C-513/24

62024CJ0513

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 19. marca 2026 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Právo na odpočítanie DPH – Článok 173 ods. 1 – Pomerné odpočítanie dane – Náklady, ktoré sú súčasťou všeobecných (režijných) nákladov zdaniteľnej osoby – Minimálne technické a materiálne vybavenie zdravotníckych zariadení, ktoré je podmienkou získania oprávnenia na poskytovanie zdravotníckych služieb, ktoré nezakladajú právo na odpočítanie dane – Služby potrebné na poskytovanie služieb, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane“

Vo veci C‑513/24,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Najvyšší správny súd, Česká republika) z 15. júla 2024 a doručený Súdnemu dvoru 23. júla 2024, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. júna 2025,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Oblastní nemocnice Kolín, a.s., nemocnice Středočeského kraje, v zastúpení: M. Bohuslav a J. Procházková, advokáti,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 173 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ; ďalej len „smernica o DPH“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého stranami sú na jednej strane Oblastní nemocnice Kolín, a.s., nemocnice Středočeského kraje (Oblastná nemocnica Kolín, a.s., nemocnica pre Stredočeský kraj, Česká republika) (ďalej len „Nemocnice Kolín“) a na druhej strane Odvolací finanční ředitelství (Odvolacie finančné riaditeľstvo, Česká republika), vo veci práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH).

DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.“

4

Článok 173 ods. 1 tejto smernice znie:

„Ak zdaniteľná osoba použije tovar alebo služby na účely uskutočnenia transakcií, pri ktorých jej vznikne právo odpočítať DPH a ktoré sú uvedené v článkoch 168, 169 a 170, a transakcií, pri ktorých jej nevznikne právo odpočítať DPH, je odpočítanie povolené len pre tú časť DPH, ktorá je pomerná k sume pripadajúcej na transakcie, pri ktorých právo na odpočítanie dane vzniká.

Odpočítateľná časť sa určí v súlade s článkami 174 a 175 za všetky transakcie uskutočnené zdaniteľnou osobou.“

České právo

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

8

Nemocnice Kolín je nemocnicou, ktorej hlavnou ekonomickou činnosťou je poskytovanie zdravotníckych služieb, pri ktorých nevzniká právo na odpočítanie DPH. Okrem toho poskytuje ďalšie služby zakladajúce právo na odpočítanie DPH (ďalej len „doplnkové služby“), medzi ktoré patria najmä klinické štúdie účinkov liekov, ubytovanie osôb sprevádzajúcich pacientov, stáže lekárov, sterilizácia chirurgických a lekárskych nástrojov pre tretie osoby, predpôrodné kurzy alebo aj röntgenové, ultrazvukové a veterinárne vyšetrenia.

9

Nemocnice Kolín podala 18. januára 2019 dodatočné daňové priznanie za december 2016, v ktorom uplatnila svoje právo na pomerné odpočítanie DPH vo výške 4176327 českých korún (CZK) (približne 164500 eur). Dňa 5. februára 2021 vydal Finanční úřad pro Středočeský kraj (Finančný úrad pre Stredočeský kraj, Česká republika) dodatočný platobný výmer, ktorým uznal časť tohto odpočítania. Tento úrad však dospel k záveru, že Nemocnice Kolín nepreukázala oprávnenosť práva na odpočítanie DPH vo výške 3287723 CZK (približne 129500 eur), keďže plnenia prijaté v súvislosti s touto sumou boli určené a použité najmä na poskytovanie zdravotníckych služieb, teda na transakcie, pri ktorých nevzniká právo na odpočítanie dane.

