Úplné znenie zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky

Tento zákon upravuje práva a povinnosti občanov Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) pri hlásení ich pobytu, práva a povinnosti obcí pri vedení evidencie pobytu občanov, zriadenie registra obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register“), úlohy štátnych orgánov a obcí súvisiace s vedením registra a poskytovanie údajov z evidencie pobytu občanov a z registra.

Občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a vo vojenskom obvode príslušnému úradu¹⁾ (ďalej len „ohlasovňa“).

Pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.

Trvalý pobyt je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt.

Trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom²⁾ alebo súpisným a orientačným číslom²⁾ a je určená na bývanie,³⁾ ubytovanie4,4a) alebo individuálnu rekreáciu,^4b) ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt.

Prihlásenie občana na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný charakter.

Miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia je miesto trvalého pobytu jeho matky.

Ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu matky, rozumie sa miestom trvalého pobytu dieťaťa v čase jeho narodenia obec, na ktorej území sa dieťa narodilo.

Ak ide o dieťa narodené na území Slovenskej republiky, je začiatkom trvalého pobytu deň jeho narodenia. Ak ide o dieťa narodené v zahraničí, je začiatkom trvalého pobytu deň jeho prihlásenia v ohlasovni.

Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje uvedené v § 11 písm. a) až c), e) až i) a k). Pri hlásení trvalého pobytu môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul.

Občan je povinný pri hlásení trvalého pobytu predložiť

Zariadenia sociálnych služieb,^4a) v ktorých sa poskytuje bývanie, sú povinné dať písomný súhlas na prihlásenie na trvalý pobyt občanom, ktorí sú v nich celoročne umiestnení; súhlas vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti podľa odseku 8 písm. d) sa v týchto prípadoch nevyžaduje.

Za členov rodiny, prípadne za iných občanov žijúcich v domácnosti,⁵⁾ môže hlásiť trvalý pobyt jeden z členov tejto rodiny alebo osoba žijúca s nimi v domácnosti.

Za občana mladšieho ako 15 rokov a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je povinný hlásiť trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, prípadne opatrovník.

Za občana mladšieho ako 15 rokov, u ktorého súd nariadil ústavnú starostlivosť a ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo v zariadení, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, a za občana, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená a ktorému sa poskytuje ústavná starostlivosť formou celoročného pobytu pre občanov s celoročným pobytom v zariadení sociálnych služieb, sú povinní hlásiť trvalý pobyt vedúci týchto zariadení, ak si povinnosť podľa odseku 2 nesplnil zákonný zástupca, prípadne opatrovník.

Za občana, ktorý pre svoj zdravotný stav nie je schopný hlásiť trvalý pobyt bez mimoriadnych ťažkostí, môže túto povinnosť splniť ním splnomocnený zástupca.

Pri hlásení trvalého pobytu podľa odsekov 1 až 4 predloží ten, kto hlási trvalý pobyt, doklady uvedené v § 3 ods. 8 za občanov, ktorých trvalý pobyt hlási.

Občan je pri hlásení trvalého pobytu povinný

Ten, kto hlási trvalý pobyt za občana mladšieho ako 15 rokov, je povinný za neho vyplniť samostatný prihlasovací lístok na trvalý pobyt.

Občana možno prihlásiť na trvalý pobyt až dňom splnenia podmienok podľa tohto zákona a na prihlasovacom lístku na trvalý pobyt, ktorého vzor určí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť.

Občan, ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia s cieľom trvalo žiť v zahraničí, je povinný pred vycestovaním ohlásiť skončenie trvalého pobytu ohlasovni, ktorá vedie údaje o jeho trvalom pobyte; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu, kam hodlá vycestovať, a deň začiatku pobytu v zahraničí, ktorý je zároveň dňom skončenia trvalého pobytu.

Občan je pri ohlásení skončenia trvalého pobytu povinný vyplniť a podpísať odhlasovací lístok z trvalého pobytu, ktorého vzor určí ministerstvo.

