Nariadenie vlády č. 296/2005 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd – zrušený predpis, posledné znenie

§ 1Predmet úpravy#

Týmto nariadením vlády sa ustanovujú

§ 2Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody#

(1)

Všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1.

(2)

Kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber vody pre pitnú vodu, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb sú uvedené v prílohe č. 2.

(3)

Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber vody pre pitnú vodu, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb uvedené v prílohách č. 1 a 2 vyjadrujú prípustný stupeň znečistenia povrchovej vody pri 355-dňovom prietoku alebo pri najmenšom zaručenom prietoku.

§ 3Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd#

(1)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia zohľadňujú súčasný stav poznania a ekonomicky udržateľné možnosti technických riešení odvádzania a čistenia odpadových vôd.¹⁾

(2)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd²⁾ sú uvedené v prílohe č. 3 časti A.1.

(3)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd³⁾ sú uvedené v prílohe č. 3 časti A.2.

(4)

Pri uplatňovaní prísnejších limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia, ako sú uvedené v prílohe č. 3, posúdia sa požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd do daného recipientu⁴⁾ pri všetkých výustoch nad posudzovaným profilom.

(5)

Ak sa odpadové vody a osobitné vody vypúšťajú do povrchových vôd alebo do podzemných vôd z jedného zdroja znečistenia viacerými výustmi, limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa určujú osobitne pre každý výust.

(6)

Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd možno v povolení orgánu štátnej vodnej správy určiť oddelené zneškodňovanie priemyselných odpadových vôd z jednotlivých výrob priamo v mieste ich vzniku, ak sa tým zamedzí šíreniu špecifických, ťažko odbúrateľných látok do prostredia.

(7)

Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd v citlivých oblastiach⁵⁾ platia limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 3 označené písmenom „c“. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v citlivých oblastiach sa považujú za splnené, ak sa v príslušnej čistiarni odpadových vôd množstvo celkového fosforu zníži najmenej o 80 % a celkového dusíka najmenej o 70 %.

(8)

Ak je koncentrácia Pcelk vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako je uvedené v prílohe č. 3 časti A, ale v danej čistiarni odpadových vôd došlo k 80-percentnej a viacpercentnej účinnosti odstránenia Pcelk nachádzajúceho sa v prítoku, vypúšťanie odpadových vôd je v súlade s týmto nariadením. Koncentrácia Pcelk v prítoku sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v ten istý čas ako na odtoku.

(9)

Ak je koncentrácia Ncelk vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako je uvedené v prílohe č. 3 časti A, ale zároveň predstavuje menej ako 30 % z celkového dusíka na prítoku do danej čistiarne odpadových vôd, vypúšťanie odpadových vôd je v súlade s týmto nariadením. Koncentrácia celkového dusíka v prítoku sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v ten istý čas ako na odtoku.

(10)

Ak sa vo všetkých čistiarňach odpadových vôd v danej citlivej oblasti dosahuje 75-percentné odstránenie celkového fosforu a celkového dusíka, koncentračné hodnoty s indexom C uvedené v prílohe č. 3 časti A sa neuplatňujú v danej čistiarni odpadových vôd.

(11)

Koncentračné hodnoty bez indexov C pre Ncelk a Pcelk sa uplatňujú, ak je ekonomicky nadmerne náročné alebo ekologicky neefektívne požadovanie prísnejších limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd.

(12)

Odporúčané metódy na stanovenie ukazovateľov limitných hodnôt a kvalitatívnych cieľov vo vodách sú uvedené v prílohe č. 4; možno použiť aj inú metódu, ak jej limit stanovenia, presnosť a správnosť zodpovedajú odporúčanej metóde.

