C-718/23

Asociación de Empresarios de Salones de Juego y Recreativos de la Comunidad Valenciana (Anesar‑CV) (C‑718/23),

Salones Comatel SL,

Inversiones Comatel SL,

Recreativos del Este SL,

Asociación SOS Hostelería,

Unión de Trabajadores de Salones de Juego (Utsaju),

Codere Apuestas Valencia S.A.,

Luckia Retail S.A.,

Mediterránea de Apuestas S.A.,

Orenes Apuestas CV S.A.,

Sportium Apuestas Levante S.A . (C‑721/23),

Recreativos Giner Moltó SL,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predseda ôsmej komory S. Rodin (spravodajca), sudcovia N. Piçarra a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: A. Rantos,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Apuestas Deportivas Valencianas S.A. a i., v zastúpení: J. Botella Carretero a N. González‑Deleito Domínguez, abogados,

–

Conselleria d‘Hisenda i Model Econòmic de la Generalitat Valenciana, v zastúpení: C. B. Díaz Lafuente a I. Sánchez Lázaro, letradas,

–

Organización Nacional de Ciegos Españoles (ONCE), v zastúpení: I. Enríquez Matas, A. Loya del Río, abogados, a M. Martínez Gómez, procuradora,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller a P.‑L. Krüger, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Meloncelli, avvocato dello Stato,

–

portugalská vláda, v zastúpení: P. Barros da Costa, L. Medeiros a A. Silva Coelho, splnomocnené zástupkyne,

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článkov 26, 49 a 56 ZFEÚ, ako aj zásad jednoty trhu, rovnosti zaobchádzania, rovnakého zaobchádzania a zásady zákazu diskriminácie.

2

Tieto návrhy boli podané v rámci žalôb, ktoré podali viacerí prevádzkovatelia herní, priestorov s hernými automatmi nazývaných „arcade“ a výherných automatov – konkrétne združenie Asociación de Empresarios de Salones de Juego y Recreativos de la Comunidad Valenciana (Anesar‑CV) (C‑718/23), spoločnosti Salones Comatel SL, Inversiones Comatel SL, Recreativos del Este SL, združenia Asociación SOS Hostelería, Unión de Trabajadores de Salones de Juego (Utsaju) a Asociación Valenciana de Operadores de Máquinas Recreativas (Asvomar) (C‑719/23), združenia Asociación Española de Fabricantes de Máquinas Recreativas y de Juego (Asesfam), Asociación de Empresarios de Máquinas Recreativas de la Comunidad Valenciana (Andemar‑CV), Asociación Provincial de Empresas Comercializadoras de Máquinas Recreativas y de Azar de Alicante (Apromar‑Alicante) a Federación Empresarial de Hostelería de Valencia (C‑720/23), spoločnosti Apuestas Deportivas Valencianas S.A., Codere Apuestas Valencia S.A., Luckia Retail S.A., Mediterránea de Apuestas S.A., Orenes Apuestas CV S.A. a Sportium Apuestas Levante S.A. (C‑721/23), ako aj spoločnosti Recreativos Giner Moltó SL, Valazar 2014 SL a Valazar 2000 SL (C‑60/24) – proti Conselleria d‘Hisenda i Model Econòmic de la Generalitat Valenciana (Rada pre financie a hospodársky model vlády autonómneho spoločenstva Valencia, Španielsko), za účasti Organización Nacional de Ciegos Españoles (ONCE) (Národná organizácia nevidiacich, Španielsko), smerujúcich k zrušeniu viacerých ustanovení regionálnej právnej úpravy o hrách a prevencii hráčskej závislosti.

2. Na území autonómneho spoločenstva Valencia je zakázaná reklama a propagácia hier mimo priestorov prevádzok s hrami, ako aj statická reklama hier na verejných komunikáciách alebo v dopravných prostriedkoch.

3. Bezplatná alebo propagačná distribúcia výrobkov, tovaru, služieb alebo akákoľvek iná akcia, ktorej cieľom, alebo priamym alebo nepriamym, hlavným alebo vedľajším účinkom je propagácia hernej činnosti, je obmedzená nariadením v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku.

4. Poskytovanie žetónov, kariet, lístkov alebo iných výrobkov, ktoré sú vymeniteľné za hotovosť a ktoré umožňujú účasť na hre, bezplatne alebo za cenu nižšiu, ako je trhová cena, je tiež obmedzená nariadením.