Občan, ktorý má pobyt v zahraničí a ktorý sa rozhodne počas tohto pobytu skončiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, môže ohlásiť jeho skončenie prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu v Slovenskej republike. Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo splnomocnený zástupca doručí ohlasovni pobytu, ktorá vedie údaje o trvalom pobyte občana, odhlasovací lístok s osvedčeným podpisom občana, v ktorom sa uvedie štát a miesto súčasného pobytu v zahraničí. Dňom skončenia trvalého pobytu je deň doručenia uvedeného dokladu ohlasovni.

Ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší

Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku 1 písm. d) až g), je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana.

Obec poverená viesť matriku oznamuje ohlasovniam príslušným podľa miesta trvalého pobytu narodenie dieťaťa, uzavretie manželstva, úmrtie občana a zmenu mena alebo priezviska občana.

Prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu, kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní; prechodný pobyt je tiež pobyt občana trvalo žijúceho v zahraničí, ktorý má na území Slovenskej republiky trvať viac ako 90 dní.

Občan hlási ohlasovni v mieste prechodného pobytu do desiatich dní od ubytovania začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 8 platia aj na hlásenie prechodného pobytu s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3.

Pri hlásení prechodného pobytu je občan povinný predložiť platný občiansky preukaz a doklady podľa § 3 ods. 8 písm. c) a d); občan trvalo žijúci v zahraničí predkladá namiesto občianskeho preukazu platný cestovný doklad Slovenskej republiky.

Pri hlásení prechodného pobytu občan hlási údaje uvedené v § 11 písm. a) až c), e) až i), l) a n) na prihlasovacom lístku na prechodný pobyt, ktorý je povinný vyplniť a podpísať; vzor prihlasovacieho lístka na prechodný pobyt určí ministerstvo.

Predpokladaná doba prechodného pobytu môže byť najviac päť rokov. Ak prechodný pobyt trvá aj po skončení predpokladanej doby, občan je povinný hlásiť prechodný pobyt znova. Ak sa prechodný pobyt skončí pred uplynutím doby, na ktorú bol ohlásený, občan je povinný túto skutočnosť ohlásiť; ak tak neurobí, ohlasovňa záznam o prechodnom pobyte zruší na návrh vlastníka, spoluvlastníka alebo nájomcu.

Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, pred vycestovaním ohlási túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

Ohlasovňa je pri hlásení pobytu občana povinná

Ohlasovňa v evidencii pobytu občanov vedie tieto údaje:

Register je informačným systémom verejnej správy,⁶⁾ ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na ktorých základe možno osobu identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje vymedzené týmto zákonom.

Register je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Register tvorí centrálna evidencia obyvateľov Slovenskej republiky, ktorú vedie ministerstvo.

Register obsahuje údaje o

Register obsahuje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky tieto údaje:

Register obsahuje o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tieto údaje:

Register obsahuje údaje o cudzincoch prihlásených na pobyt na území Slovenskej republiky a o cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, v rozsahu uvedenom v doklade o pobyte vydanom podľa osobitného zákona.⁷⁾

Ohlasovňa zaznamenáva do registra

Ohlasovňa preberá a zaznamenáva do registra údaje od súdu týkajúce sa spôsobilosti na právne úkony, o rozvode manželstva, vyhlásení manželstva za neplatné, zákaze pobytu a o vyhlásení občana za mŕtveho.

Útvar Policajného zboru zaznamenáva do registra

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru preberá a bezodkladne zaznamenáva do registra údaje od štátnych orgánov a ohlasovní, ak nemajú zabezpečený priamy vstup do registra a ak sú tieto údaje predmetom evidencie v registri.

Obvodný úrad v sídle kraja zaznamenáva do registra údaje o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.

Ministerstvo zaznamenáva do registra

Ministerstvo oznamuje ohlasovni doterajšieho trvalého pobytu osvojeného dieťaťa zrušenie tohto pobytu; zároveň oznámi túto skutočnosť aj Štatistickému úradu Slovenskej republiky.

