6Sas/14/2024

1. Žalobca si uplatnil nárok na nemocenské prostredníctvom elektronického potvrdenia o práceneschopnosti (ďalej len „ePN“) č. 484420, ktorú vystavila jeho ošetrujúca lekárka A. C. D., pri dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej v období od 3. júla 2023. Ako vyplýva z informačného systému Sociálnej poisťovne žalobca bol v rozhodnom čase nemocensky poistený ako zamestnanec zamestnávateľa KLACSKA, s.r.o., so sídlom Šamorínska 39A. 903 01 Senec (ďalej len „zamestnávateľ žalobcu“) v období od 1. júla 2003 do 30. júna 2023.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 27.07.2023 priznala žalobcovi pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 3. júla 2023 nemocenské z ochrannej lehoty plynúcej z nemocenského poistenia zamestnávateľa žalobcu za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 16,29420000 Eur za deň a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia podporného obdobia určeného podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona o sociálnom poistení, vo výške 35,84724000 Eur za deň.

3. Správny orgán rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18. júna 2024 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č . 461 /2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že žalobca je povinný vrátiť nemocenské za obdobie od 3. júla 2023 do 31. decembra 2023 v celkovej sume 6.465,90 Eur.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 02.08.2024 odvolanie. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca sa nedopustil žiadneho vedomého konania s úmyslom obohatiť sa na úkor štátnej inštitúcie a nevedel a nemohol predpokladať, že nemocenská dávka mu bola vyplatená neprávom, nakoľko disponoval právoplatným rozhodnutím pobočky. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že dal všetky potrebné podklady pre posúdenie nároku na predčasný starobný dôchodok zamestnankyni správneho orgánu prvého stupňa s tým, že sa potrebuje dať zdravotne do poriadku, nakoľko má vážne zdravotné problémy. Dňa 30. júna 2023 žalobca podal žiadosť o priznanie nároku na predčasný starobný dôchodok a následne, pre vážne zdravotné problémy so srdcom, ohrozujúce jeho život, dňa 3. júla 2023 navštívil svoju lekárku, ktorá mu vystavila ePN. Nemocenské si žalobca nevybavoval, nakoľko to zasielala jeho lekárka a Sociálna poisťovňa rozhodla samostatným rozhodnutím, ktorým mu nárok na nemocenské priznala a žalobca toto rozhodnutie akceptoval. Žalobca má za to, že chyba - priznanie dávky, ktorá mu nepatrila, je na strane Sociálnej poisťovne. Konštatoval, že mu nebolo do dnešného dňa preukázané, že by on uviedol Sociálnu poisťovňu do omylu. V prípade, že mu nepatrilo nemocenské za všetky dni, Sociálna poisťovňa mala dohliadnuť na to, aby k výplate nemocenského nedošlo. Navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené ako nezákonné a nedôvodné.

8. Žalobca si uplatnil nárok na nemocenské z ochrannej lehoty z ukončeného povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa, a preto pobočka posúdila nárok na nemocenské z tohto poistného vzťahu na základe údajov, ktoré boli v tom čase evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. V tej súvislosti poukázal na § 32 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., v zmysle ktorého ochranná lehota je sedem dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalovaný bol toho právneho názoru, že nakoľko povinné nemocenské poistenie žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa trvalo do 30. júna 2023, ochranná lehota v zmysle § 32 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. trvala žalobcovi v období od 1. júla 2023 do 7. júla 2023. Dôvod na poskytnutie nemocenského žalobcovi vznikol dňa 3. júla 2023. Z takto evidovaných údajov podľa žalovaného vyplývalo, že dočasná pracovná neschopnosť žalobcu vznikla v ochrannej lehote. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania o nároku žalobcu na nemocenské, žalobca splnil všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky podľa § 30 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaný konštatoval, že žalobca v čase rozhodovania o nároku na nemocenské splnil aj osobitné podmienky nároku na nemocenské podľa § 33 a nasl. zákona o sociálnom poistení, v nadväznosti na čo správny orgán prvého stupňa vydal dňa 27. júla 2023 rozhodnutie č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým žalobcovi priznal nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 16,2942000 Eur a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 35,84724000 Eur za deň. Na základe údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bolo žalobcovi na základe tohto rozhodnutia vyplatené nemocenské za obdobie od 3. júla 2023 do 31. decembra 2023 vo výške 6.465,90 Eur.

11. Konštatoval, že z predloženého Odpisu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je dôvodné predpokladať, že žalobca si bol vedomý skutočnosti, že v súvislosti s jeho chorobou a následnou návštevou príslušného lekára bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť. Mal za to, že žalobca mohol a mal predpokladať, najmä zo skúseností v minulosti priznaných dočasných pracovných neschopností, že na ich priznanie sa viaže nárok na nemocenskú dávku, konkrétne nemocenské. Z uvedeného dôvodu podľa jeho názoru námietka žalobcu, že o nemocenskú dávku nežiadal, v predmetnom prípade neobstojí.