(13)

Odbery vzoriek a analýzy na sledovanie dodržiavania povolených limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo podzemných vôd vykonávajú akreditované laboratóriá⁶⁾ pre oblasť vôd v súlade s požiadavkami slovenskej technickej normy.⁷⁾

(14)

Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 3 označené písmenom „p“, sú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie. Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 3 označené písmenom „m“, sú koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky. Pre zdroj znečistenia do 50 EO sú ustanovené limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia koncentračnými hodnotami bodovej vzorky.

(15)

Pri vypúšťaní splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd sa určujú obidve hodnoty uvedené v odseku 14 maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 3 časti A. Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd sa určujú iba koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie, maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 3 časti B. V závislosti od charakteru výroby, používaných surovín, spôsobu čistenia a vypúšťania týchto vôd, ako aj od charakteru recipientu možno určiť koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky aj pre priemyselné odpadové vody.

(16)

Spôsob a minimálny počet odberu vzoriek vo vypúšťaných splaškových odpadových vodách a komunálnych odpadových vodách sú uvedené v prílohe č. 5. Spôsob a minimálny počet odberu vzoriek sú potrebné na posúdenie súladu vypúšťaných splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd s koncentračnými hodnotami zlievanej vzorky určenými pre jednotlivé ukazovatele. Minimálny počet vzoriek a spôsob odberu vzoriek možno v povolení orgánu štátnej vodnej správy určiť aj na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd.

(17)

Vypúšťanie splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd je v súlade s určenými limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ak počet zlievaných vzoriek s prekročenými koncentračnými hodnotami ukazovateľov znečistenia určenými pre zlievanú vzorku nie je väčší ako ich prípustný počet uvedený v prílohe č. 6 a koncentračné hodnoty ukazovateľov znečistenia kvalifikovanej bodovej vzorky alebo bodovej vzorky podľa odseku 14 určené v povolení orgánu štátnej vodnej správy nie sú prekročené v žiadnej z odobratých vzoriek.

(18)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd sa považujú za splnené, ak ani v jednej zlievanej vzorke nie sú prekročené určené koncentračné hodnoty; platí to aj pre kvalifikovanú bodovú vzorku.

(19)

Na posúdenie dodržania určených hodnôt ročného bilančného množstva vypúšťaného znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách je rozhodujúci súčin úhrnného množstva vypúšťaných vôd v príslušnom kalendárnom roku a aritmetického priemeru výsledkov rozborov vzoriek vypúšťaných vôd v tom istom roku okrem bilančného množstva vypúšťaného znečistenia v priemyselných odpadových vodách, na ktoré sa vzťahuje postup uvedený v § 4 ods. 4. Aritmetický priemer koncentračných hodnôt jednotlivých ukazovateľov znečistenia vôd sa vypočíta len z výsledkov rozborov tých vzoriek, v ktorých sa sledujú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky alebo bodovej vzorky podľa odseku 14.

(20)

Množstvo vypúšťaných odpadových vôd meria znečisťovateľ určeným meradlom⁸⁾ na mieste alebo sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd stanovuje postupom určeným v povolení orgánu štátnej vodnej správy.

§ 4Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok#

(1)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťania priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok, postup monitorovania ich vypúšťania, kvalitatívne ciele a spôsob ich monitorovania, špecifické opatrenia pre obzvlášť škodlivé látky a odporúčané metódy analýz obzvlášť škodlivých látok sú uvedené v prílohe č. 7. Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa okrem ustanovení § 2 a 3 vzťahujú aj špecifické opatrenia uvedené v prílohe č. 7.

(2)

Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov⁹⁾ sa považujú za splnené, ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky¹⁰⁾ potrebné na znižovanie množstva týchto látok vo vypúšťaných odpadových vodách s cieľom ich postupného vylúčenia a na odstránenie nerovného konkurenčného prostredia.

(3)

Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd je v súlade s určenými limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ak priemerné denné koncentrácie a priemerné mesačné koncentrácie obzvlášť škodlivých látok neprekročia ustanovené limitné hodnoty určené v povolení orgánu štátnej vodnej správy.