Štátne orgány a ohlasovne sú povinné zasielať údaje uvedené v § 18 ods. 2 a v § 20 ohlasovni a okresnému riaditeľstvu Policajného zboru do troch dní od právoplatnosti príslušného rozhodnutia alebo od času, keď nastala zmena údajov uvedených v registri.

Štátne orgány a ohlasovne sú povinné bezodkladne zaznamenať údaje uvedené v § 18 až 22 do registra, najneskôr do troch dní od právoplatnosti príslušného rozhodnutia alebo od doručenia štátnym orgánom alebo ohlasovňou podľa odseku 1.

Ministerstvo a okresné riaditeľstvá Policajného zboru poskytujú štátnym orgánom, obciam a iným právnickým osobám, ktoré plnia úlohy štátu alebo vykonávajú zdravotné poistenie a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, alebo plnia úlohy na úseku zamestnanosti, údaje z registra v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

Ministerstvo, okresné riaditeľstvá Policajného zboru a obce poskytujú na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby oznámenie o mieste pobytu obyvateľa. V žiadosti musí byť uvedené

Obyvateľ môže na základe písomného vyhlásenia doručeného ohlasovni zakázať poskytovanie údajov podľa odseku 2. Vo vyhlásení sa uvedie lehota, na ktorú sa má zakázať vydávanie údajov; táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri roky. Ohlasovňa o zákaze poskytovania údajov vyrozumie okresné riaditeľstvo Policajného zboru, ktoré zabezpečí zaznamenanie tohto zákazu do registra.

O poskytnutí údajov podľa odseku 2 sa v registri alebo v evidencii pobytu občanov urobí záznam.

Orgán, ktorý poskytol informáciu o pobyte obyvateľa podľa odseku 2, je povinný na požiadanie obyvateľa poskytnúť mu údaje, komu a na aký účel bola informácia o jeho pobyte poskytnutá.

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré poskytujú služby na základe zmluvy o ubytovaní,⁹⁾ sú povinné viesť knihu ubytovaných, ktorá obsahuje údaje o mene a priezvisku ubytovaného, číslo jeho občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu, adresu trvalého pobytu a dobu ubytovania.

Údaje z knihy ubytovaných sú osoby podľa odseku 1 povinné poskytnúť štátnym orgánom, ktoré v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi plnia úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu alebo obrany štátu.^9a)

Ministerstvo je oprávnené zaznamenávať do evidencie pobytu občanov (§ 11) a do registra (§ 13) a vyberať z nich údaje súvisiace s plnením úloh podľa osobitných predpisov.¹⁰⁾

Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené zaznamenávať do evidencie pobytu občanov (§ 11) a do registra (§ 13) a vyberať z nich údaje potrebné na utajenie skutočnej totožnosti príslušníka Slovenskej informačnej služby a príslušníka Vojenského spravodajstva, ak je to nevyhnutné na vyhotovenie legalizačných dokumentov.¹¹⁾ Podrobnosti o postupe pri zaznamenávaní a vyberaní údajov dohodnú ministerstvo, Slovenská informačná služba a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v osobitných zmluvách.

Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a Policajný zbor sú oprávnené vyberať z evidencie pobytu občanov (§ 11) a z registra (§ 13) údaje súvisiace s vykonávaním bezpečnostných previerok podľa osobitných predpisov.^11a) Podrobnosti o postupe pri vyberaní údajov dohodnú ministerstvo a Národný bezpečnostný úrad, Slovenská informačná služba a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v osobitných zmluvách.

Ministerstvo riadi výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra. Činnosť obcí, mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a mestských častí mesta Košice na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra je preneseným výkonom štátnej správy.

Na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.¹²⁾

Týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia právnych predpisov o ochrane osobných údajov.¹³⁾

Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov^9a) oprávnené spracúvať osobné údaje uvedené v § 11, § 15 až 17, § 24 ods. 1.