10

12

Predkladajúci vnútroštátny súd uvádza, že tvrdenie, podľa ktorého náklady uložené vyhláškou č. 92/2012 sú všeobecnými (režijnými) nákladmi, je podporené skutočnosťou, že je zjavné, že Nemocnice Kolín by bez týchto nákladov nebola oprávnená poskytovať zdravotnícke služby, a teda by nemohla poskytovať ani doplnkové služby. Tento súd však v podstate uvádza, že vyhláška č. 92/2012 sa týka výlučne poskytovania zdravotníckych služieb, a nie všetkých služieb, ktoré môže poskytovať nemocnica, ako sú výskumné alebo lektorské činnosti. Pýta sa teda, či súvislosť medzi plneniami na vstupe a plneniami na výstupe stanovená touto vyhláškou je dostatočne priama a bezprostredná.

13

Za týchto podmienok Nejvyšší správní soud (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 173 ods. 1 smernice [o DPH] vykladať v tom zmysle, že ak je poskytnutie plnenia, u ktorého je daň odpočítateľná, podmienené držbou oprávnenia na poskytovanie plnení, u ktorých nie je možné daň odpočítať (v danom prípade zdravotnícke služby), tovary a s nimi spojené služby tvoriace na základe vnútroštátneho právneho predpisu minimálne technické a materiálne vybavenie zdravotníckych zariadení, podmieňujúce poskytovanie zdravotníckych služieb, predstavujú všeobecný (režijný) náklad priamo a bezprostredne súvisiaci s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby, a teda zakladajú nárok na odpočítanie časti dane?“

O prejudiciálnej otázke

Na úvod treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry právo na odpočítanie dane upravené v článku 168 písm. a) smernice o DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Uplatňuje sa bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Systém odpočítaní dane má totiž za cieľ úplne zbaviť podnikateľa záťaže spočívajúcej v DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH zaručuje daňovú neutralitu všetkých ekonomických činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH. Ak zdaniteľná osoba, ktorá koná ako taká v čase nadobudnutia tovaru alebo služby, použije tento tovar alebo službu na účely svojich zdaniteľných transakcií, má právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej za uvedený tovar alebo službu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , body 25 až 27 , a z 25. novembra 2021, Amper Metal, C‑334/20 , EU:C:2021:961 , bod 23 ).

16

Z článku 173 ods. 1 smernice o DPH vyplýva, že ak zdaniteľná osoba použije tovar a služby na účely uskutočnenia transakcií, pri ktorých jej vzniká právo odpočítať daň, a transakcií, pri ktorých jej nevznikne právo odpočítať DPH, je odpočítanie povolené len pre tú časť DPH, ktorá je pomerná k sume pripadajúcej na transakcie, pri ktorých právo na odpočítanie dane vzniká, a odpočítateľná časť sa určí za všetky ekonomické transakcie uskutočnené zdaniteľnou osobou podľa metodiky uvedenej v článkoch 174 a 175 tejto smernice.

20

Súdny dvor okrem toho spresnil, že existenciu súvislosti medzi transakciami treba posúdiť vzhľadom na jej objektívny obsah. Daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom prináleží prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám, a zohľadniť iba tie transakcie, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnou činnosťou zdaniteľnej osoby. V tomto zmysle bolo rozhodnuté, že možno zohľadniť skutočné používanie tovarov a služieb nadobudnutých na vstupe zdaniteľnou osobou a výlučný dôvod tohto nadobudnutia [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. septembra 2017, Iberdrola Inmobiliaria Real Estate Investments, C‑132/16 , EU:C:2017:683 , bod 31 ; z 25. novembra 2021, Amper Metal, C‑334/20 , EU:C:2021:961 , bod 34 , ako aj z 13. júna 2024, C (Správcovia konkurznej podstaty a likvidátori), C‑696/22 , EU:C:2024:499 , bod 89 ].

21

V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že v súlade s vyhláškou č. 92/2012 Nemocnice Kolín musí mať technické a materiálne vybavenie na získanie povolenia na poskytovanie zdravotníckych služieb. Takéto zdravotnícke zariadenie musí tiež spĺňať podmienky požadované na poskytovanie takýchto služieb, aby mohlo poskytovať doplnkové služby podliehajúce DPH.

