C-623/23

62023CJ0623

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (desiata komora)

z 15. mája 2025 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Smernica 79/7/EHS – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia – Článok 4 ods. 1 a 2 – Článok 7 ods. 1 – Vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa ustanovuje príspevok k dôchodku poskytovaný ženám, ktoré poberajú príspevkový starobný dôchodok a majú jedno alebo viac biologických alebo osvojených detí – Možnosť podliehajúca dodatočným podmienkam poskytnúť tento príspevok mužom – Priama diskriminácia na základe pohlavia – Článok 23 Charty základných práv Európskej únie – Pozitívne opatrenia“

V spojených veciach C‑623/23 [Melbán] i a C‑626/23 [Sergamo] ( i ),

ktorých predmetom sú dva návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, z ktorých prvý bol podaný rozhodnutím Juzgado de lo Social n o 3 de Pamplona (Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci č. 3 Pamplona, Španielsko) z 21. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 6. októbra 2023 a druhý podaný rozhodnutím Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid, Španielsko) z 13. septembra 2023 a doručený Súdnemu dvoru 12. októbra 2023, ktoré súvisia s konaniami:

Ministerio Fiscal (C‑623/23),

SÚDNY DVOR (desiata komora)

v zložení: predseda desiatej komory D. Gratsias, sudcovia E. Regan a B. Smulders (spravodajca),

generálny advokát: R. Norkus,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

Európska komisia, v zastúpení: I. Galindo Martín a E. Schmidt, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu smernice Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením ( Ú. v. ES L 6, 1979, s. 24 ; Mim. vyd. 05/001, s. 215), ako aj článkov 20, 21, 23 a článku 34 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

„Účelom tejto smernice je postupné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením, ďalej len ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘, v oblasti sociálneho zabezpečenia a v ďalších súčastiach sociálnej ochrany uvedených v článku 3.“

4

V článku 2 tejto smernice sa uvádza:

„Táto smernica sa vzťahuje na pracujúce osoby – vrátane samostatne zárobkovo činných osôb, pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť je prerušená z dôvodu choroby, úrazu alebo nedobrovoľnej nezamestnanosti, ako aj osoby hľadajúce zamestnanie – a na pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú na dôchodku alebo v invalidite.“

5

Článok 3 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje:

invalidita,

–

staroba,

–

pracovné úrazy a choroby z povolania,

–

rozsah jednotlivých systémov a podmienky prístupu k nim,

–

povinnosť platiť príspevky a výpočet výšky príspevkov,

–

výpočet dávok vrátane ich zvýšenia s ohľadom na manžela/manželku a závislé osoby, a podmienky určujúce trvanie a zachovanie nároku na dávky.

2. Zásada rovnakého zaobchádzania sa nedotýka ustanovení o ochrane žien z dôvodu materstva.“

…

2. Členské štáty pravidelne skúmajú prípady, ktoré sú vyňaté podľa odseku 1, aby zistili, či dosiahnutá úroveň sociálneho rozvoja v danej oblasti zdôvodňuje zachovanie existujúcich výnimiek.“

Španielske právo

8

Článok 60 Ley General de la Seguridad Social (všeobecný zákon o sociálnom zabezpečení), ako bol schválený prostredníctvom Real Decreto Legislativo 8/2015 (kráľovský legislatívny dekrét č. 8/2015) z 30. októbra 2015 (BOE č. 261 z 31. októbra 2015, s. 103291) (ďalej len „skorší LGSS“), s názvom „Príspevok za materstvo v príspevkových dôchodkoch zo systému sociálneho zabezpečenia“ v odseku 1 stanovoval:

„Ženám, ktoré majú biologické alebo osvojené deti a poberajú príspevkový starobný dôchodok, vdovský dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu trvalej invalidity v rámci akéhokoľvek systému sociálneho zabezpečenia, sa vzhľadom na ich demografický prínos do systému sociálneho zabezpečenia priznáva príspevok k dôchodku.

v prípade štyroch alebo viacerých detí: 15 %.

