Zákon o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru

Tento zákon sa vzťahuje na pracovníkov organizácií,¹⁾ u ktorých dochádza pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce alebo dohodou z tých istých dôvodov, a na ženy, u ktorých dochádza k rozviazaniu pracovného pomeru v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy,²⁾ (ďalej len „uvoľňovaný pracovník“).

Tento zákon sa nevzťahuje na

Uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné, ako jednorazový príspevok, vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych predpisov⁴⁾ naposledy pred skončením pracovného pomeru.

V kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom možno odstupné podľa odseku 1 zvýšiť až o trojnásobok priemerného zárobku, prípadne určiť podmienky, za ktorých toto odstupné prislúcha; to sa vzťahuje aj na organizácie, ktoré neprevádzkujú podnikateľskú činnosť.

Odstupné vypláca organizácia po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v organizácii pre výplatu mzdy, pokiaľ sa organizácia nedohodne s uvoľňovaným pracovníkom na výplate odstupného v deň skončenia pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.

Odstupné sa uhrádza z mzdových prostriedkov.⁵⁾

Zdaňovanie odstupného upravujú osobitné predpisy.⁶⁾

Odstupné podľa tohto zákona sa poskytuje aj v organizáciách, v ktorých sa na pracovnoprávne alebo obdobné pracovné vzťahy vzťahuje Zákonník práce podľa osobitných predpisov,⁷⁾ pokiaľ tieto osobitné predpisy neustanovujú inak.

Na právne vzťahy, ktoré vznikajú pri poskytovaní odstupného, sa vzťahuje Zákonník práce, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Priemerným zárobkom uvoľňovaného pracovníka sa na účely odstupného podľa tohto zákona rozumie jeho priemerný mesačný zárobok.⁴⁾

Pokiaľ uvoľňovaný pracovník po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť do zamestnania v doterajšej organizácii pred uplynutím doby určenej podľa výšky poskytnutého odstupného (§ 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 3), je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu kalendárnych dní od opätovného nástupu do zamestnania do uplynutia doby určenej podľa prvej vety.

Nároky na hmotné zabezpečenie uvoľňovaného pracovníka, u ktorého došlo ku skončeniu pracovného pomeru predo dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa doterajších predpisov sa tiež posudzuje poskytovanie odstupného, ak sa dojednalo v dohode o rozviazaní pracovného pomeru uzavretej podľa doterajších predpisov predo dňom účinnosti tohto zákona, na základe ktorej sa pracovný pomer skončí po tomto dni.

Nároky na hmotné zabezpečenie pracovníka, u ktorého pri organizačných zmenách alebo racionalizačných opatreniach došlo k zmene pracovnej činnosti vyžadujúcej zmenu dojednaného druhu práce predo dňom účinnosti tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 7 a 17 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 74/1970 Zb., ktorou sa upravuje uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním racionalizačných opatrení, v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb.,

vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania v znení vyhlášky č. 312/1990 Zb.

Tento zákon nadobúda účinnosť 31. májom 1991.