(4)

Povolené bilančné množstvo vypúšťaných obzvlášť škodlivých látok sa hodnotí ako dodržané, ak ich množstvo pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej činnosti za obdobie jedného dňa a jedného mesiaca neprekročí hodnotu určenú v povolení orgánu štátnej vodnej správy.

(5)

Zásady určovania limitných hodnôt ďalších obzvlášť škodlivých látok a škodlivých látok sú uvedené v prílohe č. 8.

§ 5Požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov#

(1)

Odpadové vody z odľahčovacích objektov tvoria časť odpadových vôd, ktoré sú zo stokového systému hydraulicky oddelené a odtekajú cez odľahčovací objekt do povrchových vôd.

(2)

Odľahčovací objekt je objekt alebo zariadenie na stokovej sieti jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy, alebo v čistiarni odpadových vôd, ktorý slúži na oddelenie časti odpadových vôd odvádzaných stokovou sieťou do povrchových vôd. Odľahčovací objekt musí byť vybavený zariadením na zachytávanie plávajúcich látok.¹¹⁾

(3)

Vyústenia odpadových vôd z odľahčovacích objektov jednotnej sústavy musia spĺňať základné kritérium na ich vypúšťanie, ktorým je zmiešavací pomer. Zmiešavací pomer je pomer priemerného denného prietoku komunálnych odpadových vôd v bezdažďovom období k prietoku vôd z povrchového odtoku, ktorý sa odvádza do čistiarne odpadových vôd počas dažďa.

(4)

Minimálne nariedenie komunálnych odpadových vôd musí dosahovať zmiešavací pomer určený hodnotou 1:4. V miestach so sprísnenými požiadavkami na kvalitu povrchovej vody možno na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov vyžadovať vyššie nariedenie odpadových vôd tak, aby bol zmiešavací pomer určený hodnotou do 1:8. Pri určovaní zmiešavacieho pomeru sa zohľadňuje súčasný stav poznania a ekonomicky udržateľné možnosti technických riešení odvádzania odpadových vôd.

(5)

Podkladom na preukázanie počtu prípadov odľahčovania v priebehu roka pri rozsiahlych stokových sieťach s počtom odľahčovacích objektov väčším ako 10 je odborné posúdenie zrážkových a odtokových pomerov. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu objektu rovnajúcom sa alebo dlhšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť najviac 15 za rok v dlhodobom priemere. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu objektu kratšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť najviac 20 za rok v dlhodobom priemere.

(6)

Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na odľahčovací objekt v čistiarni odpadových vôd umiestnený pred sekundárnym stupňom čistenia po mechanickom čistení odpadových vôd.

§ 6Požiadavky na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku#

(1)

Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a vykonaní potrebných opatrení. Vodami z povrchového odtoku sú najmä vody z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, z parkovísk, z odstavných a montážnych plôch, z plôch priemyselných areálov, na ktorých sa skladujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky alebo sa s nimi inak zaobchádza.

(2)

Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, o ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo.

(3)

Pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia. Stokové siete musia byť vybavené zariadením na zachytenie plávajúcich látok a v prípade vypúšťania vôd z povrchového odtoku podľa odseku 1, ak sa preukáže ich nepriaznivý vplyv na kvalitu vôd v recipiente, aj zariadením na zachytávanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok.

§ 7Oznamovanie údajov#

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zasiela Európskej komisii

Záverečné ustanovenia

§ 8#

Týmto nariadením vlády sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 9.

§ 9#

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.

§ 10#

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júla 2005.

Prílohy

Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA KVALITU POVRCHOVEJ VODY

Ukazovateľ	Symbol	Jednotka	Odporúčaná hodnota
1.	Rozpustený kyslík	O2	mg/l	viac ako 5
2.	Biochemická spotreba kyslíka s potlačením nitrifikácie	BSK5 (ATM)	mg/l	7
3.	Chemická spotreba kyslíka manganistanom	CHSKMn	mg/l	15
4.	Chemická spotreba kyslíka dichrómanom	CHSKCr	mg/l	35
5.	Celkový organický uhlík	TOC	mg/l	11
6.	Sulfán a sulfidy	S2-	mg/l	0,02
7.	Reakcia vody	pH		6-8,5
8.	Teplota	t	°C	< 26
9.	Rozpustené látky sušené pri 105 °C	RL105	mg/l	1 000
10.	Rozpustené látky po žíhaní pri 550 °C	RL550	mg/l	640
11.	Železo celkové	Fe	mg/l	2
12.	Mangán celkový	Mn	mg/l	0,3
13.	Vápnik	Ca	mg/l	200
14.	Horčík	Mg	mg/l	100
15.	Chloridy	Cl-	mg/l	200
16.	Sírany	SO42-	mg/l	250
17.	Fluoridy	F-	mg/l	1,5
18.	Amoniakálny dusík	N-NH4	mg/l	1,0
19.	Dusitanový dusík	N-NO2	mg/l	0,02
20.	Dusičnanový dusík	N-NO3	mg/l	5,0
21.	Voľný amoniak	NH3	mg/l	0,3
22.	Organický dusík	Norg	mg/l	2,5
23.	Celkový dusík	Ncelk	mg/l	9,0
24.	Fosfor celkový	Pcelk	mg/l	0,4
25.	Arzén	As	mn	30
26.	Kyanidy celkové	CNcelk	mg/l	0,1
27.	Chróm celkový	Crcelk	μg/l	100
28.	Chróm (VI)	Cr6+	μg/l	10
29.	Hliník	Al	μg/l	200
30.	Kadmium	Cd	μg/l	5
31.	Kobalt	Co	μg/l	50
32.	Meď	Cu	μg/l	20
33.	Nikel	Ni	μg/l	20
34.	Olovo	Pb	μg/l	20
35.	Ortuť	Hg	μg/l	0,2
36.	Selén	Se	μg/l	20
37.	Striebro	Ag	μg/l	5
38.	Vanád	V	μg/l	20
39.	Zinok	Zn	μg/l	100
40.	Fenoly prchajúce s vodnou parou	FN	mg/l	0,02
41.	Povrchovo aktívne látky aniónové	PAL-A	mg/l	1,0
42.	Aktívny chlór	Cl2	mg/l	0,02
43.	Nepolárne extrahovateľné látky (UV, IČ)	NEL	mg/l	0,1
44.	Celkové pesticídy (paration, HCH, dieldrin)	PEScelk	μg/l	5,0
45.	Benzén	BZ	μg/l	50
46.	Chlórbenzén	CB	μg/l	10
47.	Dichlórbenzény	DCB	μg/l	1,0
48.	Hexachlórbenzén	HCB	μg/l	0,05
49.	Nitrobenzén		μg/l	10
50.	Polychlórované bifenyly	PCB	μg/l	0,01
51.	Polycyklické aromatické uhľovodíky	PAU	μg/l	1,0
52.	Adsorbovateľné organicky viazané halogény	AOX	μg/l	20
53.	Benzo(a)pyrén	BZP	μg/l	0,05
54.	Fluorantén	FLU	μg/l	0,1
55.	Trichlórmetán	CHCl3	μg/l	1,0
56.	Tetrachlórmetán	CCl4	μg/l	1,0
57.	1,2-dichlóretán	C2H4C12	μg/l	10
58.	1,1,2-trichlóretén	TCE	μg/l	1,0
59.	1,1,2,2-tetrachlóretén	PCE	μg/l	10
60.	-HCH lindan	HCH	μg/l	0,05
61.	1,2-cis-dichlóretén		μg/l	0,4
62.	1,2,4-trichlórbenzén	TCB	μg/l	0,5
63.	2-monochlórfenol	CP	μg/l	0,1
64.	2,4-dichlórfenol	DCP	μg/l	0,1
65.	2,4,6-trichlórfenol	TCP	μg/l	0,1
66.	Xylény	C8H10	μg/l	50
67.	Toluén	C7H8	μg/l	50
68.	Naftalén		μg/l	10
69.	Pentachlórfenol	PCP	μg/l	2,0
70.	Celková objemová aktivita alfa	aV,c	μg/l	0,5
71.	Celková objemová aktivita beta	aV,c	μg/l	1
72.	Rádium 226	226Ra	μg/l	0,2
73.	Urán prírodný	Unat	μg/l	50
74.	Trícium	3H	μg/l	1 000
75.	Sapróbny index biosestónu	SIbios	-	2,4
76.	Sapróbny index makrozoobentosu	SIzoob	-	2,4
77.	Sapróbny index nárastov	SInar	-	2,0
78.	Chlorofyl-a	CHLa	μg/l	50
79.	Producenty - abundancia fytoplanktónu	ABUfy	jedin- ce/ml	10 000
80.	Koliformné baktérie	KB	KTJ/ml	100
81.	Termotolerantné koliformné baktérie	TKB	KTJ/ml	20
82.	Črevné enterokoky	EK	KTJ/ml	10