5. V zariadeniach, kde sa hrajú hry, musia mať spotrebitelia a používatelia povinne na viditeľnom a ľahko prístupnom mieste k dispozícii prospekty obsahujúce informácie a kontaktné údaje inštitúcií, ktoré sa zameriavajú na liečbu a rehabilitáciu osôb trpiacich závislosťami spojenými s hrami. Ministerstvo vlády spoločenstva Valencia zodpovedné za prevenciu a liečbu závislostí stanoví formát a obsah týchto prospektov.

6. Verejnoprávne médiá, ktorých rozsah vysielania je obmedzený na časť alebo celé územie spoločenstva Valencia, nesmú vysielať reklamu na činnosť hier, či už na obrazovkách alebo on‑line. Tento zákaz sa vzťahuje aj na služby informačnej spoločnosti, vysielanie programov a záberov, v ktorých moderátori, spolupracovníci alebo hostia vystupujú ako hráči, alebo priamo či nepriamo spomínajú alebo ukazujú prevádzky, herne alebo priestory spojené s hrami, okrem prípadov, keď sú tieto programy alebo zábery zamerané na prevenciu alebo zvyšovanie povedomia o patologickom hráčstve alebo závislosti od hier. Ministerstvo vlády spoločenstva Valencia, ktoré je zodpovedné za oblasť hier, môže povoliť výnimky z tohto obmedzenia v prípade hier, ktoré patria do verejného sektora, alebo sú vyhradené štátu.

6. Prevádzky, ktoré patria do kategórií uvedených v ods. 3 písm. b), c) a e) tohto článku, sa nemôžu nachádzať vo vzdialenosti menšej ako 500 metrov od inej prevádzky patriacej do jednej z tých istých kategórií.“

6

Druhé prechodné ustanovenie toho istého zákona v znení účinnom v čase, keď boli Súdnemu dvoru predložené návrhy na začatie prejudiciálneho konania, znelo takto:

„Povolenia udelené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú v platnosti počas obdobia, na ktoré boli udelené. Prípadné obnovenie alebo predĺženie platnosti týchto povolení po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podlieha splneniu požiadaviek stanovených v tomto zákone a vo vykonávacích predpisoch, nevzťahuje sa však na ne požiadavka týkajúca sa vzdialenosti medzi prevádzkami s hrami, ktorá je upravená v článku 45 ods. 6 tohto zákona.“

7

Desiate prechodné ustanovenie zákona č. 1/2020 v znení účinnom v čase, keď boli Súdnemu dvoru predložené návrhy na začatie prejudiciálneho konania, stanovovalo:

„Počas obdobia platnosti prvého odseku desiateho prechodného ustanovenia zákona č. 1/2020 sa žiadosti o vydanie povolenia na zriadenie nových prevádzok s hrami zamietajú pre zjavnú neopodstatnenosť v súlade so základnou právnou úpravou stanovenou prostredníctvom [Ley 39/2015 del procedimiento administrativo común de las administraciones públicas (zákon č. 39/2015 o spoločnom správnom konaní orgánov verejnej správy) z 1. októbra 2015].“

9

Článok 5 tohto dekrétu s názvom „Povolenia na obnovenie licencií pre prevádzky s hrami, ktoré nespĺňajú požiadavku týkajúcu sa vzdialenosti“, stanovuje:

„1. Na obnovenie licencií pre prevádzky s hrami, ktoré nespĺňajú požiadavku týkajúcu sa vzdialenosti stanovenú v článku 45 ods. 5 zákona č. 1/2020, ktorá je uvedená v druhom odseku desiateho prechodného ustanovenia tohto zákona, musia držitelia licencií predložiť územnému riaditeľstvu Ministerstva vlády spoločenstva Valencia, ktoré je zodpovedné za oblasť hier dotknutej provincie, príslušnú dokumentáciu na účely spracovania povolenia zodpovedajúceho novému miestu.

„Umiestnenie hracích automatov typu B alebo spoplatnených zábavných automatov v prevádzkach patriacich do odvetvia hotelov, reštaurácií a kaviarní alebo podobných prevádzkach možno povoliť len v prípade, ak príslušné povolenie na prevádzkovanie bolo získané alebo oň bolo požiadané pred nadobudnutím účinnosti zákona.“

12

Článok 18 dekrétu č. 97/2021 s názvom „Obchodné informácie mimo prevádzok s hrami“ stanovuje:

„1. Na fasády, okná, výklady a dvere prevádzok s hrami nemôže byť umiestnená žiadna reklama.

2. Na ich fasádach, oknách, dverách a výkladoch sa umiestňujú tieto obchodné informácie týkajúce sa prevádzky s hrami:

a)

všetky informácie požadované podľa platných právnych predpisov, napríklad tie, ktoré sa týkajú otváracích hodín verejného zariadenia alebo iných povinných informácií.

3. Prevádzky s hrami, ktoré zobrazujú značky, symboly alebo podobné prvky, ktoré nie sú v súlade s predchádzajúcimi ustanoveniami, majú lehotu troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu na ich prispôsobenie alebo odstránenie.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

13

Žalobkyne vo veci samej podali na Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Valenciana (Vyšší súd autonómneho spoločenstva Valencia, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žaloby o zrušenie z dôvodu nesúladu viacerých ustanovení právnej úpravy, ktorú prijalo Comunidad Valenciana (autonómne spoločenstvo Valencia, Španielsko), s cieľom regulovať hry a predchádzať hráčskej závislosti, s právom Únie.

14

17

V tomto kontexte a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora, ktorá stanovila hranice voľnej úvahy, ktorú majú členské štáty pri určovaní cieľov a nástrojov svojej politiky v oblasti hazardných hier, sa vnútroštátny súd pýta, či sú ustanovenia napadnuté vo veci samej zlučiteľné so zásadami práva Únie. Podľa tohto súdu by zavedenie požiadaviek týkajúcich sa minimálnych vzdialeností mohlo byť nezlučiteľné s právom Únie, keďže iné už existujúce opatrenia, ako je zákaz vstupu a účasti na hrách uložený maloletým a iným zraniteľným osobám, ako aj zákaz reklamy postačujú na dosiahnutie sledovaných cieľov. Rovnaký záver by sa mal uplatňovať aj na regionálne predpisy, ktoré ukladajú povinnosť dodržiavať jednu z týchto požiadaviek na obnovenie predtým vydaných povolení na prevádzku alebo moratórium na udeľovanie nových povolení pre prevádzky s hrami a na prevádzkovanie niektorých hier v prevádzkach patriacich do odvetvia hotelov, reštaurácií a kaviarní alebo podobných prevádzkach (ďalej len „odvetvie horeka“).

18

Tento súd sa tiež pýta na dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a koherentnosti uloženými obmedzeniami, keďže sa uplatňujú len na súkromných prevádzkovateľov s vylúčením verejných zariadení.

19

Za týchto podmienok Tribunal Superior de Justicia de la Comunidad Valenciana (Vyšší súd autonómneho spoločenstva Valencia) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru vo veciach C‑718/23, C‑719/23, C‑721/23 a C‑60/24 tieto prejudiciálne otázky:

3.

Bez ohľadu na odpovede na predchádzajúce otázky, majú sa články 26, 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je desiate prechodné ustanovenie zákona č. 1/2020, ktoré stanovuje moratórium na obdobie piatich rokov od nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona č. 1/2020 na udeľovanie nových licencií alebo povolení pre prevádzky s hazardnými hrami, keďže toto pozastavenie na obdobie maximálne piatich rokov je nezlučiteľné s vyššie uvedenými zásadami slobody podnikania a slobody usadiť sa, ako aj slobodného výkonu činností?

4.

„1.

Majú sa články 26, 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je stanovená na jednej strane v článku 9 [dekrétu č. 97/2021], v rozsahu, v akom znemožňuje obnovenie povolení na prevádzkovanie hracích automatov typu B, získaných pred nadobudnutím účinnosti [zákona č. 1/2020], po nadobudnutí jeho účinnosti, a na druhej strane v desiatom prechodnom ustanovení zákona č. 1/2020, tým, že stanovuje moratórium na päť rokov od nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona č. 1/2020 na udeľovanie nových licencií alebo povolení pre prevádzky s hrami, ako aj na udeľovanie nových povolení na prevádzkovanie hracích automatov typu B, keďže takéto obmedzenia sú nezlučiteľné s vyššie uvedenými zásadami slobody podnikania a slobody usadiť sa, ako aj slobodného výkonu činností a prístupu na trhy?

2.

