoločnosťou Vodafone, by značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na trhoch, na ktorých boli zistené obavy z narušenia hospodárskej súťaže.

41

Vodafone prijala tieto záväzky:

–

záväzok pokračovať v prenášaní signálu HbbTV vysielateľov voľne dostupných programov (ďalej len „záväzok HbbTV“).

42

V článku 1 napadnutého rozhodnutia sa teda uvádza, že transakcia je zlučiteľná s vnútorným trhom a Dohodou o EHP podľa článku 8 ods. 2 nariadenia č. 139/2004 a článku 57 Dohody o EHP. Okrem toho články 2 a 3 toho istého rozhodnutia stanovujú podmienky a povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby Vodafone dodržiavala záväzky, ktoré dala Komisii.

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

43

Dokumentom podaným do kancelárie 2. júna 2023 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k dokumentom predloženým Komisiou v súlade s uznesením z 30. marca 2023.

47

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní z 21. septembra 2023.

48

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu,

–

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

III. Právny stav

50

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov založených po prvé na porušení článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 a na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o trh MDU, po druhé na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o konkurenčný vzťah medzi účastníkmi koncentrácie na trhu SDU, po tretie na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o vertikálne účinky na sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu, po štvrté na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o účinky koncentrácie na veľkoobchodné trhy nákupu televíznych kanálov a prenosu televízneho signálu a po piate na zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, že záväzky týkajúce sa OTT TV a poplatkov za pripojenie sú dostatočné na to, aby bola koncentrácia zlučiteľná s vnútorným trhom.

Preskúmanie zložitého ekonomického posúdenia Komisie pri výkone jej voľnej úvahy, priznané jej nariadením č. 139/2004, ktoré je vykonávané súdom Únie sa musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnú správnosť skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (rozsudky z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments, C‑376/20 P , EU:C:2023:561 , bod 84 , a z 9. júla 2007, Sun Chemical Group a i./Komisia, T‑282/06 , EU:T:2007:203 , bod 60 ).

53

Všeobecnému súdu najmä neprináleží, aby nahrádzal svojím ekonomickým posúdením posúdenie Komisie (rozsudky zo 7. júna 2013, Spar Österreichische Warenhandels/Komisia, T‑405/08 , neuverejnený, EU:T:2013:306 , bod 51 , a z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , bod 107 ).

54

Hoci v tomto ohľade neprináleží Všeobecnému súdu, aby na účely použitia hmotnoprávnych pravidiel nariadenia č. 139/2004 nahrádzal ekonomické posúdenie Komisie svojím posúdením, nevyplýva z toho, že súd Únie sa musí zdržať preskúmania výkladu údajov ekonomickej povahy Komisiou. Súd Únie totiž musí najmä preveriť nielen vecnú presnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súladnosť, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posúdení komplexnej situácie, a či sú spôsobilé opodstatniť závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 145 , a z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , bod 60 ).

Okrem toho však výhľadová povaha ekonomickej analýzy, ktorú musí Komisia vykonať, bráni tomu, aby táto inštitúcia bola na účely preukázania, že koncentrácia by značne narušila alebo naopak značne nenarušila účinnú hospodársku súťaž, povinná dodržať obzvlášť vysokú úroveň dokazovania. Za týchto podmienok, najmä vzhľadom na symetrickú štruktúru článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 a výhľadovú povahu ekonomických analýz Komisie v oblasti kontroly koncentrácií, treba konštatovať, že na účely vyhlásenia koncentrácie za nezlučiteľnú alebo zlučiteľnú s vnútorným trhom stačí, aby Komisia prostredníctvom dostatočne významných a súhlasných dôkazov preukázala, že je viac pravdepodobné ako nepravdepodobné, že dotknutá koncentrácia značne naruší alebo nenaruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti (rozsudok z 13. júla 2023, Komisia/CK Telecoms UK Investments, C‑376/20 P , EU:C:2023:561 , body 86 a 87 ).

57

Pokiaľ ide o dôkazné požiadavky, z bodov 50 až 53 rozsudku z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 ), vyplýva, že Komisia musí v zásade buď prijať rozhodnutie v zmysle povolenia koncentrácie, o ktorej rozhoduje, alebo v zmysle jej zakázania, a to podľa svojho posúdenia hospodárskeho vývoja pripísateľného predmetnej koncentrácii, ktorý je najpravdepodobnejší. Ide teda o posúdenie pravdepodobnosti a nie o povinnosť prináležiacu Komisii preukázať bez rozumných pochybností, že koncentrácia nevyvoláva problémy v oblasti hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia, T‑79/12 , EU:T:2013:635 , bod 47 ).

B. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o trh MDU

61

Na podporu svojho prvého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že analýza vykonaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí týkajúca sa horizontálnych nekoordinovaných účinkov koncentrácie na trhu MDU je poznačená nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením.

1.

Úvodné poznámky

62

V odôvodneniach 765 až 785 napadnutého rozhodnutia Komisia analyzovala konkurenčné obmedzenia, ktoré na seba účastníci navzájom vyvíjali, a dospela k záveru, že neboli ani priamymi skutočnými konkurentmi (pozri odôvodnenia 766 až 772), ani nepriamymi skutočnými konkurentmi (pozri odôvodnenia 773 až 785).

66

Napokon v odôvodneniach 786 až 831 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala a porovnala konkurenčné obmedzenia, ktoré vyvíjali konkurenti, a najmä Tele Columbus, žalobkyňa a ďalší menší účastníci pred transakciou (pozri odôvodnenia 787 až 820) a po nej (pozri odôvodnenia 821 až 831) a dospela k záveru, že tieto obmedzenia pravdepodobne ostanú nezmenené.

67

Vzhľadom na to, že nedošlo k žiadnej zmene viazanej na koncentráciu a že koncentrácia by neodstránila žiadnu priamu, nepriamu alebo potenciálnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi a neoslabila by konkurenčné obmedzenia vyvíjané ich konkurentmi, Komisia dospela k záveru, že táto transakcia by neviedla k žiadnym horizontálnym nekoordinovaným účinkom narúšajúcim hospodársku súťaž, a teda ani k ZNÚHS na tomto trhu (pozri odôvodnenia 832 až 835 napadnutého rozhodnutia).

68

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide jednak o konkurenčný vzťah medzi účastníkmi koncentrácie a jednak o konkurenčné účinky transakcie na trh MDU.

a)

O zjavne nesprávnom posúdení konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie

71

Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že účastníci koncentrácie neboli pred touto transakciou ani skutočnými konkurentmi (priamo alebo nepriamo), ani potenciálnymi konkurentmi. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že Komisia dostatočne nepreskúmala existenciu tichej dohody medzi účastníkmi pred koncentráciou.

1) O priamej hospodárskej súťaži

75

Komisia dodala, že túto neexistenciu priamej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie potvrdili odpovede konkurentov a bytových družstiev v rámci preskúmania trhu, ako aj údaje účastníkov o ich účasti vo verejných súťažiach na trhu MDU (pozri odôvodnenia 769 až 771 napadnutého rozhodnutia).

76

V prejednávanej veci žalobkyňa po prvé tvrdí, že ak by sa trh MDU pred transakciou považoval za celoštátny, obaja účastníci by boli nevyhnutne skutočnými konkurentmi. V tomto ohľade je irelevantné, či si účastníci „aktívne konkurujú“ na tomto trhu, alebo či obmedzujú svoje aktivity na určité (geografické) segmenty trhu, konkrétne na svoje oblasti pokrytia káblovou sieťou. V skutočnosti ani nariadenie č. 139/2004, ani judikatúra súdov Únie nevyžadujú vylúčenie „aktívnej“ hospodárskej súťaže medzi dvoma podnikmi na to, aby bolo možné konštatovať existenciu ZNÚHS.

77

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že aj keby boli relevantné geografické trhy obmedzené na oblasti pokrytia káblovou sieťou účastníkov koncentrácie, napadnuté rozhodnutie obsahuje náznaky, že pred koncentráciou došlo aspoň k určitému priamemu konkurenčnému pôsobeniu medzi účastníkmi koncentrácie. Z tabuliek 16 (pozri odôvodnenie 710) a 17 (pozri odôvodnenie 714) napadnutého rozhodnutia totiž jasne vyplýva, že obmedzené, ale zďaleka nie bezvýznamné prekrývanie činností účastníkov koncentrácie existovalo prinajmenšom v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia. Okrem toho sa v odôvodnení 767 a nasl. napadnutého rozhodnutia uvádzajú konkrétne prípady „starších zmlúv“ alebo „rozdelených zmlúv“ uzavretých účastníkmi koncentrácie mimo ich oblasti pokrytia káblovou sieťou.

81

V prejednávanej veci je nesporné, že káblové siete účastníkov koncentrácie sa neprekrývajú a že keď chce zákazník MDU uzavrieť zmluvu s poskytovateľom televízneho signálu, môže si v zásade vybrať len medzi účastníkom koncentrácie, v ktorého oblasti pokrytia káblovou sieťou sa nachádza budova, ktorá sa má pripojiť k sieti, a jedným z jeho konkurentov, akým je žalobkyňa. Nič na tom nemení skutočnosť, či bol trh MDU pred koncentráciou celoštátny alebo či bol obmedzený na oblasti pokrytia káblovou sieťou účastníkov koncentrácie, pretože v oboch prípadoch platí toto konštatovanie.

82

Z toho vyplýva, že produkty, ktoré účastníci koncentrácie uvádzali na trh, si v praxi navzájom nekonkurovali, a preto sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že títo účastníci koncentrácie neboli pred koncentráciou priamymi konkurentmi.

83

Tvrdenia uvádzané žalobkyňou neumožňujú konštatovať opak.

87

Po druhé hoci sa káblové siete účastníkov koncentrácie neprekrývali, čo žalobkyňa nepopiera, je pravda, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že ich činnosti sa predsa len čiastočne prekrývali, keďže títo prevádzkovatelia siete v tomto prípade nakupovali sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu od druhého účastníka alebo od iného prevádzkovateľa siete úrovne 3, aby mohli osloviť dotknutých zákazníkov MDU.

88

Treba však poznamenať, že hoci žalobkyňa spochybňuje ich zanedbateľnú povahu, nespochybňuje údaje ako také, ktoré Komisia uviedla v priebehu konania pred Všeobecným súdom a ktoré sa týkajú zmlúv uzavretých účastníkmi koncentrácie mimo ich oblasti pokrytia káblovou sieťou a počtu dotknutých zákazníkov. V tejto súvislosti treba poznamenať, že z týchto údajov vyplýva, že tieto zmluvy predstavovali veľmi obmedzený počet zákazníkov MDU z hľadiska pripojených domácností a podiel na trhu, keďže bol nižší ako 1 %, bol taký zanedbateľný, že nemohol predstavovať zostatkovú hospodársku súťaž, ktorú bolo potrebné chrániť.

89

Takéto dohody mimo svojej oblasti pokrytia káblovou sieťou uzatvárali účastníci koncentrácie tiež len výnimočne, čo potvrdila aj samotná žalobkyňa počas preskúmania trhu, ako to vyplýva z odôvodnenia 770 napadnutého rozhodnutia.

Na úvod treba pripomenúť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala, či medzi účastníkmi koncentrácie existovali pred koncentráciou nepriame konkurenčné obmedzenia. V tejto súvislosti Komisia spresnila, že na to, aby vzniklo ZNÚHS, by musel byť akýkoľvek existujúci nepriamy konkurenčný tlak, ktorý by sa v dôsledku transakcie odstránil, mimoriadne silný (pozri odôvodnenie 776). Na základe tejto analýzy Komisia dospela k záveru, že účastníci koncentrácie nie sú nepriamymi konkurentmi na základe viacerých faktorov.

93

Po prvé Komisia zohľadnila skutočnosť, že niekoľko respondentov, ktorí sa zúčastnili preskúmania trhu a ktorí tvrdili, že medzi účastníkmi koncentrácie existuje nepriama hospodárska súťaž, sami uznali, že cena na trhu MDU závisí od miestnych faktorov a nebola porovnateľná medzi rôznymi dotknutými regiónmi (pozri odôvodnenie 774 napadnutého rozhodnutia).

94

Po druhé Komisia uviedla, že počas preskúmania trhu boli identifikované tri možné mechanizmy prenosu, ktoré mohli viesť k nepriamej hospodárskej súťaži medzi účastníkmi, pričom prvý pochádzal od konkurentov pôsobiacich na celoštátnej úrovni, ako je žalobkyňa, druhý od zákazníkov pôsobiacich na celoštátnej úrovni a tretí od špecializovaných sprostredkovateľov, ako sú advokátske kancelárie alebo poradenské firmy (pozri odôvodnenie 775 napadnutého rozhodnutia). Komisia ďalej vysvetlila, že nezistila žiadne dôkazy o tom, že by tieto mechanizmy prenosu mohli viesť k nepriamej hospodárskej súťaži medzi účastníkmi alebo že by takáto nepriama hospodárska súťaž existovala (pozri odôvodnenie 777 napadnutého rozhodnutia).

98

V prejednávanej veci žalobkyňa po prvé tvrdí, že Komisia nesprávne uplatnila článok 2 nariadenia č. 139/2004, keďže v odôvodnení 776 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že na vznik ZNÚHS by musel byť akýkoľvek existujúci nepriamy konkurenčný tlak, ktorý by bol v dôsledku transakcie odstránený, mimoriadne silný. Podľa žalobkyne nepriama hospodárska súťaž predstavuje relevantnú formu skutočnej hospodárskej súťaže, ktorá je chránená nariadením č. 139/2004, bez ohľadu na stupeň takejto hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že obidvaja účastníci koncentrácie boli pred transakciou dominantní vo svojich príslušných oblastiach pokrytia káblovou sieťou, aj obmedzený nárast trhovej sily spočívajúci v odstránení konkurenčného tlaku (či už priameho alebo nepriameho) vedie k ZNÚHS, ako Komisia sama uznáva v súvislosti s postavením účastníkov koncentrácie na veľkoobchodných televíznych trhoch.

99

Po druhé žalobkyňa uvádza, že Komisia v napadnutom rozhodnutí zistila významné prvky nepriamej hospodárskej súťaže, a to skutočnosť, že účastníci koncentrácie navzájom monitorovali svoje činnosti a porovnávali svoje ponuky produktov, že veľké bytové družstvá porovnávali ponuky účastníkov koncentrácie a že medzi účastníkmi koncentrácie existovala hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry. Podľa žalobkyne je na preukázanie existencie nepriameho konkurenčného tlaku dôležité, aby účastníci transakcie pri určovaní vlastnej obchodnej stratégie zohľadňovali podmienky druhého účastníka.

100

Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že záver Komisie, že transakcia nevedie k oslabeniu nepriamej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi, je zjavne nesprávny.

104

Okrem toho Komisia vysvetlila, že tieto prípady komparatívnych analýz nepresiahli rámec „jednoduchých komparatívnych analýz zameraných na monitorovanie a prípadné napodobňovanie osvedčených postupov v odvetví“. Ako však Komisia správne uviedla, túto formu porovnávania, ktorá spočíva v analýze výkonnosti trhu alebo osvedčených postupov v odvetví, a to aj v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, nemožno kvalifikovať ako nepriamy konkurenčný tlak v zmysle vyššie uvedeného bodu 102.

105

Komisia v odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom uviedla, že na to, aby priama komparatívna analýza mohla viesť k nepriamemu konkurenčnému tlaku, musí podľa nej existovať dôkaz, že informácie, ktoré jeden účastník takto získal o druhom účastníkovi, prvý účastník zohľadnil pri prijímaní svojich obchodných rozhodnutí a že tieto informácie preto vyvíjali tlak na tohto účastníka tým, že vyvolali konkurenčnú reakciu z jeho strany. V prejednávanej veci však Komisia nezistila žiadny dôkaz o tom, že by to tak bolo na trhu MDU v súvislosti s komparatívnymi analýzami, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, a treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala opak, ani to, že by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď takto uvažovala.

106

Z toho vyplýva, že neexistoval žiadny nepriamy konkurenčný tlak, ktorého odstránenie by mohlo viesť k zvýšeniu, aj keď obmedzenému, trhovej sily zlúčeného subjektu, čo odlišuje trh MDU od veľkoobchodných televíznych trhov, na ktorých Komisia zistila existenciu ZNÚHS v dôsledku zvýšenej trhovej sily zlúčeného subjektu (pozri body 31 a 32 vyššie).

110

Napokon pripomienky predložené organizáciou GdW v priebehu administratívneho konania a predložené žalobkyňou pred Všeobecným súdom neumožňujú spochybniť takéto posúdenie, keďže neobsahujú žiadne konkrétne príklady komparatívnych analýz alebo, všeobecnejšie, nepriamej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi.

111

Tvrdenia predložené žalobkyňou teda nespochybňujú zistenie Komisie, že národné alebo miestne bytové družstvá sa v prejednávanej veci nepodieľali na vytvorení nepriameho konkurenčného obmedzenia medzi účastníkmi koncentrácie.

112

Po tretie pokiaľ ide o hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry medzi účastníkmi koncentrácie, treba poznamenať, že z odôvodnenia 441 a odôvodnenia 453 písm. b) napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že sieťové investičné a inovatívne činnosti vykonávané každým z účastníkov koncentrácie nemali priamy konkurenčný vplyv na sieťovú inovatívnu a investičnú stratégiu druhého účastníka koncentrácie a že monitorovanie činností vykonávaných druhým účastníkom koncentrácie v tejto súvislosti každým z účastníkov koncentrácie nepresiahlo rámec „jednoduchých komparatívnych analýz zameraných na monitorovanie a prípadné napodobňovanie osvedčených postupov v odvetví“, čo žalobkyňa nepopiera.

116

Keďže sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že medzi účastníkmi koncentrácie neexistovala nepriama hospodárska súťaž, nie je už potrebné skúmať podstatu argumentácie týkajúcej sa toho, či vylúčenie tohto druhu hospodárskej súťaže musí byť „značne silné“, aby vzniklo ZNÚHS v zmysle článku 2 nariadenia č. 139/2004.

3) O potenciálnej konkurencii

117

Žalobkyňa tvrdí, že aj keď účastníkov koncentrácie nemožno považovať za skutočných konkurentov, pred koncentráciou boli prinajmenšom potenciálnymi konkurentmi.

118

121

Komisia konštatovala, že po prvé Vodafone v minulosti nikdy nezdvojila káblovú sieť spoločnosti Unitymedia a konštatovala, že tento prevádzkovateľ siete rozvíjal svoju káblovú sieť len veľmi málo, a to aj v rámci vlastnej oblasti pokrytia a v jej okolí, hoci takýto rozvoj bol ziskovejší ako zdvojenie káblovej siete. Po druhé analýza interných dokumentov spoločnosti Vodafone, ktorú vykonala Komisia, potvrdila, že Vodafone neplánovala zdvojiť káblovú sieť spoločnosti Unitymedia, pretože takéto projekty by nespĺňali jej investičné kritériá. Komisia vzala do úvahy prognózy spoločnosti Vodafone, pričom zohľadnila infraštruktúru, ktorú už tento prevádzkovateľ siete mal k dispozícii a ktorá potvrdila túto nedostatočnú ziskovosť. Po tretie Komisia uviedla, že nenašla žiadne dôkazy o tom, že by sa zdvojenie káblovej siete iného prevádzkovateľa stalo v budúcnosti ziskovejším.

122

Okrem toho Komisia zastávala názor, že zdvojenia, ktoré vykonali iní prevádzkovatelia siete, ako napríklad Tele Columbus, miestni prevádzkovatelia siete alebo žalobkyňa, reagovali na osobitné obchodné dôvody, ktoré sa líšili od dôvodov zameraných na rozvoj siete paralelnej so sieťou konkurenčného prevádzkovateľa siete. Pokiaľ ide o Tele Columbus, Komisia uviedla, že tento prevádzkovateľ siete nevykonal žiadne významné investície na rozšírenie svojej siete úrovne 3 (pozri odôvodnenie 744 napadnutého rozhodnutia). Nakoniec Komisia uviedla, že nič nenasvedčuje tomu, že by Vodafone zamýšľala preniknúť do oblasti pokrytia spoločnosti Unitymedia inými technickými alebo obchodnými prostriedkami ako rozšírením svojej vlastnej káblovej siete (pozri odôvodnenie 742 napadnutého rozhodnutia).

126

Komisia konštatovala, že po prvé Unitymedia v minulosti nikdy nezdvojila káblovú sieť spoločnosti Vodafone a konštatovala, že tento prevádzkovateľ siete rozvíjal svoju káblovú sieť len veľmi málo, a to aj v rámci vlastnej oblasti pokrytia a v jej okolí, hoci takýto rozvoj bol ziskovejší ako zdvojenie káblovej siete. Po druhé analýza interných dokumentov spoločnosti Unitymedia, ktorú vykonala Komisia, potvrdila, že tento prevádzkovateľ siete neplánoval zdvojiť káblovú sieť spoločnosti Vodafone, pretože takéto projekty by nespĺňali jeho investičné kritériá. Komisia vzala do úvahy prognózu spoločnosti Unitymedia, ktorá potvrdila túto nedostatočnú ziskovosť. Nakoniec Komisia uviedla, že ostatné faktory, ktoré sa zohľadnili pri skúmaní existencie potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany spoločnosti Vodafone, boli uplatniteľné aj v prípade spoločnosti Unitymedia.

127

Po tretie podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie obsahuje niekoľko konkrétnych príkladov, ktoré preukazujú objektívnu uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť rozšírenia do oblasti pokrytia iného káblového operátora. Samotná žalobkyňa, ako aj Tele Columbus a iní prevádzkovatelia siete v Európe mali zdvojené káblové siete, čo dokazuje, že takáto prevádzka je ekonomicky životaschopná. Okrem toho Komisia pochybila, keď sa obmedzila na skúmanie pravdepodobnosti potenciálnej hospodárskej súťaže prostredníctvom zdvojenia siete druhého účastníka, keď účastníci koncentrácie mohli veľmi dobre poskytovať služby zákazníkom MDU mimo ich príslušných oblastí pokrytia káblovou sieťou na základe sprostredkovaných služieb prenosu televízneho signálu poskytovaných iným prevádzkovateľom siete. Komisia nezohľadnila ani existenciu „bielych oblastí“, v ktorých sa nenachádzal žiadny prevádzkovateľ siete, takže otázka zdvojenia siete nevznikla.

130

Po štvrté Komisia sa nesprávne opierala o investičné kritériá účastníkov, aby dospela k záveru, že zdvojenie káblovej siete druhého účastníka nebolo ziskové, keďže tieto kritériá sa môžu kedykoľvek zmeniť alebo dokonca zmanipulovať a že „ekonomická životaschopnosť“ je objektívny pojem. Vo svojich pripomienkach z 2. júna 2023 žalobkyňa ďalej uvádza, že investičné kritériá účastníkov koncentrácie, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, v žiadnom prípade nezodpovedajú praxi v odvetví ani investičným kritériám iných účastníkov trhu a v skutočnosti sú oveľa vyššie ako jej vlastné, čo svedčí o tom, že boli stanovené úmyselne, aby sa akékoľvek plány na zdvojenie káblovej siete druhého účastníka zdali neziskové.

134

V tomto ohľade treba po prvé pripomenúť, že v oblasti kontroly koncentrácií sa podmienky hospodárskej súťaže podľa ustálenej judikatúry skúmajú s prihliadnutím nielen na aktuálnu konkurenciu, ktorú vytvárajú podniky už prítomné na relevantnom trhu, ale aj na potenciálnu hospodársku súťaž, aby sa zistilo, či vzhľadom na štruktúru trhu a hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého funguje, existujú skutočné a konkrétne možnosti, aby dotknuté podniky medzi sebou súťažili alebo nový účastník vstúpil na relevantný trh a konkuroval už etablovaným podnikom (pozri rozsudok zo 4. júla 2006, easyJet/Komisia, T‑177/04 , EU:T:2006:187 , bod 116 a citovanú judikatúru).

135

S cieľom overiť, či podnik je potenciálnym konkurentom na trhu, Komisia musí preveriť, či by v prípade neexistencie predmetnej konkurencie existovali skutočné a konkrétne možnosti, aby sa podnik integroval na uvedenom trhu a konkuroval podnikom, ktoré sú tam už usadené. Takéto preukázanie nesmie spočívať v jednoduchom predpoklade, ale musí byť potvrdené skutkovými okolnosťami alebo analýzou štruktúry relevantného trhu. Podnik teda nemožno považovať za potenciálneho konkurenta, ak jeho vstup na trh nezodpovedá realistickej ekonomickej stratégii (pozri analogicky rozsudok z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, T‑360/09 , EU:T:2012:332 , bod 86 a citovanú judikatúru).

136

139

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci je Komisia oprávnená zohľadniť vnímanie podnikov pôsobiacich na trhu, toto vnímanie nemôže byť rozhodujúce pri posudzovaní existencie potenciálnej hospodárskej súťaže.

140

Hoci názor konkurentov môže byť významným zdrojom informácií o predvídateľnom dopade koncentrácie na trh, nemôže zaväzovať Komisiu pri jej autonómnom posudzovaní dopadu koncentrácie na tento trh [pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T‑102/96 , EU:T:1999:65 , body 290 a 291 , a z 5. októbra 2020, HeidelbergCement a Schwenk Zement/Komisia, T‑380/17 , EU:T:2020:471 , bod 673 (neuverejnený)].

141

Po tretie pokiaľ ide o dôkazy, ktoré podľa žalobkyne preukazujú objektívnu uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť rozšírenia do oblasti pokrytia iného prevádzkovateľa káblovej siete, na zamietnutie tejto výhrady stačí pripomenúť, ako to vyplýva z judikatúry citovanej v bode 136 vyššie, že ekonomickú životaschopnosť stratégie vstupu na trh nemožno stotožňovať so samotnou ziskovosťou takejto stratégie, a že je potrebné zohľadniť obchodný alebo hospodársky záujem na vstupe na trh zo strany podniku, ktorého postavenie ako potenciálneho konkurenta sa analyzuje.

145

Pokiaľ ide konkrétne o žalobkyňu, ako vyplýva najmä z odôvodnenia 744 písm. c) napadnutého rozhodnutia, jej situácia bola veľmi odlišná od situácie účastníkov koncentrácie z toho dôvodu, že už disponovala veľmi rozsiahlou optickou sieťou a že túto sieť využívala na poskytovanie služieb širokopásmového pripojenia prostredníctvom technológie digitálnej účastníckej prípojky (Digital Subscriber Line, DSL). Žalobkyňa sa preto na účely rozšírenia svojej ponuky pre zákazníkov MDU do nových oblastí mohla spoľahnúť na svoje vlastné optické vedenia alebo rúry a vo všeobecnosti potrebovala vybudovať len krátke časti siete úrovne 3.

