§ 1Predmet úpravy#
Toto nariadenie ustanovuje minimálne požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikom ich vystavenia chemickým faktorom pri práci a na predchádzanie tomuto riziku; vzťahuje sa na všetky pracovné činnosti súvisiace s chemickými faktormi, pri ktorých zamestnanci sú alebo môžu byť vystavení chemickým faktorom pri práci.
Na účely tohto nariadenia
chemický faktor je akýkoľvek chemický prvok alebo chemická zlúčenina, ktoré môžu byť súčasťou zmesi, vyskytujú sa v prírodnom stave alebo sú vyrobené, použité alebo uvoľnené pri akejkoľvek činnosti vrátane vzniknutého odpadu bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú vyrobené zámerne alebo či sú alebo nie sú uvedené na trh,
nebezpečný chemický faktor je
pracovná činnosť súvisiaca s chemickými faktormi je akákoľvek činnosť, pri ktorej sa používajú alebo sa majú používať chemické faktory alebo pri ktorej vznikajú chemické faktory pri akomkoľvek postupe, vrátane výroby, manipulácie, skladovania, prepravy alebo úpravy a zneškodňovania chemických faktorov,
zdravotný dohľad je hodnotenie zdravotného stavu zamestnanca vo vzťahu k jeho vystaveniu chemickým faktorom pri práci, ktorého súčasťou je výkon cielených preventívnych lekárskych prehliadok.
§ 2Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a biologické medzné hodnoty#
Najvyššia prípustná hodnota vystavenia zamestnancov chemickým faktorom pri práci je limitná hodnota časovo-váženého priemeru koncentrácie plynov, pár alebo aerosólov vo vzduchu dýchacej zóny zamestnanca vo vzťahu k referenčnému času.
Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov chemickým faktorom pri práci sú uvedené v prílohe č. 1.
Biologická medzná hodnota je limitná hodnota koncentrácie relevantného chemického faktora, jeho metabolitu alebo indikátora účinku v príslušnom biologickom materiáli.
Biologické medzné hodnoty sú uvedené v prílohe č. 2.
§ 3Vybrané chemické faktory#
Vybrané chemické faktory a účely ich použitia, ktoré nie sú na pracovisku povolené,2) sú uvedené v prílohe č. 3.
Žiadosť o výnimku3) musí obsahovať
odôvodnenie žiadosti,
údaj o množstve chemických faktorov, ktoré sa ročne použije,
opis navrhovaných pracovných činností, pracovných postupov, pracovných procesov a chemických reakcií,
predpokladaný počet zamestnancov vystavených vybraným chemickým faktorom,
návrh opatrení na ochranu zdravia zamestnancov vystavených vybraným chemickým faktorom,
prijaté technické a organizačné opatrenia na predchádzanie vystaveniu zamestnancov vybraným chemickým faktorom.
§ 4Náležitosti posudku o riziku#
Posudok o riziku4) musí obsahovať
identifikáciu nebezpečenstva s uvedením fyzikálnych, fyzikálno-chemických, toxikologických a ďalších významných vlastností chemických faktorov z hľadiska ochrany zdravia,
opis údajov vo vzťahu dávky k účinkom na človeka podľa cesty vstupu do organizmu, intenzity, trvania a frekvencie vystavenia zamestnanca chemickým faktorom, vychádzajúcich z vedecky podložených údajov,
údaje o predvídateľnom a nepredvídateľnom vystavení zamestnancov chemickým faktorom podľa druhu pracovnej činnosti a profesie a o hodnotách vystavenia,
porovnanie vystavenia zamestnancov chemickým faktorom vo vzťahu k hodnotám uvedeným v § 2,
kvalitatívnu a kvantitatívnu charakteristiku rizika pre zamestnancov s prihliadnutím na osobitné skupiny zamestnancov5) vrátane uvedenia pracovných činností, ktoré predstavujú zvýšené riziko pre zamestnancov,
plán riadenia rizika s uvedením konkrétnych preventívnych a ochranných opatrení a vyhodnotenie už vykonaných opatrení.