Bez ohľadu na odpoveď na predchádzajúcu otázku, majú sa články 26, 49 a 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, aká je stanovená v článku 9 dekrétu č. 97/2021 a v desiatom prechodnom ustanovení zákona č. 1/2020, keďže táto právna úprava nepriaznivo ovplyvňuje len súkromný sektor (a to prevádzky patriace do odvetvia hotelov, reštaurácií a kaviarní alebo podobné prevádzky, v ktorých sú umiestnené hracie automaty typu B, a nepriamo aj ich výrobcov), ktorému sa ukladajú obmedzenia na prevádzkovanie tohto typu automatov, od ktorých sú verejné prevádzky hier a stávkové kancelárie oslobodené z dôvodu typu hier a druhu stávok, na ktoré vyzývajú?

Bránia zásady jednoty trhu, rovnosti a rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie medzi prevádzkovateľmi v odvetví hier týmto ustanoveniam vnútroštátnej právnej úpravy?

O prípustnosti

23

ONCE, španielska a talianska vláda, ako aj Európska komisia tvrdia, že návrhy na začatie prejudiciálneho konania sú neprípustné z dôvodu, že všetky okolnosti sporov vo veci samej sa obmedzujú na jediný členský štát, v tomto prípade Španielske kráľovstvo. Pokiaľ ide o štvrtú otázku vo veciach C‑718/23, C‑719/23, C‑721/23 a C‑60/24, ako aj druhú otázku vo veci C‑720/23, ONCE tiež tvrdí, že tieto otázky nesúvisia s predmetom sporov vo veci samej. Okrem toho ONCE a španielska vláda tvrdia, že tieto dve otázky by mali byť v každom prípade vyhlásené za neprípustné na základe článku 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

24

Pokiaľ ide v prvom rade o prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania ako celku, treba pripomenúť, že ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb sa neuplatňujú na situáciu, ktorá sa vo všetkých ohľadoch obmedzuje len na vnútorný rámec jedného členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15 , EU:C:2016:874 , bod 47 ).

25

27

V druhom rade, pokiaľ ide o prípustnosť štvrtej otázky vo veciach C‑718/23, C‑719/23, C‑721/23 a C‑60/24, ako aj druhej otázky vo veci C‑720/23, ktorá je spochybnená jednak z dôvodu, že odpoveď na tieto otázky nie je užitočná na vyriešenie sporov vo veci samej, a jednak z dôvodu, že vnútroštátny súd neposkytol spresnenia, pokiaľ ide o ustanovenia vnútroštátneho práva uplatniteľné na lotérie a stávky, ktoré sú organizované na vnútroštátnej úrovni, a právny režim uplatniteľný na „verejné prevádzky s hrami“, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry konanie, ktoré upravuje článok 267 ZFEÚ, je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie, ktorý potrebujú na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú (rozsudok z 22. februára 2024, Ente Cambiano società cooperativa per azioni, C‑660/22 , EU:C:2024:152 , bod 20 a citovaná judikatúra).

28

Vzhľadom na to, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je základom tohto konania, vnútroštátny súd je povinný v samotnom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vysvetliť skutkový a právny rámec sporu vo veci samej a poskytnúť potrebné vysvetlenia týkajúce sa dôvodov výberu ustanovení práva Únie, o ktorých výklad žiada, ako aj súvislosť medzi týmito ustanoveniami a vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na spor, o ktorom rozhoduje [rozsudok z 12. septembra 2024, Presidenza del Consiglio dei ministri a i. (Odmeny honorárnych sudcov a prokurátorov), C‑548/22 , EU:C:2024:730 , bod 27 ako aj citovaná judikatúra].

32

Vnútroštátny súd však nedefinuje pojem „verejné prevádzky s hrami“, na ktorý odkazuje, neposkytuje vnútroštátny právny rámec uplatniteľný na tieto prevádzky a nevysvetľuje obmedzenia prípadne uplatniteľné na uvedené prevádzky.