Odber vzoriek povrchových vôd na hodnotenie kvality vody musí byť časovo vhodne rozdelený. Jednotlivé vzorky sa odoberajú podľa platných noriem radu STN EN ISO 5667.

Na hodnotenie kvality povrchových vôd sa používajú postupy podľa STN 75 7220 a STN 75 7221.

Poznámka:

Keď tzv. fónové hodnoty ukazovateľov kvality povrchových vôd v dôsledku prirodzeného geologického prostredia prekračujú limitné hodnoty, vplyv vypúšťania odpadových vôd treba posudzovať individuálne.

Prírodné obohatenie je proces, ktorým vody získavajú z prirodzeného geologického prostredia (podložia) určité látky v ňom obsiahnuté bez ľudského zásahu.

Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

SPÔSOB A MINIMÁLNY POČET ODBERU VZORIEK VO VYPÚŠŤANÝCH SPLAŠKOVÝCH ODPADOVÝCH VODÁCH A KOMUNÁLNYCH ODPADOVÝCH VODÁCH

1. Spôsob odberu vzoriek pre zdroje do 50 EO:

Hodnoty „m“ aj „p“ sa sledujú v bodových vzorkách (v tabuľkách 5.1 a 5.2 označené ako „vzorka a“). Čas a miesto odberu vzoriek má čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.

2. Spôsob odberu vzoriek pre zdroje od 51 do 2 000 EO:

Hodnoty „m“ aj „p“ sa sledujú v maximálne dvojhodinových zlievaných vzorkách, ktoré sa získajú zlievaním minimálne piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch (v tabuľke 5.1 označené ako „vzorka b“). Čas a miesto odberu vzoriek majú čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.

3. Spôsob odberu vzoriek pre zdroje nad 2 000 EO:

Hodnoty „m“ sa sledujú v dvojhodinových zlievaných vzorkách, ktoré sa získajú zlievaním minimálne piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch. Čas a miesto odberu vzoriek majú čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.

Hodnoty „p“ sa sledujú v nasledujúcich vzorkách:

v 24-hodinovej zlievanej vzorke získanej zlievaním minimálne 13 objemovo rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch počas 24 hodín (v tabuľke 5.1 označené ako „vzorka c“),

v 24-hodinovej zlievanej vzorke získanej zlievaním minimálne 13 čiastkových vzoriek úmerných prietoku odoberaných v rovnakých časových intervaloch počas 24 hodín (v tabuľke 5.1 označené ako „vzorka d“).

4. Minimálna frekvencia odberov vzoriek, v ktorých sa sledujú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky „p“, pre komunálne a splaškové odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd:

Tabuľka 5.1

Veľkosť zdroja (EO)	Počet odberov
do 50	1 vzorka ročne vzorka a)
51 - 500	v prvom roku 4 vzorky, v ďalších rokoch 2 vzorky ročne vzorka b) *
501 -2000	4 vzorky ročne vzorka b)
2 001 - 10 000	v prvom roku 12 vzoriek, v ďalších rokoch 6 vzoriek ročne vzorka c) **
10 001 -50 000	12 vzoriek ročne vzorka c)
50 001 - 100 000	24 vzoriek ročne vzorka c)
nad 100 000	24 vzoriek ročne vzorka d)

* Dve vzorky počas nasledujúcich rokov sa môžu odoberať len vtedy, ak sa preukáže, že počas prvého roka všetky štyri rozbory vyhovovali platnému povoleniu. Ak v priebehu ďalších rokov jedna zo vzoriek nevyhovie, musia sa v nasledujúcom roku odoberať štyri vzorky. V prípade, že tieto štyri vzorky vyhovujú platnému povoleniu, v nasledujúcom roku sa znovu môžu odoberať len dve vzorky.

** Šesť vzoriek počas nasledujúcich rokov sa môže odoberať len vtedy, ak sa preukáže, že počas prvého roka všetkých 12 rozborov vyhovovalo platnému povoleniu. Ak v priebehu ďalších rokov jedna zo vzoriek nevyhovie, musí sa v nasledujúcom roku odoberať 12 vzoriek. V prípade, že týchto 12 vzoriek vyhovuje platnému povoleniu, v nasledujúcom roku sa znovu môže odoberať len šesť vzoriek.

5. Minimálna frekvencia odberov vzoriek, v ktorých sa sledujú hodnoty „p“, pre komunálne a splaškové odpadové vody vypúšťané do podzemných vôd:

Pri väčšom zdroji spôsob a minimálnu frekvenciu odberov vzoriek sa stanoví individuálne v povolení orgánu štátnej vodnej správy.

Poznámky:

Čistiarne odpadových vôd budú navrhnuté alebo upravené tak, aby sa dali odoberať reprezentatívne vzorky z prítoku odpadovej vody na čistiareň odpadových vôd a vyčistenej odpadovej vody z odtoku z čistiarne odpadových vôd do recipientu.

Vzorky sa neodoberajú počas neobvyklých situácií, napríklad pri prívalových dažďoch, nárazovom topení snehu, havárii v čistiarni odpadových vôd alebo na stokovej sieti a pod.

Odber vzoriek vôd nad rámec požiadaviek v tejto prílohe musí byť rovnomerne rozložený počas celého roka.

Pri diskontinuálnom prevádzkovaní čistiarne odpadových vôd (napr. SBR aktivácia) sa individuálne určí čas, miesto a spôsob odberu vzoriek, pričom sa prihliada na to, aby čo najlepšie charakterizovali činnosť sledovaného zariadenia.

Pri sezónnom prevádzkovaní čistiarne odpadových vôd sa individuálne určí čas, miesto a spôsob odberu vzoriek, pričom sa prihliada na to, aby čo najlepšie charakterizovali činnosť sledovaného zariadenia.

Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

PRÍPUSTNÝ POČET VZORIEK S KONCENTRÁCIAMI PREKRAČUJÚCIMI LIMITNÉ HODNOTY UKAZOVATEĽOV ZNEČISTENIA „P“ NA VYPÚŠŤANIE SPLAŠKOVÝCH ODPADOVÝCH VÔD A KOMUNÁLNYCH ODPADOVÝCH VÔD POČAS POSLEDNÝCH 12 MESIACOV

Celkový počet vzoriek	Prípustný počet nevyhovujúcich vzoriek
4 - 7*	1
8 -16	2
17 - 28	3
29 - 40	4
41 - 53	5
54 - 67	6
68 - 81	7
82 - 95	8
96 - 110	9
111 -125	10
126 - 140	11
141 - 155	12
156 - 171	13
172 - 187	14
188 - 203	15
204 - 219	16
220 - 235	17
236 - 251	18
252 - 268	19
269 - 284	20
285 - 300	21
301 - 317	22
318 - 334	23
335 - 350	24
351 - 365	25

* Ak počet vzoriek za 12 mesiacov je nižší než štyri, platí uvedený prípustný počet vzoriek s koncentráciami prekračujúcimi limitné hodnoty „p“, ale za obdobie posledných 24 mesiacov.

Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

Otvoriť obsah prílohy (PDF)

Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

ZÁSADY URČOVANIA LIMITNÝCH HODNÔT ĎALŠÍCH OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK A ŠKODLIVÝCH LÁTOK

1. Kritériom na určenie limitných hodnôt škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok je dosiahnutie kvalitatívnych cieľov povrchových vôd zabezpečujúcich ochranu biocenóz a ochranu zdravia ľudí.

2. Základom stanovenia koncentrácií na zabezpečenie ochrany vodných biocenóz je hodnotenie rizík s využitím ekotoxikologických testov danej látky na troch trofických zástupcoch vodnej biocenózy (bakteriálny test, test na rastlinnom organizme a test na primárnych konzumentoch).

3. Ak sa na niektorý vodný útvar vzťahuje viac kvalitatívnych cieľov, stanovujú sa ukazovatele a ich limitné hodnoty tak, aby zohľadňovali najprísnejšie požiadavky kladené na využívanie vôd daného recipienta.

4. Ďalej sa prihliada aj na

a) stanovené ciele udržania, a kde je to potrebné, zlepšenia súčasnej kvality vody,

b) konkrétne požiadavky týkajúce sa citlivých oblastí a osobitne chránených vôd a ich prostredia, napríklad jazerá a vodárenské zdroje povrchových a podzemných vôd.

5. Pri určovaní limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia sa berú do úvahy najlepšie dostupné techniky.

6. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia nesmú byť menej prísne ako najbližšie porovnateľné limitné hodnoty stanovené v prílohe č. 7 časti A.

Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 296/2005 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 týkajúca sa požadovanej kvality povrchovej vody určenej na odber pitnej vody v členských štátoch (Ú. v. ES L 194, 25. 7. 1975, p. 26).

Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia v Spoločenstve (Ú. v. ES L 129, 18. 5. 1976, p. 23).

Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júla 1978 o kvalite sladkej vody vyžadujúcej ochranu alebo zlepšenie kvality za účelom podpory života rýb (Ú. v. ES L 222, 14. 8. 1978, p. 1).

Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór-alkalickú elektrolýzu (Ú. v. ES L 081, 27. 3. 1982, p. 29).

Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (Ú. v. ES L 291, 24. 10. 1983, p. 1).

Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (Ú. v. ES L 274, 17. 10. 1984, p. 11).

Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o hraničných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v Zozname 1 Prílohy k Smernici 76/464/EHS (Ú. v. ES L 181, 14. 7. 1986, p. 16).

Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 týkajúca sa čistenia mestskej odpadovej vody (Ú. v. ES L 135, 30. 5. 1991, p. 40).

Poznámky pod čiarou

1)§ 2 písm. g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 230/2005 Z. z.
2)§ 36 zákona č. 364/2004 Z. z.
3)§ 37 zákona č. 364/2004 Z. z.
4)§ 2 písm. k) zákona č. 364/2004 Z. z.
5)Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti.
6)§ 36 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 230/2005 Z. z.
7)STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.
8)§ 5 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)§ 2 písm. t) zákona č. 364/2004 Z. z.
10)§ 2 písm. ah) zákona č. 364/2004 Z. z.
11)STN EN 1085 Čistenie odpadových vôd. Názvoslovie.
12)Rozhodnutie Európskej komisie 95/337/EK týkajúce sa dotazníkov súvisiacich so smernicami vodného sektora.