Súčasťou posudku o riziku musí byť aj metóda merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré je známa. Posudok o riziku môže obsahovať aj vyhlásenie, že povaha a rozsah rizika nevyžadujú jeho ďalšie alebo podrobnejšie posudzovanie.
§ 5Všeobecné zásady prevencie rizika#
Zamestnávateľ vylúči riziko pre zamestnancov vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov alebo ho zníži na najnižšiu možnú mieru
vhodným usporiadaním pracoviska a organizáciou práce na pracovisku,
používaním vhodných pracovných prostriedkov6) pri práci s nebezpečnými chemickými faktormi a postupmi údržby, ktoré zabezpečia ochranu zdravia zamestnancov na pracovisku,
znížením počtu zamestnancov, ktorí sú alebo môžu byť vystavení nebezpečným chemickým faktorom pri práci na najnižšiu možnú mieru,
obmedzením dĺžky a intenzity vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom pri práci,
primeranými hygienickými opatreniami,7)
znížením množstva nebezpečných chemických faktorov na pracovisku na množstvo nevyhnutne potrebné pre daný druh práce,
vhodnými pracovnými postupmi, v ktorých sú zahrnuté opatrenia na bezpečnú manipuláciu, skladovanie a prepravu nebezpečných chemických faktorov a odpadu obsahujúceho také chemické faktory na pracovisku.
Zamestnávateľ oboznámi zamestnancov s prevádzkovým poriadkom (§ 11), ktorý umiestni na pracovisku na dostupnom a viditeľnom mieste.
§ 6Špecifické ochranné a preventívne opatrenia#
Zamestnávateľ vylúči riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov ich nahradením takými chemickými faktormi alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zamestnancov.
Ak povaha pracovnej činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 1, zamestnávateľ na základe výsledkov posúdenia rizika zabezpečí zníženie rizika na najnižšiu možnú mieru
zabezpečením vhodných pracovných postupov, systémov riadenia a používaním primeraných pracovných prostriedkov6) a materiálov na vylúčenie alebo minimalizovanie uvoľňovania nebezpečných chemických faktorov,
kolektívnymi ochrannými opatreniami pri zdroji rizika a primeranými organizačnými opatreniami,
individuálnymi ochrannými opatreniami vrátane používania osobných ochranných pracovných prostriedkov, ak opatrenia podľa písmen a) a b) nie sú dostatočne účinné.
Ochranné opatrenia podľa odseku 2 zamestnávateľ doplní zdravotným dohľadom.8)
Na základe celkového posúdenia všeobecných zásad prevencie rizika (§ 5) zamestnávateľ bezodkladne zabezpečí technické a organizačné opatrenia na zamedzenie vzniku nebezpečných koncentrácií horľavých faktorov alebo nebezpečného množstva chemicky nestálych faktorov na pracovisku.
Ak povaha práce neumožňuje postup podľa odseku 4, zamestnávateľ
vylúči na pracovisku zdroje vznietenia, ktoré by mohli spôsobiť požiar alebo výbuch, alebo nepriaznivé podmienky, ktoré by mohli zapríčiniť, že chemicky nestále faktory alebo zmesi faktorov vyvolajú škodlivé fyzikálne účinky,
zabezpečí technické a organizačné opatrenia na obmedzenie škodlivých účinkov na zamestnancov v prípade požiaru alebo výbuchu spôsobených vznietením horľavých látok alebo na obmedzenie škodlivých fyzikálnych účinkov vyvolaných chemicky nestálymi faktormi alebo zmesami látok.
Zariadenia a ochranné systémy na pracovisku s nebezpečenstvom výbuchu musia spĺňať požiadavky podľa osobitného predpisu.9)
Zamestnávateľ vykoná opatrenia na zabezpečenie kontroly pracoviska, pracovných prostriedkov a osobných ochranných pracovných prostriedkov alebo zabezpečí pracovné prostriedky bez nebezpečenstva výbuchu.
Zamestnávateľ zabezpečí označenie pracovných prostriedkov, prepravných obalov a rozvodov s obsahom nebezpečných chemických faktorov v súlade s osobitným predpisom10) tak, aby bol jednoznačne identifikovateľný ich obsah.
§ 7Špecifické ochranné a preventívne opatrenia pri skladovaní jedovatých látok a prípravkov a veľmi jedovatých látok a prípravkov#
Miestnosť, v ktorej sa skladujú jedovaté látky a prípravky11) alebo veľmi jedovaté látky a prípravky,12) musí byť uzamknutá, zabezpečená proti vlámaniu a nesmú sa v nej skladovať
humánne lieky, veterinárne lieky a liečivá,13)
omamné látky, psychotropné látky a prípravky,14)
potraviny,15)
krmivá,16)
výbušné látky a prípravky,17)
horľavé látky.18)
Veľmi jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti s inými látkami a prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až h), len za predpokladu, že sú uložené v uzamknutej schránke určenej výhradne na skladovanie veľmi jedovatých látok a prípravkov. S jedovatými látkami a prípravkami sa môžu veľmi jedovaté látky a prípravky skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke, ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena, ak takýto spôsob skladovania schválil príslušný orgán na ochranu zdravia.19)
Jedovaté látky a prípravky možno skladovať v jednej miestnosti, prípadne v jednej schránke s látkami alebo prípravkami, ktoré nie sú jedovaté, s výnimkou látok uvedených v odseku 1 písm. a) až h), ak sú uložené oddelene a je vylúčené ich vzájomné škodlivé pôsobenie alebo zámena.
Jedovaté látky a prípravky a veľmi jedovaté látky a prípravky umiestnené v cisternách, v obdobných veľkokapacitných kontajneroch alebo v obaloch možno skladovať v uzavretých priestoroch zabezpečených proti nepriaznivým klimatickým podmienkam, proti škodlivému pôsobeniu týchto látok a prípravkov na okolie a proti vniknutiu nepovolaných osôb do týchto priestorov.
Veľmi jedovaté látky a prípravky možno vydávať zo skladu len na žiadanku podpísanú zamestnancom, ktorý riadi práce s veľmi jedovatými látkami a prípravkami. Nepoužité veľmi jedovaté látky a prípravky sa musia po ukončení pracovnej zmeny vrátiť do skladu alebo inak spoľahlivo zabezpečiť. Množstvo veľmi jedovatých látok a prípravkov sa musí evidovať.
§ 8Požiadavky na odbornú spôsobilosť#
Odbornú spôsobilosť na riadenie prác s jedovatými látkami a prípravkami11) a s veľmi jedovatými látkami a prípravkami12) má ten, kto ukončil
§ 9Náležitosti záznamov#
Záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov obsahujú
druh, množstvo a spôsob použitia chemických faktorov,
charakter a trvanie práce,
klasifikáciu chemického faktora,1)
údaje o mimoriadnych vystaveniach zamestnancov chemickým faktorom.
Záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov obsahujú
výsledky meraní v pracovnom ovzduší a použité metódy merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré sú známe, vrátane metódy odberu vzoriek a ich analýzy,
výsledky meraní v biologickom materiáli zamestnancov a použité metódy merania pri tých chemických faktoroch, pre ktoré sú známe biologické expozičné testy, vrátane metódy odberu vzoriek a ich analýzy.
§ 10Informovanie orgánu na ochranu zdravia#
Zamestnávateľ poskytne orgánu na ochranu zdravia na požiadanie všetky dostupné údaje vzťahujúce sa na vystavenie zamestnancov chemickým faktorom, a to najmä
§ 11Náležitosti prevádzkového poriadku#
Prevádzkový poriadok obsahuje podľa druhu vykonávanej činnosti a výsledkov posúdenia rizika najmä
§ 12Zrušovacie ustanovenie#
Zrušujú sa:
nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 232/1990 Zb., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 83/1992 Zb. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 92/1993 Z. z.,
úprava Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 20. júla 1974 č. Z-6316/1974-B/3-07 o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami benzénu (registrovaná v čiastke 5/1975 Zb.),
úprava Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 5. marca 1984 č. 1466/83-B/3-06 o postupe pri schvaľovaní chemických látok a prípravkov z hľadiska ochrany zdravia (registrovaná v čiastke 10/1985 Zb.),
§ 17, 18 a prílohy č. 2 a 3 k úprave Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky zo 14. februára 1978 č. Z-1629/1978-B/3-06 o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie (registrovanej v čiastke 20/1978 Zb.) v znení úpravy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z 29. novembra 1984 č. Z-9021/84-B/2-06 (registrovanej v čiastke 24/1985 Zb.).
§ 13Účinnosť#
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. februára 2002.
Prílohy
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
NAJVYŠŠIE PRÍPUSTNÉ HODNOTY VYSTAVENIA ZAMESTNANCOV CHEMICKÝM FAKTOROM PRI PRÁCI
1. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia plynom, parám, aerosólom s prevažne toxickým účinkom v pracovnom ovzduší (NPHV)
Poznámky a vysvetlivky:
1. Najvyššie prípustné hodnoty sú stanovené priemernou hodnotou a hraničnou hodnotou.
Najvyššia prípustná hodnota priemerná sa nesmie prekročiť v celozmenovom priemere. Celozmenovým priemerom sa rozumie časovo-vážený priemer hodnôt koncentrácií nameraných počas referenčného časového intervalu v dýchacej zóne zamestnanca. Najvyššie prípustné hodnoty priemerné sa vzťahujú na osemhodinovú pracovnú zmenu a 40-hodinový pracovný týždeň.
Najvyššia prípustná hodnota hraničná sa nesmie prekročiť vôbec. Hodnoty vystavenia sa určujú pri niektorých látkach uvedením kategórie I - VI alebo koncentráciou látky v pracovnom ovzduší.
2. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia plynom, parám a pevným aerosólom sú stanovené nezávisle od teploty a tlaku vzduchu v ml na m3 (ppm - pars per million) a závisle od týchto premenných v mg na m3 pri teplote 20 oC a tlaku 101,3 kPa. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pevným aerosólom sú uvedené v mg na m3.
24,1 = molekulový objem vyjadrený v litroch pri teplote 20 oC a 101,3 kPa.
3. EINECS číslo: číslo priradené chemickej látke, ktorá sa nachádza v Európskom zozname existujúcich komerčných chemických látok.
4. CAS číslo: medzinárodne stanovené číslo priradené danému chemickému faktoru na účely presnej identifikácie chemickej látky za predpokladu, že údaje boli publikované v odbornej literatúre.
5. NPHV hraničné:
| Kategórie hraničných NPHV | Krátkodobé vystavenie | Frekvencia za zmenu | |
|---|---|---|---|
| hodnota | trvanie | ||
| I. Miestne dráždivé faktory alebo faktory senzibilizujúce dýchacie cesty | 2 x NPHV | 15 min okamžitá hodnota | 4 v odstupe 1 hodiny |
| II. Faktory so systémovými účinkami Začiatok účinku ≤ 2 hod. II., 1: polčas vylúčenia z organizmu < 2 hod. | 2 x NPHV | 30 min. priemerná hodnota | 4 |
| II., 2: polčas vylúčenia z organizmu = 2 - 8 hod. do konca pracovnej zmeny | 5 x NPHV | 30 min. priemerná hodnota | 2 |
| III. Faktory so systémovými účinkami Začiatok účinku > 2 hod. Polčas > dĺžka zmeny | 10 x NPHV | 30 min. | 1 |
| Výrazná kumulácia faktora v organizme | priemerná hodnota | ||
| IV. Faktory, ktoré majú veľmi slabé účinky NPHV > 500 ml.m-3 | 2 x NPHV | 60 min. okamžitá hodnota | 3 |
| V. Faktory spôsobujúce intenzívny zápach | 2 x NPHV | 10 min. okamžitá hodnota | 4 |
| VI. Faktory zaradené do kategórie 3 - možný karcinogén | 5 x NPHV | 15 min. priemerná hodnota | 5 |
6. K - znamená, že faktor môže byť ľahko absorbovaný kožou.
Niektoré faktory, ktoré ľahko prenikajú kožou, môžu spôsobovať až smrteľné otravy, často bez varovných príznakov (napr. anilín, nitrobenzén, nitroglykol, fenoly a pod.). Pri látkach s významným prienikom cez kožu, či už v podobe kvapalín alebo pár, je osobitne dôležité zabrániť kožnému kontaktu.
7. S - znamená, že faktor môže spôsobiť senzibilizáciu.
Senzibilizujúce účinky majú faktory, ktoré spôsobujú vyšší výskyt precitlivelosti alergického typu. Pri práci s nimi je potrebná osobitná opatrnosť. Dodržiavanie najvyšších prípustných hodnôt vystavenia nezabezpečí, že nevzniknú u vnímavých osôb alergické reakcie.
2. Najvyššie prípustné hodnoty vystavenia pevným aerosólom bez toxického účinku
Tabuľka č. 1
Pevné aerosóly s prevažne fibrogénnym účinkom1)
Tabuľka č. 2
Pevné aerosóly s možným fibrogénnym účinkom
Tabuľka č. 3
Pevné aerosóly s prevažne nešpecifickým účinkom
Tabuľka č. 4
Pevné aerosóly s prevažne dráždivým účinkom
Tabuľka č. 5
Minerálne vláknité pevné aerosóly
Vysvetlivky a poznámky:
1) Za fibrogénny sa považuje pevný aerosól, ktorý obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva.
2) NPHV pre pevné aerosóly sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota vystavenia celkovej koncentrácii pevného aerosólu (NPHVc) alebo jeho respirabilnej frakcii (NPHVr). Meranie sa vykonáva v dýchacej zóne vo vzdialenosti 30 cm od úst prístrojmi a metodikami schválenými príslušným orgánom na ochranu zdravia. Ako vyhovujúce možno hodnotiť pracovisko len v prípade, ak sú dodržané obidve hodnoty NPHV pre daný pevný aerosól.
3) Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu ≤ 5 μm odobraného vo vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca stanoveným spôsobom, ktoré vzhľadom na ich priemer môžu prenikať až do pľúcnych alveolov.
4) Fr je obsah fibrogénnej zložky v % v respirabilnej frakcii.
5) Pri faktoroch v položke 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.
6) Do tejto skupiny sa zaraďuje pevný aerosól bez fibrogénneho a dráždivého účinku.
7) V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta NPHVr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca:
pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3.
8) Ak sa vyskytujú v pracovnom ovzduší viaceré faktory, ktorých účinky sa vzájomne zosilňujú, NPHV sa stanoví výpočtom z NPHV jednotlivých faktorov.
9) NPHV pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov v prachu.
10) Obidve hodnoty sú rovnocenné.
11) Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim podmienkam:
hrúbka vlákna < 3 μm,
dĺžka vlákna ≥ 5 μm,
pomer (dĺžka : hrúbka) 3 : 1.
12) Pre azbest sa ustanovujú technické smerné hodnoty (TSH), ktoré upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom.
13) Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú TSH. Definíciu TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
BIOLOGICKÉ MEDZNÉ HODNOTY
1. Biologická medzná hodnota sa stanovuje ako
a) záväzná biologická medzná hodnota, ktorá sa nesmie prekročiť vôbec,
b) indikatívna biologická medzná hodnota, ktorej prekročenie upozorňuje na pravdepodobnosť zvýšeného vystavenia zamestnancov chemickému faktoru a na potrebu prijať preventívne a ochranné opatrenia.
2. Záväzná biologická medzná hodnota
2.1. Záväzná biologická medzná hodnota sa stanovuje pre olovo a jeho iónové zlúčeniny.
Biologické monitorovanie zahŕňa stanovenie biologického expozičného testu na olovo, ktorým je stanovené olovo v krvi (PbB) za použitia atómovej absorpčnej spektrometrie alebo metódy, ktorá má ekvivalentné výsledky.
Záväzná biologická limitná hodnota je 700 µg Pb . l-1 krvi.
2.2. Zamestnávateľ zabezpečí vykonanie biologického expozičného testu na olovo v prípade, že vystavenie zamestnancov koncentráciám olova vo vzduchu je väčšie ako 0,075 mg/m3, vypočítané ako časovo-vážený priemer v priebehu 40 hodín v týždni. V prípade zistenia, že hladina olova v krvi je väčšia ako 400 µg Pb.l-1 krvi nameraná u jednotlivých pracovníkov, zabezpečí vykonanie cielenej preventívnej lekárskej prehliadky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.1)
2.3. Zamestnávateľ zabezpečí stratégiu biologického monitorovania v podniku tak, aby bola v súlade s týmto nariadením vlády. Táto stratégia musí obsahovať aj postupy na vykonanie ďalších biologických expozičných testov na olovo, napríklad kyselina delta-aminolevulová v moči, dehydratáza kyseliny aminolevulovej a zinkprotoporfyrín v moči.
3. Indikatívne biologické medzné hodnoty
Vysvetlivky a poznámky:
1. Vyšetrovaný materiál:
M - moč,
Al - vzduch z pľúcnych mechúrikov,
K - krv,
E - červené krvinky,
P/S - krvná plazma/sérum.
2. Čas odberu vzorky:
a) žiadne obmedzenie,
b) koniec vystavenia alebo pracovnej zmeny,
c) pri dlhodobom vystavení: po viacerých pracovných zmenách,
d) pred nasledujúcou pracovnou zmenou.
3. Biologický expozičný test - analýza biologického materiálu na prítomnosť chemického faktora, jeho metabolitov alebo indikátorov účinku na účely posúdenia úrovne vystavenia zamestnancov pri pracovnej činnosti.
4. Metódy používané pri biologických expozičných testoch musia byť diagnosticky špecifické a dostatočne citlivé, prijateľné pre zamestnancov a uskutočniteľné pre lekárov. Čas odberov vyšetrovaných materiálov musí brať do úvahy podmienky vystavenia pri práci a vlastnosti chemického faktora.
5. Biologické medzné hodnoty vychádzajú z predpokladu, že zamestnanci sú profesionálne vystavení najviac 8 hodín denne a 40 hodín týždenne a sledovaný chemický faktor preniká do organizmu dýchacím systémom a/alebo zažívacím systémom a kožou.
6. Biologické medzné hodnoty sa zisťujú v krvi a/alebo v moči.
4. Expozičné ekvivalenty pre niektoré chemické faktory
Kobalt
CAS 7440-48-4
Pentachlórfenol
CAS 87-86-5
Etylén
CAS 74-85-1
Vysvetlivky a poznámky:
1. Expozičný ekvivalent - vzťah medzi koncentráciou faktora v pracovnom ovzduší a koncentráciou faktora alebo jeho metabolitov v biologickom materiáli. Na základe expozičného ekvivalentu sa hodnotí zaťaženie organizmu pri výlučnom inhalačnom vystavení danej koncentrácii faktora.
2. Vyšetrovaný materiál:
- krvná plazma/sérum (S/P).
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 45/2002 Z. z.
VYBRANÉ CHEMICKÉ FAKTORY A ÚČELY ICH POUŽITIA, KTORÉ NIE SÚ POVOLENÉ
Poznámky pod čiarou
- 1)Zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.
- 2)§ 13s ods. 12 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
- 3)§ 13s ods. 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
- 4)§ 13s ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
- 5)§ 8a ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
- 6)Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 159/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov.
- 7)Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 201/2001 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.
- 8)§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona č. 251/1997 Z. z.§ 8a ods. 1 písm. o) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. v znení zákona č. 158/2001 Z. z.
- 9)Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 117/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody zariadení a ochranných systémov určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu.
- 10)Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 444/2001 Z. z. o požiadavkách na používanie označenia, symbolov a signálov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
- 11)§ 3 ods. 1 písm. g) zákona č. 163/2001 Z. z.
- 12)§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 163/2001 Z. z.
- 13)§ 2 ods. 6 až 8 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame.
- 14)§ 2 ods. 1 až 3 zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z.
- 15)§ 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
- 16)§ 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z. z. o krmivách.
- 17)§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 163/2001 Z. z.§ 21 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
- 18)Zákon Slovenskej národnej rady č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane v znení neskorších predpisov.
- 19)§ 27 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
- 20)§ 21 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
- 1)Za fibrogénny sa považuje pevný aerosól, ktorý obsahuje viac ako 1 % fibrogénnej zložky a v pokuse na zvierati vykazuje zreteľnú fibrogénnu reakciu pľúcneho tkaniva.
- 2)NPHV pre pevné aerosóly sa stanovuje ako celozmenová priemerná hodnota vystavenia celkovej koncentrácii pevného aerosólu (NPHVc) alebo jeho respirabilnej frakcii (NPHVr). Meranie sa vykonáva v dýchacej zóne vo vzdialenosti 30 cm od úst prístrojmi a metodikami schválenými príslušným orgánom na ochranu zdravia. Ako vyhovujúce možno hodnotiť pracovisko len v prípade, ak sú dodržané obidve hodnoty NPHV pre daný pevný aerosól.
- 3)Respirabilná frakcia je váhový podiel častíc pevného aerosólu ≤ 5 μm odobraného vo vzorke ovzdušia v dýchacej zóne zamestnanca stanoveným spôsobom, ktoré vzhľadom na ich priemer môžu prenikať až do pľúcnych alveolov.
- 4)Fr je obsah fibrogénnej zložky v % v respirabilnej frakcii.
- 5)Pri faktoroch v položke 1 až 4 je 100 % fibrogénnej zložky.
- 6)Do tejto skupiny sa zaraďuje pevný aerosól bez fibrogénneho a dráždivého účinku.
- 7)V prípade obsahu fibrogénnej zložky > 1 % v respirabilnej frakcii prachu sa vypočíta NPHVr pre respirabilnú frakciu prachu podľa vzorca: pričom celková hodnota vystavenia prachu nesmie prekročiť 10,0 mg.m-3.
- 8)Ak sa vyskytujú v pracovnom ovzduší viaceré faktory, ktorých účinky sa vzájomne zosilňujú, NPHV sa stanoví výpočtom z NPHV jednotlivých faktorov.
- 9)NPHV pre pevné aerosóly neprihliada na možné alergické účinky a na obsah mikroorganizmov v prachu.
- 10)Obidve hodnoty sú rovnocenné.
- 11)Za respirabilné vlákno sa považuje častica, ktorá vyhovuje súčasne všetkým nasledujúcim podmienkam: hrúbka vlákna < 3 μm, dĺžka vlákna ≥ 5 μm, pomer (dĺžka : hrúbka) 3 : 1.
- 12)Pre azbest sa ustanovujú technické smerné hodnoty (TSH), ktoré upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 39/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s azbestom.
- 13)Pre pevné aerosóly, ktoré sú zároveň klasifikované ako karcinogény alebo mutagény kategórie 1 a kategórie 2, sa stanovujú TSH. Definíciu TSH upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/2002 Z. z. o ochrane zdravia pri práci s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi.
- 1)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.