12. Žalovaný poukázal taktiež na tú skutočnosť, že v čase vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (3. júl 2023) mal žalobca v Sociálnej poisťovni podanú Žiadosť o dôchodok, pričom v bode 9. predmetnej Žiadosti o dôchodok je uvedené, že žalobca žiada priznať dôchodok od 1. júla 2023. Z uvedeného tak podľa jeho názoru vyplýva, že žalobca v čase jeho uznania za dočasne pracovne neschopného vedel, že od 1. júla 2023 žiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, z čoho možno podľa žalovaného usúdiť, že zámerom žalobcu nebol návrat do pracovného procesu, nakoľko pracovný pomer u zamestnávateľa mu skončil a od nasledujúceho kalendárneho dňa po tomto ukončení žiadal priznať predčasný starobný dôchodok. Z podania Žiadosti o dôchodok od 1. júla 2023 je podľa žalovaného zjavný a preukázateľný úmysel žalobcu byť od 1. júla 2023 zabezpečený dôchodkom.

13. Poukázal na zmenu zákona o sociálnom poistení od 1. júna 2022, ktorá odstránila nerovné postavenie poistencov, na základe ktorého bol vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že súbeh výplaty nemocenského a výplaty predčasného starobného dôchodku je možný len v prípade, že dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky. Uvedený výklad je podľa žalovaného v súlade so znením § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

18. Poukázal na tú skutočnosť, že nemocenské dávky ohľadom práceneschopnosti si žalobca nevybavoval ani to žiadnym spôsobom neriešil, má vedomosť, že jeho obvodný lekár elektronicky oznámil jeho práceneschopnosť Sociálnej poisťovni, ktorá rozhodla samostatným rozhodnutím o priznaní nemocenských dávok žalobcu aj napriek už podanej žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok doručenej 06.07.2023 s tým, že mu prináleží výplata, rozhodnutie žalobca akceptoval, a nakoľko sa jednalo o inštitúciu Sociálna poisťovňa, žalobca nemal dôvod nepožívať dôveru vo vydanom rozhodnutí. Uviedol, že uvedená inštitúcia vydáva aj rozhodnutia o nepriznaní nemocenských dávok, v tomto prípade takéto rozhodnutie vydané nebolo.

19. Namietal preskúmavané rozhodnutie žalovaného, nakoľko žalobca neuviedol do omylu žalovaného, ale do omylu bol uvedený žalobca konaním pobočky Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodla dvoma samostatnými rozhodnutiami a sama mu priznala nemocenskú dávku a dávku o starobný dôchodok, a to súčasne. Konštatoval, že by mu nikdy nenapadlo, že inštitúcia ako Sociálna poisťovňa, môže jej konaním dôjsť k omylu, a tým uviesť do omylu žalobcu, ktorý nie právne znalou osobou, vyznajúcou sa v právnych predpisoch. Uviedol, že žiadny úmysel žalobcu preukázaný nebol. Mal za to, že došlo k omylu zo strany Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok žalobcu na nemocenskú dávku, ktorá mu nepatrila, konanie Sociálnej poisťovne podľa názoru žalobcu, ako aj v zmysle vydaných rozhodnutí za sebou bolo zmätočné, nepochopiteľné a omylné.

24. Poukázal na informácie, ktoré sú verejne dostupné na webovom sídle žalovaného, v zmysle ktorých zmena zákona od 1. júna 2022 odstránila nerovné postavenie poistencov, na základe ktorého bol vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky.

25. Bol toho právneho názoru, že žalobou napadnuté Rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-XX a jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky č. 200-110720-CA0G/2024 zo dňa 18. júna 2024, boli vydané v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

26. Žalobca sa už k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe ďalej nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

27. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa § 32 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení plynutie ochrannej lehoty sa skončí, ak neuplynula skôr, dňom, v ktorom poistencovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

36. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 Eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

V. Konanie pred správnym súdom

37. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby (kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť v zmysle ustanovenia § 190 SSP.

38. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 23.06.2026, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu, ako aj zástupca žalovaného v zásade len zopakovali právnu argumentáciu zo svojich predošlých písomných prednesov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a na tieto v plnom rozsahu aj odkázali.

42. Správny súd úvodom konštatuje, že nepovažoval medzi účastníkmi konania za spornú otázku, že žalobca dňa 30. júna 2023 požiadal na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne o predčasný starobný dôchodok. Žalovaný následne jeho žiadosti vyhovel a dňa 16. augusta 2023 vydal rozhodnutie č. 630 505 6604 0, ktorým žalobcovi od 1. júla 2023 priznal predčasný starobný dôchodok, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. septembra 2023. Taktiež nie je spornou skutočnosťou to, že po podaní uvedenej žiadosti dňa 3. júla 2023 žalobca pre tvrdené akútne zdravotné problémy navštívil svoju ošetrujúcu lekárku, ktorá uznala žalobcu za dočasne pracovne neschopného, čo viedlo k vystaveniu ePN č. 484420, čím vznikol uvedeným dňom žalobcovi právny dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Dočasná pracovná neschopnosť žalobcu trvala od 3. júla 2023 do 20. februára 2024. Rovnako tak nie je spornou skutočnosť, že žalovaný vydal dňa 27. júla 2023 rozhodnutie č. XXX- XXXXXX-XXXX/XXXX, ktorým žalobcovi priznal nárok na nemocenské za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 16,2942000 Eur a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 35,84724000 Eur za deň. A konečne sporným nie je ani to, že žalobcovi bolo na základe tohto rozhodnutia vyplatené nemocenské za obdobie od 3. júla 2023 do 31. decembra 2023 vo výške 6.465,90 Eur.

43. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi je v preskúmavanej veci splnenie podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení pre uloženie povinnosti žalobcovi vrátiť nemocenské vo výške 6.465,90 Eur za obdobie od 3. júla 2023 do 31. decembra 2023 z dôvodu vymedzeného ustanovením § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, a teda z dôvodu že prijal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

46. Kým žalobca namieta, že žiadny úmysel žalobcu, že prijal dávku vyplatenú neprávom, preukázaný nebol, pričom bol toho názoru, že došlo k omylu zo strany Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila nárok žalobcu na nemocenskú dávku, ktorá mu nepatrila. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a mal za to, že žalobca v čase jeho uznania za dočasne pracovne neschopného vedel, že od 1. júla 2023 žiada o priznanie predčasného starobného dôchodku, z čoho je podľa žalovaného zjavný a preukázateľný úmysel žalobcu byť od 1. júla 2023 zabezpečený dôchodkom. Zároveň podľa žalovaného žalobca si bol vedomý skutočnosti, že v súvislosti s jeho chorobou a následnou návštevou príslušného lekára bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť. Mal za to, že žalobca mohol a mal predpokladať, najmä zo skúseností v minulosti priznaných dočasných pracovných neschopností, že na ich priznanie sa viaže nárok na nemocenskú dávku, konkrétne nemocenské. A zároveň žalovaný poukazoval na vylúčený súbeh vyplácanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, resp. nemocenského a starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním dôchodkovej dávky vyplývajúci z ustanovenia § 32 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, a to s účinnosťou od 01.06.2022.

48. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že nie je právne znalou osobou, ktorá sa vyzná v právnych predpisoch, a teda nemal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a predčasného starobného dôchodku, správny súd konštatuje, že týmto žalobca v zásade poukazuje na svoju vlastnú neznalosť zákona. Avšak na všetkých adresátov právnych noriem v Slovenskom právnom poriadku sa vzťahuje prezumpcia znalosti zákona (§ 15 zákona o zbierke zákonov). Preto tuto námietku hodnotil správny súd vo svetle zásady ignoratia legis neminem excusat (neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje). Na základe vyššie uvedeného, takúto nevedomosť žalobcu posúdil správny súd ako okolnosť, ktorá mohla byť pre účely aplikácie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení pripísateľná v jeho neprospech. Túto žalobnú námietku preto nepovažoval správny súd za dôvodnú.

49. V tejto súvislosti správny súd mutatis mutandis poukazuje na nasledovný právny názor z rozhodovacej praxe:

50. Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. slúži dávka v nezamestnanosti (pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti) na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. však vylučuje (zjednodušene povedané) súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku. Ostatne túto skutočnosť žalobca nespochybňoval a správny súd ju považoval za nespornú. Žalobca teda mal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku, nakoniec, aj keby dôvodil, že túto vedomosť nemal, túto skutočnosť by bolo nutné prezumovať (prezumpcia znalosti zákona/obrátene ignorantia legis neminem excusat). Uvedený záver o tom, že mal žalobca vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku umocňuje i jeho predchádzajúca osobná skúsenosť, keď rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022 (viď bod 3 vyššie).“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 6Ssk/43/2025 zo dňa 30.6.2025, ods. 39, 40).

51. Prijaté závery správneho súdu k týmto žalobným bodom teda korešpondujú s ustálenými závermi rozhodovacej praxe týkajúcimi sa výkladu § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

52. Záverom právny súd uvádza, že z preskúmavaného rozhodnutia bolo zrejmé, prečo v prípade nemocenského sa v spornom období jednalo o neoprávnene vyplácanú dávku. V preskúmavanom rozhodnutí bol jasne identifikovaný zákonný dôvod na vrátenie takejto neoprávnene vyplatenej dávky. Zároveň napadnuté rozhodnutie špecifikovalo skutkové okolnosti, ktoré viedli k záveru o vedomosti žalobcu, že prijíma nemocenské neoprávnene. Žalovaný teda svoje skutkové závery a právne hodnotenie uviedol v preskúmavanom rozhodnutí v takom rozsahu, ktorý postačoval pre riadne odôvodnenie výroku preskúmavaného rozhodnutia. Správny súd zároveň podotýka, že vo veci nebola spornosť ohľadom prijatých skutkových okolností, z ktorých vychádzali skutkové závery preskúmavaného rozhodnutia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.