33

Okrem toho obmedzenia, ktoré sú predmetom prejudiciálnych otázok, ktoré sa vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z návrhov na začatie prejudiciálneho konania týkajú kasín, bingo herní, prevádzok s hrami, herní, priestorov osobitne určených na stávkovanie a iných priestorov prispôsobených na inštaláciu hracích automatov, sa neuplatňujú v závislosti od verejného alebo súkromného charakteru prevádzok, v ktorých sú tieto hry organizované alebo tieto automaty inštalované. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa informácií poskytnutých španielskou vládou v jej pripomienkach je právomoc pre právnu úpravu hazardných hier v Španielsku rozdelená medzi štát a autonómne spoločenstvá. Právomoci jedného a druhých sa nezakladajú na rozlišovaní medzi „verejnými prevádzkami s hrami“ a „súkromnými prevádzkami s hrami“, ale na územnej pôsobnosti právnej úpravy, ktorá sa v každom jednotlivom prípade líši v závislosti od druhu dotknutej hry. Právomoc regulovať štátne lotérie a on‑line hry na vnútroštátnej úrovni je tak vyhradená vnútroštátnemu zákonodarcovi, pričom autonómne spoločenstvá môžu vykonávať túto právomoc pre iné druhy hazardných hier na ich príslušných územiach bez rozlišovania, či ide o verejnú alebo súkromnú povahu prevádzok.

34

V tejto súvislosti vnútroštátny súd nevysvetľuje dôvody, ktoré ho viedli k záveru, že existuje jednotný trh pre rôzne druhy hazardných hier, v dôsledku čoho odlišná právna úprava rôznych druhov hazardných hier by narušila hospodársku súťaž.

37

Pokiaľ ide o článok 56 ZFEÚ, treba pripomenúť, že ak sa vnútroštátne opatrenie týka súčasne viacerých základných slobôd, Súdny dvor ho v zásade skúma len vo vzťahu k jednej z týchto slobôd, ak sa ukáže, že za okolností konkrétneho prípadu sú ostatné slobody úplne sekundárne vo vzťahu k prvej slobode a možno ich k nej priradiť (rozsudok z 20. decembra 2017, Global Starnet, C‑322/16 , EU:C:2017:985 , bod 29 a citovaná judikatúra).

38

V rozsahu, v akom vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje podmienky, ktorým podliehajú prevádzkovatelia určitých druhov hier, keď sa snažia usadiť sa a získať povolenia požadované na poskytovanie takýchto služieb, táto právna úprava môže predstavovať najmä prekážku slobody usadiť sa, pričom prípadné účinky na slobodné poskytovanie služieb sú len dôsledkom prípadných obmedzení uložených prvej z týchto slobôd (pozri analogicky rozsudok z 8. júna 2017, Van der Weegen a i., C‑580/15 , EU:C:2017:429 , bod 25 , ako aj citovanú judikatúru).

39

Pokiaľ ide o článok 26 ZFEÚ, treba uviesť, že zo spisov, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že spory vo veci samej sa netýkajú právomoci Európskej únie alebo jej inštitúcií na prijatie opatrení stanovených v tomto článku.

Ako vyplýva z bodu 14 tohto rozsudku, napadnuté opatrenia vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorých sa týkajú prejudiciálne otázky a ktoré sú uvedené v bode 36 tohto rozsudku, stanovujú po prvé požiadavku vzdialenosti 850 metrov medzi herňami a priestormi osobitne určenými na stávkovanie a niektorými vzdelávacími inštitúciami, po druhé požiadavku vzdialenosti 500 metrov medzi herňami, bingo herňami a priestormi osobitne určenými na samotné stávky, po tretie povinnosť existujúcich herní a priestorov na stávkovanie dodržať prvú z týchto požiadaviek na získanie obnovenia ich povolenia alebo licencie, po štvrté zákaz obnoviť povolenia na prevádzkovanie hracích automatov kategórie B alebo spoplatnených zábavných automatov umiestnených v zariadeniach patriacich do odvetvia horeka po nadobudnutí účinnosti zákona č. 1/2020 a po piate moratórium v trvaní najviac päť rokov na vydávanie nových povolení a licencií pre prevádzky s hrami a prevádzkovanie hracích automatov kategórie B alebo spoplatnených zábavných automatov (ďalej spoločne len „predmetné opatrenia“).

43

Je nesporné, že tieto opatrenia, zavedené a uložené prevádzkovateľom v odvetví hier na regionálnej úrovni článkom 45 ods. 5 a 6 zákona č. 1/2020, ako aj druhým a desiatym prechodným ustanovením tohto zákona, tak ako sú doplnené článkami 4 až 6 a 9 dekrétu č. 97/2021, môžu robiť výkon slobody zaručenej článkom 49 ZFEÚ menej atraktívnym alebo dokonca nemožným, keďže obmedzujú schopnosť podnikov poskytovať určité služby v oblasti hier ako hospodársku činnosť v dotknutom regióne, alebo bránia prevádzkovateľom, ktorí už takéto služby poskytujú, rentabilizovať svoje investície.