146

Pokiaľ ide o Tele Columbus, z dôkazov uvedených v odôvodnení 744 písm. a) a v odôvodneniach 797 až 799 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa nespochybňuje, vyplýva, že táto spoločnosť v priebehu rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia v skutočnosti nevykonala žiadne zdvojenie káblovej siete iného prevádzkovateľa siete. Konkrétne z obrázku 20 uvedeného v odôvodnení 798 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že počet domácností pripojených na sieť spoločnosti Tele Columbus sa v rokoch 2012 až 2018 výrazne nezvýšil, s výnimkou nadobudnutia už existujúcich aktív od iných spoločností.

147

Pokiaľ ide o prípady zdvojenia káblových sietí v iných členských štátoch, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, ako uviedla Komisia vo svojich písomných podaniach, možno ich vysvetliť historickými faktormi alebo nízkymi nákladmi na zavedenie v týchto členských štátoch. Okrem toho Komisia uviedla pred Všeobecným súdom príklady členských štátov, v ktorých sa káblové siete neprekrývali. Komisia tiež uviedla, že skutočnosť, že prevádzkovatelia siete v zásade nerozširujú svoje káblové siete, je všeobecným trendom v Európe. Z toho vyplýva, že prípady zdvojenia sietí, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, nespochybňujú posúdenie Komisie týkajúce sa potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie.

Okrem toho Komisia pred Všeobecným súdom vysvetlila, bez toho, aby jej žalobkyňa odporovala, že hoci teoreticky bolo možné poskytovať služby prenosu televízneho signálu zákazníkom MDU bez použitia vlastnej infraštruktúry úrovne 3, v praxi to z konkurenčného hľadiska nebola zaujímavá možnosť. V tejto súvislosti treba tiež uviesť, že v odôvodnení 820 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že prevádzkovatelia siete úrovne 4 sú úplne závislí od ochoty účastníkov ponúkať služby sprostredkovania prenosu televíznych signálov za konkurenčných podmienok, čo žalobkyňa nespochybňuje. Po ďalšie v odôvodnení 1479 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že samotní prevádzkovatelia siete úrovne 4 vysvetlili, že pôsobia v tejto oblasti trhu, zatiaľ čo bytové družstvá tvrdili, že títo prevádzkovatelia siete často nespĺňajú požiadavky kladné na úroveň služieb a nie sú schopní prevziať zodpovednosť za modernizáciu siete úrovne 3, čo nespochybňuje ani žalobkyňa. Tieto faktory podporujú zistenie Komisie, že je nepravdepodobné, že by účastníci koncentrácie rozšírili svoje aktivity do oblasti pokrytia káblovou sieťou druhého účastníka inak ako prostredníctvom infraštruktúry.

150

Po tretie pokiaľ ide o existenciu „bielych oblastí“, ktoré Komisia údajne nezohľadnila, bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o prípustnosti tohto tvrdenia, ktoré Komisia spochybňuje, treba uviesť, že hoci v týchto oblastiach doteraz žiadny prevádzkovateľ siete nezaviedol káblovú sieť, je veľmi nepravdepodobné, že by sa obaja účastníci koncentrácie rozhodli vstúpiť do týchto oblastí. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že Komisia v rámci preskúmania nezistila žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že nebyť transakcie, účastníci by sa rozmiestnili v tej istej bielej oblasti, a žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy o opaku.

Treba tiež poznamenať, že v právnej úprave o kontrole koncentrácií sú stanovené rôzne opatrenia, ktorých cieľom je odrádzať od poskytovania nepresných alebo zavádzajúcich informácií a trestať ich. Podľa článku 4 ods. 1 a článku 6 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 zo 7. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 139/2004 ( Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 88), majú oznamovatelia koncentrácie výslovne stanovenú povinnosť poskytnúť Komisii správne a úplné informácie o skutočnostiach a okolnostiach relevantných pre rozhodnutie o zlučiteľnosti, pričom táto povinnosť je sankcionovaná v článku 14 nariadenia č. 139/2004. Komisia môže tiež zrušiť rozhodnutie o zlučiteľnosti na základe článku 6 ods. 3 písm. a) a článku 8 ods. 6 písm. a) nariadenia č. 139/2004, ak je založené na nesprávnych informáciách, za ktoré je zodpovedný jeden z dotknutých podnikov, alebo ak boli získané podvodom (rozsudok zo 7. mája 2009, NVV a i./Komisia, T‑151/05 , EU:T:2009:144 , bod 185 ).

154

Napokon treba uviesť, že po prvé z odôvodnenia 742 a poznámky pod čiarou č. 553 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia overila prognózy účastníkov koncentrácie, v rámci ktorých preskúmali ziskovosť viacerých projektov zavádzania infraštruktúry z hľadiska svojich investičných kritérií, a výsledky týchto prognóz považovala za dostatočne spoľahlivé, a po druhé, že Komisia sa pri svojom závere o neexistencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie neopierala len o investičné kritériá, ale zohľadnila najmä skutočnosť, že v praxi ani Vodafone, ani Unitymedia nikdy nezdvojili káblovú sieť druhého účastníka a že títo účastníci len zanedbateľne rozšírili svoju sieť v rámci vlastnej oblasti pokrytia káblovou sieťou, hoci takéto vnútorné rozšírenie bolo ziskovejšie.

Žalobkyňa viackrát tvrdí, že ak si účastníci koncentrácie navzájom nekonkurovali a nikdy nezdvojili svoje káblové siete, bolo to preto, že boli v pozícii kolektívneho dominantného postavenia vyplývajúceho z tichej dohody medzi nimi, ktorú Komisia dostatočne nepreskúmala.

158

Žalobkyňa preto tvrdí, že neexistencia aktívnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie neznamená, že neboli konkurentmi, ale skôr naznačuje, že mali kolektívne dominantné postavenie vyplývajúce z tichej dohody medzi nimi, ktorej cieľom bolo rozdeliť si nemecký trh a vyhnúť sa vytvoreniu dojmu, že medzi nimi existuje konkurenčný vzťah s cieľom uľahčiť schválenie koncentrácie, ktorá bola dlhodobo plánovaná. Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa odkazuje na viaceré rozhodnutia Spolkového kartelového úradu, v ktorých sa konštatovala existencia kolektívneho dominantného postavenia medzi účastníkmi koncentrácie, a tvrdí, že trh MDU má všetky znaky trhu, na ktorý sa vzťahuje kolektívne dominantné postavenie, a že neexistuje žiadne iné dôveryhodné vysvetlenie neexistencie aktívnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie.

159

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

160

163

Naopak, ak je cieľom tvrdenia žalobkyne upozorniť na existenciu kolektívneho dominantného postavenia, treba pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí Komisia konštatovala, že tvrdenia tretích osôb o kolektívnom dominantnom postavení účastníkov koncentrácie vyplývajúce z tichej dohody medzi nimi neboli potvrdené preskúmaním interných dokumentov uvedených účastníkov a boli v rozpore s dôkazmi uvedenými v spise, ktoré sa týkali nedostatočnej ziskovosti zdvojenia káblovej siete druhého účastníka (pozri poznámky pod čiarou č. 534 a 566). Tvrdenia uvádzané žalobkyňou neumožňujú spochybniť toto konštatovanie Komisie.

164

Po prvé pokiaľ ide o rozhodnutia Spolkového kartelového úradu, treba poznamenať, že pre Komisiu nie sú záväzné.

165

Po druhé pokiaľ ide o trh MDU, ktorý má podľa žalobkyne všetky znaky trhu s kolektívnym dominantným postavením, je potrebné uviesť, že väčšina zmlúv na tomto trhu sa uzatvára na základe rokovaní, súťaže alebo formálnych výberových konaní iniciovaných zákazníkmi (pozri odôvodnenie 697 napadnutého rozhodnutia), čo žalobkyňa nespochybňuje, v dôsledku čoho je nepravdepodobné, že by tento trh spĺňal podmienku transparentnosti potrebnú na to, aby podniky v kolektívnom dominantnom postavení mohli zosúladiť svoje správanie na tomto trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 121 ).

168

Žalobkyňa tvrdí, že keďže účastníci koncentrácie boli pred koncentráciou skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi, Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že v dôsledku koncentrácie nedošlo k žiadnej zmene viazanej na koncentráciu. Naopak, v tomto kontexte transakcia viedla k zvýšeniu trhovej sily spoločnosti Vodafone v súvislosti s koncentráciou a k odstráneniu konkurenčného tlaku medzi účastníkmi koncentrácie. Okrem toho žalobkyňa tvrdí, že transakcia by ešte viac oslabila konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú zostávajúci konkurenti zlúčeného subjektu.

1) O zvýšení trhovej sily zlúčeného subjektu a odstránení konkurenčného tlaku medzi účastníkmi

169

Žalobkyňa tvrdí, že po koncentrácii by o obchodnej stratégii a cenovej politike v celom Nemecku rozhodoval jediný podnik, a to zlúčený subjekt, čo predstavuje zmenu podmienok hospodárskej súťaže na trhu MDU viazanú na koncentráciu, keďže pred koncentráciou každý z obidvoch účastníkov tejto koncentrácie prijímal svoje strategické rozhodnutia individuálne bez toho, aby s istotou vedel, ako sa bude správať druhý účastník. Žalobkyňa dodáva, že tento konkurenčný tlak existujúci medzi účastníkmi by bol po transakcii definitívne odstránený. Žalobkyňa tvrdí, že takáto zmena podmienok hospodárskej súťaže na trhu je dostatočná na preukázanie existencie ZNÚHS a že Komisia sa navyše dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že to nebol priamy a bezprostredný dôsledok transakcie.

170

Z toho vyplýva, že toto tvrdenie žalobkyne je založené na nesprávnom predpoklade, a preto ho nemožno prijať.

2) O oslabení konkurenčného tlaku zo strany zostávajúcich konkurentov

174

Žalobkyňa tvrdí, že transakcia tiež oslabila konkurenčný tlak vyvíjaný zostávajúcimi konkurentmi účastníkov koncentrácie na trhu MDU, čo bolo dostatočné na preukázanie existencie ZNÚHS.

175

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že po transakcii by to bola Vodafone, a nie Unitymedia, kto by najmä v oblasti pokrytia káblovou sieťou určoval obchodnú stratégiu, vrátane cenovej politiky, zlúčeného subjektu voči spoločnosti Tele Columbus, t. j. najsilnejšiemu konkurentovi účastníkov, ako aj voči ostatným prevádzkovateľom siete úrovne 4, pokiaľ ide o sprostredkovateľské služby prenosu televíznych signálov. Po transakcii by tak títo prevádzkovatelia siete boli závislí, a to aj v rámci oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, od spoločnosti Vodafone, ktorá podľa žalobkyne chcela poškodiť svojich menších konkurentov ekonomicky nevýhodnými podmienkami, zatiaľ čo pred transakciou to tak nebolo.

179

V tomto ohľade je pravda, že situácia, v ktorej sa konkurenčný tlak vyvíjaný konkurentmi v dôsledku koncentrácie výrazne zníži, môže viesť k vzniku ZNÚHS.

180

V prejednávanej veci treba poznamenať, že žalobkyňa výslovne pripúšťa, že ostatní konkurenti na trhu MDU, ako je ona sama a menší miestni hráči, už pred transakciou nemohli vyvíjať výrazný konkurenčný tlak na spoločnosti Unitymedia a Vodafone, najmä z dôvodu „Nebenkostenprivileg“ (výsada doplnkových poplatkov za prenájom), ktorá podľa jej názoru predstavovala významnú prekážku vstupu a expanzie na tomto trhu.

181

Z toho vyplýva, že ostatní konkurenti, ako priznáva samotná žalobkyňa, nevyvíjali pred koncentráciou žiadny konkurenčný tlak na účastníkov koncentrácie. Je preto nepravdepodobné, že by transakcia mohla mať za následok výrazné zníženie konkurenčného tlaku vyvíjaného týmito ostatnými konkurentmi a v dôsledku toho vznik ZNÚHS. Z toho vyplýva, že táto výhrada, ktorá je založená na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie, pokiaľ ide o účinky transakcie na hospodársku súťaž na trhu MDU v rozsahu, v akom táto posledná uvedená nezohľadnila skutočnosť, že transakcia by ešte viac oslabila konkurenčný tlak vyvíjaný zostávajúcimi konkurentmi zlúčeného subjektu, musí byť zamietnutá.

3.

O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a porušení článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004

185

Žalobkyňa v podstate tvrdí, že Komisia porušila článok 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 z dôvodu, že nekonštatovala, že vznik dominantného postavenia spoločnosti Vodafone na trhu MDU predstavoval štrukturálnu zmenu trhových podmienok viazanú na koncentráciu vedúcu k vzniku ZNÚHS.

186

Po prvé žalobkyňa pripomína, že Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že účastníci koncentrácie majú dominantné postavenie na trhu MDU vo svojich príslušných oblastiach pokrytia káblovou sieťou. Žalobkyňa z toho vyvodzuje, že spojenie týchto dvoch oblastí pokrytia, ktoré spolu pokrývali celé Nemecko, by nevyhnutne poskytlo zlúčenému subjektu dominantné postavenie na celoštátnej úrovni, ktoré žiaden z účastníkov koncentrácie, posudzovaný jednotlivo, nemal pred koncentráciou, čo by predstavovalo veľmi významnú štrukturálnu zmenu trhových podmienok viazanú na koncentráciu, ktorá by viedla k vzniku ZNÚHS. Podľa žalobkyne Komisia nesprávne dospela k záveru, že takáto zmena nebola viazaná na koncentráciu, keďže účastníci koncentrácie mali dominantné postavenie vo svojich oblastiach pokrytia káblovou sieťou už pred transakciou.

190

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

191

V tejto súvislosti treba najskôr pripomenúť, že podľa článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 len koncentrácia, ktorá značne naruší účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia, sa vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že základným kritériom pre skúmanie zlučiteľnosti koncentrácie s vnútorným trhom je ZNÚHS na vnútornom trhu. Použitie príslovky „najmä“ naznačuje, že vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia predstavuje jeden z prípadov, v ktorých možno konštatovať existenciu takéhoto narušenia.

192

Navyše Všeobecný súd už rozhodol, že skutočnosť, že koncentrácia vyvoláva protisúťažné účinky, sama osebe nestačila na konštatovanie, že táto koncentrácia bola nezlučiteľná s vnútorným trhom, keďže významne nenarúšala účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo jeho podstatnej časti (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 20. októbra 2021, Polskie Linie Lotnicze LOT/Komisia, T‑296/18 , EU:T:2021:724 , bod 107 ).

196

Preto nemožno Komisii vytýkať, že v prejednávanej veci vykonala analýzu budúceho vývoja týkajúcu sa najmä horizontálnych nekoordinovaných účinkov koncentrácie na trh MDU. Keďže v rámci tejto analýzy mohla Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, konštatovať, ako to vyplýva z vyššie uvedeného preskúmania druhej časti tohto žalobného dôvodu, že koncentrácia by neodstránila žiadne konkurenčné obmedzenia medzi účastníkmi ani neoslabila konkurenčné obmedzenia vyvíjané zostávajúcimi konkurentmi, mohla dospieť k záveru, že k ZNÚHS by nedošlo. Komisia preto nemusela skúmať, či by táto transakcia po koncentrácii vytvorila alebo posilnila dominantné postavenie, najmä vzhľadom na celoštátne pokrytie spojených káblových sietí účastníkov koncentrácie.

197

Okrem toho nie je možné abstraktne dospieť k záveru, že rozsah káblovej siete účastníkov koncentrácie by mohol predstavovať faktor určujúci stav hospodárskej súťaže na trhu MDU v zmysle judikatúry uvedenej v bode 195 vyššie, ktorého zmena by viedla k vzniku ZNÚHS. Z toho vyplýva, že samotné geografické rozšírenie káblovej siete zlúčeného subjektu, bez ohľadu na to, či je špecifické pre zlúčený subjekt alebo nie, nemusí nevyhnutne viesť k zmene faktora určujúceho stav hospodárskej súťaže na trhu MDU, a teda k ZNÚHS.

198

Po druhé z bodov 163 až 166 vyššie vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že nič nenasvedčuje tomu, že účastníci koncentrácie mali pred koncentráciou kolektívne dominantné postavenie na trhu MDU v dôsledku tichej dohody medzi nimi, a po druhé, že tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedla žalobkyňa, neumožnili preukázať opak.

202

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť.

C. O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie na trhu SDU

203

Na podporu svojho druhého žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že analýza vykonaná Komisiou v napadnutom rozhodnutí týkajúca sa horizontálnych nekoordinovaných účinkov koncentrácie na trhu SDU je poznačená nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením.

1.

Komisia potom v odôvodneniach 863 až 885 napadnutého rozhodnutia preskúmala konkurenčné obmedzenia účastníkov, ktoré by sa transakciou odstránili, a ich pravdepodobný vývoj v prípade neexistencie transakcie.

207

Pokiaľ ide o Vodafone, Komisia pripomenula, že v súvislosti s maloobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu zákazníkom MDU dospela k záveru, že dôkazy v spise nepodporujú tvrdenia tretích strán o strate potenciálnej hospodárskej súťaže z jej strany. Poukázala na to, že dôkazy v spise naznačujú, že produkty IPTV a OTT spoločnosti Vodafone majú na trhu SDU veľmi obmedzené postavenie. Dospela k záveru, že Vodafone nebola významným hráčom na trhu káblovej televízie spoločnosti Unitymedia a že ani jej ponuka IPTV, ani jej nová platforma OTT nepredstavovali pre spoločnosť Unitymedia konkurenčné obmedzenie (pozri odôvodnenia 865 až 880 napadnutého rozhodnutia).

208

Pokiaľ ide o spoločnosť Unitymedia, Komisia zdôraznila, že bez ohľadu na vymedzenie trhu jej podiel na trhu vyplýva výlučne z jej prítomnosti v jej oblasti pokrytia káblovou sieťou. Okrem toho Komisia pripomenula, že pokiaľ ide o maloobchodné poskytovanie služieb prenosu televízneho signálu zákazníkom MDU dospela k záveru, že dôkazy v spise nepodporujú tvrdenia tretích strán o strate potenciálnej hospodárskej súťaže z jej strany (pozri odôvodnenia 881 až 885 napadnutého rozhodnutia).

209

212

Napokon v odôvodneniach 897 až 903 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala konkurenčné obmedzenia, ktoré vyvíjajú zostávajúci konkurenti na trhu SDU, a najmä žalobkyňa, Tele Columbus, mestskí prevádzkovatelia siete ako NetCologne a prevádzkovatelia satelitných služieb, a konštatovala, že po koncentrácii by títo početní konkurenti zostali aktívni na tomto trhu. Komisia tiež konštatovala, že dôkazy v spise preukázali, že konkurenti usadení na tomto trhu čelia rastúcemu konkurenčnému obmedzeniu zo strany nových prevádzkovateľov siete, ako aj početných poskytovateľov televíznych služieb OTT a dospela k záveru, že transakcia by neoslabila konkurenciu zo strany konkurentov.

213

Komisia preto dospela k záveru, že transakcia by neviedla k vzniku ZNÚHS na trhu SDU vyplývajúcemu z horizontálnych nekoordinovaných účinkov (pozri odôvodnenie 907 napadnutého rozhodnutia).

214

V prejednávanej veci možno argumentáciu žalobkyne na podporu tohto žalobného dôvodu týkajúcu sa preskúmania horizontálnych nekoordinovaných účinkov koncentrácie na trhu SDU, ktoré vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, rozdeliť na tri časti, ktoré sú založené po prvé na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nedospela k záveru, že by transakcia viedla k vytvoreniu dominantného postavenia vedúceho k vzniku ZNÚHS, po druhé na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí nedospela k záveru, že transakcia vylúči skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi koncentrácie, a po tretie na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nedospela k záveru, že transakcia by oslabila zostávajúcich konkurentov.

217

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, nevedie automaticky k vzniku ZNÚHS, tak ako to vyplýva z článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004.

218

V prejednávanej veci žalobkyňa po prvé nepreukázala, ako by koncentrácia v prípade, že by viedla k vytvoreniu dominantného postavenia na vnútroštátnom trhu SDU alebo k posilneniu dominantného postavenia na trhu SDU obmedzenom na oblasť pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, viedla k ZNÚHS.

219

Po druhé sa žalobkyňa odvoláva len na „veľmi vysoké kombinované trhové podiely“ a z toho vyvodzuje, že „tieto kombinované trhové podiely ako také naznačujú existenciu dominantného postavenia zlúčeného subjektu“ na trhu SDU. Na rozdiel od takéhoto tvrdenia však tieto trhové podiely nie sú dostatočné na preukázanie toho, že zlúčený subjekt by mal v dôsledku transakcie dominantné postavenie.

223

Z uvedeného vyplýva, že prvá časť druhého žalobného dôvodu je dostatočne zrozumiteľná, a preto je prípustná, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, ale že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nedospela k záveru, že transakcia viedla k vytvoreniu dominantného postavenia, ktoré viedlo k vzniku ZNÚHS na trhu SDU, v dôsledku čoho je táto časť žalobného dôvodu nedôvodná.

3.

O druhej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nedospela k záveru, že transakcia vylúči skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi koncentrácie

224

Žalobkyňa tvrdí, že z dôvodov uvedených v súvislosti s trhom MDU je názor Komisie, že transakcia by neviedla k zníženiu skutočnej (priamej alebo nepriamej) alebo potenciálnej hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie na trhu SDU, poznačený nesprávnym právnym posúdením a zjavne nesprávnym posúdením.

Po tretie žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Komisie v odôvodnení 890 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého Vodafone a Unitymedia nie sú blízkymi konkurentmi z dôvodu, že používajú odlišné technológie. Podľa jej názoru je toto tvrdenie v rozpore s posúdením postavenia spoločnosti Vodafone na trhu pevného prístupu k internetu, ktoré vykonala Komisia a na základe ktorého konštatovala existenciu ZNÚHS najmä z dôvodu odstránenia dôležitých konkurenčných obmedzení medzi účastníkmi, a to napriek používaniu týchto rozdielnych technológií, konkrétne káblovej v prípade spoločnosti Unitymedia a DSL v prípade spoločnosti Vodafone. Žalobkyňa dodáva, že Vodafone mala 800000 zákazníkov širokopásmového pripojenia DSL v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia a že všetci títo zákazníci DSL mohli byť v krátkom čase a bez významných investícií obslúžení ponukou IPTV spoločnosti Vodafone. Žalobkyňa dospela k záveru, že Vodafone mala prinajmenšom možnosť rýchlo a výrazne zvýšiť počet svojich zákazníkov IPTV v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia.

228

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

229

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že tvrdenia žalobkyne týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré uviedla v rámci svojho prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa trhu MDU, boli zamietnuté (pozri body 72 až 90 vyššie, pokiaľ ide o priamu hospodársku súťaž, body 91 až 116 vyššie, pokiaľ ide o nepriamu hospodársku súťaž, a body 117 až 156 vyššie, pokiaľ ide o potenciálnu hospodársku súťaž). Žalobkyňa sa preto nemôže oprávnene odvolávať na tieto tvrdenia na podporu druhej časti svojho druhého žalobného dôvodu.

233

Prvá výhrada žalobkyne na podporu druhej časti tohto žalobného dôvodu musí byť preto zamietnutá.

234

Po druhé pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa mechanizmu postupného stanovovania cien, Komisii nemožno vytýkať, že preskúmala, či v prejednávanej veci účastníci koncentrácie stanovili svoje ceny takým spôsobom, ktorý by odhalil existenciu nepriameho konkurenčného vzťahu medzi nimi.

235

Ako vyplýva z preskúmania prvej časti tohto žalobného dôvodu, Komisia nemala dostatočné dôkazy na to, aby preukázala, že účastníci koncentrácie sledovali a porovnávali svoje ponuky v takom rozsahu, že toto porovnanie malo vplyv na ich obchodnú stratégiu. Za týchto okolností preskúmanie transmisného mechanizmu v podobe postupného stanovovania cien umožnilo overiť, či napriek tomu existuje prepojenie medzi cenovými postupmi účastníkov, a teda nepriamy konkurenčný tlak medzi nimi.

239

Z komparatívnej analýzy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa trhu pevného prístupu k internetu a odôvodnenia uvedeného rozhodnutia týkajúceho sa trhu SDU totiž vyplýva, že na týchto trhoch bolo postavenie spoločnosti Vodafone odlišné.

240

Pokiaľ ide o trh pevného prístupu k internetu, z odôvodnenia 413 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Vodafone mala významný podiel [5 – 10] % v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia. Okrem toho z odôvodnenia 417 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že počet zákazníkov spoločnosti Vodafone v tejto oblasti rýchlo rástol. Napokon, pokiaľ ide o ponuku pevného prístupu k internetu s využitím technológie DSL v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia, Komisia v odôvodnení 454 napadnutého rozhodnutia uviedla, že Vodafone mohla pôsobiť konkurenčnejšie ako ostatní poskytovatelia prístupu pôsobiaci na základe veľkoobchodného prístupu z dôvodu svojej osobitnej situácie a najmä z dôvodu, že disponovala špecifickými aktivitami. Z toho vyplýva, že Komisia mala k dispozícii viacero dôkazov, ktoré preukazovali dôležitosť postavenia spoločnosti Vodafone na trhu pevného prístupu k internetu v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia.

241

Pre porovnanie, pokiaľ ide o trh SDU z tabuľky č. 21, ktorá je uvedená v odôvodnení 853 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že prekrývanie činností Vodafone a Unitymedia v oblasti pokrytia káblovou sieťou tejto poslednej uvedenej bolo zanedbateľné, keďže podiel spoločnosti Vodafone na trhu bol prakticky nulový (bez ohľadu na to, či sa tento trh obmedzoval na káblové pripojenie a IPTV alebo zahŕňal aj satelitnú a terestriálnu televíziu), ako uviedla Komisia počas konania pred Všeobecným súdom. Okrem toho z prvej vety odôvodnenia 873 napadnutého rozhodnutia, ktoré Komisia zverejnila v súlade s uznesením z 30. marca 2023, vyplýva, že Komisia konštatovala, že počet účastníkov IPTV spoločnosti Vodafone v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia sa v priebehu dvoch rokov pred transakciou znížil.

245

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nedospela k záveru, že transakcia by vylúčila skutočnú a potenciálnu hospodársku súťaž medzi účastníkmi koncentrácie na trhu SDU, v dôsledku čoho treba druhú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

4.

O tretej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení, keďže Komisia nedospela k záveru, že transakcia by oslabila zostávajúcich konkurentov

246

S odvolaním sa na svoj prvý, tretí a štvrtý žalobný dôvod žalobkyňa vytýka Komisii, že nezohľadnila skutočnosť, že obrovská trhová sila zlúčeného subjektu voči vysielateľom na veľkoobchodných televíznych trhoch by ešte viac oslabila konkurenčné obmedzenie vyvíjané zostávajúcimi konkurentmi, čo by podľa jej názoru malo postačovať na konštatovanie ZNÚHS na trhu SDU.

250

V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje zistenie Komisie uvedené v odôvodneniach 897 až 901 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého by po koncentrácii na trhu SDU naďalej pôsobili početní konkurenti, ako napríklad žalobkyňa, Tele Columbus a viacerí mestskí prevádzkovatelia siete, a dokonca aj prevádzkovatelia satelitných služieb, a nepopiera existenciu rastúceho konkurenčného obmedzenia na tomto trhu zo strany nových prevádzkovateľov a mnohých poskytovateľov televíznych služieb OTT (pozri odôvodnenie 903), čo umožnilo Komisii dospieť k záveru, že koncentrácia neoslabí konkurenčný tlak, ktorý vyvíjajú zostávajúci konkurenti na trhu SDU.

251

V dôsledku toho žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že transakcia by neviedla k oslabeniu konkurenčného tlaku vyvíjaného konkurentmi účastníkov koncentrácie na trhu SDU, v dôsledku čoho treba tretiu časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

252

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

Ako sa uvádza v bode 35 vyššie, na sprostredkovateľskom trhu poskytujú prevádzkovatelia siete úrovne 3, ako napríklad Vodafone a Unitymedia, prostredníctvom veľkoobchodného prístupu televízne signály prevádzkovateľom siete úrovne 4, ako napríklad Tele Columbus, aby týmto posledným uvedeným umožnili poskytovať maloobchodné služby prenosu televízneho signálu, najmä zákazníkom MDU.

255

V napadnutom rozhodnutí Komisia analyzovala vertikálne účinky koncentrácie a najmä preskúmala pravdepodobnosť, že zlúčený subjekt vylúči týchto prevádzkovateľov siete z trhu tým, že zhorší ich podmienky na dodávateľskom sprostredkovateľskom trhu v oblasti káblovej siete spoločnosti Unitymedia v reakcii na sťažnosti doručené v tejto súvislosti (pozri body 1476 až 1506).

256

Na úvod Komisia v odôvodnení 1476 napadnutého rozhodnutia najprv uviedla, že koncentrácia by nevytvorila žiadne nové vertikálne prepojenie medzi dodávateľským sprostredkovateľským trhom a odberateľským trhom MDU, keďže Vodafone aj Unitymedia už pôsobili na týchto dvoch trhoch v rámci svojich oblastí pokrytia káblovou sieťou. Komisia preto dospela k záveru, že koncentrácia by neviedla k žiadnym špecifickým zmenám v štruktúre príslušných trhov, či už na dodávateľskom alebo odberateľskom trhu. Komisia tiež vysvetlila, že keďže Tele Columbus bola jediným významným konkurentom, ktorý získaval sprostredkovaný televízny signál od účastníkov koncentrácie, zamerala sa vo svojej analýze na pravdepodobné účinky zhoršenia obchodných podmienok tohto prevádzkovateľa siete na konkurenčné obmedzenie, ktoré vyvíja (pozri body 1478 až 1480).

260

Po druhé pokiaľ ide o záujem zlúčeného subjektu zabrániť prístupu spoločnosti Tele Columbus, Komisia skúmala, či by tento subjekt mohol mať po tejto transakcii motiváciu uplatňovať svoje podmienky prístupu k svojej sieti úrovne 3, ktoré Tele Columbus považovala za menej priaznivé ako podmienky uplatňované spoločnosťou Unitymedia, aj v oblasti pokrytia káblovou sieťou tejto poslednej uvedenej spoločnosti (pozri odôvodnenia 1492 až 1496 napadnutého rozhodnutia).

261

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že aj keby sa podmienky prístupu spoločnosti Vodafone považovali za menej priaznivé a aj keby mal zlúčený subjekt motiváciu uplatňovať ich v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia po tejto transakcii, takáto zmena obchodnej stratégie tohto subjektu by v žiadnom prípade nevyplývala zo zmeny štruktúry trhu spôsobenej koncentráciou. Inými slovami, akékoľvek zhoršenie podmienok prístupu k svojej sieti úrovne 3, ktoré ponúka zlúčený subjekt prevádzkovateľom siete úrovne 4, by podľa Komisie v napadnutom rozhodnutí jednoducho vyplývalo zo zmeny v obchodnom prístupe tohto subjektu, ku ktorej by mohlo dôjsť nezávisle od koncentrácie, a ktorá by teda nebola viazaná na túto koncentráciu.

262

Komisia dospela k záveru, že zlúčený subjekt by nemal žiadnu motiváciu zabrániť prístupu spoločnosti Tele Columbus na trh MDU, ktorý by bol viazaný na koncentráciou.

Komisia v druhom rade tiež dospela k záveru, že Tele Columbus nepredstavovala významné konkurenčné obmedzenie na trh MDU v oblasti káblovej siete spoločnosti Unitymedia. Komisia zistila, že Tele Columbus sa nemohla zúčastniť na výberových konaniach vyhlásených zákazníkmi MDU, ktorí požadovali modernizáciu siete úrovne 3, že podiel spoločnosti Tele Columbus na relevantnom trhu predstavoval len [0 – 5] % a že Tele Columbus sa nezúčastnila na mnohých výberových konaniach v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia. Komisia dospela k záveru, že zabránenie spoločnosti Tele Columbus by mohlo ovplyvniť len veľmi málo existujúcich alebo nových príležitostí. V každom prípade, aj keby bol prístup spoločnosti Tele Columbus k vstupom v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia obmedzený, Komisia poznamenala, že takéto zabránenie by ovplyvnilo len jej činnosti ako predajcu produktu spoločnosti Unitymedia, prostredníctvom ktorých nevyvíjala významné konkurenčné obmedzenie (pozri odôvodnenia 1502 až 1503 napadnutého rozhodnutia).

266

Komisia napokon vysvetlila, že Tele Columbus v rokoch predchádzajúcich napadnutému rozhodnutiu zaviedla svoju sieť úrovne 3 len vo veľmi obmedzenom rozsahu a že neexistujú dôkazy o tom, že ak by nedošlo ku koncentrácii, použila by signál spoločnosti Unitymedia na vybudovanie vlastnej infraštruktúry (pozri odôvodnenie 1504 napadnutého rozhodnutia).

267

V každom prípade Komisia vzala na vedomie skutočnosť, že Vodafone predložila spoločnosti Tele Columbus dve neodvolateľné ponuky, ktorými zabezpečila, že jej obchodné podmienky uplatniteľné na sprostredkovateľské služby prenosu televízneho prenosu zostanú po koncentrácii v oblasti pokrytia káblovou sieťou spoločnosti Unitymedia nezmenené (pozri odôvodnenie 1505 napadnutého rozhodnutia).

2.

O druhej časti založenej na zjavných pochybeniach Komisie pri posúdení potenciálnych účinkov stratégie vylúčenia na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu

271

Po prvé žalobkyňa tvrdí, že Komisia pri skúmaní potenciálnych účinkov zhoršenia podmienok uplatniteľných na sprostredkovateľskom trhu na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu nezohľadnila existujúce dôkazy, konkrétne vyhlásenia spoločnosti Tele Columbus, podľa ktorých sa táto posledná uvedená len dočasne spoliehala na sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu, ktoré pred koncentráciou poskytovala Unitymedia, a to až do vybudovania vlastnej siete úrovne 3. Okrem toho Komisia údajne podcenila skutočnosť, že aj iní prevádzkovatelia siete úrovne 4 mohli dočasne využívať prístup k sieti úrovne 3 účastníkov koncentrácie na oslovenie zákazníkov MDU pred zavedením vlastnej siete úrovne 3.

272

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že vylúčenie spoločnosti Tele Columbus by neoslabilo konkurenčný tlak, ktorý vyvíjala na trhu MDU, keďže takéto vylúčenie by sa týkalo len jej činností spočívajúcich v ďalšom predaji produktu spoločnosti Unitymedia. Podľa žalobkyne však Tele Columbus, keďže mohla slobodne rozhodovať o cene a podmienkach platných pre ďalší predaj tohto produktu, vyvíjala konkurenčný tlak na Unitymedia.

276

Podľa bodu 32 týchto usmernení pri posudzovaní pravdepodobnosti scenára zabránenia prístupu k vstupom zameraného proti hospodárskej súťaži Komisia skúma po prvé, či zlúčený subjekt bude mať schopnosť závažným spôsobom brániť prístupu k vstupom, po druhé, či bude mať motiváciu uskutočniť to, a po tretie, či stratégia zabránenia prístupu na trh bude mať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu.

277

Treba poznamenať, že tieto tri podmienky sú kumulatívne, takže neexistencia jednej z nich stačí na vylúčenie rizika protisúťažného zabránenia vstupu (rozsudky z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , body 118 a 119 , a z 27. januára 2021, KPN/Komisia, T‑691/18 , neuverejnený, EU:T:2021:43 , body 111 a 112 ). Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o tretiu z týchto podmienok, treba poznamenať, že na to, aby bola táto podmienka splnená, je potrebné preukázať výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu, ako to vyplýva z bodu 32 usmernení o nehorizontálnych fúziách.

278

Treba poznamenať, že v napadnutom rozhodnutí Komisia napriek tomu, že neexistovali žiadne nové vertikálne prepojenia medzi dodávateľským sprostredkovateľským trhom a odberateľským trhom MDU, ktoré by vyplývali z koncentrácie, v odôvodneniach 1476 až 1506 preskúmala tieto tri podmienky bez toho, aby žalobkyňa tento prístup ako taký kritizovala.

282

Okrem toho treba preskúmať ďalšie tvrdenia predložené žalobkyňou.

283

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, že Tele Columbus sa len dočasne spoliehala na sprostredkovateľské služby prenosu televízneho signálu, ktoré poskytovala Unitymedia do vybudovania vlastnej siete úrovne 3, treba uviesť, že žalobkyňa v podstate tvrdí, že posúdenia Komisie vychádzali z odpovede spoločnosti Vodafone na oznámenie námietok, a tvrdí, že Komisia nevysvetlila, v čom je táto odpoveď dôveryhodnejšia ako vlastné vyhlásenia spoločnosti Tele Columbus.

284

287

Nakoniec žalobkyňa tvrdí, že iní konkurenti, ako napríklad ona sama, mohli využiť (dočasný) prístup k infraštruktúre úrovne 3 účastníkov koncentrácie, aby mohli konkurovať na trhu MDU, predtým, ako budú trvalo rozvíjať svoje vlastné (optické) siete úrovne 3.

288

Ako však Komisia v podstate uviedla v odôvodnení 1479 napadnutého rozhodnutia, nezávislí prevádzkovatelia siete úrovne 4 zohrávajú v konkurenčných vzťahoch len veľmi obmedzenú úlohu. Okrem toho, ako uvádza Komisia bez toho, aby jej to žalobkyňa vyvrátila, žalobkyňa ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nevyužívala prístup k infraštruktúre úrovne 3 účastníkov koncentrácie, aby mohla konkurovať na trhu MDU, predtým, ako začala priebežne budovať svoju vlastnú optickú sieť. Nakoniec žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by v blízkej budúcnosti zamýšľala získať prístup k infraštruktúre úrovne 3 účastníkov koncentrácie, aby mohla konkurovať na trhu MDU predtým, ako začne priebežne zavádzať svoju vlastnú optickú sieť.

289

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, že Tele Columbus vyvíjala konkurenčný tlak na Unitymedia napriek tomu, že len ďalej predávala jej produkty vo svojej oblasti pokrytia káblovou sieťou, treba konštatovať, že toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi, ktoré by mohli spochybniť vysvetlenia uvedené v odôvodneniach 1501 a 1503 napadnutého rozhodnutia, ako bolo pripomenuté v bodoch 264 a 265 vyššie.

293

Preto treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že prípadná stratégia uzavretia trhu by nemala výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu.

294

Okrem toho schopnosť výrazne zabrániť prístupu k vstupom, motivácia k tomu a negatívne účinky na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu stratégie zabránenia prístupu na trh predstavujú tri kumulatívne podmienky, takže neexistencia jednej z nich stačí na vylúčenie rizika protisúťažného zabránenie prístupu k vstupom (pozri bod 277 vyššie a citovanú judikatúru).

295

Preto v rozsahu, v akom žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď posudzovala potenciálne účinky stratégie uzavretia trhu na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu (konkrétne tretiu z týchto podmienok), treba druhú časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť. V dôsledku toho nie je potrebné preskúmať podstatu prvej časti, založenej na nesprávnom odôvodnení Komisie v odôvodneniach 1494 až 1496 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorého Komisia dospela k záveru, že zlúčený subjekt nemal motiváciu zabrániť prístupu spoločnosti Tele Columbus na trh MDU viazanú na koncentráciu (t. j. druhá z týchto podmienok).

Úvodné poznámky

298

Ako je uvedené v bodoch 25 a 26 vyššie, na trhu s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov vysielatelia (dodávatelia) poskytujú televízne kanály, ktoré získavajú maloobchodní poskytovatelia televíznych služieb (žiadatelia), ako napríklad Vodafone, Unitymedia alebo žalobkyňa, s cieľom poskytovať audiovizuálne služby koncovým užívateľom. Na trhu pripojenia televízneho signálu tí istí maloobchodní poskytovatelia televíznych služieb (dodávatelia) využívali svoju infraštruktúru na to, aby tým istým vysielateľom (žiadateľom) ponúkali službu prenosu televízneho signálu pre ich kanály výmenou za platbu poplatkov za pripojenie. Inými slovami, subjekty na trhu pripojenia televíznych signálov boli tie isté ako subjekty na trhu s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov, ale poskytovatelia televíznych služieb, ako sú účastníci koncentrácie, boli na strane ponuky na prvom trhu a na strane dopytu na druhom trhu. Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že tieto dva veľkoobchodné trhy boli úzko prepojené, keďže rokovania medzi vysielateľmi a maloobchodnými poskytovateľmi televíznych služieb sa zvyčajne týkali dvoch aspektov (prenosu signálu na jednej strane a nákupu kanálov na strane druhej).