…“

9

Po prijatí Real Decreto‑Ley 3/2021, por el que se adoptan medidas para la reducción de la brecha de género y otras materias en los ámbitos de la Seguridad Social y économico (kráľovský zákonný dekrét č. 3/2021, ktorým sa prijímajú opatrenia na zníženie rodových rozdielov a ktorý sa týka iných záležitostí v oblasti sociálneho zabezpečenia a hospodárstva) z 2. februára 2021 (BOE č. 29 z 3. februára 2021, s. 12268) (ďalej len „kráľovský zákonný dekrét č. 3/2021“) bol skorší LGSS zmenený (ďalej len „zmenený LGSS“). Článok 60 zmeneného LGSS s názvom „Príspevok k príspevkovým dôchodkom s cieľom znížiť rodové rozdiely“ stanovuje:

„1. Ženy, ktoré majú jedno alebo viac detí a ktoré poberajú príspevkový starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu trvalej invalidity alebo vdovský dôchodok, majú nárok na príspevok na každé dieťa z dôvodu, že rodové rozdiely majú vo všeobecnosti vplyv na výšku príspevkových dôchodkov sociálneho zabezpečenia vyplácaných ženám. Nárok na príspevok na každé dieťa sa priznáva alebo zachováva žene za predpokladu, že o príspevok nepožiada druhý rodič a že tomuto druhému rodičovi nebude priznaný, a ak je aj tento rodič žena, príspevok sa prizná tej žene, ktorá poberá nižší verejný dôchodok.

Na to, aby mohli mať muži nárok na príspevok, musí byť splnená jedna z týchto podmienok:

(2)

v prípade detí narodených alebo osvojených od 1. januára 1995 musí byť súčet vymeriavacích základov za 24 mesiacov nasledujúcich po mesiaci narodenia dieťaťa alebo vydania súdneho rozhodnutia o osvojení nižší o viac ako 15 % za 24 mesiacov, ktoré mu bezprostredne predchádzali, za predpokladu, že súčet súm priznaných dôchodkov je nižší ako súčet dôchodkov, na ktoré má žena nárok.

…

(3)

Ak sú obaja rodičia muži a obaja spĺňajú vyššie uvedené podmienky, príspevok sa poskytne rodičovi, ktorý poberá nižší verejný dôchodok.

…

„1. Nárok na príspevok k príspevkovým dôchodkom s cieľom znížiť rodové rozdiely stanovený v článku 60 sa zachováva dovtedy, kým je rozdiel medzi starobnými dôchodkami mužov a žien získanými počas predchádzajúceho roka väčší ako 5 %.

2. Na účely tohto zákona je rozdiel medzi starobnými dôchodkami mužov a žien definovaný ako percentuálny rozdiel medzi priemernou výškou príspevkových starobných dôchodkov, ktoré muži a ženy získali za jeden rok.

3. S cieľom zaručiť primeranosť nápravného opatrenia zavedeného na zníženie rozdielov medzi dôchodkami mužov a žien musí španielska vláda v rámci sociálneho dialógu každých päť rokov vykonávať pravidelné hodnotenie účinkov tohto opatrenia.

4. Ak bude rodový rozdiel za obdobie jedného roka menší ako 5 %, vláda po konzultácii so sociálnymi partnermi predloží [Cortes Generales (španielsky Parlament)] návrh zákona na zrušenie článku 60.“

11

Tridsiate tretie prechodné ustanovenie zmeneného LGSS s názvom „Dočasné zachovanie príspevku za materstvo v príspevkových dôchodkoch zo systému sociálneho zabezpečenia“ stanovuje:

13

Článok 11 ods. 1 tohto zákona stanovuje:

„S cieľom zabezpečiť uplatňovanie ústavného práva na rovnosť orgány verejnej moci prijmú osobitné opatrenia v prospech žien zamerané na nápravu zjavných situácií faktickej nerovnosti vo vzťahu k mužom. Tieto opatrenia, ktoré sa uplatňujú dovtedy, kým tieto situácie pretrvávajú, musia byť v každom prípade rozumné a primerané sledovanému cieľu.“

Spory vo veciach samých, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

Vec C‑623/23

14

Okrem toho rozhodnutím z 22. decembra 2022, ktoré nadobudlo účinnosť 10. decembra 2022, INSS priznal matke dotknutých dvoch detí predčasný starobný dôchodok v hrubej mesačnej výške 2790,99 eura, zvýšený o predmetný príspevok k dôchodku vo výške 56 eur mesačne.

18

UV podal proti rozhodnutiu zo 14. novembra 2022 žalobu na Juzgado de lo Social n o 3 de Pamplona (Súd pre pracovnoprávne a sociálne veci č. 3 Pamplona, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci C‑623/23, pričom tvrdil, že článok 60 zmeneného LGSS je v rozpore so smernicou 79/7, keďže zavádza diskrimináciu na základe pohlavia.

19

INSS pripomína, že rozsudkom z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) ( C‑450/18 , EU:C:2019:1075 ), Súdny dvor rozhodol, že článok 60 skoršieho LGSS je diskriminačný, a domnieva sa, že tento článok 60, ktorý bol zmenený s cieľom zohľadniť tento rozsudok, je teraz v súlade s požiadavkami smernice 79/7.

20

Vnútroštátny súd si však v prvom rade kladie otázku, či takéto rozdielne zaobchádzanie na základe pohlavia možno odôvodniť všeobecne známou skutočnosťou, že v Španielsku výchovu detí zabezpečujú prevažne ženy, čo je dôsledkom historickej a štrukturálnej diskriminácie žien a má nepriaznivý vplyv na ich profesionálnu kariéru a následne na ich príspevky do systému sociálneho zabezpečenia. Predmetný príspevok k dôchodku stanovený v článku 60 zmeneného LGSS je tak určený na odškodnenie žien za ujmu, ktorú utrpeli počas svojej kariéry, ako to vyplýva z dôvodovej správy ku kráľovskému zákonnému dekrétu č. 3/2021.

24

Tento príspevok by sa však poskytoval bez rozdielu všetkým ženám, ktoré mali deti, bez ohľadu na to, či sa skutočne starali o výchovu svojich detí a bez ohľadu na výšku ich dôchodku, ktorý by mohol byť vyšší ako priemerný dôchodok alebo dokonca zodpovedať maximálnej výške dôchodkov priznaných v Španielsku. Podľa vnútroštátneho súdu sa teda nezdá, že by toto opatrenie skutočne mohlo dosiahnuť cieľ znížiť rodové rozdiely v oblasti starobných dôchodkov.

25

Za týchto podmienok si vnútroštátny súd najmä kladie otázku, či vzhľadom na existenciu takýchto rozdielov možno priznanie predmetného príspevku k dôchodku považovať za pozitívne opatrenie v prospech žien.

26

V druhom rade za predpokladu, že by článok 60 zmeneného LGSS nebol v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, si vnútroštátny súd kladie otázku, aké dôsledky by malo zistenie takéhoto nesúladu vzhľadom na tento článok 60, ktorý stanovuje, že predmetný príspevok k dôchodku môže byť priznaný len jednému z rodičov, a to tomu, ktorého príspevkový starobný dôchodok je najnižší.

30

V prejednávanej veci by bol matke dvoch dotknutých detí už priznaný predmetný príspevok. INSS preto tvrdil, že v prípade zistenia diskriminácie na základe pohlavia podľa smernice 79/7, priznanie predmetného príspevku k dôchodku otcovi by malo viesť k zastaveniu vyplácania tohto príspevku, ktorý bol dovtedy vyplácaný matke, z dôvodu, že výška jej príspevkového starobného dôchodku bola vyššia ako výška dôchodku otca.

31

Vnútroštátny súd, ktorý spresňuje, že matka bola predvolaná ako vedľajší účastník konania, hoci sa nezúčastnila na konaní, však zastáva názor, že priznanie tohto príspevku len dôchodcovi, ktorý poberá najnižší dôchodok, by pravdepodobne odstránilo akýkoľvek potrebný účinok zistenia diskriminácie v prípade, že najvyšší starobný dôchodok je dôchodok, ktorý poberá otec. Okrem toho vnútroštátny súd zastáva názor, že článok 60 zmeneného LGSS výslovne stanovuje, že uvedený príspevok môže byť vyplácaný len jednému z oboch rodičov, ak obaja rodičia spĺňajú zákonné podmienky na jeho získanie, v dôsledku čoho sa toto ustanovenie článku 60 nemá uplatniť v prípade, ak je predmetný príspevok k dôchodku priznaný otcovi, ktorý nespĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym predpisom zavádzajúcim diskrimináciu na základe pohlavia.

2.

V prípade, že bude konštatovaná diskriminácia na základe pohlavia, ukladá smernica 79/7, aby sa v dôsledku diskriminácie vyplývajúcej z vylúčenia dôchodcu mužského pohlavia priznal tomuto dôchodcovi príspevok k starobnému dôchodku napriek tomu, že článok 60 [zmeneného LGSS] stanovuje, že príspevok možno priznať len jednému z rodičov a zároveň priznanie príspevku dôchodcovi mužského pohlavia nesmie viesť v dôsledku rozsudku Súdneho dvora a nesúladu vnútroštátnej právnej úpravy so smernicou [79/7] k odňatiu príspevku priznaného žene poberajúcej starobný dôchodok, keď spĺňa zákonné požiadavky, a to, že je matkou jedného alebo viacerých detí?“

Vec C‑626/23

33

Rozhodnutím INSS, ktoré bolo XXX doručené 6. apríla 2022, mu bol ako otcovi troch detí priznaný starobný dôchodok s účinnosťou od 11. januára 2022.

34

Vnútroštátny súd sa teda domnieva, že je potrebné určiť, či je článok 60 zmeneného LGSS zlučiteľný s touto smernicou, ako aj s článkami 20, 21, 23 a článkom 34 ods. 1 Charty.

38

V tejto súvislosti tento súd uvádza, že článok 60 skoršieho LGSS bol zmenený, aby zohľadnil závery vyplývajúce z rozsudku z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám) ( C‑450/18 , EU:C:2019:1075 ). Priznanie príspevku k dôchodku, ktorý je stanovený v článku 60 zmeneného LGSS a ktorý sa už nekvalifikuje ako „príspevok za materstvo v príspevkových dôchodkoch zo systému sociálneho zabezpečenia“, ale ako „príspevok k príspevkovým dôchodkom s cieľom znížiť rodové rozdiely“, je podmienené existenciou jedného alebo viacerých detí a výška tohto príspevku sa mení v závislosti od počtu detí.

39

Okrem toho v zmenenom LGSS bolo stanovené, že uvedený príspevok sa už nebude poskytovať, ak percentuálny podiel predstavujúci rozdiel medzi priemernou výškou príspevkových starobných dôchodkov nadobudnutých počas jedného roka mužmi a ženami prestane byť vyšší ako 5 %.

40

Vnútroštátny súd však vyjadruje pochybnosti o tom, či je toto odôvodnenie dostatočné. Nielenže podmienky upravujúce priznanie predmetného príspevku k dôchodku v skutočnosti bránia väčšine mužov v prístupe k tomuto príspevku, ale navyše tieto podmienky nebránia tomu, aby bol uvedený príspevok priznaný aj ženám, ktorých profesijná kariéra nebola ovplyvnená výchovou ich detí. Okrem toho vzhľadom na to, že výška predmetného príspevku k dôchodku predstavuje percentuálny podiel zo sumy starobného dôchodku, z tohto príspevku majú viac prospech osoby s vysokými starobnými dôchodkami, pričom podľa vnútroštátneho súdu je najmenej pravdepodobné, že tieto osoby utrpia ujmu na svojej profesionálnej kariére v dôsledku výchovy svojich detí, keďže majú finančné prostriedky na to, aby na tento účel zamestnali tretie osoby.

44

Vnútroštátny súd napokon zdôrazňuje, že zmenený LGSS v súčasnosti stanovuje, že ak obaja rodičia majú nárok na dotknutý príspevok k dôchodku, tento príspevok sa pridá len k najnižšiemu starobnému dôchodku oboch rodičov. V tejto súvislosti, hoci v prejednávanej veci ide len o nárok otca na uvedený príspevok, vzniká otázka, či by na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v znížení rodových rozdielov v oblasti starobných dôchodkov, ktorý sleduje zmenený LGSS, ako aj na zabezpečenie zlučiteľnosti článku 60 tohto zákona s článkom 23 Charty alebo prípadne s článkom 7 ods. 1 písm. b) smernice 79/7 nestačilo priznať príspevok k dôchodku len rodičovi, ktorý poberá najnižší starobný dôchodok, a to bez ohľadu na pohlavie rodiča.

45

Za týchto podmienok Tribunal Superior de Justicia de Madrid (Vyšší súd Madrid) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Na úvod treba konštatovať, že vo veci C‑626/23 vnútroštátny súd svojou otázkou žiada nielen o výklad smernice 79/7, ale aj o výklad článkov 20, 21, 23 a článku 34 ods. 1 Charty.