Treba preto preskúmať, v akom rozsahu možno obmedzenia zavedené predmetnými opatreniami pripustiť na základe výnimiek výslovne stanovených v Zmluve o FEÚ alebo odôvodnených, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, naliehavými požiadavkami všeobecného záujmu [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. marca 2023, OL (Predĺženie platnosti talianskych koncesií), C‑517/20 , EU:C:2023:219 , bod 49 ].

47

Článok 52 ods. 1 ZFEÚ pripúšťa obmedzenia odôvodnené verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a verejným zdravím. Judikatúra okrem toho identifikovala niekoľko naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, akými sú ciele ochrany spotrebiteľov, predchádzanie podvodom a podnecovaniu občanov k nadmerným výdavkom spojeným s hrami, ako aj predchádzanie narušeniam sociálneho poriadku vo všeobecnosti, ktoré môžu tiež odôvodniť obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2010, Sjöberg a Gerdin, C‑447/08 a C‑448/08 , EU:C:2010:415 , bod 36 , ako aj citovanú judikatúru).

48

V tomto kontexte treba pripomenúť, že právna úprava hazardných hier patrí medzi oblasti, v ktorých existujú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely morálneho, náboženského a kultúrneho charakteru. Keďže v tejto oblasti nedošlo k harmonizácii na úrovni Únie, členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o zvolenie úrovne ochrany spotrebiteľov a sociálneho poriadku, ktorú považujú za najvhodnejšiu (rozsudok z 22. septembra 2022, Admiral Gaming Network a i., C‑475/20 až C‑482/20 , EU:C:2022:714 , bod 48 , ako aj citovaná judikatúra).

49

51

Rada pre financie a hospodársky model vlády autonómneho spoločenstva Valencia a španielska vláda všeobecnejšie tvrdia, že cieľom predmetných opatrení je ochrana verejného zdravia a verejnej bezpečnosti, konkrétnejšie predchádzanie návykovému správaniu spojenému s hrami, ochrana zraniteľných skupín osôb a zmiernenie spoločenského dopadu hazardných hier a stávkovania.

52

Z judikatúry pripomenutej v bode 47 tohto rozsudku vyplýva, že vzhľadom na osobitosť situácie súvisiacej s hazardnými hrami sú takéto ciele sledované napadnutou vnútroštátnou právnou úpravou a môžu predstavovať naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ktoré môžu odôvodniť obmedzenia základných slobôd, akými sú obmedzenia dotknuté vo veci samej, pokiaľ sú skutočne sledované predmetnými opatreniami, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Global Starnet, C‑322/16 , EU:C:2017:985 , body 42 a 43 , ako aj citovanú judikatúru).

53

Z uvedeného vyplýva, že obmedzenia slobody zaručenej článkom 49 ZFEÚ z dôvodu predmetných opatrení sa zdajú byť odôvodnené vzhľadom na ciele uvedené v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku.

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o prvé tri predmetné opatrenia, ktoré sa týkajú minimálnych vzdialeností medzi herňami a prevádzkami osobitne určenými na stávkovanie na jednej strane a niektorými vzdelávacími inštitúciami, ako aj medzi samotnými niektorými prevádzkami s hrami na druhej strane, z preambuly zákona č. 1/2020 vyplýva, že vláda spoločenstva Valencia prijala tieto opatrenia na základe štúdií preukazujúcich negatívne účinky nadmerného vystavenia maloletých hrám, ako aj štatistík preukazujúcich, že počet prevádzok s hrami sa viac ako zdvojnásobil a že počet prevádzok osobitne určených na stávkovanie sa v spoločenstve Valencia v rokoch pred prijatím tohto zákona zvýšil štvornásobne. Zdá sa teda, že tieto opatrenia neboli prijaté svojvoľne, ale sú založené na istých špecifických údajoch.

57

Pokiaľ ide o otázku, či predmetné opatrenia idú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov, samotná existencia iných zavedených opatrení, ako je zákaz vstupu do prevádzok s hrami týkajúci sa maloletých a zákaz reklamy na tieto zariadenia, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, neumožňuje dospieť k záveru, že predmetné opatrenia nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov.