299

Po analýze týchto trhov Komisia konštatovala, že transakcia by výrazne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na trhu s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov.

300

Komisia potom skúmala, či by zlúčený subjekt v dôsledku zvýšenia svojej trhovej sily ako maloobchodný poskytovateľ televíznych signálov mohol požadovať od vysielateľov a držiteľov televíznych práv, aby mu udelili dohody o exkluzivite na televízne kanály alebo obsah. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že svoju analýzu zamerala najmä na nemeckú futbalovú ligu (Bundesliga), t. j. najvýznamnejšie športové podujatie v Nemecku, pričom spresnila, že rovnaké úvahy sa vzťahujú aj na iné populárne športové podujatia alebo televízny obsah, o čom v spise nenašla žiadne priame dôkazy (pozri odôvodnenie 1165 napadnutého rozhodnutia).

304

Po prvé v odôvodneniach 1173 až 1176 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, či by Sky ako držiteľ väčšiny exkluzívnych vysielacích práv na Bundesligu pravdepodobne súhlasil s uzavretím dohôd o exkluzivite so zlúčeným subjektom. Komisia dospela k záveru, že je to nepravdepodobné, keďže Sky je síce závislá od zlúčeného subjektu, pokiaľ ide o šírenie jej obsahu, ale tento vysielateľ je rovnako, alebo ak nie vo väčšej miere, závislý od iných spôsobov vysielania, najmä od prevádzkovateľa satelitnej televízie Astra, v dôsledku čoho by Sky v prípade uzavretia dohody o exkluzivite so zlúčeným subjektom stratila podstatnú časť svojich príjmov. Komisia zohľadnila aj skutočnosť, že Sky ako medzinárodný hráč a hlavný poskytovateľ služieb platenej televízie v Nemecku mala významnú vyrovnávaciu kúpnu silu.

305

Po druhé v odôvodneniach 1177 až 1183 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, či zlúčený subjekt mohol primerane uplatňovať stratégiu zameranú na získanie výhradného prístupu k iným televíznym kanálom alebo obsahu, najmä vo vzťahu k vysielateľom alebo držiteľom práv s menšou vyrovnávacou kúpnou silou ako Sky. Na základe interných dokumentov účastníkov koncentrácie a ich odpovede na oznámenie námietok Komisia dospela k záveru, že aj keby bol zlúčený subjekt schopný realizovať takúto stratégiu, je otázne, či by mal na to motiváciu, keďže takáto stratégia by mala vysoké náklady na realizáciu, ale neisté výsledky z hľadiska zisku.

309

Zo všetkých týchto dôvodov Komisia v odôvodnení 1204 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že aj keby mal zlúčený subjekt v dôsledku transakcie zvýšenú trhovú silu, nebolo možné dospieť k záveru, že zlúčený subjekt by pravdepodobne získal od vysielateľov a držiteľov televíznych práv podmienky vo forme dohôd o exkluzivite, ktoré by mali škodlivý účinok na prístup konkurenčných maloobchodných poskytovateľov televíznych služieb k televíznym kanálom alebo obsahu.

310

V prejednávanej veci možno argumentácia žalobkyne na podporu tohto žalobného dôvodu rozdeliť na dve časti. V prvej časti žalobkyňa tvrdí, že záver, ku ktorému dospela Komisia, a to, že vysielatelia a držitelia televíznych práv by pravdepodobne neudelili dohody o exkluzivite zlúčenému subjektu napriek jeho väčšej trhovej sile, je nesprávny a vychádza z neúplného a zjavne nesprávneho posúdenia účinkov transakcie na hospodársku súťaž na trhu pripojenia televíznych signálov. Na podporu druhej časti žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka Komisii, že sa obmedzila na preskúmanie toho, či zlúčený subjekt bude schopný a motivovaný brániť vzniku a rozvoju OTT TV a HBBTV, ale nezohľadnila vplyv transakcie na iné rovnako inovatívne televízne služby, ako je IPTV.

2.

O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa zabránenia prístupu na trh prostredníctvom dohôd o (čiastočnej alebo úplnej) exkluzivite

a)

O údajne neúplnej a nesprávnej povahe preskúmania motivácie zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o úplnej exkluzivite zo strany Komisie

314

Podľa žalobkyne Komisia po prvé nezohľadnila skutočnosť, že náklady vyplývajúce z uzatvorenia dohôd o úplnej exkluzivite by sa znižovali s rastúcim počtom koncových zákazníkov platformy, a v dôsledku toho nesprávne dospela k záveru, že zlúčený subjekt by nemal motiváciu uzatvárať takéto dohody. Žalobkyňa dodala, že Unitymedia v minulosti získala určité práva na Bundesligu, čo svedčí o tom, že takáto stratégia už existovala. Vzhľadom na nárast počtu zákazníkov v dôsledku transakcie by však exkluzivita bola pre zlúčený subjekt atraktívnejšia.

315

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že preskúmanie vykonané Komisiou bolo neúplné, keďže sa týkalo len hypotézy nadobudnutia exkluzívnych práv na Bundesligu, a nesprávne, keďže Komisia sa nesprávne domnievala, že úvahy uplatniteľné na práva na Bundesligu sa vzťahujú aj na iné populárne športové podujatia a obsah, zatiaľ čo potenciálne výhody stratégie obmedzenia prístupu k takémuto obsahu boli podľa žalobkyne odlišné.

319

Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenia Komisie, ktoré ju viedli k záveru, že je sporné, či zlúčený subjekt mal motiváciu uzavrieť dohody o úplnej exkluzivite s inými poskytovateľmi obsahu ako Sky, ako je uvedené v odôvodneniach 1177 až 1183 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 305 vyššie), žalobkyňa vo všeobecnosti tvrdí, že náklady vyplývajúce z uzatvorenia dohôd o úplnej exkluzivite klesajú s rastúcim počtom koncových zákazníkov platformy alebo že stratégia exkluzivity je po koncentrácii atraktívnejšia ako predtým, ale nepredložila žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by spochybnili vysvetlenia Komisie.

320

Žalobkyňa najmä nepreukázala, že v Nemecku existovala dostatočne silná korelácia medzi existenciou atraktívnych kanálov alebo obsahu na televíznej platforme prevádzkovateľa siete a jeho schopnosťou prilákať nových divákov, ktorá by s dostatočnou pravdepodobnosťou umožnila amortizovať vysoké náklady na dohody o úplnej exkluzivite. Okrem toho žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by dostatočne preukazovali, že zlúčený subjekt by mal v budúcnosti motiváciu prijať obchodnú stratégiu založenú na úplnej exkluzivite, a ktoré by tak umožnili spochybniť posúdenia Komisie v tomto ohľade.

321

Po druhé pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že preskúmanie motivácie zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o úplnej exkluzivite, ktoré vykonala Komisia, bolo neúplné, pretože sa obmedzilo na Bundesligu, a nesprávne, treba konštatovať, že zabránenie prístupu na trh môže spôsobiť problémy v oblasti hospodárskej súťaže len vtedy, ak sa týka „dôležitého vstupu“ pre výrobok pre odberateľský trh, ako sa uvádza v bode 34 usmernení o nehorizontálnych fúziách.

325

Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že Komisia nezohľadnila väčšie možnosti zlúčeného subjektu ponúkať balíky viacerých služieb veľmi širokému okruhu zákazníkov v celom Nemecku a skutočnosť, že exkluzívny obsah by mu mohol pomôcť zvýšiť predaj ponúk CFM, treba uviesť, že v odôvodnení 149 písm. b) bodoch iv) až vi) napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala nízku penetráciu ponúk CFM v Nemecku, čo potvrdili konkurenti účastníkov koncentrácie počas preskúmania trhu. Podľa správ tretích strán si totiž v roku 2017 zakúpilo produkt CFM len 8,4 % domácností, t. j. 10,8 % zákazníkov pevného širokopásmového pripojenia, čo predstavuje 3,5 milióna domácností. Komisia tiež konštatovala, že v štúdii WIK‑Consult, ktorú predložila tretia strana počas správneho konania, sa dospelo k záveru, že v blízkej budúcnosti nedôjde k žiadnej významnej zmene dynamiky hospodárskej súťaže v Nemecku v dôsledku predaja balíkov pevných a mobilných produktov, pretože nemeckí spotrebitelia budú naďalej nakupovať tieto dva typy produktov samostatne, čo žalobkyňa nespochybňuje.

326

Komisii preto nemožno vytýkať, že nepreskúmala, či by sa výhody stratégie exkluzivity (a ochota vysielateľov akceptovať dohody o exkluzivite) mohli v budúcnosti zmeniť vzhľadom na väčšie možnosti zlúčeného subjektu ponúkať balíky viacerých služieb, a najmä ponuky CFM, veľmi širokému okruhu zákazníkov v celom Nemecku.

327

Z uvedeného vyplýva, že výhradu žalobkyne založenú na tom, že Komisia preskúmala motiváciu zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o úplnej exkluzivite neúplne a nesprávne, treba zamietnuť.

330

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

331

V tejto súvislosti treba uviesť, že konštatovania Komisie v rámci preskúmania možnej motivácie uzavrieť so spoločnosťou Sky dohody o úplnej exkluzivite (pozri odôvodnenia 1173 až 1176 napadnutého rozhodnutia a bod 304 vyššie) boli dostatočné na vylúčenie stratégie zo strany zlúčeného subjektu založenej na čiastočnej exkluzivite s týmto prevádzkovateľom siete. V skutočnosti, ako uvádza Komisia, vzhľadom na to, že zistila, že Sky nemala motiváciu uzatvárať dohody o úplnej exkluzivite, najmä vzhľadom na jej závislosť od iných prevádzkovateľov siete, ako od zlúčeného subjektu, vrátane prevádzkovateľov satelitnej televízie, čo žalobkyňa nepopiera, bolo nepravdepodobné, že by sa so spoločnosťou Sky dohodla na exkluzivite vo forme vylúčenia niektorých prevádzkovateľov siete pôsobiacich na cieľových trhoch MDU a SDU jednotlivo, najmä vzhľadom na to, že jej ponuka by zostala prístupná na iných platformách, alebo že by súhlasila s tým, že ich zbaví určitých inovatívnych funkcií. Komisii preto nemožno vytýkať, že nezohľadnila možnosť zlúčeného subjektu uzavrieť so spoločnosťou Sky takéto dohody, ktorých cieľom by bolo zbaviť niektorých jej konkurentov obsahu alebo inovatívnych funkcií.

332

Okrem toho, pokiaľ ide o iných vysielateľov ako Sky, treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že neexistencia určitého obsahu alebo inovatívnych funkcií ponúkaných týmito vysielateľmi v ponuke konkurenta by mala významný vplyv na zmenu poskytovateľa, a teda že potenciálne významná časť bytových družstiev v prípade trhu MDU alebo nemeckých divákov v prípade trhu SDU by bola ochotná prejsť na ponuku zlúčeného subjektu len z dôvodu, že tieto kanály alebo funkcie neponúkal ich súčasný poskytovateľ. Žalobkyňa preto nepreukázala výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu v zmysle bodu 32 usmernení o nehorizontálnych fúziách.

Preto je potrebné konštatovať, že je nepravdepodobné, že by zlúčený subjekt mal po takejto transakcii motiváciu uzatvárať takéto dohody, čo platí aj pre vysielateľov. Z judikatúry totiž vyplýva, že hoci je vhodné zohľadniť motiváciu k protisúťažnému správaniu, treba zohľadniť aj skutočnosť, že uvedená motivácia by mohla byť obmedzená, respektíve vylúčená v dôsledku protiprávnosti daného správania, pravdepodobnosť jeho odhalenia a stíhania príslušnými orgánmi tak na úrovni Únie, ako aj na celoštátnej úrovni a na prípadné z toho vyplývajúce finančné sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, T‑5/02 , EU:T:2002:264 , bod 159 , a zo 14. decembra 2005, General Electric/Komisia, T‑210/01 , EU:T:2005:456 , body 303 až 311 ). Komisii preto nemožno vytýkať, že vzhľadom na potenciálne protiprávnu povahu nezohľadnila nepravdepodobnú možnosť, že by zlúčený subjekt uzavrel s vysielateľom dohodu o exkluzivite, na základe ktorej by jeden alebo viacerí konkurenti na uvedených odberateľských trhoch boli jednotlivo zbavení prístupu k určitému obsahu alebo určitým inovatívnym funkciám.

335

Z uvedeného vyplýva, že výhrada žalobkyne založená na tom, že Komisia neúplne preskúmala motiváciu zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o čiastočnej exkluzivite, musí byť zamietnutá.

336

Okrem toho schopnosť výrazne zabrániť prístupu k vstupom, motivácia k tomu a výrazný škodlivý účinok na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu stratégie zabránenia prístupu na trh predstavujú tri kumulatívne podmienky, takže neexistencia jednej z nich stačí na vylúčenie rizika protisúťažného zabránenie prístupu k vstupom (pozri bod 277 vyššie a citovanú judikatúru).

339

Na podporu tohto tvrdenia žalobkyňa uvádza, že služby OTT neponúkajú rovnakú kvalitu ako IPTV, vyžadujú si špecifické zariadenia a nie sú také ziskové ako IPTV. Dospela k záveru, že všetky obavy týkajúce sa zhoršenia kvality a zážitku zo sledovania ponúkaného koncovým spotrebiteľom v súvislosti s OTT sa týkali aj IPTV.

340

Žalobkyňa tiež tvrdí, že schopnosť a motivácia zlúčeného subjektu obmedziť šírenie obsahu nebola v prípade služieb IPTV jej konkurentov menšia ako v prípade OTT a HBBTV ponúkaných vysielateľmi. Komisia nijako nevysvetlila, prečo by obmedzenie prenosu obsahu prostredníctvom IPTV nemalo predstavovať problém a prečo boli inovatívne služby iné ako OTT a HBBTV ponúkané vysielateľmi menej relevantné alebo menej hodné ochrany. Žalobkyňa dodáva, že na jednej strane tvrdenie Komisie, že OTT mohla zmeniť situáciu v strednodobom horizonte, nie je založené na žiadnych dôkazoch a že aj keby to tak bolo, nemôže to odôvodniť ignorovanie škodlivých účinkov transakcie na IPTV, ktorá už mala na trhu značný vplyv. Na druhej strane mal zlúčený subjekt podľa žalobkyne ešte väčšiu motiváciu poškodiť IPTV ako OTT, pretože IPTV bola skutočnou náhradou káblovej televízie a jedinou alternatívnou technológiou, ktorá sa na trhu rozvíjala, zatiaľ čo OTT sa používala len ako doplnok k službe káblovej televízie, ale nie ako jej náhrada.

341

V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vysvetlila Komisia, ktorú podporila vedľajšia účastníčka konania, hoci IPTV je systém, ktorý umožňuje poskytovanie televíznych služieb prostredníctvom internetového protokolu, je súčasťou vyhradenej a spravovanej siete, ktorú kontroluje poskytovateľ televíznych služieb, zatiaľ čo technológia OTT umožňuje vysielanie televíznych kanálov priamo vysielateľmi prostredníctvom internetu bez toho, aby sa prevádzkovateľ siete podieľal na kontrole alebo distribúcii obsahu. Na rozdiel od IPTV preto technológia OTT umožňuje priamejšiu interakciu medzi vysielateľmi (kanálmi) a koncovými divákmi.

345

V odôvodnení 950 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že poskytovatelia služieb OTT, ako sú Amazon Prime a Netflix, už majú veľkú zákaznícku základňu, keďže každý z nich má v Nemecku (minimálne) viac ako tri milióny predplatiteľov, pričom Netflix očakáva, že v tomto roku vzrastie o viac ako 20 %.

346

V odôvodnení 951 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že špecializované služby OTT sú čoraz rozšírenejšie aj v Nemecku, a v odôvodnení 952 uvedeného rozhodnutia uviedla, že viacerí vysielatelia začali ponúkať aj vlastné služby OTT.

347

Okrem toho Komisia v odôvodneniach 1127 až 1132 napadnutého rozhodnutia v rámci skúmania horizontálnych nekoordinovaných účinkov na trh s veľkoobchodným poskytovaním a nákupom televíznych kanálov a na trh pripojenia televíznych signálov poskytla vysvetlenia týkajúce sa rozvoja služieb OTT a najmä vývoja dopytu po takýchto službách.

351

Napokon v odôvodnení 1132 napadnutého rozhodnutia Komisia spomenula rýchlu zmenu situácie. V tejto súvislosti Komisia poukázala na to, že rozvoj služieb OTT by mohol byť schopný podstatne obmedziť trhovú silu tradičných televíznych platforiem a obnoviť rovnováhu vyjednávacej pozície rôznych účastníkov, najmä za vhodných trhových podmienok.

352

Preto treba konštatovať, že tvrdenie Komisie, že OTT by mohla v strednodobom horizonte zmeniť situáciu, je na rozdiel od tvrdení žalobkyne podložené mnohými dôkazmi.

353

Okrem toho žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by jednak spochybnili uvedené zistenia a jednak preukázali, že IPTV rástla podobným tempom ako OTT, že IPTV mala podobný potenciál rastu alebo že OTT neponúkala rovnakú kvalitu ako IPTV, vyžadovala si špecifické zariadenie a nebola by tak zisková ako IPTV, v dôsledku čoho by sa všetky obavy týkajúce sa zhoršenia kvality a zážitku zo sledovania ponúkaného konečným spotrebiteľom v súvislosti s OTT mali vzťahovať aj na IPTV. Treba tiež uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje vysvetlenie Komisie v odôvodnení 291 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého si IPTV v Nemecku predplatilo len 8 % domácností, čo poukazuje na obmedzený podiel tejto technológie na trhu.

V tejto súvislosti Komisia poukázala na to, že príklady uvedené účastníkmi preskúmania trhu a interné dokumenty účastníkov koncentrácie naznačujú, že účastníci koncentrácie už mali motiváciu obmedziť rozvoj služieb OTT a HBBTV, a vysvetlila, že existujúca motivácia sa v dôsledku transakcie zvýši. Po prvé väčšia trhová sila zlúčeného subjektu by obmedzila schopnosť vysielateľov brániť sa snahe spoločnosti Vodafone prijať takéto stratégie. Po druhé zlúčený subjekt nemal motiváciu zavádzať inovatívne interaktívne služby, aby reagoval na podobné služby, ktoré ponúka hlavný porovnateľný konkurent, Unitymedia. Napokon, keďže úspešné zabránenie konkurencie zo strany služieb OTT na maloobchodnej úrovni by prinieslo výhody všetkým existujúcim maloobchodným poskytovateľom televíznych služieb, títo by mali motiváciu „bezodplatne“ využívať úsilie svojich konkurentov o zabránenie prístupu na maloobchodnej úrovni. Spojenie spoločností Vodafone a Unitymedia by však zlúčenému subjektu umožnilo internalizovať výhodu, ktorú by obom účastníkom prinieslo úspešné zabránenie prístupu služieb OTT. Komisia dospela k záveru, že by to zvýšilo motiváciu zlúčeného subjektu zapojiť sa do takejto stratégie (pozri odôvodnenia 1280 až 1283 napadnutého rozhodnutia).

356

Z toho vyplýva, že Komisia mala dôkazy, ktoré jej umožnili dospieť v odôvodnení 1284 napadnutého rozhodnutia k záveru, že účastníci koncentrácie mohli mať motiváciu brániť zvýšeniu služieb OTT a HBBTV s cieľom zachovať obchodný model, v ktorom televízna platforma priamo kontrolovala vzťah so zákazníkom a kde vysielatelia nemohli obísť sprostredkovanie káblových sietí.

360

Druhú časť štvrtého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť, rovnako ako celý štvrtý žalobný dôvod.

F. O piatom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia, keď rozhodla, že záväzky OTT a poplatky za pripojenie boli dostatočné na to, aby koncentrácia bola zlučiteľná s vnútorným trhom

361

Na podporu svojho piateho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že záväzok OTT, záväzok týkajúci sa poplatkov za pripojenie a záväzok HBBTV (ďalej spolu len „záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televíznych signálov“) ponúknuté účastníkmi koncentrácie mohli odstrániť ZNÚHS zistené na trhu pripojenia televíznych signálov. Podľa žalobkyne boli tieto záväzky naopak zjavne neprimerané a nedostatočné.

1.

V prejednávanej veci možno argumentáciu žalobkyne na podporu tohto žalobného dôvodu rozdeliť do štyroch častí, založených po prvé na uplatnení nesprávneho právneho kritéria na posúdenie primeranosti záväzkov týkajúcich sa trhu pripojenia televíznych signálov, po druhé na neúčinnosti týchto záväzkov, keďže neodstránili zistené problémy v oblasti hospodárskej súťaže, po tretie na oneskorenom predložení záväzku týkajúceho sa poplatkov za pripojenie a po štvrté na neodstránení ZNÚHS na všetkých relevantných trhoch.

365

Komisia, podporovaná vedľajšou účastníčkou konania, tvrdí, že piaty žalobný dôvod je nedôvodný, pretože žalobkyňa nespochybňuje posúdenie záväzku „Wholesale Cable Broadband Access“, hoci aj tento záväzok prispel k odstráneniu problémov hospodárskej súťaže zistených na trhu pripojenia televízneho signálu.

366

V tejto súvislosti Všeobecný súd považuje za vhodné začať preskúmaním podstaty štyroch častí, ktoré žalobkyňa uviedla na podporu tohto žalobného dôvodu.

2.

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

370

Pokiaľ ide po prvé o tvrdenie žalobkyne, že záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televízneho signálu majú len behaviorálny charakter, a preto nepostačujú na nápravu problémov v oblasti hospodárskej súťaže horizontálnej povahy, je pravda, že, ako uvádza žalobkyňa, Komisia v bode 15 oznámenia o nápravných opatreniach vysvetľuje, že záväzky štrukturálnej povahy, ako je záväzok odpredať podnik, sú vo všeobecnosti vhodnejšie z hľadiska cieľa stanoveného v nariadení č. 139/2004, keďže trvale zabraňujú problémom v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré by vznikli v dôsledku oznámenej koncentrácie, a nevyžadujú strednodobé alebo dlhodobé monitorovacie opatrenia. Okrem toho, ako uvádza žalobkyňa, Komisia v bode 17 uvedeného oznámenia zdôrazňuje, že záväzky týkajúce sa budúceho správania zlúčeného subjektu môžu byť prípustné len výnimočne za veľmi špecifických okolností.

371

Komisia má právomoc prijať len také záväzky, ktoré môžu zabezpečiť zlučiteľnosť nahlásenej transakcie s vnútorným trhom. Inými slovami, záväzky ponúkané dotknutými podnikmi musia umožniť Komisii dospieť k záveru, že predmetná koncentrácia by výrazne nenarušila účinnú hospodársku súťaž na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti, najmä v dôsledku vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia v zmysle článku 2 ods. 2 tohto nariadenia (pozri rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, T‑282/02 , EU:T:2006:64 , bod 294 a citovanú judikatúru).

372

Z uvedeného vyplýva, že v oznámení o nápravných opatreniach Komisia síce uprednostňuje štrukturálne záväzky, a to najmä z dôvodu jednoduchosti ich vykonávania. Treba však poznamenať, že prijatie záväzkov sa riadi najmä tým, či sú záväzky vhodné a dostatočné na vyriešenie zisteného problému hospodárskej súťaže, ako aj istotou, že záväzky sa môžu vykonať.

376

Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobkyne, že Komisia mala zamietnuť záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televízneho signálu ako zjavne nedostatočné len z dôvodu, že sa týkali výlučne správania zlúčeného subjektu, čo znamená, že prvú výhradu možno zamietnuť.

377

Pokiaľ ide po druhé o tvrdenie žalobkyne, že formulácia použitá Komisiou v napadnutom rozhodnutí dokazuje, že Komisia nemala istotu, že záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televíznych signálov by boli dostatočné a účinné na nápravu ZNÚHS zisteného na trhu pripojenia televíznych signálov, treba poznamenať, že Komisia musí vyhlásiť koncentráciu za zlučiteľnú, ak je dostatočne pravdepodobné, že koncentrácia, zmenená záväzkami, ktoré navrhli účastníci koncentrácie, nespôsobí významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej časti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. mája 2019, KPN/Komisia, T‑370/17 , EU:T:2019:354 , bod 110 a citovanú judikatúru).

378

Je pravda, že časť napadnutého rozhodnutia venovaná posúdeniu konečných záväzkov obsahuje určité formulácie, ktoré by sa samostatne mohli vykladať ako vyjadrenie pochybností Komisie. Tieto formulácie však treba chápať v zmysle tejto časti napadnutého rozhodnutia ako celku, a najmä v zmysle záverov, ku ktorým Komisia dospela v odôvodneniach 1965, 1972 a 1973 napadnutého rozhodnutia.

382

V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia v odôvodnení 1973 napadnutého rozhodnutia ako všeobecný záver uviedla, že „konečné záväzky ako celok [boli] vhodné a dostatočné na odstránenie vyjadrených obáv z narušenia hospodárskej súťaže, podľa ktorých by transakcia značne narušila účinnú hospodársku súťaž“ a „že konečné záväzky [by] mohli byť účinne vykonané v krátkom čase“.

383

Z uvedeného vyplýva, že prvú časť tohto žalobného dôvodu treba zamietnuť.

3.

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že vzhľadom na to, že OTT môže obmedziť trhovú silu tradičných televíznych platforiem len v strednodobom horizonte, podľa vyjadrení samotnej Komisie v odôvodnení 1132 napadnutého rozhodnutia, záväzok OTT bol neúčinný, pretože mohol byť účinný až neskôr, po ďalšom zhoršení podmienok hospodárskej súťaže na trhu, čo je v rozpore s požiadavkami uvedenými v bode 9 oznámenia o nápravných opatreniach.

387

Po tretie žalobkyňa vysvetľuje, že druhý aspekt záväzku OTT, konkrétne záväzok týkajúci sa prepojenia pre služby OTT, bol nedostatočný vzhľadom na to, že kapacitné problémy by mohli vzniknúť v celej oblasti káblovej siete, a najmä na úrovni účastníckej prípojky, kde sa všetci zákazníci musia deliť o obmedzenú kapacitu koaxiálneho kábla, čo dokazuje, že samotné zabezpečenie dostatočnej kapacity prepojenia alebo párovania by nezaručilo dostatočnú kvalitu príjmu pre zákazníkov OTT TV a nezlepšilo by podmienky hospodárskej súťaže.

388

Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televíznych signálov boli nedostatočné v tom, že neznížili schopnosť a motiváciu zlúčeného subjektu poškodzovať inovatívne televízne služby, ako je IPTV tretích strán. Podľa žalobkyne by tak zlúčený subjekt mohol naďalej obmedzovať vysielateľov pri využívaní služieb IPTV tretích strán, a tým poškodzovať týchto vysielateľov, konkurenčných poskytovateľov maloobchodných televíznych služieb a ich zákazníkov.

389

V skutočnosti z bodu 13 oddielu B.II textu záväzkov vyplýva, že prostredníctvom OTT záväzku sa Vodafone zaviazala neuzatvárať ani neobnovovať žiadne dohody s vysielateľom týkajúce sa distribúcie lineárnych kanálov tohto vysielateľa a služieb catch‑up TV týkajúcich sa obsahu týchto lineárnych kanálov prostredníctvom televíznej platformy Vodafone, ktorá obsahovala podmienky, ktoré by priamo alebo nepriamo obmedzovali schopnosť tohto vysielateľa ponúkať službu OTT alebo svoje lineárne kanály prostredníctvom služby OTT alebo svoj obsah na zaradenie do služby OTT v Nemecku (pozri tiež odôvodnenie 1924 napadnutého rozhodnutia).

393

Vzhľadom na to, že pojem „vysielateľ“ je v záväzkoch definovaný ako akýkoľvek „poskytovateľ jedného alebo viacerých lineárnych televíznych kanálov“, text záväzku OTT nemožno vykladať v zmysle navrhovanom žalobkyňou tak, že sa vzťahuje len na vysielateľov, ktorí prostredníctvom platformy zlúčeného subjektu šíria lineárne kanály a zároveň služby catch‑up TV, a teda tak, že záväzok týkajúci sa obmedzení OTT nechráni vysielateľov, ktorí na platforme zlúčeného subjektu šíria lineárne kanály bez služieb catch‑up TV, ani vysielateľov ponúkajúcich aj nelineárne služby.

394

Odkaz v texte záväzkov na dohodu s vysielateľmi, ktorá zahŕňa distribúciu lineárnych kanálov tohto vysielateľa „a“ služby catch‑up TV týkajúce sa obsahu týchto lineárnych kanálov prostredníctvom televíznej platformy Vodafone, mal za cieľ rozšíriť rozsah záväzkov nielen na dohody týkajúce sa distribúcie lineárnych kanálov, ale aj na dohody týkajúce sa distribúcie lineárnych kanálov a služieb spojených s distribúciou lineárnych kanálov, t. j. služieb catch‑up TV týkajúcich sa obsahu týchto lineárnych kanálov, a nie na vylúčenie dohôd, ktoré boli alebo majú byť uzavreté s vysielateľmi distribuujúcimi lineárne kanály bez služieb catch‑up TV na platforme zlúčeného subjektu alebo s vysielateľmi ponúkajúcimi aj nelineárne služby.

398

Preto bez ohľadu na otázku časového rámca, v ktorom by služby OTT mohli podstatne obmedziť trhovú silu tradičných televíznych platforiem, je potrebné dospieť k záveru, že záväzok OTT v rozsahu, v akom bráni spoločnosti Vodafone odo dňa prijatia napadnutého rozhodnutia nielen uzavrieť alebo obnoviť zmluvu s vysielateľom, ktorá obsahuje podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo obmedzujú možnosť tohto vysielateľa ponúkať služby OTT v Nemecku, ale tiež mu ukladá povinnosť neuplatňovať takéto prípadné ustanovenia a upustiť od podobných obmedzení v existujúcich zmluvách, mohol okamžite zabrániť tomu, aby Vodafone bránila vzniku a rozvoju služieb OTT, a teda odstrániť problém hospodárskej súťaže, pre ktorý bola prijatý. Z toho vyplýva, že záväzok OTT mohol byť skutočne účinne a v krátkom čase vykonaný v súlade s bodom 9 oznámenia o nápravných opatreniach, čo znamená, že druhá výhrada žalobkyne môže byť zamietnutá.

399

Po tretie pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že záväzok týkajúci sa prepojenia pre služby OTT bol nedostatočný vzhľadom na to, že v celej oblasti pokrytia káblovou sieťou mohli vzniknúť kapacitné problémy, v dôsledku čoho by dostatočná kapacita prepojenia alebo párovania nezabezpečila dostatočnú kvalitu príjmu pre zákazníkov OTT TV, treba uviesť, že z bodu 15 oddielu B.II textu záväzkov vyplýva, že účelom tohto nápravného opatrenia bolo zachovať aspoň tri nepreťažené trasy do IP siete zlúčeného subjektu v Nemecku. Inými slovami, cieľom bolo poskytnúť dostatočnú kapacitu prepojenia, ktorý by zákazníkom širokopásmového pripojenia zlúčeného subjektu umožnila prístup k akejkoľvek službe OTT v Nemecku, a to buď prostredníctvom bodov prepojenia opísaných v bode 16 oddielu B.II textu záväzkov, alebo iným spôsobom.

403

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že záväzok týkajúci sa prepojenia pre služby OTT nebol dostatočný na zabezpečenie dostatočnej kvality príjmu pre zákazníkov OTT TV, čo znamená, že tretiu výhradu možno zamietnuť.

404

Pokiaľ ide po štvrté o tvrdenie žalobkyne, že záväzky týkajúce sa trhu pripojenia televízneho signálu boli nedostatočné v tom, že neznížili schopnosť a motiváciu zlúčeného subjektu poškodzovať inovatívne televízne služby, ako je IPTV tretích strán, treba pripomenúť, ako to vyplýva z preskúmania druhej časti štvrtého žalobného dôvodu, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že zlúčený subjekt mal schopnosť a motiváciu brániť vzniku a rozvoju inovatívnych televíznych služieb, ako sú HBBTV a OTT, a že Vodafone s cieľom riešiť tento problém narušenia hospodárskej súťaže navrhla záväzky OTT a HBBTV, nedospela k záveru, že by to tak bolo aj v prípade IPTV, keďže konštatovala, že tento produkt sa na rozdiel od OTT nachádza vo fáze útlmu s obmedzeným trhovým podielom 8 % (pozri odôvodnenie 291 napadnutého rozhodnutia), čo žalobkyňa nepopiera.

405

Okrem toho z bodov 338 až 360 vyššie vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že neskúmala, či zlúčený subjekt bude mať schopnosť a motiváciu brániť vzniku a rozvoju iných inovatívnych služieb, ako je IPTV, v dôsledku čoho nebolo potrebné uložiť v tomto ohľade záväzok, takže štvrtej výhrade nemožno vyhovieť.

V prvom rade je však treba uviesť, že v odôvodnení 1221 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že poplatky za pripojenie sú priamo spojené s prenosom káblových televíznych signálov, a preto sa javia ako hlavný prvok toku platieb, ktorý je ovplyvnený zvýšenou trhovou silou zlúčeného subjektu na trhu pripojenie televíznych signálov. Okrem toho v odôvodnení 1959 uvedeného rozhodnutia Komisia vysvetlila, že hoci nedávny rozvoj televíznych služieb s pridanou hodnotou prispel k zvýšeniu toku príjmov od televíznych platforiem k vysielateľom, poplatky za pripojenie stále predstavujú veľmi dôležitý finančný prvok v zmluvnom vzťahu medzi vysielateľmi voľne dostupných programov a káblovými televíznymi platformami. Komisia dodala, že niektoré skutočnosti v spise naznačujú, že vplyv transakcie na tok príjmov od zlúčeného subjektu ku vysielateľom bude pravdepodobne obmedzený [pozri oddiel VIII.C.2.11.3.9ii) napadnutého rozhodnutia], zatiaľ čo v spise sa nenachádza nič, čo by naznačovalo, že to isté platí aj pre poplatky za pripojenie (pozri tiež odôvodnenie 1261).

408

Z toho vyplýva, že Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavného pochybenia, zohľadniť skutočnosť, že záväzok nezvyšovať poplatky za pripojenie by mohol vyvážiť riziko, že rozsah a kvalita televíznej ponuky pre maloobchodných zákazníkov by sa znížili v dôsledku výrazného zhoršenia zmluvných podmienok uložených zlúčeným subjektom vysielateľom voľne dostupných programov.

409

Ďalej treba konštatovať, že Komisia bola oprávnená zohľadniť komplementárnu povahu záväzkov týkajúcich sa poplatku za pripojenie a záväzku OTT z dôvodu, že prvý z nich priamo ovplyvňuje finančný vzťah medzi zlúčeným subjektom a dotknutými vysielateľmi, pokiaľ ide o tradičné a lineárne televízne ponuky, a že druhý má vplyv na poskytovanie ďalších služieb.

4.

O tretej časti založenej na oneskorenom predložení záväzku týkajúceho sa poplatku za pripojenie

413

Na podporu tretej časti tohto žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že záväzok týkajúci sa poplatku za pripojenie bol predložený po uplynutí lehoty na podanie nápravných opatrení, v dôsledku čoho Komisia nemohla vykonať nové testovanie účastníkov trhu. Z oznámenia o nápravných opatreniach však vyplýva, že po uplynutí lehoty na podanie nápravných opatrení možno prijať len záväzky, ktoré úplne riešia zistené problémy v oblasti hospodárskej súťaže tým, že odstraňujú všetky nejasnosti, čo nie je prípad tohto záväzku vzhľadom na argumenty uvedené v prvých dvoch častiach piateho žalobného dôvodu. Komisia preto mala záväzok týkajúci sa poplatkov za pripojenie zamietnuť.

414

Komisia podporovaná spoločnosťou Vodafone spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

418

V prejednávanej veci treba konštatovať, že tieto dve podmienky sú splnené.

419

Pokiaľ ide po prvé o prvú podmienku, z preskúmania prvej a druhej časti tohto žalobného dôvodu vyplýva, že tvrdenia žalobkyne založené na neúčinnosti a nedostatočnosti záväzkov, a najmä záväzku týkajúceho sa poplatkov za pripojenie, boli zamietnuté. V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia nemohla jasne preukázať – na základe svojho posúdenia informácií, ktoré už získala v priebehu skúmania, najmä výsledkov predchádzajúceho testovania účastníkov trhu – že po vykonaní záväzku týkajúceho sa poplatkov za pripojenie by sa jasne a bez potreby dodatočného vyšetrovania vyriešili predbežne zistené problémy hospodárskej súťaže.

420

Pokiaľ ide po druhé o druhú podmienku, treba uviesť, že z odôvodnení 25 a 26 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že účastník, ktorý oznámil transakciu, predložil 11. júna 2019 revidovaný návrh záväzkov a že poradný výbor návrh rozhodnutia prerokoval a 28. júna vydal kladné stanovisko. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci Komisia skutočne mohla zaslať členským štátom návrh konečného rozhodnutia vrátane posúdenia upravených záväzkov najmenej desať pracovných dní pred zasadnutím poradného výboru, čo žalobkyňa nespochybňuje, a teda mala dostatok času konzultovať s členskými štátmi záväzok týkajúci sa poplatkov za pripojenie.

423

Komisia tieto tvrdenia žalobkyne spochybňuje.

424

V tejto súvislosti stačí uviesť, že tvrdenia, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva na podporu svojho prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu, boli zamietnuté vyššie z dôvodov uvedených v rámci preskúmania týchto dôvodov. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že transakcia neviedla k vzniku ZNÚHS na trhoch MDU a SDU a k žiadnemu výraznému škodlivému účinku na hospodársku súťaž na veľkoobchodnom trhu nákupu televíznych kanálov a na trhu pripojenia televíznych signálov, v dôsledku čoho štvrtá časť tohto žalobného dôvodu nemôže byť úspešná.

425

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba piaty žalobný dôvod v každom prípade zamietnuť ako nedôvodný.

V dôsledku toho preto nie je potrebné vyhovieť tomuto návrhu žalobkyne.

429

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobu treba zamietnuť.

IV. O trovách

430

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie a spoločnosti Vodafone.

Deutsche Telekom AG je povinná nahradiť trovy konania.

van der Woude

da Silva Passos

Reine

Truchot

Sampol Pucurull

C. Napadnuté rozhodnutie

1. Posúdenie účinkov koncentrácie na hospodársku súťaž v Nemecku

a) Horizontálne účinky

1) Horizontálne nekoordinované účinky na trh pevného prístupu k internetu

2) Horizontálne nekoordinované účinky na trh s maloobchodným poskytovaním služieb prenosu televízneho signálu

3) Horizontálne nekoordinované účinky na potenciálne trhy s maloobchodným poskytovaním balíkov služieb

II. Konanie a návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. Uplatniteľné zásady judikatúry

1. O rozsahu súdneho preskúmania

2. O dôkazoch

B. O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2013 a zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o trh MDU

4) O kolektívnom dominantnom postavení vyplývajúcom z tichej dohody medzi účastníkmi koncentrácie

b) O zjavne nesprávnom posúdení účinkov transakcie na hospodársku súťaž na trhu MDU

1) O zvýšení trhovej sily zlúčeného subjektu a odstránení konkurenčného tlaku medzi účastníkmi

2) O oslabení konkurenčného tlaku zo strany zostávajúcich konkurentov

3. O prvej časti založenej na nesprávnom právnom posúdení a porušení článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004

C. O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení konkurenčného vzťahu medzi účastníkmi koncentrácie na trhu SDU

2. O druhej časti založenej na zjavných pochybeniach Komisie pri posúdení potenciálnych účinkov stratégie vylúčenia na hospodársku súťaž na odberateľskom trhu

E. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie, pokiaľ ide o účinky transakcie na veľkoobchodný trh nákupu televíznych kanálov a na trh pripojenia televíznych signálov

1. Úvodné poznámky

2. O prvej časti založenej na zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa zabránenia prístupu na trh prostredníctvom dohôd o (čiastočnej alebo úplnej) exkluzivite

a) O údajne neúplnej a nesprávnej povahe preskúmania motivácie zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o úplnej exkluzivite zo strany Komisie

b) O údajne neúplnej povahe preskúmania motivácie zlúčeného subjektu uzatvárať dohody o čiastočnej exkluzivite zo strany Komisie

5. O štvrtej časti založenej na tom, že ZNÚHS nebolo vylúčené na všetkých relevantných trhoch

G. O návrhu na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podanom žalobkyňou

IV. O trovách

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.