C-86/21

62021CJ0086

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

z 28. apríla 2022 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Voľný pohyb pracovníkov – Článok 45 ZFEÚ – Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 – Článok 7 ods. 2 – Rovnosť zaobchádzania – Vnútroštátny systém uznávania kariérneho postupu zdravotníckych pracovníkov – Nezohľadnenie odbornej praxe získanej v rámci služieb zdravotnej starostlivosti iného členského štátu – Prekážka“

Vo veci C‑86/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León (Vyšší súd autonómneho spoločenstva Kastília‑León, Španielsko) zo 4. februára 2021 a doručený Súdnemu dvoru 11. februára 2021, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Gerencia Regional de Salud de Castilla y León, v zastúpení: D. Vélez Berzosa, splnomocnená zástupkyňa,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Deliovou a generálnym riaditeľom Gerencia Regional de Salud de Castilla y León (Regionálne riaditeľstvo autonómneho spoločenstva Kastília‑León pre zdravotníctvo, Španielsko) vo veci odmietnutia tohto riaditeľa zohľadniť odbornú prax, ktorú dotknutá osoba získala v Portugalsku, na účely výpočtu počtu jej odpracovaných rokov v rámci uznania jej kariérneho postupu.

Právny rámec

Právo Únie

3

Kapitola I nariadenia č. 492/2011 má názov „Zamestnanie, rovnaké zaobchádzanie a rodiny pracovníkov“. Článok 7 tohto nariadenia, ktorý sa nachádza v oddiele 2 tejto kapitoly, nazvanom „Zamestnanie a rovnosť zaobchádzania“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

5

Real Decreto 184/2015, por el que se regula el catálogo homogéneo de equivalencias de las categorías profesionales del personal estatutario de los servicios de salud y el procedimiento de su actualización (kráľovský dekrét č. 184/2015, ktorým sa stanovuje jednotný zoznam rovnocennosti odborných kategórií zamestnancov vo verejnej službe v službách zdravotnej starostlivosti, ako aj ich aktualizácia) z 13. marca 2015 (BOE č. 83 zo 7. apríla 2015, s. 29447), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, sa stanovuje sieť rovnocenných odborných kategórií, ktorá umožní zamestnancom vo verejnej službe prístup k voľným pracovným miestam v iných službách zdravotnej starostlivosti, čím sa zlepší kvalita starostlivosti a účinne sa zabezpečí ich mobilita v rámci celého národného systému zdravotnej starostlivosti v súlade s ustanoveniami článku 43 Ley 16/2003, de cohesión y calidad del Sistema Nacional de Salud (zákon č. 16/2003 o súdržnosti a kvalite národného systému zdravotnej starostlivosti) z 28. mája 2003 (BOE č. 128 z. 29. mája 2003, s. 20567), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej.

6

Článok 37 Ley 44/2003, de ordenación de las profesiones sanitarias (zákon č. 44/2003 o organizácii zdravotníckych povolaní) z 21. novembra 2003 (BOE č. 280 z 22. novembra 2003, s. 41442), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon č. 44/2003“), ktorý sa týka uznávania kariérneho postupu, stanovuje:

„1. Zriaďuje sa systém uznávania kariérneho postupu zdravotníckych pracovníkov uvedený v článkoch 6 a 7 tohto zákona. Tento systém pozostáva z verejného, výslovného a individualizovaného uznania úrovne kariérneho postupu dosiahnutého zdravotníckym pracovníkom z hľadiska vedomostí, skúseností v oblasti starostlivosti, pedagogickej a výskumnej činnosti, ako aj dosiahnutých cieľov v oblasti starostlivosti a výskumu v organizácii, v ktorej tento pracovník poskytuje svoje služby.

b)

Dosiahnutie prvej platovej triedy a prístup k vyšším platovým triedam si vyžaduje priaznivé hodnotenie zásluh príslušnej osoby so zreteľom na jej vedomosti, zručnosti, preukázané kontinuálne vzdelávanie a pedagogickú a výskumnú činnosť. Toto hodnotenie musí tiež zohľadniť výsledky činnosti zdravotnej starostlivosti dotknutej osoby, jej kvalitu a dodržiavanie ukazovateľov stanovených na tento účel, ako aj jej účasť na klinickom riadení, ako je definované v článku 10 zákona č. 44/2003.

…“

8

Pokiaľ ide o Comunidad Autónoma de Castilla y León (Autonómne spoločenstvo Kastília‑León, Španielsko), uplatniteľný režim je stanovený v Decreto 43/2009, por el que se regula la carrera profesional del personal estatutario de los centros e instituciones sanitarias del Servicio de Salud de Castilla y León (dekrét č. 43/2009, ktorým sa upravuje kariérny postup zamestnancov vo verejnej službe v zdravotníckych strediskách a zariadeniach autonómneho spoločenstva Kastília‑León pre zdravotnú starostlivosť) z 2. júla 2009 (BOCYL č. 125 z 3. júla 2009, s. 20084), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „dekrét č. 43/2009“), ktorý vo svojom článku 6 stanovuje:

„1. Na účely uznania kariérneho postupu v službe zdravotnej starostlivosti autonómneho spoločenstva Kastília‑León slúžia štyri platové triedy.

preukázať počet rokov výkonu práce ku dňu každého oznámenia o vyhlásení výberového konania v postavení zamestnanca vo verejnej službe v zdravotníckych strediskách a zariadeniach národného systému zdravotnej starostlivosti, stanovený v každej z kategórií kariérneho postupu na dosiahnutie prvej platovej triedy, ako aj počet rokov stanovený na vstup do vyšších platových tried podľa nasledujúcej stupnice:

i)

na dosiahnutie prvej platovej triedy je potrebné preukázať päť rokov výkonu práce v postavení zamestnanca vo verejnej službe v národnom systéme zdravotnej starostlivosti v tej istej profesijnej kategórii, z ktorej sa žiada o vstup do príslušnej kategórie kariérneho postupu.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

9

Rozhodnutím zo 6. októbra 2017 generálny riaditeľ Regionálneho riaditeľstva autonómneho spoločenstva Kastília‑León pre zdravotníctvo vyhlásil riadne výberové konanie pre dočasných zamestnancov v dlhodobom pracovnom pomere a stanovil lehotu na podávanie žiadostí s cieľom vstupu do prvej platovej triedy systému uznávania kariérneho postupu za rok 2010. Žiadosť o prístup do tejto prvej platovej triedy mohli podať len dočasní zamestnanci v dlhodobom pracovnom pomere, ktorí preukázali päťročnú odbornú prax ako zamestnanci vo verejnej službe a/alebo ako dočasní zamestnanci v službe zdravotnej starostlivosti autonómneho spoločenstva Kastília‑León, v tej istej profesijnej kategórii, v akej žiadateľ žiada o prístup do príslušnej kategórie kariérneho postupu. Kategórie zamestnancov vo verejnej službe v zdravotníctve uvedené v prílohe 1 k tomuto rozhodnutiu zahŕňajú kategóriu „Zdravotná sestra“.

13

Pani Delia podala proti rozhodnutiam zo 6. októbra 2017 a 25. februára 2019 správnu žalobu, ktorou sa domáhala, aby sa obdobie, počas ktorého boli uvedené služby poskytované v rámci portugalského národného systému zdravotnej starostlivosti, zohľadnilo na účely výpočtu jej odpracovaných rokov v rámci uznania jej kariérneho postupu.

14

Rozsudkom zo 16. decembra 2019 Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo n o 3 de Valladolid (Provinčný správny súd č. 3 Valladolid, Španielsko) tejto žalobe vyhovel. Autonómne spoločenstvo Kastília‑León teda podalo odvolanie proti tomuto rozsudku na Tribunal Superior de Justicia de Castilla y León (Vyšší súd autonómneho spoločenstva Kastília‑León, Španielsko), t. j. vnútroštátny súd.

15

Podľa tohto súdu sa možno domnievať, že ustanovenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje nepriamu diskrimináciu, porušenie zásady voľného pohybu pracovníkov, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania. Naopak, toto ustanovenie možno považovať za založené na úvahách, ktoré sú nezávislé od štátnej príslušnosti dotknutých pracovníkov, odôvodnené štruktúrou a organizačnými zásadami národného systému zdravotnej starostlivosti, ako aj vlastnými cieľmi organizácie, v rámci ktorej sa služby zdravotnej starostlivosti poskytujú, a za primerané týmto cieľom, pričom rozdielne zaobchádzanie môže byť navyše odôvodnené neexistenciou kritérií na uznávanie rovnocennosti medzi rôznymi systémami zdravotnej starostlivosti členských štátov.

O prejudiciálnych otázkach

17

Svojimi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia č. 492/2011 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave týkajúcej sa uznávania kariérneho postupu v rámci zdravotníckej služby členského štátu, ktorá bráni tomu, aby bola v rámci počtu odpracovaných rokov zohľadnená odborná prax, ktorú pracovník získal vo verejnej službe zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte. Tento súd sa navyše pýta, či je v tejto súvislosti relevantná skutočnosť, že na úrovni Únie neexistuje systém predchádzajúceho schválenia všeobecných kritérií uznania rovnocennosti kariérneho postupu pracovníkov v službách zdravotnej starostlivosti v rôznych členských štátoch.

18

Na úvod treba pripomenúť, že v súlade s článkom 168 ods. 7 ZFEÚ právo Únie nezasahuje do právomoci členských štátov prijať právne predpisy, ktorých účelom je organizácia ich zdravotníckych služieb. Pri výkone tejto právomoci však členské štáty musia dodržiavať právo Únie, najmä ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa základných slobôd, ktoré členským štátom zakazujú zaviesť alebo zachovávať neodôvodnené obmedzenia výkonu týchto slobôd v oblasti zdravotnej starostlivosti (rozsudok z 20. decembra 2017, Simma Federspiel, C‑419/16 , EU:C:2017:997 , bod 33 a citovaná judikatúra).

19

V prvom rade treba preskúmať, či právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje prekážku voľného pohybu pracovníkov zakázanú článkom 45 ods. 1 ZFEÚ.

23

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že vnútroštátne ustanovenia, ktoré bránia pracovníkovi, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, opustiť svoj štát pôvodu s cieľom výkonu práva voľného pohybu alebo ho od toho odrádzajú, sú prekážkami tejto slobody, aj keď sa uplatňujú nezávisle od štátnej príslušnosti dotknutých pracovníkov (rozsudok z 11. júla 2019, A, C‑716/17 , EU:C:2019:598 , bod 17 a citovaná judikatúra).

24

Okrem toho cieľom článku 45 ZFEÚ je zamedziť najmä tomu, aby sa s pracovníkom, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb a pracoval vo viacerých členských štátoch, zaobchádzalo bez objektívneho odôvodnenia nevýhodnejšie než s pracovníkom, ktorý celú svoju kariéru pracoval v jednom členskom štáte (rozsudok z 12. mája 2021, CAF, C‑27/20 , EU:C:2021:383 , bod 32 a citovaná judikatúra).

25

Treba sa teda domnievať, že španielski migrujúci pracovníci, ktorí majú v úmysle pracovať v profesijnej kategórii „Zdravotná sestra/zdravotnícky asistent“ v zdravotníckom zariadení alebo stredisku nachádzajúcom sa v inom členskom štáte než v Španielskom kráľovstve, budú odradení od toho, aby tak urobili, ak sa pri posudzovaní ich kariérneho postupu pri ich návrate do Španielska nezohľadňuje rovnocenná odborná prax, ktorú získali v inom členskom štáte.

29

V druhom rade treba pripomenúť, že článok 45 ods. 2 ZFEÚ uvádza, že voľný pohyb pracovníkov zahŕňa odstránenie akejkoľvek diskriminácie medzi pracovníkmi členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a iné pracovné podmienky. Toto ustanovenie je konkretizované v článku 7 ods. 2 nariadenia č. 492/2011, ktorý spresňuje, že pracovník, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu, požíva na území ostatných členských štátov rovnaké sociálne a daňové výhody ako vnútroštátni pracovníci (rozsudok z 2. marca 2017, Eschenbrenner, C‑496/15 , EU:C:2017:152 , bod 32 ).

30

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania stanovená v článku 45 ZFEÚ, ako aj v článku 7 nariadenia č. 492/2011 zakazuje nielen priamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ale aj akékoľvek nepriame formy diskriminácie, ktoré použitím iných rozlišovacích kritérií vedú v skutočnosti k tomu istému výsledku (rozsudok z 2. marca 2017, Eschenbrenner, C‑496/15 , EU:C:2017:152 , bod 35 a citovaná judikatúra).

31

V prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej tým, že odmieta zohľadniť odbornú prax nadobudnutú migrujúcim pracovníkom v rámci zdravotníckych služieb iného členského štátu ako Španielskeho kráľovstva, môže viac ovplyvniť migrujúcich pracovníkov než vnútroštátnych pracovníkov tým, že konkrétnejšie znevýhodňuje prvých uvedených pracovníkov, keďže títo pracovníci veľmi pravdepodobne získali odbornú prax v inom členskom štáte než v Španielskom kráľovstve pred nástupom do zdravotníckych služieb tohto posledného uvedeného členského štátu. Migrujúci pracovník, ktorý nadobudol u zamestnávateľov usadených v inom členskom štáte než v Španielskom kráľovstve príslušnú a rovnako dlhú odbornú prax ako pracovník, ktorý nepretržite pracoval v zodpovedajúcich španielskych zdravotníckych službách, bude znevýhodnený tým, že sa táto odborná prax nezohľadní na účely jeho postúpenia do platovej triedy v rámci uznania jeho kariérneho postupu (pozri analogicky rozsudok z 5. decembra 2013, Zentralbetriebsrat der gemeinnützigen Salzburger Landeskliniken, C‑514/12 , EU:C:2013:799 , bod 28 ).

34

Za týchto podmienok treba konštatovať, že právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, predstavuje obmedzenie voľného pohybu pracovníkov, ktoré je v zásade zakázané článkom 45 ZFEÚ a článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 492/2011.

35

Podľa ustálenej judikatúry vnútroštátne opatrenia, ktoré môžu brániť výkonu základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ alebo robiť tento výkon menej atraktívnym, môžu byť prípustné iba pod podmienkou, že sledujú cieľ všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie jeho dosiahnutia a nejdú nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné (rozsudok z 20. decembra 2017, Simma Federspiel, C‑419/16 , EU:C:2017:997 , bod 38 a citovaná judikatúra).

39

Právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, je teda v podstate odôvodnená absenciou harmonizácie spôsobov zohľadnenia získanej odbornej praxe na úrovni Únie, ako aj neexistenciou kritérií porovnania noriem kvality, zásad a príslušných cieľov systémov zdravotnej starostlivosti.

40

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty sa môžu rozhodnúť, na akej úrovni zamýšľajú zabezpečiť ochranu verejného zdravia a akým spôsobom sa má táto úroveň dosiahnuť. Keďže uvedená úroveň sa môže v jednotlivých členských štátoch líšiť, treba členským štátom v tejto oblasti priznať určitú mieru voľnej úvahy (rozsudok z 20. decembra 2017, Simma Federspiel, C‑419/16 , EU:C:2017:997 , bod 45 a citovaná judikatúra).

41

Z toho vyplýva, že cieľ uvedený vnútroštátnym súdom v prejednávanej veci, a to zaručiť ciele a organizáciu národnej zdravotníckej služby, možno ako cieľ politiky verejného zdravia, ktorý súvisí so zlepšením kvality starostlivosti v rámci dotknutého systému zdravotnej starostlivosti a s dosiahnutím vysokej úrovne ochrany zdravia, považovať za cieľ všeobecného záujmu v zmysle judikatúry uvedenej v bode 35 tohto rozsudku.

45

Na druhej strane musí tento súd zohľadniť okolnosť, že uznanie tejto odbornej praxe by sa mohlo uskutočniť prostredníctvom konania, ktoré by dotknutej osobe umožnilo preukázať rovnocennosť jej odbornej praxe získanej v iných členských štátoch, rovnako ako to podľa spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, umožňuje vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, na účely získania príplatkov za odpracované trojročné obdobia pre dočasných zamestnancov vo verejnej službe.

46

V situácii, ktorá nepatrí do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií ( Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 22 ), ale patrí do pôsobnosti článku 45 ZFEÚ, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu, dotknutý hostiteľský členský štát musí dodržať svoje povinnosti v oblasti uznávania odborných kvalifikácií [rozsudok z 3. marca 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Základná lekárska odborná príprava), C‑634/20 , EU:C:2022:149 , bod 41 ].

47

Súdny dvor tak rozhodol, že orgány tohto členského štátu, ktoré posudzujú žiadosť štátneho príslušníka Únie o povolenie vykonávať povolanie, ku ktorému je prístup podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy podmienený získaním diplomu alebo odbornej kvalifikácie, alebo aj dobami odbornej praxe, sú povinné zohľadniť všetky diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii, ako aj relevantnú prax dotknutej osoby, a to porovnaním vedomostí, ktoré potvrdzujú tieto doklady, a tejto praxe na jednej strane s vedomosťami a kvalifikáciami požadovanými vnútroštátnou právnou úpravou na druhej strane [rozsudok z 3. marca 2022, Sosiaali‑ ja terveysalan lupa‑ ja valvontavirasto (Základná lekárska odborná príprava), C‑634/20 , EU:C:2022:149 , bod 38 a citovaná judikatúra].

O trovách

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 45 ZFEÚ a článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava týkajúca sa uznávania kariérneho postupu v rámci služby zdravotnej starostlivosti členského štátu, ktorá bráni tomu, aby bola v rámci počtu odpracovaných rokov zohľadnená odborná prax, ktorú pracovník získal vo verejnej službe zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte, pokiaľ obmedzenie voľného pohybu pracovníkov obsiahnuté v tejto právnej úprave nespĺňa cieľ všeobecného záujmu, neumožňuje zabezpečenie dosiahnutia tohto cieľa a ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

Podpisy