Ak ohlasovňa alebo zariadenie sociálnych služieb nesplnia svoje povinnosti podľa § 3 ods. 9, § 7 ods. 1 alebo § 10, zabezpečí bezodkladne splnenie uvedených povinností okresné riaditeľstvo Policajného zboru, v ktorého územnom obvode je ohlasovňa alebo sídlo zariadenia sociálnych služieb.

Hlásenie miesta, začiatku alebo skončenia trvalého pobytu občanov alebo hlásenie miesta, začiatku a predpokladanej doby prechodného pobytu vykonané podľa doterajších predpisov sa považuje za hlásenie podľa tohto zákona.

Práva a povinnosti z finančných, majetkových a iných vzťahov, vzniknuté z pôsobnosti útvarov Policajného zboru v Bratislave na úseku hlásenia pobytu občanov a vedenia evidencie pobytu občanov na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona na mestské časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. Do majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, správy mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava dňom účinnosti tohto zákona prechádza z vlastníctva Slovenskej republiky aj hnuteľný majetok, ktorý slúžil na výkon uvedenej pôsobnosti útvarom Policajného zboru v Bratislave.

O prechode práv a povinností z finančných, majetkových a iných vzťahov, prechode správy hnuteľného majetku a o prechode hnuteľného majetku z vlastníctva Slovenskej republiky v správe útvarov Policajného zboru do správy krajských úradov, v správe útvarov Policajného zboru v Bratislave do majetku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, správy mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava sú útvary Policajného zboru, krajské úrady a mestské časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava povinné do 1. júla 2006 spísať protokoly o odovzdaní a prevzatí práv a povinností z finančných, majetkových a iných vzťahov, prechode správy hnuteľného majetku a o prechode vlastníctva hnuteľného majetku.

Útvary Policajného zboru sú povinné do 1. júla 2006 odovzdať dokumentáciu potrebnú na hlásenie pobytu občanov a vedenie evidencie pobytu občanov na krajské úrady alebo mestské časti v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava.

Útvary Policajného zboru v Bratislave, ktoré viedli manuálnu evidenciu pobytu občanov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú povinné naďalej spravovať túto evidenciu a poskytovať z nej údaje¹⁴⁾ štátnym orgánom, mestským častiam v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava a fyzickým osobám, ktorých sa tieto údaje týkajú, a vybavovať podania súvisiace s touto evidenciou.

Úlohy obvodných úradov podľa § 10 písm. e), § 20 ods. 1, § 22a ods. 1, § 23 a § 26a plnia do 30. júna 2008 okresné riaditeľstvá Policajného zboru.

Zrušujú sa:

zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov,

vyhláška Federálneho ministerstva vnútra č. 146/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o hlásení a evidencii pobytu občanov.

Tento zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2006 okrem § 27 ods. 3 a 4, ktoré nadobudli účinnosť 1. júna 2006.

Zákon č. 369/1999 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (29. decembra 1999).

Zákon č. 441/2001 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (8. novembra 2001) okrem ustanovenia uvedeného v článku V bode 1, ktoré malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2003.

Zákon č. 660/2002 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (7. decembra 2002) s tým, že ustanovenie uvedené v článku V bode 1 zákona č. 441/2001 Z. z. malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2004.

Zákon č. 174/2004 Z. z. nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (1. mája 2004) s tým, že ustanovenie uvedené v článku V bode 1 zákona č. 441/2001 Z. z. malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2006.

Zákon č. 215/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2004.

Zákon č. 454/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2004 okrem § 27 ods. 5 a 6 v bode 19 a bodu 20 v čl. I, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembra 2004.

Zákon č. 523/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 30. septembra 2004.

Zákon č. 224/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2006.

Zákon č. 335/2007 Z. z. nadobudol účinnosť 1. októbra 2007.

Zákon č. 216/2008 Z. z. nadobudol účinnosť 30. júna 2008.