58

Napokon, hoci všeobecným cieľom opatrení existujúcich pred prijatím predmetných opatrení je aj ochrana verejného zdravia, tieto opatrenia sa týkajú odlišných aspektov vystavenia hrám. Zatiaľ čo cieľom opatrení zakazujúcich vstup do prevádzok s hrami maloletým je zabrániť tomu, aby sa títo venovali hrám, stanovenie minimálnych vzdialeností medzi takýmito prevádzkami, ako aj medzi nimi a niektorými vzdelávacími inštitúciami má za cieľ zabrániť nadmernému vystavovaniu a normalizácii týchto hier v každodennom živote maloletých a iných zraniteľných skupín obyvateľstva. Navyše, hoci cieľom opatrenia zákazu reklamy je zabrániť propagácii hier, opatrenie týkajúce sa vzdialenosti medzi niektorými prevádzkami s hrami má za cieľ znížiť priestorovú koncentráciu takýchto prevádzok.

62

Pokiaľ ide o predmetné štvrté opatrenie, ktoré bráni obnoveniu povolení na prevádzkovanie hracích automatov kategórie B alebo spoplatnených zábavných automatov umiestnených v zariadeniach patriacich do odvetvia horeka, zdá sa vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa bez toho, aby išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné, s výhradou overení, ktoré prislúcha vykonať vnútroštátnemu súdu. Cieľom tohto opatrenia prijatého podobne ako prvé tri predmetné opatrenia, teda na základe štúdií uvedených v preambule zákona č. 1/2020, je totiž zabrániť maloletým v prístupe k týmto automatom na miestach, kde nie je možné kontrolovať ich prístup.

63

Napokon v rozsahu, v akom predmetné piate opatrenie zavádza maximálne päťročné moratórium na vydávanie nových povolení a licencií pre prevádzky s hrami a prevádzkovanie hracích automatov kategórie B alebo spoplatnených zábavných automatov, je súčasťou cieľa ochrany verejného zdravia a jeho účelom je znížiť koncentráciu prevádzok s hrami po ich výraznom rozšírení v spoločenstve Valencia, ktoré bolo pozorované najmä v rokoch predchádzajúcich prijatiu tohto zákona a bolo sprevádzané zvýšením počtu osôb trpiacich hráčskou závislosťou a rastúcim spoločenským znepokojením spojeným so šírením prevádzok s hrami.

64

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora prináleží členským štátom, aby posúdili nielen to, či je potrebné obmedziť činnosti hazardných hier, ale aj ich zakázať, pod podmienkou, že tieto obmedzenia nebudú diskriminačné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. októbra 1999, Zenatti, C‑67/98 , EU:C:1999:514 , body 15 a 16 ). Súdny dvor tak už rozhodol, že hoci obmedzenia počtu podnikateľov môžu byť v zásade odôvodnené, tieto obmedzenia musia v každom prípade zodpovedať snahe skutočne obmedziť príležitosti na hru a obmedziť činnosti v tomto odvetví súvisle a systematicky (rozsudok zo 6. marca 2007, Placanica a i., C‑338/04, C‑359/04 a C‑360/04 , EU:C:2007:133 , bod 53 ), čo je podmienka, ktorú prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na prvú až tretiu otázku vo veciach C‑718/23, C‑719/23, C‑721/23 a C‑60/24, ako aj na prvú otázku vo veci C‑720/23 odpovedať tak, že článok 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá prevádzkovateľom v odvetví hier po prvé určité obmedzenia týkajúce sa minimálnych vzdialeností medzi herňami a prevádzkami osobitne určenými na stávkovanie na jednej strane a niektorými vzdelávacími inštitúciami, ako aj medzi samotnými niektorými prevádzkami s hrami na druhej strane, po druhé časové obmedzenie prevádzkovania automatov tzv. „kategórie B“ alebo spoplatnených zábavných automatov umiestnených v prevádzkach patriacich do odvetvia horeka a po tretie moratórium na udeľovanie nových licencií alebo povolení na činnosť prevádzok s hrami, pokiaľ vnútroštátny súd dospeje k záveru, že tieto obmedzenia môžu byť prípustné na základe výnimiek výslovne stanovených Zmluvou o FEÚ alebo odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, sú vhodné na zabezpečenie dosiahnutia sledovaných cieľov a nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie.

O trovách

68

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: