C-303/22

proti

Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže,

vedľajší účastník konania:

Statutární město Brno

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský soud v Brne (Česká republika)]

„Prejudiciálne konanie – Opravné prostriedky týkajúce sa verejného obstarávania tovarov a prác – Smernica 89/665/EHS – Povinnosť členských štátov stanoviť opravné mechanizmy – Prístup k opravným prostriedkom – Uzavretie zmluvy pred podaním žaloby – Účinnosť rozsudku – Predbežné opatrenie spočívajúce v odklade účinnosti zmluvy“

Právo Únie. Smernica 89/665 ( 3 )

3.

Článok 1, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, stanovuje:

„1. Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ [z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 )], pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

…

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice [2014/24]…, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo [Únie] v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

pri najbližšej príležitosti [čo najrýchlejšie – neoficiálny preklad ] a formou predbežných konaní prijať predbežné opatrenia na účely nápravy údajného porušenia alebo zabránenia ďalšiemu poškodeniu dotknutých záujmov vrátane opatrení na pozastavenie alebo zabezpečenie pozastavenia postupu zadávania verejnej zákazky alebo vykonávania akéhokoľvek rozhodnutia prijatého verejným obstarávateľom;

b)

zrušiť alebo zabezpečiť zrušenie nezákonne prijatých rozhodnutí vrátane odstránenia diskriminačných technických, ekonomických alebo finančných kritérií uvedených vo výzvach na predloženie ponúk, v súťažných podkladoch alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch týkajúcich sa postupu zadávania zákazky;

c)

uznať škody, ktoré osobám vznikli porušením [odškodniť osoby poškodené porušením – neoficiálny preklad ].

2. Právomoci uvedené v odseku 1 a v článkoch 2d a 2e môžu byť prenesené na samostatné orgány, ktoré sú zodpovedné za rôzne aspekty postupu preskúmania.

Okrem toho, s výnimkou prípadu, keď sa pred priznaním náhrady škody rozhodnutie musí zrušiť, môže členský štát stanoviť, že po uzavretí zmluvy v súlade s článkom 1 ods. 5, odsekom 3 tohto článku alebo článkami 2a až 2f sa právomoci orgánu, ktorý je zodpovedný za postupy preskúmania, obmedzia na priznanie náhrady škody ktorejkoľvek osobe poškodenej porušením.

…

9. Ak orgány zodpovedné za postupy preskúmania nemajú súdnu povahu, ich rozhodnutia musia byť vždy písomne odôvodnené. V takomto prípade je tiež potrebné ustanoviť postupy, ktoré zabezpečia, aby každé údajné nezákonné opatrenie prijaté orgánom zodpovedným za preskúmanie alebo každý údajný nedostatok pri výkone na neho prenesených právomocí mohli byť predmetom súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku 234 zmluvy a ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, ako aj orgánu zodpovedného za preskúmanie.

…“

5.

Článok 2a s názvom „Odkladná lehota“ znie:

Právo Českej republiky

1. Zákon č. 134/2016 Sb., o zadávání veřejných zakázek (zákon č. 134/2016 o verejnom obstarávaní)

6.

V súlade s § 246 ods. 1:

„Verejný obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu s dodávateľom

…

j) verejný obstarávateľ v priebehu správneho konania uzavrel zmluvu na plnenie predmetu preskúmavanej verejnej zákazky

…“

2. Zákon č. 500/2004 Sb., správní řád (zákon č. 500/2004, správny poriadok)

8.

§ 61 stanovuje:

„1. Správny orgán môže z úradnej moci alebo na návrh účastníka pred skončením konania rozhodnutím nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania…. Predbežným opatrením možno účastníkovi konania alebo inej osobe nariadiť, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, alebo zaistiť vec, ktorá môže slúžiť ako dôkazný prostriedok, alebo vec, ktorá môže byť predmetom exekúcie.

„1. Ak bol podaný návrh na začatie konania a je potrebné dočasne upraviť situáciu účastníkov konania z dôvodu hroziacej vážnej ujmy, môže súd uznesením na návrh predbežným opatrením nariadiť účastníkom konania, aby niečo konali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli. Z rovnakých dôvodov môže súd takúto povinnosť uložiť tretej osobe, ak to od nej možno spravodlivo požadovať. …“

10.

Podľa § 72 ods. 1:

„Žalobu možno podať do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia žalobcovi doručením jeho písomného vyhotovenia alebo iným zákonom stanoveným spôsobom, ak osobitný zákon neustanovuje inú lehotu.“

11.

V zmysle § 78:

13.

Do verejného obstarávania sa prihlásili spoločnosti CROSS Zlín, a.s. (ďalej len „CROSS“), a Siemens Mobility, s.r.o., pričom každá z nich predložila vlastnú ponuku.

14.

Dňa 6. apríla 2020 verejný obstarávateľ vylúčil spoločnosť CROSS z verejného obstarávania z dôvodu nesplnenia podmienok podľa súťažných podkladov.

15.

Dňa 7. apríla 2020 verejný obstarávateľ vybral za dodávateľa spoločnosť Siemens Mobility.

19.

Dňa 5. augusta 2020 ÚOHS zamietol návrh na preskúmanie podaný spoločnosťou CROSS.

20.

CROSS predložila predsedovi ÚOHS rozklad proti rozhodnutiu z 5. augusta 2020.

21.

Dňa 9. novembra 2020 predseda ÚOHS zamietol rozklad. Jeho rozhodnutie sa stalo právoplatným (v správnom konaní) ( 5 )13. novembra 2020.

25.

Dňa 11. februára 2021 Krajský soud v Brne zamietol návrhy spoločnosti CROSS, pričom konštatoval, že

–

keďže zmluva už bola uzavretá, je neopodstatnené zakázať verejnému obstarávateľovi, aby ju uzavrel,

–

aj keby sa napadnuté rozhodnutie zrušilo, malo by to za následok vrátenie veci ÚOHS, ktorý by konanie zastavil,

28.

Po vypočutí účastníkov konania Krajský soud v Brne rozhodol, že Súdnemu dvoru predloží túto prejudiciálnu otázku:

„Je v súlade s článkom 2 ods. 3 a článkom 2a ods. 2 smernice 89/665/EHS v spojení s článkom 47 Charty…, ak česká právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi uzavrieť zmluvu na plnenie predmetu verejného obstarávania pred podaním žaloby na súd príslušný na účely preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia [ÚOHS] o vylúčení uchádzača?“

III. Konanie na Súdnom dvore

29.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 9. mája 2022.

31.

V rozhodnutí vnútroštátneho súdu sa uvádza, že aj keď podľa českých právnych predpisov je ÚOHS „orgán[om] zodpovedný[m] za preskúmanie“ v zmysle smernice 89/665, nemožno ho považovať za nezávislý a nestranný súd v zmysle článku 47 Charty a bodu 73 rozsudku z 21. decembra 2021, Randstad Italia ( 6 ).

32.

Súdny dvor musí vychádzať z vnútroštátneho právneho rámca, ako ho opísal vnútroštátny súd, ktorý je oprávnený vykladať svoje vnútroštátne právo. ( 7 ) Treba teda uznať konštatovania týkajúce sa právnej povahy ÚOHS, ktoré uvádza vnútroštátny súd.

33.

ÚOHS v skutočnosti vo svojich písomných pripomienkach predložených v konaní na Súdnom dvore netvrdí, že je súdnym orgánom, ( 8 ) ale len to, že je „orgán[om] zodpovedný[m] za postup preskúmania“ v zmysle článku 2 smernice 89/665.

Výklad článku 2 ods. 3 smernice 89/665

36.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby dotknuté osoby mohli napadnúť rozhodnutia verejných obstarávateľov (ak zjavne ide o zákazky, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2014/24), opravnými prostriedkami, ktoré umožnia rýchlo a účinne preskúmať, či sa týmito rozhodnutiami porušilo právo Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje do právnych poriadkov týchto štátov. To je v konečnom dôsledku účelom smernice 89/665.

37.

Článok 1 ods. 5 uvedenej smernice povoľuje členským štátom požadovať, aby osoba, ktorá chce požiadať o preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa, požiadala o jeho preskúmanie najskôr verejného obstarávateľa.

38.

41.

Pojem, ktorý je použitý v článku 2 ods. 3 smernice 89/665, je široký. ( 13 ) Pod tento pojem možno zahrnúť:

–

mimosúdne orgány poverené kontrolou (preskúmaním) rozhodnutí verejného obstarávateľa v správnom konaní, ( 14 )

–

súdne orgány, ktorým procesné predpisy členského štátu priznávajú právomoc v prvom stupni priamo rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam verejného obstarávateľa, v súvislosti s ktorými nebolo stanovené, že sa majú napadnúť na správnych orgánoch. Tieto súdne orgány sú prirodzene nezávislé od verejného obstarávateľa.

Právo členského štátu musí v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 89/665 zaručiť, že verejný obstarávateľ neuzavrie zmluvu, pokým orgán prvého stupňa zodpovedný za preskúmanie nerozhodne buď o žiadosti o uplatnenie predbežných opatrení, alebo o žiadosti o preskúmanie. Toto pozastavenie sa neskončí skôr, ako uplynie lehota uvedená v iných ustanoveniach smernice 89/655. ( 15 )

45.

Podľa článku 2 ods. 3 smernice 89/665 automatická odkladná lehota plynie, len pokým orgán prvého stupňa (v tejto veci ÚOHS) nerozhodne buď o žiadosti o uplatnenie predbežných opatrení, alebo o žiadosti o preskúmanie.

46.

Odhliadnuc od prípadu upraveného v článku 2 ods. 3 (a prípadu upraveného v článku 1 ods. 5), smernica 89/665 nevyžaduje, aby ostatné postupy preskúmania nevyhnutne mali automatické odkladné účinky. Stanovuje to článok 2 ods. 4 tejto smernice.

47.

50.

Z informácií poskytnutých Súdnemu dvoru vyplýva, že v Českej republike dotknuté osoby majú k dispozícii nasledujúce opravné mechanizmy (v širšom zmysle „opravné prostriedky“), ktorými môžu napadnúť rozhodnutia o zadaní zákazky:

–

prvým opravným prostriedkom sú námietky, ktoré sa predkladajú samotnému verejnému obstarávateľovi. V tejto veci ich CROSS predložila Statutárnímu městu Brno, ktoré konalo ako verejný obstarávateľ. Na jej námietky sa teda uplatní článok 1 ods. 5 smernice 89/665 a v súlade s ním verejný obstarávateľ neuzavrel zmluvu, kým sa nerozhodlo o týchto námietkach,

–

ďalším opravným prostriedkom je návrh na preskúmanie rozhodnutia o zadaní zákazky, ktorý sa podáva na ÚOHS, ktorý koná ako „orgán prvého stupňa, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa“. Na tento opravný prostriedok, ktorý nemá súdnu povahu, sa uplatní článok 2 ods. 3 smernice 89/665. Preto ÚOHS predbežne zakázal verejnému obstarávateľovi, aby uzavrel zmluvu,

52.

Pokiaľ ide o smernicu 89/665, Súdny dvor rozhodol, že „… právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zakotvené v článku 47 prvom a druhom odseku Charty [je] relevantné najmä vtedy, ak členské štáty v súlade s touto povinnosťou stanovia procesné podmienky súdneho preskúmania , ktoré zaručujú ochranu práv, ktoré právo Únie priznáva záujemcom a uchádzačom, ktorí boli poškodení rozhodnutiami obstarávateľov “ ( 16 ).

53.

Článok 1 smernice 89/665 vyžaduje, aby členské štáty prijali legislatívne opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia verejných obstarávateľov mohli účinne preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice.

54.

Je logické, že požiadavka účinnosti sa vzťahuje aj na opravné prostriedky podané na súdnych orgánoch, pre ktoré platí článok 47 Charty. Z tejto požiadavky vyplývajú dôsledky, ktoré súvisia s predbežnou fázou uvedených opravných prostriedkov.

–

„zásada účinnej súdnej ochrany práv vyplývajúcich osobám podliehajúcim súdnej právomoci z práva Spoločenstva sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby v právnom poriadku členského štátu existovala možnosť nariadenia predbežných opatrení až dovtedy, kým príslušný súd neurčí súlad vnútroštátnych ustanovení s právom Spoločenstva, keď je nariadenie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie úplnej účinnosti súdneho rozhodnutia o existencii takýchto práv, ktoré má byť vydané“ ( 18 ).

57.

V súlade s cieľom, ktorým je „zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy… v súlade s prvým a druhým [odsekom] článku 47 charty“ ( 19 ), Súdny dvor spojil uvedené záruky s ochranou práv, ktoré právo Únie priznáva záujemcom a uchádzačom, ktorí boli poškodení rozhodnutiami verejných obstarávateľov. ( 20 ) Preto rozhodol, že dotknutým osobám treba dať „skutočnú možnosť podať opravné prostriedky, medzi ktoré patrí najmä návrh na nariadenie predbežného opatrenia “, pred uzavretím zmluvy. ( 21 )

58.

Ak – tak ako v prejednávanom prípade – orgány zodpovedné za postupy preskúmania nemajú súdnu povahu (teda nie sú súčasťou systému súdnej ochrany v užšom zmysle), judikatúra, ktorú som citoval vyššie, vyžaduje, aby bolo možné podať návrh na preskúmanie rozhodnutí uvedených orgánov na súde.

62.

V tomto kontexte treba chápať možnosť (článok 2 ods. 7 druhý pododsek smernice 89/665), že v súdnom konaní sa rozhodne len o náhrade škody, ktorú spomeniem nižšie.

63.

Na základe izolovaného výkladu článku 2 ods. 7 druhého pododseku smernice 89/665 by bolo možné tvrdiť (a niektorí z účastníkov konania to tvrdili na pojednávaní), že členské štáty sú oprávnené bezpodmienečne stanoviť, že jediným dôsledkom protiprávnosti bude táto náhrada škody.

64.

Domnievam sa však, že tento názor nie je správny a že na rešpektovanie práva na účinný prostriedok nápravy je nevyhnutné podať výklad odsekov 7 a 9 článku 2 smernice 89/665 vo vzájomnej súvislosti. Každé porušenie alebo údajné nezákonné opatrenie prijaté orgánom prvého stupňa zodpovedným za preskúmanie, ktorý nie je súdnym orgánom, musí podliehať preskúmaniu súdneho orgánu v užšom zmysle, ktorý má príležitosť nariadiť predbežné opatrenie pred tým, ako rozhodne, či má byť dôsledkom určenia neplatnosti zmluvy len náhrada škody.

68.

Domnievam sa, že táto námietka nie je neprekonateľná:

–

po prvé omeškanie spôsobené rozhodovaním súdu sa netýka celého súdneho konania, ale len krátkej lehoty, v ktorej súd musí vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia alebo ho zamietnuť. ( 23 ) Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia sú spravidla vykonateľné, bude omeškanie obmedzené na dobu, ktorá je nevyhnutná na to, aby súd rozhodol o predbežnom opatrení, ( 24 )

–

po druhé praktické ťažkosti, na ktoré sa poukázalo, boli založené na porovnaní personálnych kapacít ÚOHS a personálnych kapacít českých správnych súdov. Ak je to tak, prináleží štátu, ktorý má záujem na tom, aby bolo verejné obstarávanie flexibilné, aby prijal vhodné procesné opatrenia s cieľom zabrániť prieťahom. Takú okolnosť nemožno uviesť na podporu výkladu smernice, ktorý oslabuje súdnu ochranu zaručenú článkom 47 Charty.

72.

Z vyššie uvedených úvah nevyplýva, že mechanizmus automatického odkladu stanovený v článku 2 ods. 3 smernice 89/665 sa uplatní aj na súdne konanie. Domnievam sa, že nie je potrebné vykladať toto ustanovenie v rozpore s jeho znením a predĺžiť účinky automatického odkladu na dlhšie obdobie, než aké stanovil normotvorca. V prípade, ak nezávislý orgán zodpovedný za preskúmanie nie je súdnym orgánom, článok 47 Charty jednoducho stanovuje, že súdu musí zostať zachovaná neobmedzená právomoc rozhodnúť o predbežnom opatrení v súlade s ustanoveniami jeho vnútroštátneho práva.

73.

V tomto prípade môžu nastať dve situácie:

–

ak nebola uzavretá zmluva medzi verejným obstarávateľom a úspešným uchádzačom, rozhodnutie o predbežnom opatrení bude zamerané na dočasný odklad možnosti uzavrieť zmluvu,

75.

Ten istý vnútroštátny súd však vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyjadril určité pochybnosti, ktoré síce súvisia s predbežnými opatreniami, no prekračujú ich rozsah a týkajú sa skôr účinku rozsudku, ktorým sa rozhodne vo veci samej. V tomto zmysle uvádza, že

–

ak súd zruší rozhodnutie ÚOHS, vráti mu vec na ďalšie konanie. Ak však už skôr došlo k uzavretiu zmluvy, ÚOHS opätovne nepreskúmava dôvodnosť návrhu na preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa, ale konanie o návrhu zastaví,

–

preto sa môže stať, že vylúčený uchádzač napriek tomu, že súd jeho návrhom vyhovel, nemá možnosť získať verejnú zákazku, keďže kým bola žaloba prejednaná a rozhodlo sa o nej, už došlo k uzavretiu zmluvy,

78.

Inak povedané, rozsudok, ktorým sa určí, že zadanie verejnej zákazky je neplatné, by v zásade mal mať za následok zákaz účinnosti zákazky. Určenie neplatnosti zadania zákazky by malo spätnú účinnosť ( ex tunc ) k okamihu prijatia rozhodnutia o jej zadaní. To je navyše všeobecné kritérium, ktoré je stanovené v smernici 89/665 po jej novelizácii z roku 2007 pre zmluvy, v prípade ktorých došlo k najzávažnejším porušeniam tejto smernice. ( 29 )

79.

Uvedené všeobecné kritérium však pripúšťa výnimky a je to stanovené v smernici 89/665 (najmä v prípade už uzavretých verejných zákaziek) z dôvodu problémov spojených s určením neplatnosti. ( 30 ) Členské štáty napríklad môžu v prípade porušenia formálnych požiadaviek „považovať zásadu neplatnosti za neprimeranú. V týchto prípadoch by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť alternatívne sankcie“ ( 31 ).

80.

Smernica 89/665 po tom, čo bola novelizovaná smernicou 2007/66, povoľuje (odôvodnenia 21 ( 32 ) a 22 ( 33 ) smernice 2007/66 a články 2d a 2e zmenenej smernice 89/665), aby sa v prípade zmlúv, ktoré by sa v zásade mali vyhlásiť za neplatné, keďže sú od začiatku nezákonné, „uzna[li] niektoré z [ich] dočasných účinkov alebo všetky [ich] dočasné účinky“, teda aby sa zachovali účinky zmluvy, bez toho, aby bolo dotknuté uloženie príslušných sankcií a povinnosti nahradiť škodu.

–

článok 2d ods. 2 potvrdzuje, že „dôsledky neplatnosti zmluvy sa upravia vo vnútroštátnom práve“. Vo vnútroštátnom práve sa zasa „môže so spätnou účinnosťou ustanoviť zrušenie všetkých zmluvných povinností alebo obmedzenie rozsahu zrušenia na tie povinnosti, ktoré sa ešte majú vykonať“ ( 34 ),

–

článok 2d ods. 3 rovnako oprávňuje členské štáty, aby stanovili, že „orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa, nesmie vyhlásiť zmluvu za neplatnú, aj keď sa uzavrela nezákonne z dôvodov uvedených v odseku 1, ak… po preskúmaní všetkých relevantných aspektov zistí, že prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu si vyžadujú, aby sa účinky zmluvy zachovali…“,

–

v článku 2e ods. 1 sa konštatuje, že za určitých okolností ( 35 )„členské štáty ustanovia neplatnosť v súlade s článkom 2d ods. 1 až 3 alebo alternatívne sankcie“,

85.

Spomenuté ustanovenia smernice 89/665 (a vnútroštátne predpisy, ktorými sa tieto ustanovenia transponujú) nie sú v rozpore s článkom 47 Charty, ( 36 ) pokiaľ súdna ochrana, na ktorú má právo každý uchádzač, umožní tomuto uchádzačovi, aby v prípade, ak zadanie zákazky, ktoré bolo v jeho neprospech, bolo následne zrušené, získal náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená.

86.

Právo chránené článkom 47 Charty nevyžaduje, aby sa všetky problémy, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s účinnosťou rozsudkov zrušujúcich správne akty (alebo zmluvy), riešili rovnakým spôsobom. Z tohto článku 47 možno s istotou vyvodiť všeobecné pravidlo, ktoré som spomenul, pričom toto pravidlo však súčasne nebráni tomu, aby sa mohli uplatniť všetky uvedené výnimky. ( 37 )

87.

Zmluvy však zostanú neplatné, ak vnútroštátny súd členského štátu (ktorý to stanovil vo svojich právnych predpisoch) vydá rozsudok, v ktorom určí, že zadanie zákazky je neplatné, pričom rozhodne, že jeho rozsudok má účinky ex tunc .

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej po skončení konania na nezávislom orgáne zodpovednom za preskúmanie (ktorý nie je súdnym orgánom) verejný obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na plnenie predmetu verejného obstarávania pred podaním žaloby na súd príslušný na účely preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vylúčení uchádzača alebo zadaní predmetnej zákazky, pokiaľ súd, ktorý má o tejto žalobe rozhodnúť, má v rámci konania o nej právomoc nariadiť predbežné opatrenia, ktoré prípadne spočívajú v pozastavení účinkov už uzavretej zmluvy.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Smernica Rady z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác ( Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33 ; Mim. vyd. 06/001, s. 246).

( 3 ) Citované znenie smernice vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek ( Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31 ), ako aj zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1 ).

( 4 ) Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo uverejnené vo Věstníku veřejných zakázek pod č. Z2019 034002 a v Úradnom vestníku Európskej únie pod číslom 2019/S 190 461538. Odhadovaná hodnota verejnej zákazky predstavovala 13805000 českých korún (CZK) (približne 566000 eur) bez dane z pridanej hodnoty.

( 11 ) Považujem za vhodnejšie použiť v tomto kontexte výraz „námietky“. V skutočnosti ide o žiadosť adresovanú orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, ktorou sa žiada, aby ho prehodnotil.

( 12 ) Rozhodnutia orgánov zodpovedných za preskúmanie, ktoré nemajú súdnu povahu, musia byť vždy písomne odôvodnené a musí byť možné, aby boli predmetom „súdneho preskúmania alebo preskúmania iným orgánom, ktorý je súdnym orgánom v zmysle článku [267 ZFEÚ]“.

( 13 ) Toto extenzívne chápanie je vyjadrené v rôznych jazykových verziách: v nemeckej verzii „Stelle in erster Instanz“, v anglickej verzii „body of first instance“, vo francúzskej verzii „instances de premier ressort“ a v talianskej verzii „organo di prima istanza“.

( 14 ) Zjavne to musia byť orgány, ktoré sú odlišné od verejného obstarávateľa. Môže ísť o nezávislé orgány, ako je orgán pre ochranu hospodárskej súťaže.

( 15 ) Pravidlá týkajúce sa odkladnej lehoty sú podrobne upravené v článku 2a.

( 16 ) Rozsudok Randstad Italia, bod 49, v ktorom je citovaný rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras ( C‑927/19 , EU:C:2021:700 , bod 128 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 23 ) V Českej republike možno žalobu podať do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia druhostupňového správneho rozhodnutia žalobcovi (§ 72 ods. 1 zákona č. 150/2002). Možno v nej navrhnúť vydanie predbežného opatrenia, ktoré spočíva v tom, že verejnému obstarávateľovi sa zakáže, aby počas súdneho konania uzavrel zmluvu. Podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia pred podaním žaloby nie je prípustné (§ 38 zákona č. 150/2002).

( 24 ) Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu (bod 18) musí súd rozhodnúť o návrhu na vydanie predbežného opatrenia do 30 dní od jeho podania.

( 25 ) Body 17 a 18 jej písomných pripomienok.

( 26 ) Domnievam sa, že nie je problematické mutatis mutandis uplatniť na fázu súdneho konania o predbežnom opatrení ustanovenia článku 2d smernice 89/665 o existencii prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu a dotknutých hospodárskych záujmov ako kritériá na úpravu rozhodnutí o neplatnosti zmlúv.

( 27 ) Stanovuje to zákon č. 99/1963 Sb., Občanský soudní řád (zákon č. 99/1963, Občiansky súdny poriadok). Vnútroštátny súd uvádza, že takého žaloby sú zriedkakedy úspešné.

( 28 ) Návrhy, ktoré som predniesol vo veci Polkomtel ( C‑231/15 , EU:C:2016:440 , bod 64 ).

( 34 ) V druhom prípade členské štáty zabezpečia uplatnenie iných sankcií v zmysle článku 2e ods. 2.

( 35 ) V prípade porušenia článku 1 ods. 5, článku 2 ods. 3 alebo článku 2a ods. 2, na ktoré sa nevzťahuje článok 2d ods. 1 písm. b).

( 36 ) Súdny dvor v rozsudku z 11. septembra 2014, Fastweb ( C‑19/13 , EU:C:2014:2194 , bod 64 ), konštatoval, že „článok 2d ods. 4 smernice 89/665 v rozsahu, v akom stanovuje ponechanie platnosti zmluvy, nie je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z článku 47 Charty“.

( ) Odkazujem na body 61 až 70 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Polkomtel ( C‑231/15 , EU:C:2016:440 ).