48

Pokiaľ ide o články 20 a 21 Charty, tie zakotvujú po prvé zásadu rovnosti všetkých pred zákonom a po druhé zákaz akejkoľvek diskriminácie najmä na základe pohlavia. Okrem toho sa článok 34 ods. 1 Charty týka najmä uznania a dodržiavania práva Únie na prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 79/7 zakotvuje zásadu rovnosti zaobchádzania s mužmi a so ženami v oblasti sociálneho zabezpečenia, takže členské štáty musia pri prijímaní opatrení, ktoré patria do jej pôsobnosti, konať v súlade s touto smernicou. Z toho vyplýva, že otázku položenú vnútroštátnym súdom vo veci C‑626/23 treba preskúmať z hľadiska uvedenej smernice, a nie z hľadiska týchto ustanovení Charty [pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. septembra 2020, YS (Podnikové dôchodky riadiacich pracovníkov), C‑223/19 , EU:C:2020:753 , body 83 a 84 , ako aj z 2. septembra 2021, INPS (Príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok v materstve pre držiteľov jednotného povolenia), C‑350/20 , EU:C:2021:659 , body 46 a 47 ].

50

53

V prejednávanej veci z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnymi súdmi vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, ktorá viedla k tomuto rozsudku, a to právna úprava vyplývajúca z článku 60 ods. 1 skoršieho LGSS, bola zmenená najmä v tom zmysle, že odteraz majú nárok na takýto príspevok k dôchodku nielen ženy, ale aj muži, pokiaľ spĺňajú dodatočné podmienky týkajúce sa toho, že ich profesijná kariéra bola prerušená alebo ovplyvnená v súvislosti s narodením alebo osvojením ich detí, konkrétne, pokiaľ ide o spory vo veci samej, podmienku, že v období od deviatich mesiacov pred narodením ich detí do troch rokov po tomto narodení neplatili príspevky viac ako 120 dní.

54

Ako spresnili INSS a španielska vláda, zmenený LGSS vychádza – ako to vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu – z domnienky, že výchovu detí v zásade zabezpečujú ženy na úkor svojej profesionálnej kariéry, pričom táto domnienka vychádza z empirického zistenia, že výchova detí ich matkou ovplyvňuje prevažne jej profesionálnu kariéru. Takáto domnienka by mohla byť vyvrátená len v prípade, ak by sa preukázalo, že boli splnené podmienky uplatniteľné na mužov, ktoré sú stanovené v článku 60 ods. 1 zmeneného LGSS, čo by umožnilo konštatovať, že to bol v skutočnosti muž, kto sa venoval výchove detí.

55

V prvom rade treba tejto súvislosti – podobne ako vnútroštátne súdy a Európska komisia – na jednej strane konštatovať, že na jednej strane zmeny vykonané v skoršom LGSS neukončili menej priaznivé zaobchádzanie s mužmi v porovnaní so ženami.

59

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, ako aj zo samotného znenia tejto právnej úpravy vyplýva, že jej cieľom je znížiť existujúce rodové rozdiely v oblasti sociálneho zabezpečenia kompenzovaním finančnej ujmy, ktorú znášajú matky v ich profesijnej kariére z dôvodu ich prevažujúcej úlohy pri výchove svojich detí, čo je ujma, ktorá sa prejavuje najmä zaplatením nižších príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia, a teda priznaním znížených dávok sociálneho zabezpečenia.

60

Súdny dvor však už rozhodol, že vzhľadom na takýto cieľ nemožno vylúčiť, že pracovníci ženského a mužského pohlavia, ktorí zabezpečujú výchovu svojich detí, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja môžu byť z dôvodu svojej účasti na výchove svojich detí rovnako znevýhodnení v kariére, pričom toto posúdenie nie je spochybnené okolnosťou zdôraznenou INSS a španielskou vládou, že úlohy spojené s výchovou detí v praxi vykonávajú prevažne ženy [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Instituto Nacional de la Seguridad Social (Príspevok k dôchodku matkám), C‑450/18 , EU:C:2019:1075 , body 50 až 52 ].

61

Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, akou je článok 60 ods. 1 zmeneného LGSS, zaobchádza s mužmi menej priaznivo ako so ženami, hoci sa môžu nachádzať v porovnateľných situáciách.

65

Okrem toho, ako uvádza Komisia, samotná skutočnosť, že predmetný príspevok k dôchodku môže byť odteraz, s výhradou dodatočných podmienok uvedených v bode 53 tohto rozsudku, priznaný aj mužom, potvrdzuje takéto konštatovanie.

66

Na príspevok k dôchodku, o aký ide vo veci samej, sa teda nevzťahuje výnimka zo zákazu diskriminácie stanovená v článku 4 ods. 2 smernice 79/7.

67

Na druhej strane podľa článku 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa táto smernica nedotýka práva členských štátov vylúčiť z jej pôsobnosti výhody súvisiace so systémami starobných dôchodkov poskytovaných osobám, ktoré vychovali deti, ako aj nadobudnutie nároku na dávky po dobách prerušenia zamestnania z dôvodu výchovy detí.

71

Tento článok 23 vo svojom druhom odseku stanovuje, že zásada rovnosti nebráni zachovaniu alebo prijatiu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia. V tejto súvislosti treba spresniť, že toto ustanovenie preberá „v skrátenej podobe“ článok 157 ods. 4 ZFEÚ, ale „nemení [ho]“, ako to vyplýva z vysvetliviek k Charte základných práv ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ).

72

V článku 157 ods. 4 ZFEÚ sa uvádza, že vzhľadom na cieľ v praxi plne zabezpečiť rovnosť zaobchádzania s mužmi a so ženami v pracovnom procese zásada rovnosti zaobchádzania nebráni žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére.

73

75

Úvahy uvedené v predchádzajúcom bode však platia aj pre článok 60 ods. 1 zmeneného LGSS. V tejto súvislosti skutočnosť, že toto ustanovenie dopĺňa, pokiaľ je stanovené, iné ustanovenia, ktoré sú ako také určené na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 157 ods. 4 ZFEÚ, nie je sama osebe spôsobilá ovplyvniť takýto záver.

76

Preto treba konštatovať, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, nemôže byť odôvodnená na základe článku 23 Charty.

77

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku vo veci C‑623/23 a na jedinú otázku vo veci C‑626/23, odpovedať tak, že sa smernica 79/7, najmä článok 4 a článok 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice v spojení s článkom 23 Charty, má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa na účely zníženia rodových rozdielov v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia z dôvodu výchovy detí priznáva príspevok k dôchodku ženám, ktoré poberajú príspevkový starobný dôchodok a majú jedno alebo viac detí, zatiaľ čo priznanie tohto príspevku mužom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii podlieha dodatočným podmienkam spočívajúcim v tom, že ich profesijná kariéra bola prerušená alebo ovplyvnená z dôvodu narodenia alebo osvojenia ich detí.

80

Z toho vyplýva, že k otázkam týkajúcim sa práva Únie sa viaže domnienka relevantnosti. Súdny dvor môže odmietnuť rozhodnúť o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijakú súvislosť s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnosťami potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené [rozsudok z 24. februára 2022, TGSS (Nezamestnanosť pracovníkov v domácnosti), C‑389/20 , EU:C:2022:120 , bod 24 a citovaná judikatúra].

81

V prejednávanej veci je pravda, že otázka zrušenia príspevku k dôchodku priznaného matke sa nezdá byť ako taká predmetom sporu vo veci samej. Podľa článku 60 ods. 2 zmeneného LGSS „priznanie príspevku druhému rodičovi má za následok zánik príspevku, ktorý už bol priznaný prvému rodičovi“, pričom tento rodič musí byť vypočutý „pred vydaním rozhodnutia o priznaní nároku druhému rodičovi“. Okrem toho zo spresnení poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že matka bola v konaní vo veci samej predvolaná ako vedľajšia účastníčka konania.

82

Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že vnútroštátny súd musí na účely rozhodnutia sporu vo veci samej pri dodržaní uplatniteľných procesných pravidiel zohľadniť možnosť takéhoto zrušenia. V dôsledku toho nie je zjavné, že zlučiteľnosť takéhoto zrušenia s právom Únie nemá žiadnu súvislosť s predmetom sporu vo veci samej.

O veci samej

86

Svojou druhou otázkou vo veci C‑623/23 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 79/7 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v prípade, keď sa zamietne žiadosť o príspevok k dôchodku podaná otcom na základe vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorej sa rozhodlo, že predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle tejto smernice, a preto musí byť otcovi priznaný tento príspevok za podmienok uplatniteľných na matky, takéto priznanie má za následok zrušenie príspevku k dôchodku, ktorý už bol priznaný matke, keďže podľa tejto právnej úpravy môže byť uvedený príspevok priznaný len tomu rodičovi, ktorý poberá nižší starobný dôchodok, a týmto rodičom je otec.

87

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry v prípade, že bola konštatovaná diskriminácia odporujúca právu Únie a kým nie sú prijaté opatrenia na obnovu rovnosti zaobchádzania, dodržiavanie zásady rovnosti možno zaručiť len tým, že sa osobám zo znevýhodnenej skupiny poskytnú rovnaké výhody, aké majú osoby zo zvýhodnenej skupiny. V takom prípade je vnútroštátny súd povinný vylúčiť uplatnenie všetkých diskriminačných vnútroštátnych ustanovení bez toho, aby bol povinný žiadať o ich predchádzajúce zrušenie vnútroštátnym zákonodarcom, alebo naň čakať, a uplatniť na členov znevýhodnenej skupiny rovnaký režim ako na osoby druhej skupiny [rozsudok zo 14. septembra 2023, TGSS (Odmietnutie príspevku v materstve), C‑113/22 , EU:C:2023:665 , bod 41 a citovaná judikatúra].

88

Tomuto súdu prináleží vykladať svoje vnútroštátne právo a posúdiť, či tento nárok umožňuje alebo neumožňuje zachovanie príspevku k dôchodku, ktorý už bol priznaný matke, ak otec môže požiadať o predmetný príspevok k dôchodku za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na matky, pričom sa spresňuje, že uvedený súd zrejme zastáva názor, že podmienka, ktorá stanovuje, že tento príspevok sa priznáva len tomu z rodičov, ktorý poberá najnižší dôchodok, sa neuplatní, „ak sa [uvedený] príspevok k dôchodku prizná otcovi, ktorý nespĺňa podmienky stanovené vnútroštátnym predpisom zavádzajúcim diskrimináciu na základe pohlavia“.

92

Ak vnútroštátny súd konštatuje, že jeho vnútroštátne právo umožňuje takéto zachovanie, žiadne ustanovenie práva Únie nevyžaduje, aby bol príspevok k dôchodku, o aký ide vo veci samej, odňatý kategórii osôb, ktoré ho už poberajú, ako správne uviedla Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2011, Landtová, C‑399/09 , EU:C:2011:415 , bod 53 ).

93

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na druhú otázku položenú vo veci C‑623/23 odpovedať tak, že smernica 79/7 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v prípade, keď sa zamietne žiadosť o príspevok k dôchodku podaná otcom na základe vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorej sa rozhodlo, že predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle tejto smernice, a preto musí byť otcovi priznaný tento príspevok za podmienok uplatniteľných na matky, takéto priznanie má za následok zrušenie príspevku k dôchodku, ktorý už bol priznaný matke, keďže podľa tejto právnej úpravy môže byť uvedený príspevok priznaný len tomu rodičovi, ktorý poberá nižší starobný dôchodok, a týmto rodičom je otec.

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa na účely zníženia rodových rozdielov v oblasti dávok sociálneho zabezpečenia z dôvodu výchovy detí priznáva príspevok k dôchodku ženám, ktoré poberajú príspevkový starobný dôchodok a majú jedno alebo viac detí, zatiaľ čo priznanie tohto príspevku mužom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii podlieha dodatočným podmienkam spočívajúcim v tom, že ich profesijná kariéra bola prerušená alebo ovplyvnená z dôvodu narodenia alebo osvojenia ich detí.

2.

Smernica 79/7

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby v prípade, keď sa zamietne žiadosť o príspevok k dôchodku podaná otcom na základe vnútroštátnej právnej úpravy, o ktorej sa rozhodlo, že predstavuje priamu diskrimináciu na základe pohlavia v zmysle tejto smernice, a preto musí byť otcovi priznaný tento príspevok za podmienok uplatniteľných na matky, takéto priznanie má za následok zrušenie príspevku k dôchodku, ktorý už bol priznaný matke, keďže podľa tejto právnej úpravy môže byť uvedený príspevok priznaný len tomu rodičovi, ktorý poberá nižší starobný dôchodok, a týmto rodičom je otec.