22

Práve v tomto kontexte sa predkladajúci vnútroštátny súd najmä pýta, či možno založiť priamu a bezprostrednú súvislosť medzi nákupom tovaru na vstupe a celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby na tom, že kúpa tohto tovaru vyplýva zo zákonnej povinnosti zdaniteľnej osoby.

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktoré spočíva v jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, je na posúdenie skutkového stavu príslušný vnútroštátny súd. Súdny dvor však v duchu spolupráce s vnútroštátnymi súdmi a s cieľom poskytnúť im užitočnú odpoveď môže vnútroštátnemu súdu poskytnúť všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné (pozri rozsudky z 21. marca 1985, Celestri & C., 172/84 , EU:C:1985:137 , bod 12 ; z 1. júla 2008, MOTOE, C‑49/07 , EU:C:2008:376 , bod 30 , a z 30. mája 2024, Amazon Services Europe, C‑665/22 , EU:C:2024:435 , bod 40 ).

27

V prejednávanej veci zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že Nemocnice Kolín poskytuje predovšetkým zdravotnícke služby. Podľa informácií poskytnutých predkladajúcim vnútroštátnym súdom sú všetky tieto služby oslobodené od DPH. Nemocnice Kolín však pred Súdnym dvorom tvrdila, že niektoré z uvedených služieb, ako je napríklad umelé prerušenie tehotenstva, tiež môžu podliehať DPH. Ďalej Nemocnice Kolín poskytuje doplnkové služby, ktoré podliehajú DPH.

28

Po prvé treba zdôrazniť, že predkladajúcemu vnútroštátnemu súdu prináleží, aby pri každej položke technického a materiálneho vybavenia dotknutej vo veci samej overil, či nadobudnutie tohto vybavenia priamo a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými činnosťami na výstupe. V tejto súvislosti tento súd v súlade s judikatúrou citovanou v bode 20 tohto rozsudku môže zohľadniť najmä skutočné používanie tohto vybavenia, ako aj – ako uvádza generálny advokát v bode 25 svojich návrhov – určenie uvedeného vybavenia.

32

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, a bez toho, aby boli dotknuté overenia, ktoré musí vykonať predkladajúci vnútroštátny súd, by to tak mohlo byť napríklad v prípade defibrilátora, ktorého nákup je nevyhnutný na získanie oprávnenia na poskytovanie zdravotníckych služieb, či už oslobodených od DPH, alebo podliehajúcich DPH, a ktorý je v prípade potreby určený na použitie pri takýchto službách.

33

Pokiaľ ide o doplnkové služby, treba konštatovať, ako uviedol generálny advokát v bode 28 svojich návrhov, že skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava neumožňuje automaticky založiť priamu a bezprostrednú súvislosť medzi transakciami zdanenými na vstupe a transakciami uskutočnenými zo strany Nemocnice Kolín, ktoré zakladajú právo na odpočítanie DPH na výstupe, nebráni tomu, aby existenciu takejto súvislosti bolo možné v každom jednotlivom prípade určiť podľa vyššie uvedených zásad.

34

Za predpokladu, že by časť predmetného technického a materiálneho vybavenia, o ktoré ide vo veci samej, bola potrebná aj na poskytnutie doplnkových služieb, možno preukázať priamu a bezprostrednú súvislosť medzi ich nadobudnutím na vstupe a týmito transakciami na výstupe, v dôsledku čoho by právo na odpočítanie dane bolo priznané pomerne podľa metodiky uvedenej v bode 31 tohto rozsudku.

38

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 173 ods. 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že náklady vynaložené na nadobudnutie tovarov a služieb vyžadovaných vnútroštátnou právnou úpravou na poskytovanie zdravotníckych služieb, pri ktorých nevzniká právo na odpočítanie dane, ale ktoré sú tiež používané na poskytovanie služieb zakladajúcich právo na odpočítanie dane, nepredstavujú iba z dôvodu tejto zákonnej požiadavky všeobecné (režijné) náklady, pri ktorých vzniká právo na pomerné odpočítanie.

O trovách

39

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred predkladajúcim vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: